ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
zo 7. marca 2018 (*)
„REACH – Poplatok za registráciu látky – Zníženie pre MSP – Preskúmanie vyhlásenia o veľkosti podniku zo strany ECHA – Rozhodnutie, ktorým sa ukladá administratívny poplatok – Odporúčanie 2003/361/ES – Prekročenie finančných stropov – Pojem ‚prepojené podniky‘“
Vo veci T‑855/16,
Fertisac, SL, so sídlom v Atarfe (Španielsko), v zastúpení: J. Gomez Rodriguez, avocat,
žalobkyňa
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: E. Maurage, J.‑P. Trnka a M. Heikkilä, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Garcia Molyneux a L. Tosoni, avocats,
žalovanému,
ktorej predmetom je jednak návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia agentúry ECHA SME(2016) 5150 z 15. novembra 2016, ktorým sa konštatuje, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie zníženia poplatku stanoveného v prospech stredných podnikov a ukladá sa jej administratívny poplatok, a jednak návrh na zrušenie faktúr č. 10060160 a č. 10060161, ktoré ECHA vydala a pripojila k rozhodnutiu SME(2016) 5150,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia P. Nihoul (spravodajca) a J. Svenningsen,
tajomník: E. Coulon,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Fertisac, SL, je spoločnosť založená podľa španielskeho práva, ktorá sa zaoberá výrobou látok, ktoré podliehajú registrácii vykonávanej Európskou chemickou agentúrou (ECHA) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1).
2 Dňa 30. novembra 2010 nechala žalobkyňa zaregistrovať chemickú látku podľa nariadenia č. 1907/2006.
3 V priebehu registračného postupu žalobkyňa vyhlásila, že je stredným podnikom v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 124, 2003, s. 36). Toto vyhlásenie jej umožnilo získať zníženie poplatku požadovaného pri každej žiadosti o registráciu podľa článku 6 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006.
4 Za registráciu ECHA vystavila faktúru vo výške 16 275 eur, ktorá zodpovedala poplatku pre stredný podnik – ako v konaní vo veci samej – v prípade spoločnej žiadosti o registráciu látky v množstve prevyšujúcom 1 000 ton. Išlo o faktúru č. 10024865.
5 Listom z 27. augusta 2013 ECHA informovala žalobkyňu, že postavenie malého a stredného podniku (MSP), ktoré oznámila pri registračnom postupe, bolo predmetom overovania. Vyzvala žalobkyňu, aby poskytla dôkazy, ktoré preukazujú jej postavenie stredného podniku.
6 Po výmene dokumentov a listov prijala ECHA 15. novembra 2016 rozhodnutie SME(2016) 5150. V tomto rozhodnutí ECHA usudzovala, že žalobkyňa je veľký podnik a že sa na ňu nevzťahuje zníženie poplatku uplatniteľné na malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361.
7 V rozhodnutí SME(2016) 5150 sa žalobkyni uložila povinnosť zaplatiť po prvé sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi sumou už zaplateného poplatku a sumou poplatku uplatniteľného pre veľké podniky a po druhé administratívny poplatok zodpovedajúci 2,5‑násobku finančného zisku nadobudnutého z dôvodu nesprávneho vyhlásenia, pokiaľ ide o veľkosť podniku.
8 K tomuto rozhodnutiu boli pripojené dve faktúry, faktúra č. 10060160 na sumu 6 975 eur a faktúra č. 10060161 na sumu 17 437 eur (ďalej spoločne len „napadnuté faktúry“).
Konanie a návrhy účastníkov konania
9 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. decembra 2016 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
10 Samostatným podaním podaným v ten istý deň žalobkyňa podala návrh na odklad výkonu rozhodnutia SME(2016) 5150 a napadnutých faktúr. Uznesením z 10. marca 2017, Fertisac/ECHA (T‑855/16 R, neuverejnené, EU:T:2017:155), predseda Všeobecného súdu zamietol tento návrh a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.
11 Vyjadrenie ECHA k žalobe bolo podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. marca 2017.
12 Keďže žalobkyňa nepredložila repliku, písomná časť konania sa skončila 16. mája 2017.
13 Účastníci konania nepodali žiadosť o nariadenie pojednávania v lehote stanovenej v článku 106 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Všeobecný súd (prvá komora) na základe článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodol, že sa rozhodne bez ústnej časti konania.
14 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutie SME(2016) 5150,
– priznal jej postavenie MSP,
– zrušil napadnuté faktúry,
– uložil ECHA povinnosť nahradiť trovy konania.
15 ECHA navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil návrh na zrušenie napadnutých faktúr za neprípustný,
– zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia SME(2016) 5150,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O prípustnosti
O návrhu na zrušenie napadnutých faktúr
16 Svojím tretím žalobným návrhom žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté faktúry.
17 Proti tomuto žalobnému návrhu ECHA vzniesla námietku neprípustnosti z dôvodu, že napadnuté faktúry nie sú napadnuteľnými aktmi.
18 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že aktmi, ktoré možno napadnúť žalobou o neplatnosť, sú opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatne zmenia jeho právne postavenie (rozsudky 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9; z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C‑131/03 P, EU:C:2006:541, bod 54, a zo 6. decembra 2007, Komisia/Ferriere Nord, C‑516/06 P, EU:C:2007:763, bod 27).
19 Okrem toho pri rozhodovaní, či je možné akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, napadnúť žalobou, treba prihliadať na jeho obsah, keďže forma, v ktorej bol prijatý, je v zásade irelevantná (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9, a z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C‑322/09 P, EU:C:2010:701, body 46 a 47).
20 Vo veci samej ECHA rozhodnutím SME(2016) 5150 uložila žalobkyni povinnosť zaplatiť zvyšok poplatku, ktorý sa uplatňuje pre veľké podniky, ako aj administratívny poplatok. V tomto rozhodnutí ECHA spresnila, že sumy zodpovedajúce týmto dvom položkám boli uvedené v dvoch priložených faktúrach, v prejednávanej veci v napadnutých faktúrach. Rozhodnutie SME(2016) 5150 a k nemu pripojené napadnuté faktúry pochádzajú z rovnakého dňa. Boli zaslané tomu istému príjemcovi, žalobkyni, v tej istej obálke.
21 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vo všeobecnosti sa na základe judikatúry prílohy považujú za súčasť dokumentu, ku ktorému sú pripojené, a v dôsledku toho je normatívna sila, ktorá je im priznaná, totožná s normatívnou silou, ktorú majú ustanovenia hlavnej časti tohto dokumentu.
22 Táto judikatúra bola rozvinutá predovšetkým s ohľadom na smernice, ktorých prílohy neboli analyzované ako samostatné, ale naopak ako neoddeliteľná súčasť týchto aktov, rovnako ako ustanovenia obsiahnuté v týchto smerniciach (pozri rozsudok z 15. apríla 2008, Impact, C‑268/06, EU:C:2008:223, bod 58 týkajúci sa rámcovej dohody uvedenej v prílohe smernice).
23 Zo spisu vyplýva, že judikatúra týkajúca sa aktov, ktoré prijala ECHA v súvislosti s overovaním z vlastného podnetu, odlišuje faktúry od rozhodnutí a medzi nimi identifikuje ten, ktorý stanovuje základné povinnosti žalobkyne.
24 Táto judikatúra sa však spája so situáciami, v ktorých bola rozvinutá. Vo všetkých troch veciach, na ktoré sa ECHA odvoláva a ktorých predmetom sa Všeobecný súd zaoberal, totiž faktúry neboli pripojené k rozhodnutiam, ktorých sa týkali, ale ECHA ich vydala osobitne, niekedy aj s odstupom niekoľkých dní, takže sa zdalo, že ide o samostatné akty. Keďže táto situácia mohla mať vplyv na prípustnosť žaloby, Všeobecný súd mal identifikovať spomedzi týchto samostatných aktov ten, ktorým sa zmenilo právne postavenie žalobkyne, ako to požaduje judikatúra (rozsudok z 2. októbra 2014, Spraylat/ECHA, T‑177/12, EU:T:2014:849, bod 21; z 15. septembra 2016, La Ferla/Komisia a ECHA, T‑392/13, EU:T:2016:478, bod 56, a z 15. septembra 2016, K Chimica/ECHA, T‑675/13, EU:T:2016:480, bod 27).
25 V tejto veci je však iná situácia, pretože v rámci skutočností, ktorými sa vyznačuje, nič neoddeľuje rozhodnutie SME(2016) 5150 od napadnutých faktúr, ktoré spoločne tvoria jeden právny akt zložený z dvoch častí, a to z časti, ktorú tvorí správne rozhodnutie [teda samotné rozhodnutie SME(2016) 5150], a z časti, ktorú tvorí vyúčtovanie (pripojené napadnuté faktúry), pričom tento jeden právny akt vyjadruje konštatovanie agentúry ECHA, že dôkazy požadované v právnych predpisoch neboli predložené, a jej úmysel vyvodiť z toho dôsledky uložením finančných záväzkov voči žalobkyni.
26 Tento jeden právny akt (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vyvoláva záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobkyne tým, že podstatným spôsobom mení jej právne postavenie, pretože ju núti vzdať sa jej postavenia MSP, ktoré ona obhajuje.
27 Napadnuté rozhodnutie totiž má za následok, že na žalobkyňu sa nevzťahuje znížený poplatok uplatniteľný na MSP, a teda musí zaplatiť zostatok poplatku, ktorý sa uplatňuje na veľké podniky, ako aj administratívny poplatok stanovený právnou úpravou za takýchto okolností.
28 Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva takéto právne účinky, môže byť predmetom žaloby o neplatnosť, z čoho vyplýva, že námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla ECHA, sa musí v rozsahu, v akom smeruje proti návrhu na zrušenie napadnutých faktúr, zamietnuť.
O návrhu na priznanie postavenia MSP
29 Svojím druhým žalobným návrhom žalobkyňa žiada Všeobecný súd, aby jej priznal postavenie MSP.
30 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci žaloby o neplatnosť založenej na základe článku 263 ZFEÚ sa právomoc súdu Európskej únie obmedzuje na preskúmanie zákonnosti. Ak je žaloba opodstatnená, súd Únie vyhlási napadnutý akt za neplatný na základe článku 264 ZFEÚ. Podľa článku 266 ZFEÚ prináleží inštitúcii, orgánu alebo úradu, ktorých akt bol vyhlásený za neplatný, aby prijali opatrenia, ktoré vyžaduje výkon rozsudku.
31 Z týchto skutočností vyplýva, že ak sa Všeobecný súd zaoberá návrhom podaným podnikom proti poplatku a administratívnemu poplatku v dôsledku chyby v súvislosti s vyhlásením o jeho veľkosti, nemôže rozhodnúť o kvalifikácii tohto podniku ako MSP, pretože takéto vyhlásenie by znamenalo, že nahrádza ECHA v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Zmluvy o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2005, Infront WM/Komisia, T‑33/01, EU:T:2005:461, bod 171, a uznesenie zo 16. decembra 2016, Groupement pastoral de Oust a i./Komisia, T‑663/16, neuverejnené, EU:T:2016:759, bod 13).
32 Z toho vyplýva, že predmet návrhu prekračuje hranice právomoci, ktorá je zverená Všeobecnému súdu v rámci žaloby o neplatnosť, a preto je druhý žalobný návrh neprípustný.
O veci samej
33 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu uvádza dva žalobné dôvody. V prvom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že tým, že ju ECHA považovala za veľký podnik, nesprávne vyložila článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361, ktoré stanovuje kritériá vymedzenia MSP. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade odporúčania 2003/361 v tom, že ECHA prisúdila postavenie „prepojených podnikov“ trom ďalším podnikom.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom výklade stropov stanovených v článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361
34 Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že nikdy nezamestnávala viac než 250 zamestnancov, a preto ju nemožno považovať za veľký podnik. V tejto súvislosti sa odvoláva na článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361, ktorý stanovuje podmienky, ktoré musí podnik spĺňať, aby bol kvalifikovaný ako MSP.
35 ECHA spochybňuje argumentáciu žalobkyne.
36 V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa napadnutého rozhodnutia sa žalobkyňa musí považovať za veľký podnik, keďže na základe získaných informácií sú stropy stanovené v prílohe odporúčania 2003/361 prekročené.
37 Ako vyplýva z dokumentu s názvom „Informe de cálculo de PYME“ (Správa o výpočte MSP), pripojeného k napadnutému rozhodnutiu, ECHA odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že žalobkyňa je veľkým podnikom z toho dôvodu, že počas účtovného obdobia 2008 a 2009 celková ročná súvaha, ktorá sa má zohľadniť pri výpočte veľkosti podniku, bola vyššia ako 43 miliónov eur a jej obrat bol vyšší ako 50 miliónov eur.
38 Na účely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia treba pripomenúť, že právna úprava uplatniteľná v tejto oblasti odkazuje na účely vymedzenia MSP na odporúčanie 2003/361. Nariadenie č. 1907/2006 vo svojom článku 3 bode 36 totiž stanovuje, že MSP sú malé a stredné podniky „ako sú vymedzené v odporúčaní [2003/361]“. Okrem toho nariadenie Komisie (ES) č. 340/2008 zo 16. apríla 2008 o poplatkoch ECHA podľa nariadenia č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 107, 2008, s. 6) vo svojom článku 2 stanovuje, že stredný podnik znamená „stredne veľký podnik v zmysle odporúčania [2003/361]“.
39 Odporúčanie 2003/361, ktoré sa stalo uplatniteľným na základe nariadenia č. 1907/2006 a nariadenia č. 340/2008, obsahuje prílohu, ktorej hlava I sa týka „definície [MSP], ktorú prijala Komisia“. Podľa článku 2 ods. 1 tejto prílohy „kategóriu [MSP] tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. eur alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. eur“.
40 Z článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361 vyplýva, že obe kritériá sú stanovené s cieľom určiť, či podnik možno považovať za MSP, pričom jedno z nich sa týka finančných charakteristík podniku a druhé sa týka zamestnancov podniku.
41 Pokiaľ ide o žalobkyňu, aby sa podnik nemohol považovať za MSP, musia sa prekročiť stropy stanovené každým z týchto dvoch kritérií, zatiaľ čo prekročenie stropu stanoveného len jedným kritériom nevedie k vylúčeniu z kategórie MSP. Pokiaľ ide o tieto kritériá, kritérium týkajúce sa zamestnancov má osobitný význam, ako to potvrdzuje aj odôvodnenie 4 odporúčania 2003/361. V prejednávanej veci žalobkyňa nikdy neprekročila strop stanovený týmto kritériom.
42 V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa judikatúry by sa kritérium zamestnancov a kritérium finančných charakteristík mali v právnej úprave preskúmavanej v tejto veci uplatňovať kumulatívne.
43 Všeobecný súd rozhodol v tomto zmysle vo svojom uznesení zo 16. septembra 2015, Calestep/ECHA (T‑89/13, EU:T:2015:711, bod 40), ktoré sa týkalo špecifického výkladu článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361, teda ustanovenia, ktoré tvorí jadro argumentácie žalobkyne.
44 Toto rozhodnutie Všeobecného súdu nadväzovalo na judikatúru rozvinutú v rozsudku z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia (T‑50/00, EU:T:2004:220, body 285 a 286), pokiaľ ide o ekvivalent ustanovenia uvedeného v odporúčaní Komisie 96/280/ES z 3. apríla 1996 o definícii malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 107, 1996, s. 4), ktoré malo ten istý predmet, predchádzalo odporúčaniu 2003/361 a obsahovalo v podstate podobné vymedzenie kritéria zamestnancov a kritéria finančných charakteristík podniku.
45 Judikatúra vyplývajúca z uznesenia zo 16. septembra 2015, Calestep/ECHA (T‑89/13, EU:T:2015:711), je založená na pojmoch použitých v odporúčaní 2003/361, pričom spojka „a“ sa má vykladať v tom zmysle, že autor aktu mal v úmysle „zlučovať“, a teda kumulovať kritériá, ktoré sa tam uvádzajú, bez toho, aby ich uvádzal ako možnosti, ktoré by sa mohli alternatívne preskúmať (uznesenie zo 16. septembra 2015, Calestep/ECHA, T‑89/13, EU:T:2015:711, bod 40).
46 Táto judikatúra vychádza aj z odôvodnenia 4 odporúčania 2003/361, podľa ktorého „kritérium [zamestnancov] zostáva nepochybne jedným z najdôležitejších kritérií a musí sa zachovať ako hlavné kritérium; aj napriek tomu je zavedenie finančného kritéria potrebným doplnkom na vytvorenie si predstavy o skutočnom význame a výkonnosti podniku a o jeho pozícii v porovnaní s jeho konkurentmi“ (uznesenie zo 16. septembra 2015, Calestep/ECHA, T‑89/13, EU:T:2015:711, bod 41).
47 Takéto kumulatívne uplatňovanie je v súlade so správou Komisie Rade [SEK (1992) 351 final] z 29. apríla 1992 týkajúcou sa definície MSP používanou v rámci činností Spoločenstva, pričom táto správa predchádzala prijatiu odporúčania 96/280, ktoré okrem iného na ňu odkazuje vo svojom siedmom odôvodnení.
48 V tejto správe Európska komisia odporučila používanie definície vychádzajúcej z kombinácie kritérií – najmä kritéria počtu zamestnaných osôb, obratu a celkovej súvahy – pretože podľa nej kritériá uplatňované jednotlivo neposkytujú dostatočné vymedzenie MSP.
49 Napokon treba uviesť, že zníženie poplatku v prípade MSP má za cieľ zohľadniť osobitnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú tieto podniky, v porovnaní s veľkými podnikmi. Keďže toto zníženie je určené pre osobitnú kategóriu hospodárskych subjektov a má povahu výnimky, treba ho za podmienok, ktoré upravujú jeho uplatňovanie, vykladať reštriktívne.
50 Tento výklad nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne, podľa ktorého je však kritérium zamestnancov, posudzované jednotlivo, rozhodujúce, ako to vyplýva z článku 4 ods. 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361, na ktorý odkazuje príručka s názvom „Ako určiť kategóriu veľkosti podniku“, uverejnená na internetovej stránke agentúry ECHA.
51 V tejto súvislosti treba uviesť, že ustanovenie citované žalobkyňou sa týka situácie, v ktorej počas výnimočného roka podnik prekročí jeden zo stropov, ktoré sú tam uvedené, pričom si tento podnik môže výnimočne ponechať postavenie MSP pod podmienkou, že toto prekročenie sa obmedzí na jeden účtovný rok.
52 Týmto ustanovením sa nemení pravidlo, podľa ktorého platí, že na to, aby podnik mohol byť kvalifikovaný ako MSP, nemôže prekročiť stropy týkajúce sa zamestnancov a finančných charakteristík, ale zavádza sa ním výnimka, ktorá platí len za určitých okolností, ktorých existenciu žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala.
53 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že tým, že ECHA považovala žalobkyňu za veľký podnik, nedopustila sa nesprávneho výkladu kritérií stanovených v článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361.
54 Vzhľadom na tieto skutočnosti treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.
Druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade pojmu „prepojené podniky“ uvedeného v odporúčaní 2003/361
55 Vo svojom druhom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že nie je súčasťou skupiny „prepojených podnikov“, a preto pri určovaní jej veľkosti treba zohľadniť výlučne jej údaje a údaje o „partnerských podnikoch“, ktoré vymedzila vo svojej komunikácii s agentúrou ECHA počas postupu overovania jej vyhlásenia, konkrétne údaje o spoločnostiach Ibérica de Gestión Inmobiliaria y Arrendaticia SL a Agroquimes SL.
56 ECHA spochybňuje argumentáciu žalobkyne.
57 V tejto súvislosti treba uviesť, že pri formulácii svojho záveru sa ECHA opierala o súbor údajov týkajúcich sa v prvom rade samotnej žalobkyne, následne „partnerského podniku“ Agroquimes a napokon troch ďalších podnikov považovaných za podniky „prepojené“ so žalobkyňou, konkrétne Ibérica de Gestión Inmobiliaria y Arrendaticia, Constantino Gutiérrez SA a Medifer Liquids SL.
58 Žalobkyňa nespochybňuje, že Agroquimes by mohla byť považovaná za „partnerský podnik“, ale odmieta myšlienku, že tri ďalšie podniky by mohli byť analyzované ako s ňou „prepojené“ v zmysle právnej úpravy.
59 V súvislosti s rozhodnutím o tomto bode treba pripomenúť, že článok 3 ods. 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361 spresňuje kritériá umožňujúce určiť podmienky, za ktorých možno prideliť kvalifikáciu „prepojené podniky“ a „partnerské podniky“.
60 Pokiaľ ide o prvú kvalifikáciu, článok 3 ods. 3 prvý pododsek prílohy k odporúčaniu 2003/361 stanovuje, že „‚prepojené podniky‘ sú podniky, ktoré majú tieto vzájomné vzťahy: a) podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom podniku“. Okrem toho článok 3 ods. 3 tretí pododsek prílohy k odporúčaniu 2003/361 stanovuje, že „podniky, ktoré sa nachádzajú v niektorom zo vzťahov uvedených v prvom pododseku prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov… sa tiež považujú za prepojené“.
61 Pokiaľ ide o druhú kvalifikáciu, článok 3 ods. 2 prvý pododsek prílohy k odporúčaniu 2003/361 stanovuje, že „partnerské podniky“ sú podniky, ktoré nie sú zatriedené ako „prepojené podniky“ a medzi ktorými je nasledovný vzťah: podnik (vyššie postavený podnik) vlastní buď samostatne alebo spoločne s jedným alebo viacerými „prepojenými podnikmi“ 25 % alebo viac imania, alebo hlasovacích práv iného podniku (nižšie postavený podnik).
62 Podľa článku 6 ods. 2 prvého pododseku prílohy k odporúčaniu 2003/361, pokiaľ podnik má „partnerské“ alebo „prepojené“ podniky, určenie údajov pre posúdenie kritérií sa zakladá na účtovnej závierke alebo iných údajoch o podniku, alebo ak sú k dispozícii, na konsolidovanej účtovnej závierke podniku alebo konsolidovaných účtovných závierkach, na ktorých sa podnik podieľa prostredníctvom konsolidácie.
63 Podľa článku 6 ods. 2 druhého pododseku prílohy k odporúčaniu 2003/361 toto určenie znamená, že sa zohľadnia údaje partnerských podnikov, ktoré sa nachádzajú bezprostredne vo vyššom alebo nižšom postavení k posudzovanému podniku, úmerne percentuálnemu podielu kapitálu alebo hlasovacích práv, podľa toho, ktorý je väčší.
64 K týmto údajom musí ECHA podľa článku 6 ods. 2 tretieho pododseku prílohy k odporúčaniu 2003/361 pripočítať v plnom rozsahu údaje každého podniku, ktorý je priamo alebo nepriamo „prepojený“, pokiaľ už neboli zahrnuté v konsolidovaných účtovných závierkach.
65 Po pripomenutí týchto pravidiel treba preskúmať situáciu dotknutých podnikov, aby bolo možné určiť ich postavenie a overiť, do akej miery sa mali ich údaje zohľadniť v procese overovania vyhlásenia žalobkyne.
66 V tejto súvislosti treba potvrdiť záver agentúry ECHA týkajúci sa troch podnikov, ktoré považovala za podniky „prepojené“ so žalobkyňou.
67 Tento záver vychádza, pokiaľ ide o Ibérica de Gestión Inmobiliaria y Arrendaticia, z ročnej účtovnej závierky tohto podniku, z ktorej vyplýva – ako uvádza ECHA – že vlastnila 69,996 % imania žalobkyne počas účtovného obdobia rokov 2009 a 2010. Vzhľadom na to, že tento podnik vlastnil väčšinu imania žalobkyne, bolo ho možné považovať za materskú spoločnosť žalobkyne, takže bolo potrebné zahrnúť všetky údaje, ktoré ho charakterizovali, do výpočtu, ktorý sa urobil s cieľom overiť postavenie žalobkyne, ako je to uvedené v odporúčaní 2003/361. V prejednávanej veci žalobkyňa oznámila ECHA ročnú účtovnú závierku tejto materskej spoločnosti mailom z 12. septembra 2013.
68 Pokiaľ ide o dva ďalšie podniky, Constantino Gutiérrez a Medifer Liquids, ECHA uviedla, že prvý z nich vlastnil 89,10 % imania spoločnosti Ibérica de Gestión Inmobiliaria y Arrendaticia a 100 % imania druhého podniku. Toto zistenie sa opieralo o konsolidované účtovné závierky spoločnosti Constantino Gutiérrez za účtovné obdobie od 1. júla 2010 do 30. júna 2011, oznámené žalobkyňou mailom zo 16. septembra 2013.
69 Vzhľadom na to, že tieto percentuálne podiely presahujú prahové hodnoty uvedené v bode 60 vyššie, na základe ktorých možno konštatovať, že subjekty sú „prepojenými podnikmi“ v zmysle odporúčania 2003/361, ECHA mohla usudzovať, že spoločnosti Constantino Gutiérrez a Medifer Liquids boli takisto podnikmi „prepojenými“ so žalobkyňou počas postupu registrácie látky dotknutej v tejto veci.
70 Podľa článku 6 ods. 2 tretieho pododseku prílohy k odporúčaniu 2003/361 ECHA tak skutočne mala zahrnúť – ako to aj urobila – údaje týkajúce sa troch podnikov, tu identifikovaných ako „prepojené podniky“, t. j. Ibérica de Gestión Inmobiliaria y Arrendaticia, Constantino Gutiérrez a Medifer Liquids, v celom ich rozsahu na účely výpočtu použitého v rámci overovania postavenia žalobkyne.
71 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba druhý žalobný dôvod zamietnuť a v dôsledku toho aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
72 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, treba jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom agentúry ECHA vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Fertisac, SL, je povinná nahradiť trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.
Pelikánová | Nihoul | Svenningsen |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. marca 2018.
Podpisy