ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 10. mája 2016 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Bielorusku – Zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov – Obmedzenia vstupu na územie Únie a prechodu cez toto územie – Ponechanie mena žalobcu na zozname dotknutých osôb – Novinár – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia – Nesprávne posúdenie“
Vo veci T‑693/13,
Aľaksej Michaľčanka, s bydliskom v Minsku (Bielorusko), v zastúpení: M. Michalauskas, advokát,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix a F. Naert, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Rady 2013/534/SZBP z 29. októbra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 288, 2013, s. 69) a na zrušenie vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1054/2013 z 29. októbra 2013, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 288, 2013, s. 1),
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg,
tajomník: G. Predonzani, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. novembra 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca, pán Aľaksej Michaľčanka, je bieloruský štátny príslušník, redaktor verejnej televíznej stanice Obščenacionaľnoje Televidenie (ONT).
2 Zo spoločnej pozície Rady 2006/276/SZBP z 10. apríla 2006 o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska a ktorou sa ruší spoločná pozícia 2004/661/SZBP (Ú. v. EÚ L 101, 2006, s. 5) vyplýva, že po zmiznutí známych osôb v Bielorusku, po podvodoch pri voľbách a referende, ako aj po závažnom porušení ľudských práv pri potlačení pokojných demonštrácií po týchto voľbách a referende, sa rozhodla prijať reštriktívne opatrenia, akými sú zabránenie vstupu na územie Európskej únie a prechodu cez toto územie, a povolenie zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov voči rôznym osobám z Bieloruska.
3 Vykonávacie ustanovenia Únie boli stanovené v nariadení Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 134, 2006, s. 1). Tieto ustanovenia boli predmetom viacerých po sebe nasledujúcich zmien a článok 8a ods. 1 uvedeného nariadenia v znení zmien a doplnení stanovuje, že v prípade, ak sa Rada Európskej únie rozhodne uplatniť na fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán opatrenia uvedené v článku 2 ods. 1, následne zmení a doplní prílohu, v ktorej je uvedený zoznam, na ktorom je táto osoba zapísaná.
4 Reštriktívne opatrenia stanovené v spoločnej pozícii 2006/276 boli predĺžené do 15. marca 2010 spoločnou pozíciou Rady 2009/314/SZBP zo 6. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2006/276 a ktorou sa zrušuje spoločná pozícia 2008/844/SZBP (Ú. v. EÚ L 93, 2009, s. 21). Zákazy pobytu niektorých predstaviteľov Bieloruska s výnimkou osôb zapletených do prípadov zmiznutí v rokoch 1999 a 2000 a predsedu ústrednej volebnej komisie sa však pozastavili do 15. decembra 2009.
5 Dňa 15. decembra 2009 prijala Rada rozhodnutie 2009/969/SZBP, ktorým sa predlžujú reštriktívne opatrenia proti niektorým predstaviteľom Bieloruska ustanovené v spoločnej pozícii 2006/276 a ktorým sa zrušuje spoločná pozícia 2009/314 (Ú. v. EÚ L 332, 2009, s. 76). Ďalej predĺžila do 31. októbra 2010 reštriktívne opatrenia stanovené v spoločnej pozícii 2006/276, ako aj pozastavenie zákazu pobytu niektorých predstaviteľov Bieloruska.
6 Na základe preskúmania spoločnej pozície 2006/276 Rada rozhodnutím 2010/639/SZBP z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 280, 2010, s. 18) obnovila do 31. októbra 2011 reštriktívne opatrenia stanovené v spoločnej pozícii 2006/276, ako aj pozastavenie zákazu pobytu niektorých predstaviteľov Bieloruska.
7 Rozhodnutím Rady 2011/69/SZBP z 31. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/639/SZBP (Ú. v. EÚ L 28, 2011, s. 40), sa rozhodlo vzhľadom na zmanipulované prezidentské voľby z 19. decembra 2010 a násilný zásah voči politickej opozícii, občianskej spoločnosti a predstaviteľom nezávislých masových médií v Bielorusku o zrušení pozastavenia zákazu pobytu, ako aj o zavedení iných reštriktívnych opatrení. Článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2010/639 bol doplnený nasledovným spôsobom:
„d) [sú zodpovedné] za porušenie medzinárodných volebných noriem pri prezidentských voľbách v Bielorusku 19. decembra 2010 a za zásah proti občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii a osobám s nimi spojeným, uvedeným v prílohe IIIA.“
8 Rozhodnutie 2011/69 nahradilo článok 2 rozhodnutia 2010/639 takto:
„Článok 2
1. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou osôb, ktoré sú zodpovedné za:
…
b) porušenie medzinárodných volebných noriem pri prezidentských voľbách v Bielorusku 19. decembra 2010 a za zásah proti občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii a fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s týmito zodpovednými osobami spojené, uvedeným v prílohe IIIA; sa zmrazia;
…“
9 Meno žalobcu bolo uvedené v prílohe V rozhodnutia 2011/69, ktorým bola k rozhodnutiu 2010/639 pripojená príloha IIIA. Meno žalobcu uvedené pod č. 77 je sprevádzané týmto spresnením: „vysokopostavený vplyvný redaktor štátnej televíznej stanice ONT“.
10 Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 84/2011 z 31. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 765/2006 (Ú. v. EÚ L 28, 2011, s. 17), predovšetkým nahradilo článok 2 nariadenia č. 765/2006 týmto textom:
„Článok 2
1. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe I alebo v prílohe IA, alebo sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, sa zmrazia.
2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa nesmú priamo ani nepriamo sprístupniť fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe I alebo v prílohe IA ani v ich prospech.
…
5. Príloha IA obsahuje zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia… 2010/639… v znení zmien a doplnení.“
11 Vykonávacie nariadenie č. 84/2011 svojou prílohou II (príloha IA nariadenia č. 765/2006, ktorá obsahuje zoznam fyzických a právnických osôb, subjektov, ako aj orgánov uvedených v článku 2 ods. 1, 2 a 5) zaradilo meno žalobcu s rovnakým spresnením, ako je uvedené v bode 9 vyššie.
12 Dňa 2. februára 2011 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú opatrenia stanovené v rozhodnutí Rady 2011/69 a vo vykonávacom nariadení č. 84/2011 (Ú. v. EÚ C 33, 2011, s. 17).
13 Vykonávacím rozhodnutím Rady 2011/174/SZBP z 21. marca 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/639/SZBP (Ú. v. EÚ L 76, 2011, s. 72), boli prílohy I až III, IIIA a IV rozhodnutia 2010/639 nahradené textami nachádzajúcimi sa v prílohách I až V tohto vykonávacieho rozhodnutia. Meno žalobcu je uvedené v prílohe IV s rovnakou funkciou, aká je uvedená v bode 9 vyššie.
14 Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 271/2011 z 21. marca 2011, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia č. 765/2006 (Ú. v. EÚ L 76, 2011, s. 13), boli prílohy I a IA nariadenia č. 756/2006 nahradené textami nachádzajúcimi sa v prílohách I a II uvedeného vykonávacieho nariadenia. Meno žalobcu je uvedené v prílohe II s rovnakou funkciou, aká je uvedená v bode 9 vyššie.
15 Rozhodnutím 2012/642/SZBP z 15. októbra 2012 o reštriktívnych opatreniach proti Bielorusku (Ú. v. EÚ L 285, 2012, s.1) Rada predĺžila do 31. októbra 2013 platné reštriktívne opatrenia a spojila tieto opatrenia uložené rozhodnutím 2010/639 do jedného právneho nástroja. Článok 3 ods. 1 uvedeného rozhodnutia stanovuje:
„Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia, aby zabránili vstupu alebo prechodu cez svoje územia osobám, ktoré:
a) sú zodpovedné za vážne porušenia ľudských práv alebo za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, alebo všetkým osobám, ktoré sú s nimi spájané;
b) majú prospech z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú,
ako sa uvádza v prílohe.“
16 Článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2012/642 stanovuje:
„Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou:
a) osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú zodpovedné za vážne porušenia ľudských práv alebo za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, alebo všetkých fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov s nimi spojených, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou;
b) fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré majú z podpory Lukašenkovho režimu prospech, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou,
ako sa uvádza v prílohe.“
17 V prílohe rozhodnutia 2012/642 bolo meno žalobcu, uvedené pod č. 138, zapísané s týmto zápisom:
„Vplyvný redaktor štátnej televíznej stanice ONT. Je hlásateľom televízneho programu ‚Je to tak‘. Tento program je nástrojom štátnej televíznej propagandy, ktorá podporuje a obhajuje represiu voči demokratickej opozícii a občianskej spoločnosti. Demokratická opozícia a občianska spoločnosť sa pomocou podvrhnutých informácií systematicky zobrazujú negatívnym a hanlivým spôsobom. V tomto smere bol zvlášť aktívny po násilnom potlačení pokojných demonštrácií 19. decembra 2010 a následných protestov.“
18 Nariadením (EÚ) č. 1014/2012 zo 6. novembra 2012 (Ú. v. EÚ L 307, 2012, s. 1) Rada zmenila a doplnila nariadenie č. 765/2006. Nahradila článok 2 tohto uvedeného nariadenia týmto textom:
„1. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe I alebo sú v ich vlastníctve, v držbe alebo pod ich kontrolou, sa zmrazujú.
2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa nesmú sprístupniť, priamo ani nepriamo, fyzickým ani právnickým osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe I, a to ani v ich prospech.
3. Vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je priame alebo nepriame obchádzanie opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2, sa zakazuje.
4. Príloha I obsahuje zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, ktoré Rada v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2012/642… určila za zodpovedné za vážne porušenie ľudských práv alebo represiu voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii alebo ktorých činnosť iným spôsobom vážne oslabila demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, alebo akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov s nimi spojených, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou.
5. Príloha I takisto obsahuje aj zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov, ktoré Rada v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642 určila za tie, ktoré majú výhody z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú, ako aj právnických osôb, subjektov a orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou.“
19 Okrem toho nariadením č. 1014/2012 sa odkazy na „prílohy I, IA, a IB“ alebo odkazy na prílohy „I alebo IA“ v nariadení č. 765/2006 v znení zmien a doplnení, nahradili odkazmi na „prílohu I“.
20 Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1017/2012 zo 6. novembra 2012, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 765/2006 (Ú. v. EÚ L 307, 2012, s. 7), Rada nahradila text príloh I, IA a IB nariadenia č. 765/2006 jedinou prílohou. V tejto poslednej prílohe je uvedené meno žalobcu, po ktorom nasleduje rovnaký zápis, aký je uvedený v bode 17 vyššie.
21 Listami zo 7. novembra 2012 oznámila Rada žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi rozhodnutie 2012/642, nariadenie č. 1014/2012 a vykonávacie nariadenie č. 1017/2012.
22 Ten istý deň bolo v Úradnom vestníku uverejnené oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené troma textami uvedenými v bode 21 vyššie (Ú. v. EÚ C 339, 2012, s. 9).
23 Rozhodnutím 2013/534/SZBP z 29. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2012/642/SZBP (Ú. v. EÚ L 288, 2013, s. 69), Rada predĺžila do 31. októbra 2014 platné reštriktívne opatrenia a nahradila prílohu rozhodnutia 2012/642. Meno žalobcu, ktoré je uvedené pod číslom 132 prílohy rozhodnutia 2013/534, bolo zapísané s rovnakým zápisom, aký je uvedený v bode 17 vyššie.
24 Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1054/2013 z 29. októbra 2013, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia č. 765/2006 (Ú. v. EÚ L 288, 2013, s. 1), Rada zmenila prílohu nariadenia č. 765/2006. Meno žalobcu uvedené pod č. 132 tejto prílohy bolo zapísané s rovnakým zápisom, aký je uvedený v bode 17 vyššie.
25 Rozsudkom z 23. septembra 2014, Michaľčanka/Rada (T‑196/11 a T‑542/12, neuverejnený, EU:T:2014:801) Všeobecný súd zrušil rozhodnutie 2011/69, vykonávacie rozhodnutie 2011/174, vykonávacie nariadenie č. 271/2011, rozhodnutie 2012/642 a vykonávacie nariadenie č. 1017/2012 v rozsahu, akom sa týkajú žalobcu.
Konanie a návrhy účastníkov konania
26 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. decembra 2013 podal žalobca žalobu, v ktorej navrhoval, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutie 2013/534 v rozsahu, v akom sa ho týka,
– zrušil vykonávacie nariadenie č. 1054/2013 v rozsahu, v akom sa ho týka,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
27 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. decembra 2013 žalobca podal žiadosť o právnu pomoc podľa článkov 94 a 95 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991.
28 Rada 18. marca 2014 predložila kancelárii Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom navrhla, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
29 Žalobca 6. mája 2014 predložil repliku a Rada 18. júna 2014 predložila dupliku.
30 Uznesením z 11. decembra 2014, Michaľčanka/Rada (T‑693/13, neuverejnené, EU:T:2014:1098), bola žalobcovi priznaná právna pomoc.
31 Podaniami doručenými kancelárii Všeobecného súdu 8. a 16. júna 2015 odpovedali Rada a žalobca na otázku Všeobecného súdu položenú v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania s ohľadom na dôsledky, ktoré treba v prejednávanej veci vyvodiť z úvah Všeobecného súdu v rozsudku z 23. septembra 2014, Michaľčanka/Rada (T‑196/11 a T‑542/12, neuverejnený, EU:T:2014:801). V rámci svojej odpovede podala Rada návrh na zastavenie konania. Podporne sa domnievala, že z tohto rozsudku nevyplýva, že by rozhodnutie 2013/534 a vykonávacie nariadenie č. 1054/2013 boli v prejednávanej veci protiprávne.
32 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. júla 2015 predložil žalobca svoje pripomienky k návrhu Rady na zastavenie konania.
33 Podaniami doručenými kancelárii Všeobecného súdu 16. a 22. októbra 2015 odpovedali žalobca a Rada na otázku Všeobecného súdu položenú v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania s cieľom určiť, či žalobca vedel o dôvodoch uvedených v rozhodnutí 2013/534 a vykonávacom nariadení č. 1054/2013 pred prijatím týchto aktov, vzhľadom na zrušenie, rozsudkom z 23. septembra 2014 Michaľčanka/Rada (T‑196/11 a T‑542/12, neuverejnený, EU:T:2014:801), rozhodnutia 2012/642 a vykonávacieho nariadenia č. 1017/2012 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu.
Právny stav
34 Na podporu žaloby uvádza žalobca štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení práva na obhajobu, druhý na nedostatočnom odôvodnení, tretí na zjavne nesprávnom posúdení a štvrtý na neprimeranosti opatrení, ktoré sa týkajú jeho osoby.
35 Keďže Rada podala návrh na zastavenie konania, treba sa najprv zaoberať týmto návrhom.
[omissis]
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu
44 Žalobca v podstate tvrdí, že nebol vopred informovaný o predĺžení reštriktívnych opatrení rozhodnutím 2013/534 a vykonávacím nariadením č. 1054/2013. Tvrdí, že hoci Rada poznala jeho adresu, boli mu tieto akty oznámené až 30. októbra 2013, teda až po ich prijatí. Možnosť dodatočne požiadať o nové preskúmanie, ktoré mu ponúkla Rada, nemožno podľa neho považovať za kontradiktórne konanie, ktoré by malo predchádzať všetkým sankciám. Na pojednávaní žalobca spresnil, že kontradiktórna diskusia predchádzajúca prijatiu uvedených aktov by umožnila vyhodnotiť pravdivosť tvrdených skutkových okolností, ktoré sa napokon od prijatia prvých reštriktívnych opatrení, ktoré sa ho týkajú, zmenili.
[omissis]
46 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že v rámci konania týkajúceho sa prijatia rozhodnutia o zapísaní alebo ponechaní mena osoby na zozname nachádzajúcom sa v prílohe aktu o reštriktívnych opatreniach, vyžaduje dodržanie práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu, aby príslušný orgán Únie oznámil dotknutej osobe skutočnosti, ktoré má k dispozícii na účely odôvodnenia svojho rozhodnutia a ktoré svedčia v jej neprospech, aby sa tejto osobe umožnilo brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na súd Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 111).
47 Pri tomto oznámení musí príslušný orgán Únie umožniť tejto osobe účinne sa vyjadriť, pokiaľ ide o dôvody použité proti nej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 112).
48 Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktoré spočíva v ponechaní mena dotknutej osoby na zozname nachádzajúcom sa v prílohe aktu o reštriktívnych opatreniach, dodržanie tejto dvojitej procesnej povinnosti musí, na rozdiel od prípadu pôvodného zapísania na zoznam, predchádzať prijatiu tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 113).
49 Súdny dvor rozhodol, že v prípade každého ďalšieho rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ktorým sa meno osoby alebo subjektu už zaradeného do zoznamu na tomto zozname ponechá, účinok prekvapenia na zabezpečenie účinnosti opatrenia nie je nevyhnutný, takže pred prijatím takého rozhodnutia v zásade musia byť dotknutej osobe alebo subjektu oznámené skutočnosti uplatnené proti nim a takisto musí byť dotknutej osobe alebo subjektu poskytnutá možnosť byť vypočutý (rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 62).
50 Toto právo na predbežné vypočutie treba dodržať, pokiaľ Rada uviedla voči osobe, na ktorú sa vzťahuje reštriktívne opatrenie a ktorej meno sa ponechalo na predmetnom zozname, nové dôkazy (rozsudok z 13. septembra 2013, Makhlouf/Rada, T‑383/11, EU:T:2013:431, bod 43; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 63).
51 V prejednávanom prípade, pokiaľ ide o dôvody týkajúce sa priamo žalobcu, treba uviesť, že rozhodnutie 2013/534 a vykonávacie nariadenie č.1054/2013 ponechali meno žalobcu na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia.
52 Je nesporné, že uvedené dôvody sú rovnaké ako dôvody uvedené v rozhodnutí 2012/642 a vo vykonávacom nariadení č.1017/2012, ako sa tiež pripomína v bodoch 23 a 24 vyššie. Z bodu 21 vyššie okrem toho vyplýva, že rozhodnutie 2012/642 a vykonávacie nariadenie č.1017/2012 boli oznámené žalobcovi, ktorý tak mal možnosť sa k týmto dôvodom vyjadriť.
53 Za týchto okolností sa treba domnievať, že Rada voči žalobcovi pri prijatí rozhodnutia 2013/534 a vykonávacieho nariadenia č.1054/2013 neuviedla nové dôkazy a že na základe judikatúry pripomenutej v bodoch 46 až 50 vyššie nebola povinná pred ich prijatím tieto dôvody oznámiť žalobcovi.
54 Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že v rozsudku z 23. septembra 2014, Michaľčanka/Rada (T‑196/11 a T‑542/12, neuverejnený, EU:T:2014:801, body 74 a 75), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie 2012/642 a vykonávacie nariadenie č. 1017/2012 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, pretože tieto akty neboli žalobcovi oznámené pred ich prijatím, a že sa tak žalobca nemohol účinným spôsobom pred ich prijatím vyjadriť.
55 Treba poukázať na to, že žalobca ani Rada netvrdili, že zrušenie rozhodnutia 2012/642 a vykonávacieho nariadenia č. 1017/2012 malo vplyv na dátum, keď sa žalobca dozvedel o dôvodoch obsiahnutých v týchto aktoch a ktoré boli prevzaté do rozhodnutia 2013/534 a vykonávacieho nariadenia č. 1054/2013.
56 Ďalej, a to predovšetkým, treba uviesť, že aj keď podľa článku 264 prvého odseku ZFEÚ platí, že ak je žaloba o neplatnosť opodstatnená, súd Únie vyhlási napadnutý akt za neplatný od začiatku, a že aj keď z toho podľa ustálenej judikatúry vyplýva, že rozhodnutie súdu Únie o zrušení spôsobuje zánik napadnutého aktu so spätnou účinnosťou voči všetkým [rozsudky z 1. júna 2006, P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑442/03 P a C‑471/03 P, EU:C:2006:356, bod 43, a z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, C‑199/06, EU:C:2008:79, bod 61], nič to nemení na tom, že od rozsudku z 23. septembra 2014, Michaľčanka/Rada (T‑196/11 a T‑542/12, neuverejnený, EU:T:2014:801), nemal retroaktívny zánik rozhodnutia 2012/642 a vykonávacieho nariadenia č. 1017/2012 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, vplyv na dátum, keď sa o dôvodoch týchto aktov dozvedel.
57 Ako totiž uvádza Rada, zrušenie rozhodnutia 2012/642 a vykonávacieho nariadenia č. 1017/2012 neviedlo k zrušeniu uverejnenia týchto aktov, ani k zrušeniu ich oznámenia či individuálneho oznámenia uskutočneného listom žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi. Skutkový rámec, v ktorom sa žalobca dozvedel o dôvodoch obsiahnutých v týchto aktoch, teda nebol ovplyvnený rozsudkom z 23. septembra 2014, Michaľčanka/Rada (T‑196/11 a T‑542/12, neuverejnený, EU:T:2014:801).
58 Z toho vyplýva, že žalobcovi boli oznámené uvedené dôvody pred prijatím rozhodnutia 2013/534 a vykonávacieho nariadenia č. 1054/2013 a že bol tak v tejto súvislosti schopný predložiť Rade svoje pripomienky.
59 Prvý žalobný dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.
[omissis]
O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení
[omissis]
109 Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretí žalobný dôvod treba považovať za opodstatnený a v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, treba zrušiť rozhodnutie 2013/534 a vykonávacie nariadenie č. 1054/2013, pričom netreba skúmať štvrtý žalobný dôvod uvedený žalobcom.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Návrh Rady Európskej únie na zastavenie konania sa zamieta.
2. V rozsahu, v akom sa týka Aľakseja Michaľčanku, sa zrušuje:
– rozhodnutie Rady 2013/534/SZBP z 29. októbra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku,
– vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1054/2013 z 29. októbra 2013, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku.
3. Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli A. Michaľčankovi.
Kanninen | Pelikánová | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. mája 2016.
Podpisy