Language of document : ECLI:EU:C:2015:764

Vec C‑325/14

SBS Belgium NV

proti

Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers (SABAM)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Brussel)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2001/29/ES – Článok 3 ods. 1 – Verejný prenos – Pojmy ‚prenos‘ a ‚verejný‘ – Distribúcia televíznych programov – Technika známa ako ‚priamy príjem‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 19. novembra 2015

Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Verejný prenos – Pojem – Prenos vysielaných diel prevádzkovateľom, pričom títo prevádzkovatelia ich distribuujú svojim predplatiteľom v rámci samostatného plateného poskytovania služieb – Zahrnutie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1)

Článok 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že vysielacia organizácia nevykonáva verejný prenos v zmysle tohto ustanovenia, ak vysiela svoje signály prenášajúce programy výlučne pre distribútorov signálov, pričom signály počas prenosu alebo v súvislosti s ním nie sú prístupné verejnosti, a títo distribútori následne poskytujú uvedené signály svojim predplatiteľom, aby si mohli pozrieť relácie, ibaže by zásah dotknutých distribútorov predstavoval iba technický prostriedok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

Pojem verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 totiž zahrnuje dva kumulatívne prvky, a to samotný prenos diela a jeho verejný prenos. Pokiaľ ide o pojem verejný, týka sa neurčitého počtu potenciálnych televíznych divákov a okrem toho zahrnuje dosť významný počet osôb. V tejto súvislosti ak vysielacia organizácia prenáša signály prenášajúce programy individuálnym a určeným distribútorom bez toho, aby k nim potenciálni diváci mali prístup, jej diela nie sú prenášané verejne v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, ale individuálnym a určeným poskytovateľom.

Nemožno však vopred vylúčiť, že za určitých okolností by predplatitelia distribútorov mohli byť považovaní za verejnosť, ku ktorej smeruje pôvodný prenos vykonávaný vysielacou organizáciou. Tak je to aj v prípade, keď predplatitelia týchto distribútorov môžu pozerať televízne programy až po zásahu týchto distribútorov a keď distribúcia diela vysielaného poskytovateľom predstavuje samostatné poskytovanie služieb, ktoré sa uskutočňuje s cieľom dosiahnuť zisk, teda predplatného plateného tomuto poskytovateľovi za prístup k predmetnému prenosu, čiže k dielam, ktoré sú predmetom ochrany. Prenos uskutočňovaný poskytovateľom za týchto podmienok pritom nepredstavuje jednoduchý technický prostriedok určený na zaručenie alebo zlepšenie príjmu pôvodného vysielania v oblasti jeho pokrytia.

(pozri body 15, 21 – 23, 25, 29 – 31, 34 a výrok)