ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 24. septembra 2009
Vec F‑37/05
Michael Brown
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Interné výberové konanie v rámci inštitúcie – Podmienky pripustenia – Pomocní zamestnanci – Zamietnutie kandidatúry“
Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou M. Brown v zásade navrhuje zrušenie rozhodnutia výberovej komisie „interného výberového konania na postup z kategórie C do kategórie B“ COM/PB/04, vyhláseného na účely vytvorenia rezervného zoznamu na miesta pomocných asistentov, administratívnych pomocných asistentov a technických pomocných asistentov v platovej triede B 4/B 5, z 19. júla 2004, potvrdzujúce, po preskúmaní, rozhodnutie z 22. júna 2004 o zamietnutí pripustiť ho ku skúškam sporného výberového konania
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie prijaté po preskúmaní skoršieho rozhodnutia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)
2. Úradníci – Prijímanie – Výberové konanie – Interné výberové konania – Podmienky a spôsoby organizácie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 27 a článok 29 ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 12 ods. 1)
3. Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Úradník a dočasný zamestnanec – Pomocný zamestnanec – Rozlišovacie kritérium
(Služobný poriadok úradníkov, články 5, 6, článok 27 prvý odsek a článok 32; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 3, 8, 9 a článok 12 ods. 1)
4. Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Interné výberové konanie v rámci inštitúcie – Účasť rozšírená na pomocných zamestnancov – Povinnosť – Neexistencia
1. Pokiaľ uchádzač, ktorého žiadosť o pripustenie do výberového konania Spoločenstva bola zamietnutá, požiada o preskúmanie tohto rozhodnutia na základe presného ustanovenia, ktoré je pre administratívu záväzné, jedine rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní je aktom spôsobujúcim ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 alebo prípadne článku 91 ods. 1 služobného poriadku tak v znení účinnom pred 1. májom 2004 ako aj v znení účinnom od tohto dátumu. Práve od tohto rozhodnutia prijatého po preskúmaní začína plynúť lehota na podanie sťažnosti a žaloby bez toho, aby bolo potrebné overiť, či v takej situácii možno uvedené rozhodnutie prípadne považovať za výlučne potvrdzujúci akt.
(pozri bod 28)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 7. júna 2005, Cavallaro/Komisia, T‑375/02, Zb. VS s. I‑A‑151, II‑673, bod 58; 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑5, II‑A‑2‑19, body 27 a 28; 13. decembra 2006, Heus/Komisia, T‑173/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑329, II‑A‑2‑1695, bod 19
2. V záujme dodržania účelu každého postupu pri prijímaní do služobného pomeru, ktorým je podľa článku 27 služobného poriadku „zabezpečiť pre orgán služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti“, je potrebné prijímať úradníkov na čo najširšom možnom základe. Výraz „interné výberové konanie v rámci inštitúcie“ sa teda v zásade vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú v službe inštitúcie na akomkoľvek základe. Služobný poriadok však priznáva inštitúciám širokú mieru voľnej úvahy na účely určovania kritérií spôsobilosti, ktorú si vyžadujú pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť, a podľa týchto kritérií a všeobecnejšie v záujme služby na účely určovania podmienok a spôsobov organizácie výberového konania. Výkon tejto voľnej úvahy musí byť napriek tomu zlučiteľný najmä s kogentnými ustanoveniami článku 27 prvého odseku a článku 29 ods. 1 služobného poriadku a v dôsledku toho musí byť vždy vykonávaný podľa požiadaviek pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, a všeobecnejšie v záujme služby. V dôsledku toho sa musí preskúmanie súdom Spoločenstva obmedziť na to, či dotknutý orgán konal v primeraných medziach a nepoužíval svoju voľnú úvahu zjavne nesprávnym spôsobom. Toto preskúmanie neznamená, že tento súd nahrádza posúdenie inštitúcie svojím vlastným posúdením.
Inštitúcia nepoužíva svoju voľnú úvahu nesprávnym spôsobom, ak vyžaduje postavenie úradníka alebo dočasného zamestnanca, s vylúčením pomocného zamestnanca, ako podmienku pripustenia do interného výberového konania, ktorého poslaním bol najmä prechod z kategórie C do kategórie B. Úradníci a dočasní zamestnanci totiž na rozdiel od pomocných zamestnancov musia preukázať najvyššiu úroveň spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti už pri ich počiatočnom prijatí do služobného pomeru a zamestnania v súlade s článkom 27 prvým odsekom služobného poriadku a článkom 12 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
Vylúčenie pomocných zamestnancov nie je porušením zásady rovnosti zaobchádzania, pretože právne postavenie týchto zamestnancov nie je porovnateľné s postavením dočasných zamestnancov a úradníkov pre rozdiely existujúce medzi administratívnym postavením, požiadavkami na prijímanie do zamestnania a podmienkami prijímania týchto dvoch kategórií. Zásada rovnosti zaobchádzania je totiž porušená iba vtedy, pokiaľ sa s dvomi kategóriami osôb, ktorých právna a skutková situácia nie je v zásade rozdielna, zaobchádza rozdielne alebo pokiaľ sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.
(pozri body 54 – 58, 60, 64, 66, 71, 72 a 76)
Odkaz:
Súdny dvor: 31. marca 1965, Rauch/Komisia, 16/64, Zb. s. 179; 9. októbra 2008, Chetcuti/Komisia, C‑16/07 P, Zb. s. I‑7469, body 40 až 50 a 77
Súd prvého stupňa: 8. novembra 1990, Bataille a i./Parlament, T‑56/89, Zb. s. II‑597, bod 42; 5. februára 1997, Ibarra Gil/Komisia, T‑207/95, Zb. VS s. I‑A‑13, II‑31, bod 66; 21. novembra 2000, Carrasco Benítez/Komisia, T‑214/99, Zb. VS s. I‑A‑257, II‑1169, bod 53; 15. novembra 2001, Van Huffel/Komisia, T‑142/00, Zb. VS s. I‑A‑219, II‑1011, bod 52; 23. januára 2003, Angioli/Komisia, T‑53/00, Zb. VS s. I‑A‑13, II‑73, bod 50; 15. februára 2005, Pyres/Komisia, T‑256/01, Zb. VS s. I‑A‑23, II‑99, bod 36; 8. novembra 2006, Chetcuti/Komisia, T‑357/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑255, II‑A‑2‑1323, body 48 až 51, 53, 56 a 62
3. Z ustanovení služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že medzi administratívnym postavením, požiadavkami na prijímanie a podmienkami zamestnania pomocných zamestnancov a administratívnym postavením, požiadavkami na prijímanie a podmienkami úradníkov aj dočasných zamestnancov existujú rozdiely. Z týchto rozdielov vyplýva, že pomocní zamestnanci nie sú prijímaní s cieľom plniť v inštitúciách Spoločenstva trvalé úlohy. Naopak, charakteristika, ktorou sa odlišuje zmluva pomocného zamestnanca, spočíva v jej dočasnosti, vzhľadom na to, že táto zmluva môže byť využívaná iba na zabezpečenie dočasnej náhrady alebo na umožnenie výkonu administratívnych úloh prechodnej alebo veľmi naliehavej povahy alebo jasne nedefinovaných úloh. Pomocní zamestnanci preto predstavujú odlišnú kategóriu zamestnancov, ktorá zodpovedá odlišným potrebám inštitúcií, ktoré ich zamestnávajú.
(pozri body 58 a 74)
Odkaz:
Súdny dvor: Chetcuti/Komisia, už citovaný, bod 42
4. Hoci menovací orgán má možnosť pripustiť pomocných zamestnancov do výberového konania v rámci inštitúcie, nie je povinný pripustiť do každého interného výberového konania všetky osoby, ktoré sú v jeho službe. Takáto povinnosť by porušovala širokú mieru voľnej úvahy, ktorá je priznaná inštitúciám Spoločenstva pri organizovaní ich služieb a najmä pri určovaní, v záujme služby, podmienok výberového konania.
(pozri body 55 a 68)
Odkaz:
Súdny dvor: Rauch/Komisia, už citovaný; Chetcuti/Komisia, už citovaný, body 71 až 74, 76 a 77
Súd prvého stupňa: Bataille a i./Parlament, už citovaný, bod 42; Ibarra Gil/Komisia, už citovaný, bod 66; Carrasco Benítez/Komisia, už citovaný, bod 52; Van Huffel/Komisia, už citovaný, bod 51; Pyres/Komisia, už citovaný, bod 36; Chetcuti/Komisia, už citovaný, bod 49