ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 20. septembra 2017 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie BADTORO – Skoršie slovné ochranné známky Európskej únie a skoršia národná obrazová ochranná známka TORO – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Podobnosť označení – Podobnosť tovarov a služieb – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009“
Vo veci T‑350/13,
Jordi Nogues, SL, so sídlom v Barcelone (Španielsko), v zastúpení: J. Fernández Castellanos, J. Sanmartín Sanmartín a E. López Parés, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: pôvodne V. Melgar a J. Crespo Carrillo, neskôr J. Crespo Carillo, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Grupo Osborne, SA, so sídlom v El Puerto de Santa María (Španielsko), v zastúpení: J. M. Iglesias Monravá, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. apríla 2013 (vec R 1446/2012‑2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Grupo Osborne a Jordi Nogues,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia I. Ulloa Rubio a A. Marcoulli (spravodajkyňa),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 2. júla 2013,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 24. septembra 2013,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 7. októbra 2013,
so zreteľom na uznesenie o prerušení konania z 18. decembra 2013,
so zreteľom na list Všeobecného súdu z 1. marca 2016, ktorým boli účastníci konania informovaní, že Všeobecný súd sa dozvedel o rozhodnutí Súdu pre ochranné známky Európskej únie č. 1, Alicante (Španielsko), a že sa skončila písomná časť konania,
so zreteľom na návrh predložený podľa článku 50 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu na spojenie predmetnej veci s vecou T‑386/15 a pripomienky účastníkov konania v tomto ohľade,
so zreteľom na rozhodnutie z 13. mája 2016, ktorým bol zamietnutý návrh na spojenie predmetnej veci s vecou T‑386/15,
po pojednávaní z 15. decembra 2016,
so zreteľom na uznesenie z 15. februára 2017 o opätovnom začatí ústnej časti konania,
so zreteľom na pripomienky EUIPO podané do kancelárie Všeobecného súdu 1. marca 2017 a pripomienky vedľajšieho účastníka konania podané do kancelárie Všeobecného súdu 6. marca 2017,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 1. decembra 2010 podala žalobkyňa Jordi Nogues, SL, prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).
2 Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:
3 Tovary a služby uvedené v prihláške patria do tried 25, 34 a 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 25: „Odevy, obuv a pokrývky hlavy“,
– trieda 34: „Tabak; Potreby pre fajčiarov; Zápalky“,
– trieda 35: „Dovozné služby; Vývoz; Obchodné zastúpenia; Predaj nasledujúceho tovaru v predajniach a prostredníctvom celosvetových počítačových sietí: knihy a papiernický tovar, bielizeň, domáce a kuchynské potreby a nádoby, dekoratívne predmety, potreby pre fajčiarov a darčekové predmety; Reklama; Obchodný manažment; Obchodná administratíva; Kancelárske práce“.
4 Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 9/2011 zo 14. januára 2011.
5 Dňa 12. apríla 2011 podal vedľajší účastník konania Grupo Osborne, SA, na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka bola založená na týchto skorších ochranných známkach:
– skoršia španielska obrazová ochranná známka, ktorej prihláška bola podaná 15. júla 2010 a ktorá bola zapísaná 13. decembra 2010 pod číslom 2939631, ktorou sa označujú „Zapaľovače a fajčiarske potreby“ zahrnuté v triede 34, vyobrazená nižšie:
– skoršia slovná ochranná známka Európskej únie TORO, ktorej prihláška bola podaná 13. septembra 2002 a ktorá bola zapísaná 5. augusta 2010 pod číslom 2844264, ktorou sa označujú „Odevy, obuv, pokrývky hlavy; Opasky“ zahrnuté v triede 25,
– skoršia slovná ochranná známka Európskej únie TORO, ktorej prihláška bola podaná 23. júna 2000 a ktorá bola zapísaná 3. januára 2007 pod číslom 1722362, ktorou sa označuje „Reklama; Obchodný manažment; Obchodná administratíva; Administratíva; Služby maloobchodnej spoločnosti v oblasti potravín a nápojov, pričom žiadne z týchto služieb a/alebo tovarov nepochádzajú z býkov a ani s býkmi nesúvisia“, zahrnuté v triede 35,
– skoršia španielska slovná ochranná známka EL TORO, ktorej prihláška bola podaná 17. júna 1998 a ktorá bola zapísaná 8. októbra 2003 pod číslom 2169043, ktorou sa označuje „Konfekčné oblečenie pre dámy, mužov a deti, ako aj obuv (s výnimkou ortopedickej obuvi); Klobúky“, zahrnuté v triede 25,
– skoršia španielska obrazová ochranná známka, ktorej prihláška bola podaná 16. marca 2010 a ktorá bola zapísaná 22. júna 2010 pod číslom 2919417, ktorou sa označujú „Služby pre kusový predaj v obchodoch a prostredníctvom Internetu všetkých druhov výrobkov“, zahrnuté v triede 35, vyobrazená nižšie:
7 Na podporu námietky bol uvedený dôvod spočívajúci v existencii pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
8 Dňa 7. júna 2012 námietkové oddelenie vyhovelo námietke v celom rozsahu. Konštatovalo existenciu pravdepodobnosti zámeny v súvislosti so všetkými tovarmi, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a to s prihliadnutím na skoršie slovné ochranné známky Európskej únie č. 2844264 a 1722362 a skoršiu španielsku obrazovú ochrannú známku č. 2939631.
9 Dňa 1. augusta 2012 žalobkyňa podala na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 na EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.
10 Rozhodnutím zo 16. apríla 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie podané žalobkyňou. Konkrétne zastával názor, že tovary, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce označenia, sú čiastočne zhodné a čiastočne podobné. Okrem toho s prihliadnutím na bežnú rozlišovaciu spôsobilosť skorších ochranných známok, aj keď viacero zapísaných španielskych ochranných známok obsahuje slovo „toro“, na význam spoločného prvku „toro“ odôvodňujúceho existenciu fonetickej, koncepčnej a v menšom rozsahu vizuálnej podobnosti a v každom prípade pri neexistencii preukázania pokojnej koexistencie kolidujúcich označení na španielskom trhu konštatoval existenciu pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
Návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
12 EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
13 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Podľa nej sa odvolací senát nesprávne domnieval, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny.
Úvodné poznámky
14 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak z dôvodu jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto dve ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti na území, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou. Okrem toho sa podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 207/2009 pod skoršími ochrannými známkami rozumejú ochranné známky zapísané v členskom štáte s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie.
15 Podľa ustálenej judikatúry predstavuje pravdepodobnosť zámeny pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Podľa tej istej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma predmetné označenia a tovary alebo služby, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä na vzájomnú závislosť podobnosti označení a podobnosti označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].
16 Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 pravdepodobnosť zámeny predpokladá súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich označení a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ktoré označujú. V tomto prípade ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, EU:T:2009:14, bod 42 a citovanú judikatúru].
17 Podľa judikatúry je potrebné v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných tovarov, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Rovnako treba zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, EU:T:2007:46, bod 42 a citovanú judikatúru].
18 Navyše v prípade, ak je skoršia ochranná známka chránená na celom území Európskej únie, treba zohľadniť vnímanie kolidujúcich označení spotrebiteľom predmetných tovarov a služieb na tomto území. Je však potrebné pripomenúť, že na zamietnutie zápisu ochrannej známky Európskej únie postačuje, že relatívny dôvod zamietnutia v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 existuje v časti Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, EU:T:2006:397, bod 76 a citovanú judikatúru].
19 V prejednávanej veci, pokiaľ ide o vymedzenie príslušnej skupiny verejnosti, odvolací senát zastával názor, že tovary patriace do tried 25 a 34 sú určené širokej verejnosti a že služby patriace do triedy 35 sú určené tak širokej verejnosti, ako aj špecializovanej verejnosti. Z toho vyvodil, že existenciu pravdepodobnosti zámeny je potrebné posudzovať pri zohľadnení vnímania označení priemerným spotrebiteľom, ktorý patrí tak do širokej verejnosti, ako aj do špecializovanej verejnosti, a to konkrétne španielskym spotrebiteľom, keďže námietka bola predovšetkým založená na španielskych ochranných známkach.
20 Toto určenie príslušnej skupiny verejnosti, ktoré žalobkyňa napokon nespochybňuje, je potrebné potvrdiť z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.
21 Pokiaľ ide o porovnanie tovarov a služieb označených kolidujúcimi označeniami, účastníci konania sa správne zhodujú na konštatovaní, že tovary a služby uvedené v triedach 25 a 35 sú zhodné a že tovary uvedené v triede 34 sú buď zhodné, alebo podobné.
22 Vzhľadom na tieto úvahy je s prihliadnutím na posúdenie uvedené odvolacím senátom v napadnutom rozhodnutí potrebné preskúmať argumentáciu žalobkyne založenú na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
O porovnaní kolidujúcich označení
23 Z judikatúry vyplýva, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, s osobitným zohľadnením ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva skutočnosť, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov alebo služieb. V tejto súvislosti priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 35 a citovanú judikatúru).
24 Okrem toho posúdenie podobnosti dvoch ochranných známok sa nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a na jej porovnanie s inou ochrannou známkou. Naopak, porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním kolidujúcich ochranných známok, každej ako celku, čo nevylučuje, že celkovému dojmu, ktorý kombinovaná ochranná známka zanechá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti, môže za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek (pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 41 a citovanú judikatúru). Posúdenie podobnosti sa môže vykonať iba na základe dominantného prvku, len ak sú všetky ďalšie zložky ochrannej známky zanedbateľné. Mohlo by to tak byť najmä v prípade, keď táto zložka môže sama dominovať v predstave, ktorú si príslušná skupina verejnosti zachová v pamäti z ochrannej známky, a to tak, že všetky ostatné zložky ochrannej známky sú v celkovom dojme, ktorý známka vyvoláva, zanedbateľné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2007, Nestlé/ÚHVT, C‑193/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:539, bod 43).
25 V prejednávanej veci odvolací senát dospel k záveru, že celkový dojem je taký, že kolidujúce označenia sú si podobné z dôvodu ich slovnej a koncepčnej zhody vzhľadom na prítomnosť výrazu „toro“, ktorý možno v prihlasovanej ochrannej známke ľahko rozpoznať a ktorý po prvé predstavuje jedinú zložku skoršej slovnej ochrannej známky Európskej únie a jediný slovný prvok skoršej španielskej obrazovej ochrannej známky, po druhé má rozlišovaciu spôsobilosť a po tretie v prihlasovanej ochrannej známke nemá vedľajšie postavenie. Pokiaľ ide o čisto slovné skoršie ochranné známky, odvolací senát zastával názor, že podobnosť bola o to väčšia, že výraz „toro“ si v prihlasovanej ochrannej známke zachováva samostatné rozlišovacie postavenie.
O rozlišujúcich a dominantných prvkoch kolidujúcich označení
26 V prejednávanej veci vyplýva najmä z bodov 31, 32 a 42 napadnutého rozhodnutia, že podľa odvolacieho senátu žiadny z prvkov, z ktorých sa skladá prihlasovaná ochranná známka, nedominuje v jej vizuálnom dojme, zatiaľ čo skoršej španielskej obrazovej ochrannej známke dominuje slovný prvok „toro“. Ako to bolo uvedené v bode 25 vyššie, odvolací senát taktiež zastával názor, že slovný prvok „toro“ má v rámci prihlasovanej ochrannej známky samostatné rozlišovacie postavenie.
27 Žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že vykonal čiastkové a nevhodné porovnanie kolidujúcich označení. Podľa nej skreslil „imaginatívny celok“ prihlasovanej ochrannej známky, keď sa nesprávne domnieval, že žiadny prvok nebol dominantný v jej vizuálnom dojme a že výraz „toro“ nemá vedľajšie postavenie, hoci sa tento výraz objavuje na konci označenia a pred ním sa nachádza výrazne väčší originálny grafický prvok, ktorého význam nemožno podceňovať. Rovnako tvrdí, že odvolací senát nesprávne uplatnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudku zo 6. októbra 2005, Medion (C‑120/04, EU:C:2005:594), keďže okolnosti prejednávanej veci sú celkom odlišné, a to najmä z dôvodu, že výraz „toro“ sa v prihlasovanej ochrannej známke neobjavuje samostatne. Odvolací senát tak porušil zásadu porovnania podľa celkového dojmu.
28 EUIPO a vedľajší účastník konania odmietajú tieto tvrdenia.
29 Po prvé je potrebné pripomenúť, že aj keď platí, že ak je ochranná známka zložená zo slovných a obrazových prvkov, slovné prvky sú v zásade viac rozlišujúce ako obrazové prvky, pretože priemerný spotrebiteľ sa bude ľahšie odvolávať na predmetné tovary citovaním názvu ochrannej známky než opisovaním jej obrazového prvku, nevyplýva z toho, že slovné prvky ochrannej známky sa musia vždy považovať za viac rozlišujúce ako obrazové prvky. V prípade kombinovanej ochrannej známky môže mať totiž obrazový prvok rovnocenné postavenie s postavením slovného prvku [rozsudok zo 6. októbra 2015, Monster Energy/ÚHVT – Balaguer (icexpresso + energy coffee), T‑61/14, neuverejnený, EU:T:2015:750, bod 37]. Je teda potrebné preskúmať vnútorné kvality obrazového prvku a vnútorné kvality slovného prvku napadnutej ochrannej známky, ako aj ich jednotlivé postavenia s cieľom identifikovať dominantnú zložku [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2008, Inter‑Ikea/ÚHVT – Waibel (idea), T‑112/06, neuverejnený, EU:T:2008:10, bod 49].
30 V prejednávanej veci je obrazovým prvkom prihlasovanej ochrannej známky fantazijná kresba zobrazujúca býka s veľkými rohmi a nespokojným výrazom. V tejto súvislosti po prvé jeho výrazná veľkosť v rámci prihlasovanej ochrannej známky významne presahuje veľkosť slovného prvku. Po druhé obrazový prvok je umiestnený nad slovným prvkom. Po tretie zobrazený býk je masívny, čierny a zvlášť originálny. Za týchto podmienok je potrebné sa domnievať, že fantazijnosť a veľkosť obrazového prvku môžu skresliť pozornosť príslušnej skupiny verejnosti venovanú slovnému prvku, ktorý je umiestnený nižšie. Žalobkyňa preto oprávnene tvrdí, že odvolací senát sa nesprávne v bode 31 napadnutého rozhodnutia domnieval, že žiadny z kombinovaných prvkov prihlasovanej ochrannej známky nedominuje vizuálnemu dojmu. V dôsledku toho slovný prvok prihlasovanej ochrannej známky vrátane výrazu „toro“ zaujíma v prihlasovanej ochrannej známke vedľajšie postavenie.
31 Ako však uviedol odvolací senát v bode 31 napadnutého rozhodnutia, slovný prvok tvoria veľké písmená. Napriek výraznej veľkosti obrazového prvku je slovný prvok jasne viditeľný. Za týchto podmienok nemôže dominantná povaha obrazového prvku prihlasovanej ochrannej známky spôsobovať zanedbateľnosť slovného prvku „badtoro“ v rámci celkového dojmu z ochrannej známky [pozri analogicky rozsudky z 8. septembra 2010, Kido/ÚHVT – Amberes (SCORPIONEXO), T‑152/08, neuverejnený, EU:T:2010:357, bod 66, a z 23. apríla 2015, Iglotex/ÚHVT – Iglo Foods Group (IGLOTEX), T‑282/13, neuverejnený, EU:T:2015:226, body 53 a 54].
32 Po druhé, pokiaľ ide o uplatnenie rozsudku zo 6. októbra 2005, Medion (C‑120/04, EU:C:2005:594), zo strany odvolacieho senátu, je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry vyplývajúcej z tohto rozsudku, aj keď samotný spoločný prvok kolidujúcich označení nemožno považovať za dominujúci celkovému dojmu, musí sa zohľadniť v rámci posúdenia ich podobnosti v rozsahu, v akom predstavuje sám osebe skoršiu ochrannú známku a zachováva si samostatné rozlišovacie postavenie v prihlasovanej zloženej ochrannej známke skladajúcej sa najmä z tohto prvku. Za predpokladu, že si spoločný prvok zachováva samostatné rozlišovacie postavenie v zloženom označení, môže totiž celkový dojem tohto označenia viesť verejnosť k presvedčeniu, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú prinajmenšom od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, a v takom prípade sa musí existencia pravdepodobnosti zámeny pripustiť (rozsudok z 22. októbra 2015, BGW, C‑20/14, EU:C:2015:714, bod 38).
33 Preskúmanie existencie či neexistencie samostatného rozlišovacieho postavenia jedného z prvkov zloženého označenia má teda za cieľ určiť tie z uvedených prvkov, ktoré bude príslušná skupina verejnosti vnímať [pozri rozsudok z 28. januára 2016, Novomatic/ÚHVT – Simba Toys (African SIMBA), T‑687/14, neuverejnený, EU:T:2016:37, bod 135 a citovanú judikatúru].
34 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že prvok zloženého označenia si nezachováva takéto samostatné rozlišovacie postavenie, ak spolu s jedným alebo viacerými ďalšími prvkami označenia tvorí celok s odlišným zmyslom v porovnaní so zmyslom uvedených prvkov posudzovaných samostatne (rozsudok z 8. mája 2014, Bimbo/ÚHVT, C‑591/12 P, EU:C:2014:305, bod 25).
35 Treba tiež zdôrazniť, že hoci priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok a nepristupuje k skúmaniu jej rozličných detailov, faktom ostáva, že pri vnímaní slovného označenia ho rozdelí na slovné prvky, ktoré pre neho majú konkrétny význam alebo ktoré sa podobajú na slová, ktoré pozná [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 2007, RESPICUR, T‑256/04, EU:T:2007:46, bod 57, a z 13. februára 2008, Sanofi‑Aventis/ÚHVT – GD Searle (ATURION), T‑146/06, neuverejnený, EU:T:2008:33, bod 58].
36 V prejednávanej veci, ako odvolací senát uviedol v bode 35 napadnutého rozhodnutia, španielsky hovoriaca skupina verejnosti, ako aj časť verejnosti Únie, ktorá rozumie významu slova „toro“, identifikuje tento výraz v rámci slovného prvku. Tento výraz je jedinou zložkou alebo jediným slovným prvkom porovnávaných skorších ochranných známok.
37 V tejto súvislosti je potrebné najskôr pripomenúť, že v rozpore s konštatovaniami odvolacieho senátu zaujíma slovný prvok prihlasovanej ochrannej známky v označení vedľajšie postavenie.
38 Okrem toho je potrebné poznamenať, že výraz „toro“ sa nachádza na konci označenia a že pred ním sa nachádza výraz „bad“. K tomuto bodu možno pripomenúť, že spotrebiteľ obvykle pripisuje väčší význam začiatočnej časti slov [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 2004, El Corte Inglés/ÚHVT – González Cabello a Iberia Líneas Aéreas de España (MUNDICOR), T‑183/02 a T‑184/02, EU:T:2004:79, bod 81, a zo 16. marca 2005, L’Oréal/ÚHVT – Revlon (FLEXI AIR), T‑112/03, EU:T:2005:102, body 64 a 65].
39 Navyše prihlasovaná ochranná známka pozostáva z jediného slovného prvku, a to výrazu „badtoro“ vytvoreného spojením výrazov „bad“ a „toro“. Skutočnosť, že tieto dva výrazy nie sú oddelené, posilňuje jednotné vnímanie slovného prvku, ktorý bude aspoň časť španielsky hovoriacej skupiny verejnosti a verejnosti, ktorá rozumie výrazu „toro“, chápať tak, že znamená „zlostný alebo zlý býk“ [pozri analogicky rozsudok z 29. septembra 2011, Procter & Gamble Manufacturing Cologne/ÚHVT – Natura Cosméticos (NATURAVIVA), T‑107/10, neuverejnený, EU:T:2011:551, bod 34]. V tomto zmysle slovný prvok odkazuje konkrétne na fantazijné zobrazenie býka, ktorý bude vzhľadom na svoju dominantnosť v rámci prihlasovanej ochrannej známky a svoju jedinečnosť, ako to je uvedené v bode 30 vyššie, pravdepodobne prvkom, ktorý bude mať príslušná skupina verejnosti tendenciu rozpoznať a uchovať v pamäti, a to skôr ako samotné zviera. Z toho vyplýva, že slovný prvok „badtoro“ bude vnímaný spolu s obrazovým prvkom, pričom spoločne tvoria logický celok, ktorý je odlišný ako samotné pomenovanie zvieraťa uvedené na skorších ochranných známkach.
40 V dôsledku toho a v súvislosti s pripomenutím, že spotrebiteľ bežne vníma ochrannú známku ako celok a nepristupuje k skúmaniu jej rozličných detailov, je potrebné sa domnievať, že vo všeobecnosti spotrebiteľ nebude samostatne vnímať ani uchovávať v pamäti slovo „toro“ v rámci prihlasovanej ochrannej známky, keď nie je dostatočne príťažlivé [pozri analogicky rozsudok z 24. mája 2012, Grupo Osborne/ÚHVT – Industria Licorera Quezalteca (TORO XL), T‑169/10, neuverejnený, EU:T:2012:261, bod 42]. Z toho vyplýva, že žalobkyňa môže oprávnene tvrdiť, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že výraz „toro“ si v prihlasovanej ochrannej známke zachováva samostatné rozlišovacie postavenie.
41 Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné posúdiť podobnosť kolidujúcich označení.
O vizuálnej podobnosti
42 Žalobkyňa tvrdí, že v rozpore so závermi odvolacieho senátu kolidujúce označenia nevykazujú vizuálnu podobnosť.
43 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
44 V prejednávanej veci odvolací senát zastával názor, že z dôvodu zhody slovného prvku „toro“ kolidujúce označenia vykazujú určitý stupeň podobnosti, aj keď nízky, a to vzhľadom na prítomnosť slovného prvku „bad“ v prihlasovanej ochrannej známke, ktorý sa nachádza pred slovným prvkom „toro“, ako aj na existenciu rozdielov medzi ich obrazovými prvkami alebo na neexistenciu obrazového prvku v skorších ochranných známkach.
45 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že odvolací senát vychádzal z nesprávneho predpokladu, že výraz „toro“ nemá vedľajšie postavenie. V tomto kontexte pripísal osobitný význam zhode výrazu „toro“ v kolidujúcich označeniach bez toho, aby vopred preskúmal, či si príslušná skupina verejnosti môže samostatne zapamätať výraz „toro“ v rámci prihlasovanej ochrannej známky.
46 Aj keď kolidujúce označenia majú spoločný výraz „toro“, vykazujú viacero rozdielov. Oproti skorším slovným ochranným známkam Európskej únie TORO má prihlasovaná ochranná známka veľmi rozdielnu štruktúru. Obsahuje totiž dominantný obrazový prvok zobrazujúci fantazijného a originálneho býka, ktorý má pri nohách slovný prvok zložený zo slova „toro“, pred ktorým je uvedená skupina písmen „bad“, pričom spolu tvoria jediný slovný prvok.
47 Oproti skoršej španielskej obrazovej ochrannej známke vykazuje štruktúra prihlasovanej ochrannej známky tiež zreteľné rozdiely, keďže skoršia španielska obrazová ochranná známka je zložená z obrazového prvku a dominantného slovného prvku umiestneného vedľa neho. Naproti tomu prihlasovaná ochranná známka je zložená z dominantného obrazového prvku a vedľajšieho slovného prvku umiestneného pod ním. Navyše, aj keď oba obrazové prvky zobrazujú býka, sú podstatne rozdielne. Skoršia španielska ochranná známka totiž zobrazuje čiernu, klasickú a integrálnu siluetu býka zboku. Naproti tomu obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky je fantazijný býk zobrazený spredu v čiernej farbe. Má tri nohy, ako aj výrazné rohy a oči bielej farby. Napokon sa porovnávané označenia čiastočne odlišujú svojím slovným prvkom.
48 Za týchto podmienok má skutočnosť, že skoršie ochranné známky a prihlasovaná ochranná známka obsahujú slovo „toro“, len malý význam pri ich porovnávaní ako celku, keďže, ako bolo uvedené v bode 40 vyššie, tento výraz si v rozpore so závermi odvolacieho senátu nezachováva samostatné rozlišovacie postavenie v rámci prihlasovanej ochrannej známky. K tomuto bodu je potrebné zdôrazniť, že vizuálny dojem z oboch ochranných známok, ktoré majú spoločný ten istý prvok, môže byť rozdielny, a to predovšetkým v prípade, keď sa porovnávanie týka na jednej strane slovnej ochrannej známky, ako sú skoršie ochranné známky Európskej únie, a na druhej strane kombinovanej ochrannej známky, ako je prihlasovaná ochranná známka, ktorá je zložená z jedného výrazného obrazového prvku a jedného čiastočne odlišného slovného prvku, ktorý vytvára iný vizuálny dojem ako samotný prvok „toro“ [pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. decembra 2011, Aktieselskabet af 21. november 2001/ÚHVT – Parfums Givenchy (only givenchy), T‑586/10, neuverejnený, EU:T:2011:722, bod 33, a zo 17. mája 2013, Rocket Dog Brands/ÚHVT – Julius‑K9 (JULIUS K9), T‑231/12, neuverejnený, EU:T:2013:264, bod 34].
49 Za týchto podmienok a vzhľadom na vyššie špecifikované rozdiely medzi kolidujúcimi označeniami, ako aj s prihliadnutím na váhu ich jednotlivých prvkov a neexistenciu samostatného rozlišovacieho postavenia výrazu „toro“ je potrebné sa domnievať, že celkovo majú nanajvýš veľmi nízky stupeň vizuálnej podobnosti.
O fonetickej podobnosti
50 Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na prítomnosť výrazu „bad“ umiestneného pred výrazom „toro“ sa odvolací senát nesprávne domnieval, že kolidujúce označenia sú si foneticky podobné. Tvrdí, že tieto označenia obsahujú rozdielny počet písmen, že ich štruktúra má rozdielny rytmus a postupnosť tónov a že výraz „badtoro“ má pre španielskych spotrebiteľov neznámy a nový súzvuk.
51 EUIPO a vedľajší účastník konania tieto tvrdenia odmietajú.
52 K tomuto bodu je potrebné uviesť, že kolidujúce označenia sa z fonetického hľadiska odlišujú dodatočnou slabikou „bad“, ale majú spoločné dve slabiky „to“ a „ro“. V tomto kontexte sémantická konštrukcia „dt“, ktorá je španielskej skupine verejnosti cudzia, nepostačuje na to, aby fonetický dojem zo všetkých kolidujúcich označení nevykazoval vzhľadom na zhodu v pojme „toro“ podobnosť stredného stupňa, ako sa správne domnieval odvolací senát.
O koncepčnej podobnosti
53 Z koncepčného hľadiska žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že nezohľadnil skutočnosť, že na rozdiel od skorších ochranných známok, pri ktorých výraz „toro“ odkazuje na zviera, má prihlasovaná ochranná známka „kombinovanú“ myšlienku zahŕňajúcu maskota, ktorý verejnosti adresuje univerzálnu správu o vzdore a rebélii, ako aj jeho pomenovanie, ktoré je zložené z neologizmu „badtoro“. Podľa žalobkyne sú teda výrazy „bad“ a „toro“ neoddeliteľné.
54 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
55 Na úvod je potrebné pripomenúť, že v súlade s judikatúrou koncepčná podobnosť vyplýva zo skutočnosti, že obe ochranné známky používajú obrázky, ktoré sa zhodujú, pokiaľ ide o ich sémantický obsah [rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 24, a z 21. apríla 2010, Peek & Cloppenburg a van Graaf/ÚHVT – Queen Sirikit Institute of Sericulture (Thai Silk), T‑361/08, EU:T:2010:152, bod 63].
56 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát vychádzal predovšetkým z prítomnosti výrazu „toro“ v kolidujúcich označeniach. Domnieval sa totiž, že z tohto dôvodu boli tieto označenia sčasti zhodné z koncepčného hľadiska pre skupinu verejnosti, ktorá rozumie významu slova „toro“, a to bez ohľadu na to, či rozumie, alebo nerozumie výrazu „bad“. Nad rámec uvedeného zdôraznil, že prihlasovaná ochranná známka sa taktiež zhoduje so skoršou španielskou obrazovou ochrannou známkou z dôvodu jej obrazového motívu zobrazujúceho býka. Odvolací senát z toho vyvodil záver, že pre skupinu verejnosti, ktorá rozumie významu výrazu „toro“, majú kolidujúce označenia výrazné podobnosti. Naproti tomu sa odvolací senát domnieval, že skupina verejnosti, ktorá nerozumie zmyslu slova „toro“, bude kolidujúce označenia vnímať tak, že si nie sú podobné, či dokonca ako rozdielne, ak rozumie významu slova „bad“.
57 Najskôr je potrebné pripomenúť, že tieto závery sú založené na nesprávnom predpoklade, že výraz „toro“ nemá v prihlasovanej ochrannej známke vedľajšiu povahu. Okolnosť, že odvolací senát sa domnieval, že skupina verejnosti, ktorá nerozumie výrazu „toro“, bude vnímať prihlasovanú ochrannú známku a skoršiu španielsku obrazovú ochrannú známku ako ochranné známky, ktoré si nie sú podobné, hoci každá z nich obsahuje zobrazenie býka, svedčí o osobitnom význame pripisovanom zhodnému výrazu „toro“ v oboch označeniach.
58 V tomto kontexte je najskôr potrebné zdôrazniť, ako to urobil odvolací senát, že pre skupinu verejnosti, ktorá nerozumie významu výrazu „toro“, nevykazuje prihlasovaná ochranná známka žiadnu koncepčnú podobnosť so skoršími slovnými ochrannými známkami Európskej únie TORO.
59 Pokiaľ ide o španielsku verejnosť alebo skupinu verejnosti, ktorá rozumie významu slova „toro“, ako to bolo uvedené v bode 36 vyššie, slovný prvok prihlasovanej ochrannej známky identifikuje tak, že sa skladá jednak z výrazu alebo skupiny písmen „bad“ a jednak z výrazu „toro“, to znamená z presného označenia zvieraťa v španielčine. Výraz „toro“ bude teda táto skupina verejnosti vnímať ako odkaz na zviera, ktoré je uvedené a prípadne zobrazené v skorších ochranných známkach, čo môže zbližovať kolidujúce označenia z koncepčného hľadiska.
60 Aj keď tento spoločný odkaz na koncept býka vyplýva z kolidujúcich označení, býk zobrazený v prihlasovanej ochrannej známke skôr predstavuje, ako to tvrdí žalobkyňa, maskota alebo inú postavu ako zviera, ktoré je jednoduchým spôsobom uvedené alebo zobrazené v skorších ochranných známkach. V rozpore s označením „toro“ a klasickou siluetou býka zobrazeného v skoršej obrazovej ochrannej známke je býk v prihlasovanej ochrannej známke humanizovaný najmä svojimi očami, ktoré, ako to tvrdí žalobkyňa, reprezentujú zlostný alebo nedôverčivý postoj. Okrem toho je toto zviera zobrazené veľmi fantazijným spôsobom, s rohmi nadmernej veľkosti a len s troma nohami. Vzhľadom na výraz takto zobrazeného býka možno slovný prvok „badtoro“ vnímať ako pomenovanie tejto postavy.
61 Za týchto podmienok je potrebné sa domnievať, že obrazový a slovný prvok prihlasovanej ochrannej známky spoločne predstavujú koncept, ktorý je odlišný od klasického konceptu býka ako zvieraťa. Preto je potrebné relativizovať koncepčnú podobnosť kolidujúcich ochranných známok, pričom sa musí považovať nanajvýš za strednú, a nie významnú, ako sa nesprávne domnieval odvolací senát.
62 Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že odvolací senát založil svoju analýzu podobnosti kolidujúcich označení na nesprávnom konštatovaní, že obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky nemá dominantnú povahu, keďže podcenil dosah prítomnosti výrazu „toro“ v oboch označeniach na verejnosť. V tomto kontexte a vzhľadom na skutočnosť, že jednak obrazový prvok je z dôvodu svojej dominantnosti a výnimočnosti prvkom, ktorý pritiahne pozornosť príslušnej skupiny verejnosti, a jednak, že výraz „toro“ si nezachováva samostatné rozlišovacie postavenie v rámci prihlasovanej ochrannej známky, je potrebné dospieť k záveru, že kolidujúce označenia majú veľmi nízky stupeň vizuálnej podobnosti, stredný stupeň fonetickej podobnosti a určitý stupeň koncepčnej podobnosti. V dôsledku toho je celkový stupeň podobnosti predmetných označení nízky [pozri analogicky rozsudok zo 17. februára 2011, Annco/ÚHVT – Freche et fils (ANN TAYLOR LOFT), T‑385/09, EU:T:2011:49, bod 38].
63 Odvolací senát sa teda nesprávne domnieval, že kolidujúce označenia sú z celkového hľadiska podobné.
O pravdepodobnosti zámeny
64 Je potrebné pripomenúť, že pravdepodobnosť zámeny existuje vtedy, keď je kumulatívne dostatočne vysoký stupeň podobnosti predmetných ochranných známok a stupeň podobnosti tovarov alebo služieb, ktoré sú týmito ochrannými známkami označené [rozsudky z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, EU:T:2002:261, bod 45, a z 11. januára 2013, Kokomarina/ÚHVT – Euro Shoe Group (interdit de me gronder IDMG), T‑568/11, neuverejnený, EU:T:2013:5, bod 48].
65 Treba tiež pripomenúť, že podľa judikatúry má priemerný spotrebiteľ predmetnej kategórie tovarov iba zriedka možnosť priamo porovnať rôzne ochranné známky, pričom sa musí spoľahnúť na nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti (rozsudok z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, EU:C:1999:323, bod 26).
66 V prejednávanej veci žalobkyňa spochybňuje závery odvolacieho senátu, pokiaľ ide o existenciu pravdepodobnosti zámeny, pričom tvrdí, že nezohľadnil obmedzenú rozlišovaciu spôsobilosť skorších ochranných známok, keďže výraz „toro“ odkazuje na zobrazené zviera, ktoré nemôže byť predmetom výlučného práva priznaného jednému hospodárskemu subjektu, a to osobitne v Španielsku, kde je býk národným symbolom. Odvolací senát navyše nezohľadnil „vysokú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť“ prihlasovanej ochrannej známky vzhľadom na jej originalitu a skutočnosť, ktorú možno kvalifikovať ako notorickú, že tak grafické zobrazenie, ako aj pomenovanie postavy, ktoré žalobkyňa vymyslela, sú predmetom ochrany duševného vlastníctva. Okrem toho nezohľadnil notorické spotrebiteľské zvyklosti príslušnej skupiny verejnosti. Napokon sa žalobkyňa odvoláva na rozsudky vydané španielskymi súdmi pre ochranné známky Európskej únie, a to v poslednom rade na rozsudok, ktorý 18. januára 2017 vydal Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko).
67 V tejto súvislosti odvolací senát v bode 57 napadnutého rozhodnutia zastával názor, že vzhľadom na celkový dojem, pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich označení a zhodnosť tovarov a služieb označených týmito označeniami, ako aj s prihliadnutím na zásadu vzájomnej súvislosti medzi faktormi pravdepodobnosti zámeny, je pravdepodobnosť zámeny vrátane pravdepodobnosti asociácie nevyhnutná.
68 K tomuto bodu je potrebné pripomenúť, že predmetné tovary a služby sú buď zhodné, alebo podobné, ale že v rozpore so závermi odvolacieho senátu majú kolidujúce označenia len nízky stupeň celkovej podobnosti.
69 V rámci celkového posúdenia kolidujúcich označení sú vizuálne, fonetické a koncepčné rozdiely medzi nimi, ktoré vyplývajú z dominantnej povahy a fantazijného charakteru zobrazeného býka a výrazu „bad“ uvedeného pred výrazom „toro“ v prihlasovanej ochrannej známke, ako aj logická jednotnosť vyplývajúca zo slovných a obrazových prvkov vnímaných spoločne, dostatočné na účely konštatovania, že v prípade konfrontácie s uvedenými označeniami si príslušná skupina verejnosti nevytvorí medzi nimi súvislosť, keďže ani dominantný obrazový prvok, ani slovný prvok prihlasovanej ochrannej známky sa nezhoduje s jediným prvkom alebo s niektorým z prvkov skorších ochranných známok. Za týchto podmienok je napriek zhodnosti alebo podobnosti predmetných tovarov a služieb veľmi málo pravdepodobné, že tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, budú zo strany spotrebiteľov vnímané tak, že pochádzajú od podniku, ktorý je držiteľom skorších ochranných známok, alebo od podniku, ktorý je s ním ekonomicky prepojený [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 18. decembra 2008, Torres/ÚHVT – Bodegas Peñalba López (Torre Albéniz), T‑287/06, EU:T:2008:602, bod 74].
70 V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných tvrdeniach uvádzaných žalobkyňou, je potrebné vyhovieť žalobnému dôvodu založenému na tom, že tým, že EUIPO konštatoval existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi označeniami, porušil ustanovenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, a teda napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
O trovách
71 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
72 Keďže v prejednávanej veci nemal EUIPO úspech a žalobkyňa nenavrhla, aby bola vedľajšiemu účastníkovi konania uložená povinnosť nahradiť trovy konania, v súlade s návrhmi žalobkyne je potrebné rozhodnúť tak, že EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobkyne.
73 Navyše vedľajší účastník konania, ktorý nemal vo svojich návrhoch úspech, znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 16. apríla 2013 (vec R 1446/2012‑2) sa zrušuje.
2. EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania spoločnosti Jordi Nogues, SL.
3. Grupo Osborne, SA, znáša svoje vlastné trovy konania.
Van der Woude | Ulloa Rubio | Marcoulli |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. septembra 2017.
Podpisy