Vec T‑571/11

El Corte Inglés, SA,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva CLUB GOURMET – Skoršia národná obrazová ochranná známka CLUB DEL GOURMET, EN… El Corte Inglés – Relatívny dôvod zamietnutia – Neexistencia podobnosti výrobkov a služieb – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Tvrdenia a dôkazy predložené prvýkrát pred Všeobecným súdom“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. marca 2013

1.      Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky – Žaloba pred súdom Únie – Právomoc Všeobecného súdu – Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov – Zohľadnenie skutkových a právnych okolností, ktoré predtým neboli predložené inštanciám Úradu, Všeobecným súdom – Vylúčenie

(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 65)

2.      Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Preskúmanie skutočností ex offo – Námietkové konanie – Skúmanie obmedzené na uvedené dôvody – Povinnosť účastníkov konania uviesť podporné skutočnosti a dôkazy – Predpisy vnútroštátneho práva – Zahrnutie

(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 76)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 25)

2.      Vymedzenie a výklad vnútroštátnych právnych predpisov v rozsahu, v akom sú pre inštitúcie Únie nevyhnutné na výkon ich činnosti, v podstate spočíva v preukázaní skutkových okolností, a nie v uplatnení práva. Uplatnenie práva sa totiž týka len práva Únie. Hoci je teda pravda, že článok 65 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, na ktorý poukázala žalobkyňa, treba chápať v tom zmysle, že právne predpisy, ktorých porušenie možno napadnúť žalobou na Všeobecnom súde, môžu vyplývať tak z vnútroštátneho práva, ako aj z práva Spoločenstva, len právo Spoločenstva spadá pod právnu oblasť, na ktorú sa uplatňuje zásada iura novit curia, zatiaľ čo vnútroštátne právo je relevantné skôr v rovine skúmania skutkových okolností, ktoré sa uvádzajú v rámci konania a podliehajú požiadavkám dôkazného bremena, pričom jeho obsah musí byť prípadne preukázaný podloženými dôkazmi. Z toho vyplýva, že v rámci konania pred inštitúciami Únie v zásade prináleží účastníkovi konania, ktorý sa odvoláva na vnútroštátne právo, preukázať, že toto právo podporuje jeho tvrdenia.

Isteže je pravda, že Všeobecný súd dal tejto zásade určitý charakter, keď rozhodol, že Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) sa musí ex offo prostriedkami, ktoré považuje za užitočné na tento účel, oboznámiť s vnútroštátnym právom daného členského štátu, ak sú takéto informácie potrebné na posúdenie podmienok uplatnenia dôvodu zamietnutia dotknutého zápisu a najmä vecnej správnosti predkladaných skutkových okolností alebo dôkaznej sily predložených dokumentov. ÚHVT teda len za predpokladu, že má už k dispozícii informácie týkajúce sa vnútroštátneho práva, buď vo forme tvrdení týkajúcich sa jeho obsahu alebo dôkazov poskytnutých v rámci diskusie, o ktorých sa tvrdí, že majú dôkaznú silu, má prípadne ex offo povinnosť oboznámiť sa s vnútroštátnym právom.

(pozri body 35, 38, 39, 41)