Language of document : ECLI:EU:T:2022:46

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozšírená komora)

z 2. februára 2022 (*)

„Hospodárska a menová politika – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Osobitné úlohy dohľadu zverené ECB – Rozhodnutie o odňatí povolenia úverovej inštitúcii – Obvinenie hlavného akcionára v tretej krajine – Požiadavka dobrej povesti – Vnímanie dobrej povesti trhom – Prezumpcia neviny – Proporcionalita – Právo na obhajobu“

Vo veci T‑27/19,

Pilatus Bank plc, so sídlom v Ta’Xbiex (Malta),

Pilatus Holding Ltd., so sídlom v Ta’Xbiex,

v zastúpení: O. Behrends, advokát,

žalobkyne,

proti

Európskej centrálnej banke (ECB), v zastúpení: E. Yoo, M. Puidokas a A. Karpf, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: D. Triantafyllou, A. Nijenhuis a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia ECB z 2. novembra 2018, ktorým bolo spoločnosti Pilatus Bank odňaté jej povolenie na výkon činností úverovej inštitúcie,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia M. J. Costeira (spravodajkyňa), M. Kănčeva, B. Berke a T. Perišin,

tajomník: I. Pollalis, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. februára 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, Pilatus Bank plc, je menej významnou úverovou inštitúciou so sídlom na Malte a podliehajúcou priamemu prudenciálnemu dohľadu zo strany Malta Financial Services Authority (MFSA, Maltský úrad pre finančné služby) a žalobkyňa, Pilatus Holding Ltd., je väčšinovým priamym akcionárom tejto úverovej inštitúcie.

2        Podľa tlačovej správy, ktorú zverejnil United States Department of Justice (ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov) 19. marca 2018, bol pán Ali Sadr, akcionár prvej žalobkyne, ktorý nepriamo vlastní 100 % jej základného imania a hlasovacích práv, zatknutý v Spojených štátoch na základe šiestich obvinení súvisiacich s jeho údajnou účasťou na schéme, v rámci ktorej bolo približne 115 miliónov amerických dolárov (USD) vyplatených na financovanie projektu vo Venezuele údajne spreneverených v prospech iránskych osôb a spoločností.

3        Podľa obvinenia vzneseného United States Attorney for the Southern District of New York (prokurátor Spojených štátov pre južný obvod New York, Spojené štáty), mala časť finančných prostriedkov použitých na založenie a financovanie prvej žalobkyne v roku 2013 nezákonný pôvod súvisiaci s projektom vo Venezuele.

4        Po obvinení pána Sadra v Spojených štátoch amerických prvá žalobkyňa dostala najmä žiadosti o výber vkladov v celkovej výške 51,4 milióna eur, teda približne 40 % vkladov uvedených v jej súvahe.

5        Dňa 21. marca 2018 MFSA prijal pokyn o odňatí alebo pozastavení hlasovacích práv, v ktorom okrem iného nariadil, aby bol pán Sadr odvolaný z funkcie riadiaceho pracovníka prvej žalobkyne s okamžitou účinnosťou, ako aj zo všetkých ostatných rozhodovacích funkcií v rámci žalobkyne, pozastavil výkon svojich hlasovacích práv a aby sa zdržal akéhokoľvek právneho zastupovania alebo zastupovania pred súdom uvedenej žalobkyne.

6        V ten istý deň MFSA prijal pokyn o moratóriu, ktorým nariadil prvej žalobkyni, aby nepovolila žiadnu bankovú transakciu, najmä výbery a vklady akcionármi a členmi predstavenstva uvedenej žalobkyne.

7        Dňa 22. marca 2018 MFSA prijal pokyn o vymenovaní oprávnenej osoby s cieľom poveriť túto osobu výkonom v podstate všetkých právomocí, ktoré sú zvyčajne zverené riadiacim orgánom prvej žalobkyne vo vzťahu k jej špecifickým činnostiam a aktívam.

8        Dňa 29. júna 2018 Európska centrálna banka (ECB) dostala návrh MFSA na odňatie povolenia na výkon činností úverovej inštitúcie prvej žalobkyne podľa článku 14 ods. 5 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa [ECB] poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).

9        Dňa 2. augusta 2018 MFSA predložil ECB pozmenený návrh na odňatie povolenia na výkon činností úverovej inštitúcie prvej žalobkyne.

10      Listom z 31. augusta 2018 ECB vyzvala prvú žalobkyňu, aby predložila svoje pripomienky k návrhu rozhodnutia o odňatí povolenia do piatich pracovných dní odo dňa doručenia uvedeného listu.

11      Dňa 6. septembra 2018 prvá žalobkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypočutie o 14 dní, ako aj o prístup k spisu v tomto konaní.

12      Na žiadosť prvej žalobkyne bola lehota prvýkrát predĺžená do 17. septembra 2018, potom druhýkrát do 21. septembra 2018.

13      ECB listom z 13. septembra 2018 poskytla prvej žalobkyni prístup k spisu v správnom konaní.

14      Dňa 21. septembra 2018 prvá žalobkyňa predložila svoje pripomienky k návrhu rozhodnutia o odňatí povolenia, pričom vyjadrila nesúhlas svojho vedenia a akcionárov s týmto rozhodnutím.

15      Dňa 2. novembra 2018 ECB prijala na základe článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 rozhodnutie, ktorým odňala prvej žalobkyni povolenie na výkon činností úverovej inštitúcie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

16      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. januára 2019 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

17      ECB predložila svoje vyjadrenie k žalobe 28. marca 2019.

18      Rozhodnutím zo 17. mája 2019 predseda bývalej druhej komory Všeobecného súdu povolil vstup Európskej komisie ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov ECB.

19      Komisia predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania v stanovenej lehote.

20      Žalobkyne predložili svoje pripomienky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania 2. augusta 2019.

21      Žalobkyne predložili repliku 28. júna 2019 a Komisia odpovedala duplikou 21. augusta 2019.

22      Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, na základe článku 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený k deviatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

23      Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku na návrh druhej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

24      Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 25. februára 2021 bol na doplnenie zloženia komory ustanovený nový sudca a predseda komory.

25      Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní 26. februára 2021.

26      Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd 26. februára 2021 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval ECB, aby odpovedala na jednu otázku, a ostatných účastníkov konania, aby predložili svoje stanovisko. Tejto žiadosti sa v stanovených lehotách vyhovelo.

27      Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 12. augusta 2021 bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi.

28      Po smrti sudcu Berkeho 1. augusta 2021 traja sudcovia, ktorých podpisy sú na tomto rozsudku, pokračovali v poradách v súlade s článkom 22 a článkom 24 ods. 1 rokovacieho poriadku.

29      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.

30      ECB, ktorú podporuje Komisia, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka druhej žalobkyne,

–        subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú, pokiaľ ide o túto žalobkyňu,

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú, pokiaľ ide o prvú žalobkyňu,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A.      O prípustnosti

31      ECB, ktorú podporuje Komisia, v podstate tvrdí, že žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom bola podaná v mene a na účet druhej žalobkyne, pretože druhá žalobkyňa nepreukázala, že má osobný a odlišný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia a že je priamo a osobne dotknutá uvedeným rozhodnutím.

32      Žalobkyne uvádzajú, že žaloba je prípustná, keďže bola podaná druhou žalobkyňou, ktorá je priamym väčšinovým akcionárom prvej žalobkyne.

33      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že akcionári úverovej inštitúcie, ktorej bolo odňaté povolenie na výkon činností úverovej inštitúcie, nie sú priamo dotknutí rozhodnutím o odňatí povolenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i., C‑663/17 P, C‑665/17 P a C‑669/17 P, EU:C:2019:923, body 107 až 115 a výrok).

34      V dôsledku toho, ako tvrdia ECB a Komisia, je žaloba neprípustná v rozsahu, v akom bola podaná druhou žalobkyňou.

B.      O veci samej

35      Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú jedenásť žalobných dôvodov.

36      Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 a zásady riadnej správy vecí verejných. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení existencie dôvodu odňatia povolenia. Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že ECB nevyužila svoju voľnú úvahu alebo ju využila nevhodným spôsobom. Štvrtý žalobný dôvod je založený na absencii preskúmania relevantných skutočností a nestranného a objektívneho posúdenia týchto skutočností. Piaty až ôsmy žalobný dôvod sú založené na porušení zásady proporcionality, porušení zásady nemo auditur, porušení práva na prezumpciu neviny a porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 19 a odôvodnenia 75 nariadenia č. 1024/2013, ako aj na zneužití právomoci. Desiaty žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a najmä práva byť vypočutý a jedenásty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 a zásady riadnej správy vecí verejných

37      Žalobkyne tvrdia, že ECB si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 a porušila článok 41 Charty základných práv Európskej únie tým, že umožnila MFSA vykonať de facto odňatie povolenia bez akéhokoľvek riadneho konania prijatím pokynov z 21. a 22. marca 2018, a tým, že len potvrdila rozhodnutie MFSA.

38      Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože v podstate predstavuje len potvrdenie fait accompli zo strany MFSA, a nie skutočné rozhodnutie ECB.

39      V tomto kontexte mala ECB podľa žalobkýň zasiahnuť na základe článku 6 ods. 5 písm. c) nariadenia č. 1024/2013, ako aj svojej povinnosti zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu, aby sa zaistilo dodržiavanie dotknutých prudenciálnych požiadaviek, rozdelenie právomocí, pokiaľ ide o rozhodnutia o odňatí povolenia a základné procesné pravidlá, najmä potrebu, aby každá banka bola skutočne zastúpená vlastnými zástupcami voči regulačnému orgánu, a nie aby ju „zastupovala“ osoba kontrolovaná týmto orgánom.

40      ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

41      V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1024/2013 má ECB výhradnú právomoc udeľovať a odoberať povolenia úverovým inštitúciám usadeným v členských štátoch, ktorých menou je euro.

42      Okrem toho článok 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 stanovuje, že ECB môže v prípadoch stanovených v príslušnom práve Únie odňať povolenie zo svojej vlastnej iniciatívy po konzultácii s príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená, alebo na návrh tohto príslušného vnútroštátneho orgánu.

43      Ako vyplýva z článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013, MFSA nemá právomoc odňať povolenia úverovým inštitúciám, ale len prípadne navrhnúť ECB takéto odňatie.

44      Ako však bolo pripomenuté v bodoch 8 a 9 vyššie, práve ECB sa v súlade s článkom 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 rozhodla odňať povolenie prvej žalobkyne na návrh MFSA.

45      Okrem toho treba konštatovať, že aj keby MFSA prekročila svoje právomoci a prijala rozhodnutie o odňatí povolenia, takéto rozhodnutie prijaté príslušným vnútroštátnym orgánom nepredstavuje, na rozdiel od rozhodnutia, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest (C‑219/17, EU:C:2018:1023), akt o začatí konania, prípravný akt alebo nezáväzný návrh napadnutého rozhodnutia, a teda nemôže spôsobiť jeho nezákonnosť (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, C‑219/17, EU:C:2018:1023, bod 44).

46      Rovnako vzhľadom na to, že pokyny MFSA o moratóriu a určení oprávnenej osoby, ktoré sú uvedené v bodoch 6 a 7 vyššie, nie sú aktom o začatí konania, prípravným aktom alebo nezáväzným návrhom napadnutého rozhodnutia, ich prípadná nezákonnosť nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

47      Predmetné pokyny MFSA, hoci sa týkajú rovnakej situácie, sú totiž inými rozhodnutiami, ktoré neboli prijaté na základe článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1024/2013.

48      Tvrdenia žalobkýň preto neumožňujú usudzovať, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s článkom 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013.

49      V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že ECB mala zasiahnuť na základe článku 6 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 1024/2013, treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie jednotného uplatňovania vysokej úrovne dohľadu, ECB môže rozhodnúť o tom, že sama priamo uplatní všetky príslušné právomoci vo vzťahu k jednej alebo viacerým úverovým inštitúciám.

50      Článok 6 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 1024/2013 však dáva ECB možnosť rozhodnúť sa, že bude sama vykonávať všetky príslušné právomoci vo vzťahu k úverovej inštitúcii, ale neukladá jej povinnosť vykonávať sama priamy dohľad nad úverovou inštitúciou.

51      Z toho vyplýva, že ECB sa môže rozhodnúť zasiahnuť na základe článku 6 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 1024/2013, ak a keď sa domnieva, že jej zásah je nevyhnutný, aby sa zabránilo nejednotnému uplatňovaniu vysokej úrovne dohľadu príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

52      Keďže žalobkyne nepreukázali, že neexistencia zásahu ECB v prejednávanej veci viedla k nejednotnému uplatňovaniu vysokej úrovne dohľadu, nemožno ECB platne vytýkať, že nezasiahla na základe článku 6 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 1024/2013 a údajnej povinnosti zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu.

53      Z toho vyplýva, že skutočnosť, že ECB sa nerozhodla vykonávať priamy dohľad nad prvou žalobkyňou, nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

54      Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia žalobkýň neumožňujú dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s článkom 14 ods. 5 a článkom 6 ods. 5 písm. c) nariadenia č. 1024/2013.

55      V treťom rade, pokiaľ ide o porušenie zásady riadnej správy vecí verejných, žalobkyne sa obmedzili na tvrdenie, že ECB tým, že umožnila MFSA de facto odňať povolenie bez akéhokoľvek riadneho konania, porušila ich právo, aby ich záležitosti boli vyriešené nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

56      Keďže žalobkyne nepodložili svoju výhradu založenú na porušení zásady riadnej správy vecí verejných konkrétnymi tvrdeniami a len spomenuli túto zásadu, treba konštatovať, že táto výhrada je neprípustná na základe článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 53 prvým odsekom toho istého štatútu a článkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku.

57      V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod.

2.      O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení existencie dôvodu odňatia povolenia

58      Žalobkyne v podstate tvrdia, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia, keďže ECB založila odňatie povolenia na existencii obvinenia pána Sadra zo spáchania finančných trestných činov.

59      V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že ECB sa nemohla opierať len o tlačovú správu vydanú orgánmi Spojených štátov, najmä preto, že v tejto tlačovej správe sa uvádzalo, že akékoľvek skutkové tvrdenia v nej obsiahnuté treba považovať len za tvrdenia.

60      Žalobkyne sa okrem toho domnievajú, že ECB nepreskúmala skutočnosti opísané v predmetnom obvinení, ani nepoukázala na ich všeobecnú povahu. Konkrétne tvrdia, že ECB nezohľadnila skutočnosť, že išlo o obvinenie z porušenia pravidiel týkajúcich sa sankcií Spojených štátov voči Iránskej islamskej republike, hoci vytýkané konanie nie je z hľadiska práva Únie protiprávne.

61      Rada a Komisia s touto argumentáciou nesúhlasia.

62      Treba pripomenúť právny rámec uplatniteľný na odňatie povolenia a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa existencie dôvodu na odňatie povolenia a následne overiť, či sa ECB, ako to tvrdia žalobkyne, dopustila nesprávneho posúdenia v tejto súvislosti.

63      V prvom rade, keďže akcionár a úverová inštitúcia sú dve samostatné osoby, treba najprv overiť, či skutočnosť týkajúca sa akcionára úverovej inštitúcie môže byť relevantná pre rozhodnutie týkajúce sa prudenciálneho dohľadu tejto inštitúcie, akým je odňatie jej povolenia.

64      V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013, ktoré bolo prijaté s cieľom zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému v rámci Únie a v každom členskom štáte (článok 1 ods. 1 uvedeného nariadenia), stanovujú, že ECB má právomoc udeľovať a odnímať povolenia úverovým inštitúciám v prípadoch stanovených uplatniteľným právom Únie.

65      Ako sa uvádza v odôvodnení 20 nariadenia č. 1024/2013, predchádzajúce udelenie povolenia na začatie činnosti úverových inštitúcií predstavuje kľúčový prudenciálny spôsob, ako zabezpečiť, aby tieto činnosti vykonávali len subjekty so zdravým hospodárskym základom, organizáciou schopnou vyrovnávať sa s osobitnými rizikami spojenými s prijímaním vkladov a poskytovaním úverov a s vhodnými osobami v riadiacich funkciách.

66      Podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1024/2013 totiž ECB na účely vykonávania úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu uplatňuje celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú.

67      Ďalej treba na jednej strane konštatovať, že článok 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338), stanovuje, že príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti akcionárov alebo spoločníkov, najmä vtedy, ak nie sú splnené kritériá stanovené v článku 23 ods. 1 tejto smernice.

68      Článok 23 ods. 1 smernice 2013/36 stanovuje kritériá, ktoré musí akcionár, ktorý sa uchádza o nadobudnutie kvalifikovaného podielu v úverovej inštitúcii, spĺňať, aby mohol byť považovaný za vhodného vzhľadom na cieľ zabezpečiť riadne a obozretné riadenie úverových inštitúcií v súvislosti s jeho možným vplyvom v dotknutej úverovej inštitúcii. Medzi tieto kritériá patrí najmä kritérium dobrej povesti.

69      Kritérium dobrej povesti stanovené v článku 23 smernice 2013/36 je prevzaté do maltského práva v článku 13 A ods. 9 Banking Act (bankový zákon, kapitola 371 maltských zákonov) z 15. novembra 1994, ktorý preberá rovnakú formuláciu ako smernica.

70      Na druhej strane podľa článku 18 smernice 2013/36 príslušné orgány môžu povolenie odňať, ak úverová inštitúcia prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené.

71      Zo spoločného výkladu ustanovení uvedených v bodoch 64 až 70 vyššie vyplýva, že kritériá, ktoré musia navrhovaní nadobúdatelia spĺňať, aby získali povolenie nadobudnúť kvalifikovanú účasť, vrátane kritéria dobrej povesti, sú uplatniteľné na posúdenie vhodnosti akcionárov vykonané na účely odňatia povolenia na výkon činností úverovej inštitúcie.

72      Z toho vyplýva, že príslušné orgány môžu odňať povolenie na výkon činností úverovej inštitúcie, ak vzhľadom na potrebu zabezpečiť riadne a obozretné riadenie tejto inštitúcie a na zabezpečenie ochrany a spoľahlivosti finančného systému v rámci Únie a v každom členskom štáte uvedené orgány nie sú spokojné s vhodnosťou akcionárov alebo spoločníkov, ktorí na ňu môžu vykonávať vplyv, najmä z dôvodu nedostatku ich dobrej povesti.

73      V druhom rade treba uviesť, že pojem dobrá povesť je neurčitý právny pojem. Článok 23 ods. 1 smernice 2013/36 totiž neobsahuje vyčerpávajúcu definíciu uvedeného pojmu alebo zoznam správaní, ktoré by mohli patriť do pôsobnosti uvedeného pojmu. To predpokladá, že príslušné orgány v každom jednotlivom prípade skúmajú, či akcionár, ktorý sa uchádza o nadobudnutie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii, dodržal kritérium dobrej povesti, pričom zohľadnia relevantné skutočnosti, dôvody, na ktorých je založené uvedené kritérium, a ciele, ktoré má toto kritérium zabezpečiť. Zásada právnej istoty teda nebráni tomu, aby uvedené orgány mali pri uplatňovaní predmetného kritéria určitú mieru voľnej úvahy.

74      Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03, EU:C:2005:362, bod 41 a citovanú judikatúru).

75      V tejto súvislosti po prvé bod 10.9 spoločných usmernení o obozretnom posudzovaní nadobudnutí a zvyšovaní kvalifikovaných účastí v subjektoch finančného sektora, ktoré prijal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), Európsky úrad pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), uvádza jednak, že navrhovaný nadobúdateľ by sa mal považovať za dôveryhodného, ak neexistujú spoľahlivé dôkazy o opaku a ak orgán dohľadu nad cieľovou skupinou nemá primerané dôvody pochybovať o jeho dobrej povesti, a jednak, že by sa mali zohľadniť všetky relevantné informácie dostupné na účely posúdenia.

76      Po druhé treba uviesť, že v bežnom zmysle sa dobrá povesť vzťahuje na vlastnosť osoby, ktorá dodržiava obvyklé normy a pravidlá, a na povesť, ktorú táto osoba požíva u verejnosti, pokiaľ ide o túto vlastnosť a jej správanie.

77      Dobrá povesť tak závisí nielen od správania osoby, ale aj od toho, ako toto správanie vnímajú ostatní.

78      Po tretie treba pripomenúť, že cieľom hodnotenia dobrej povesti akcionárov úverových inštitúcií je zabezpečiť riadne a obozretné riadenie týchto inštitúcií, trvalo zabezpečiť kvalitu a finančnú stabilitu vlastníkov úverových inštitúcií a tým zabezpečiť ochranu a zdravie finančného systému v Únii a v každom členskom štáte (odôvodnenia 16, 17 a 22 nariadenia č. 1024/2013).

79      Dosiahnutie cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej súčasťou je článok 23 ods. 1 smernice 2013/36, pritom vo veľkej miere závisí od dôvery verejnosti a subjektov na bankovom trhu voči úverovým inštitúciám. Strata takejto dôvery totiž môže viesť k strate financovania pre tieto inštitúcie a spôsobiť tak riziko nielen pre dotknutú inštitúciu, ale aj pre finančný systém v Únii a v každom členskom štáte.

80      Preto je potrebné usúdiť, že dobrá povesť akcionárov úverových inštitúcií sa musí posudzovať s ohľadom na súlad ich správania s platnými zákonmi a právnymi predpismi, ako aj na vnímanie tohto správania a dobrej povesti verejnosťou a subjektmi na finančných trhoch.

81      V treťom rade treba pripomenúť, že ECB sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že prvá žalobkyňa už nespĺňala podmienky na získanie povolenia na výkon činností úverovej inštitúcie a že túto situáciu nebolo možné napraviť z dôvodu nezvratného poškodenia jej dobrej povesti a obchodného modelu.

82      ECB najprv pripomenula, že pán Sadr nepriamo vlastní 100 % základného imania a hlasovacích práv prvej žalobkyne.

83      ECB ďalej uviedla, že z tlačovej správy uverejnenej 19. marca 2018 ministerstvom spravodlivosti Spojených štátov vyplýva, že pán Sadr bol zatknutý v Spojených štátoch na základe šiestich obvinení súvisiacich s jeho údajnou účasťou na schéme spreneverenia približne 115 miliónov USD vyplatených na financovanie obytného komplexu vo Venezuele v prospech iránskych osôb a podnikov a po odovzdaní svojich pasov a cestovných dokladov bol prepustený na kauciu, pričom podliehal elektronickému monitorovaniu.

84      ECB okrem toho uviedla, že predmetné obvinenie vyvolalo silnú pozornosť medzinárodných médií, ako aj sériu negatívnych novinových článkov týkajúcich sa prvej žalobkyne, čo malo za následok vážne narušenie dobrej povesti tejto žalobkyne, najmä z dôvodu obvinení prokurátora Spojených štátov pre južný obvod New York, že niektoré finančné prostriedky použité na založenie a financovanie uvedenej žalobkyne v roku 2013 mali nezákonný pôvod súvisiaci s projektom vo Venezuele.

85      Zohľadňujúc prezumpciu neviny a skutočnosť, že obvinenia voči pánovi Sadrovi boli len obyčajnými tvrdeniami, ECB dospela k záveru, že jeho obvinenie mohlo vyvolať vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jeho integritu ako akcionára prvej žalobkyne.

86      ECB tiež spresnila, že podľa spoločných usmernení uvedených v bode 75 vyššie sa integrita akcionára posudzuje prípad od prípadu a že nie je spochybnená len v prípade právoplatného odsúdenia, ale že je potrebné zohľadniť všetky informácie pochádzajúce z dôveryhodných a spoľahlivých zdrojov. Preto prebiehajúce trestné konania, najmä pokiaľ ide o pripísanie určitých trestných činov, ako sú podvod alebo finančné trestné činy, vrátane prania špinavých peňazí, mohli mať vplyv na dobrú povesť dotknutej osoby, a teda na dohliadanú úverovú inštitúciu.

87      ECB dodala, že v prejednávanej veci mala štruktúra akcionárov prvej žalobkyne osobitnú relevantnosť, keďže táto štruktúra viedla k tomu, že pán Sadr bol konečným a jediným akcionárom, ktorý vykonával kontrolu nad uvedenou žalobkyňou.

88      Keďže pán Sadr ako držiteľ kvalifikovanej účasti, ktorá mu umožňovala kontrolu nad prvou žalobkyňou, už podľa ECB nemal potrebnú vhodnosť v zmysle článku 14 ods. 2 a článku 23 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36, ako aj vnútroštátnych ustanovení na prebratie týchto ustanovení, vyvodila z toho, že existujú dôvody domnievať sa, že uvedená žalobkyňa už nespĺňala podmienky, za ktorých jej bolo udelené jej povolenie.

89      Okrem toho ECB v podstate podrobne opísala dôvody, pre ktoré bola existencia trestného stíhania dostatočná na účely spochybnenia dobrej povesti dotknutého akcionára v rámci prudenciálneho dohľadu, ktorého cieľom je na rozdiel od trestných konaní predvídať a predchádzať rizikám, a nie sankcionovať osoby.

90      Podľa ECB si totiž prudenciálny dohľad vyžaduje perspektívu budúceho vývoja, ktorá zohľadňuje závislosť finančných trhov od dôvery verejnosti v subjekty na finančných trhoch, takže bolo odôvodnené zohľadniť obvinenie pána Sadra. Domnievala sa totiž, že uvedené obvinenie priamo spochybnilo dobrú povesť jediného akcionára prvej žalobkyne vo vzťahu k verejnosti napriek tomu, že nedošlo k právoplatnému odsúdeniu.

91      Platí to o to viac, že predmetné trestné stíhanie malo v prejednávanej veci vplyv na dobrú povesť samotnej prvej žalobkyne, čo uškodilo jej obrazu na trhu, o čom svedčí značný počet žiadostí o výber vkladov po začatí trestného stíhania, ktoré predstavovali viac ako 40 % celkovej sumy vkladov vykázaných v súvahe uvedenej žalobkyne, ako aj k ukončeniu príslušných bankových vzťahov.

92      Obvinenie pána Sadra bolo okrem toho jedným z faktorov zhoršenia ukazovateľa rizika stanoveného ratingovou agentúrou pre maltský bankový sektor ako celok, čo vyplýva okrem iného z odkazov na toto trestné stíhanie v hodnotiacej správe tejto agentúry.

93      Navyše ECB na jednej strane vychádzala z listu hlavného dlžníka prvej žalobkyne, ktorý žiadal o predčasné ukončenie svojej úverovej zmluvy, ktorá predstavovala 90 % úverových zmlúv žalobkyne, a preto predstavovala hlavný zdroj príjmu žalobkyne.

94      Na druhej strane ECB zohľadnila skutočnosť, že z 10 % zostávajúcich úverových zmlúv, ktoré zodpovedali piatim úverom, traja dlžníci prestali splácať istinu a úroky, zatiaľ čo ďalší dvaja požiadali o predčasné ukončenie svojich úverových zmlúv.

95      Napadnuté rozhodnutie bolo teda výslovne odôvodnené rôznymi dôvodmi opísanými v bodoch 81 až 94 vyššie, ktoré ohrozovali cieľ zabezpečiť riadne a obozretné riadenie tejto úverovej inštitúcie a cieľ zabezpečiť ochranu finančného systému v rámci Únie a v každom členskom štáte.

96      V štvrtom rade je v tomto kontexte potrebné posúdiť, či v prejednávanej veci obvinenie akcionára, ktorý má nepriamo úplnú kontrolu nad prvou žalobkyňou, z finančných trestných činov určitej závažnosti podľa práva tretej krajiny mohlo ovplyvniť jeho dobrú povesť takým spôsobom, že by spochybnilo finančnú situáciu inštitúcie a zdravie finančného systému v Únii a v každom členskom štáte.

97      Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie postihnuté nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom ECB odňatie povolenia na existencii obvinenia pána Sadra z finančných trestných činov, treba konštatovať, že ECB sa domnievala, že uvedené obvinenie mohlo vyvolať pochybnosti o dobrej povesti a vhodnosti tohto akcionára s kvalifikovanou účasťou v úverovej inštitúcii v zmysle článku 23 smernice 2013/36 a v dôsledku toho o riadnom a obozretnom riadení tejto inštitúcie.

98      Treba tiež uviesť, že ECB zdôraznila, že vzhľadom na osobitosti bankového trhu, ktorý do veľkej miery závisí od dôvery vkladateľov a partnerov úverovej inštitúcie a v širšom zmysle od dôvery verejnosti, treba takéto pochybnosti považovať za dostatočné na odôvodnenie toho, že príslušné orgány zamýšľajú prijať opatrenia na obmedzenie vplyvu takýchto obvinení na riadenie dotknutej úverovej inštitúcie a na zdravie finančného systému v Únii a v každom členskom štáte.

99      Konkrétnejšie rozhodnutie o odňatí povolenia bolo odôvodnené konkrétnymi negatívnymi účinkami, ktoré malo obvinenie akcionára, ktorý mal nepriamo úplnú kontrolu nad prvou žalobkyňou, na dobrú povesť tohto akcionára a žalobkyne, na dôveru verejnosti voči nemu a v dôsledku toho na zdravú povahu jeho riadenia a zdravie finančného systému v rámci Únie a v každom členskom štáte.

100    Medzi týmito účinkami ECB identifikovala veľký počet žiadostí o výber vkladov, ku ktorým viedlo obvinenie a ktoré predstavovali viac ako 40 % celkovej sumy vkladov v súvahe prvej žalobkyne, ukončenie príslušných bankových vzťahov a ukončenie zmlúv hlavných dlžníkov žalobkyne, ako aj zhoršenie ukazovateľa rizika stanoveného ratingovou agentúrou pre maltský bankový sektor ako celok.

101    V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci obvinenie akcionára, ktorý má nepriamo kvalifikovanú účasť v úverovej inštitúcii, nemôže samo osebe stačiť na spochybnenie jeho dobrej povesti, negatívne vnímanie tejto dobrej povesti verejnosťou a klientmi, ako aj partnermi tejto úverovej inštitúcie v dôsledku takéhoto obvinenia, ak je preukázané na základe konkrétnych skutočností, môže odôvodniť odňatie povolenia dotknutej inštitúcii, pokiaľ je takej povahy, že vytvára riziko pre uvedenú inštitúciu a bankový trh ako celok.

102    Vzhľadom na dôležitosť dôvery verejnosti v účastníkov bankového trhu je zohľadnenie toho, ako verejnosť vníma dobrú povesť obvineného akcionára, opodstatnené z hľadiska cieľov prudenciálneho dohľadu, keďže tento dohľad má prispieť k dosiahnutiu cieľa ochrany zdravého finančného systému v Únii a v každom členskom štáte.

103    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň založené na tom, že ECB nezohľadnila vplyv obvinenia na riadne a obozretné riadenie prvej žalobkyne, treba zdôrazniť, že vnímanie dobrej povesti trhom je prvkom, ktorý sa musí určiť na základe objektívnych okolností konkrétneho prípadu.

104    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyne nespochybňujú, že obvinenie hlavného akcionára prvej žalobkyne malo negatívny vplyv na hodnotenie ukazovateľa rizika stanoveného ratingovou agentúrou pre maltský bankový sektor ako celok a viedlo k výberu vkladov a ukončeniu príslušných bankových vzťahov, ako aj k ukončeniu zmlúv jej hlavných dlžníkov.

105    Žalobkyne sa obmedzujú na tvrdenie, že predmetné obvinenie malo obmedzený dosah a že výbery vkladov boli extrémne obmedzené.

106    Z dôkazov poskytnutých ECB v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom však vyplýva, že situácia prvej žalobkyne sa po obvinení pána Sadra výrazne zhoršila.

107    Konkrétne, ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí a ako to potvrdzuje žiadosť hlavného dlžníka o predčasné ukončenie úverovej zmluvy, ale aj z povolenia MFSA udeleného prvej žalobkyni o súhlase s predčasným splatením tohto úveru, ktoré predložila ECB, prvá žalobkyňa stratila podstatnú časť svojho úverového portfólia, a teda aj schopnosť generovať príjmy.

108    Okrem toho, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí a ako dokazujú žiadosti o zrušenie účtov a príslušné prevody finančných prostriedkov od viacerých vkladateľov, ktoré predložila ECB, prvá žalobkyňa dostala od vkladateľov veľký počet žiadostí o výber.

109    Problémy prvej žalobkyne s kapitalizáciou a likviditou uznali aj členovia predstavenstva vo svojom liste oprávnenej osobe z 10. mája 2018, ako aj v žiadosti o výber vkladov od troch vkladateľov, ktorých kópie poskytla ECB. V tomto liste členovia predstavenstva dokonca očakávajú vyplatenie všetkých vkladateľov v primeranej lehote.

110    V každom prípade aj za predpokladu, že výbery vkladov boli obmedzenejšie, než sa domnievala ECB, ako tvrdia žalobkyne, ostatné zistené účinky sú v každom prípade dostatočné na to, aby preukázali, že predmetné obvinenie v rozsahu, v akom poškodilo dobrú povesť jediného akcionára prvej žalobkyne, ako ju vníma verejnosť, malo významné negatívne účinky na zdravý charakter riadenia tejto žalobkyne a zdravie finančného systému v rámci Únie a každého členského štátu.

111    V dôsledku toho, keďže obvinenie pána Sadra ovplyvnilo jeho osobnú dobrú povesť a dobrú povesť prvej žalobkyne, ktorej bol jediným akcionárom, a viedlo k viacerým negatívnym účinkom, ktoré spochybnili zdravie finančného systému v rámci Únie a v každom členskom štáte, treba zamietnuť aj tvrdenie žalobkýň, že ECB nezohľadnila vplyv predmetného obvinenia na riadne a obozretné riadenie tejto žalobkyne.

112    Ako totiž vyplýva z bodov 99 a 111 vyššie, ECB vychádzala zo série negatívnych faktorov a účinkov, ktoré nasledovali po predmetnom obvinení a ktoré objektívne poukazujú na negatívne vnímanie dobrej povesti jej akcionára klientmi a na ich nedôveru voči prvej žalobkyni po tomto obvinení, čo vyvolalo riziko pre uvedenú žalobkyňu a pre finančný systém v Únii a v každom členskom štáte.

113    Vzhľadom na potrebu zabezpečiť riadne a obozretné riadenie úverových inštitúcií a ochranu a zdravie finančného systému v Únii a v každom členskom štáte teda ECB nepochybila, keď usúdila, že v dôsledku obvinenia pána Sadra a s ním súvisiaceho vnímania jeho dobrej povesti vkladateľmi a dlžníkmi prvej žalobkyne, ktoré malo za následok významné negatívne účinky na situáciu prvej žalobkyne, nedostatok dobrej povesti tohto akcionára vnímaný bankovým trhom odôvodňoval odňatie povolenia prvej žalobkyni na výkon činností úverovej inštitúcie.

114    Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že ECB mala preskúmať konanie vytýkané v predmetnom obvinení a skutkový stav, treba na jednej strane konštatovať, že ECB nemá právomoc v oblasti trestného vyšetrovania a nemôže zasahovať do činnosti orgánov, ktoré takúto právomoc majú. Na druhej strane vyžadovať od ECB, aby vykonala vecné overenie obvinenia pred prijatím opatrení na obmedzenie rizík pre trh, ktoré vytvára úverová inštitúcia, ktorej akcionár bol obvinený na základe podozrenia z finančných trestných činov, ktorých negatívne účinky sa už začali prejavovať, by bolo v rozpore s cieľom článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 14 ods. 5 nariadenia č. 1024/2013 a článku 14 ods. 2 a článku 23 smernice 2013/36, ktoré vyžadujú rýchlu a účinnú preventívnu reakciu.

115    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobkyne nespochybňujú skutočnosti, ktoré viedli k obvineniu, ale obmedzujú sa na tvrdenie, že nie sú protiprávne v práve Únie a že ich protiprávnosť v práve dotknutého tretieho štátu vyvoláva pochybnosti.

116    Vzhľadom na už prejavené konkrétne negatívne účinky na prvú žalobkyňu a maltský bankový sektor však nemožno ECB dôvodne vytýkať, že nezohľadnila skutočnosť, že predmetné obvinenie sa týkalo porušenia pravidiel týkajúcich sa sankcií Spojených štátov voči Iránskej islamskej republike, pričom vytýkané konanie nemuselo byť z hľadiska práva Únie protiprávne, ani skutočnosť, že šlo o výlučne technické porušenia, o ktorých mohli pretrvávať pochybnosti.

117    Aj keby konanie, ktoré odôvodňovalo obvinenie pána Sadra v Spojených štátoch, nebolo protiprávne podľa práva Únie alebo dokonca podľa práva dotknutého tretieho štátu, najdôležitejším faktorom, ktorý treba zohľadniť, nebola, ako uviedla ECB na strane 8 napadnutého rozhodnutia, podstata trestného stíhania obsiahnutého v predmetnom obvinení, ktoré navyše nepatrí do jej právomoci, ale dôsledky tohto obvinenia na dobrú povesť pána Sadra, na situáciu prvej žalobkyne a na bankový trh ako celok.

118    ECB totiž posúdila dobrú povesť akcionára prvej žalobkyne, ako ju vníma verejnosť, a dotknuté subjekty reagovali na obvinenie tohto akcionára bez toho, aby zohľadnili opodstatnenosť obvinenia podľa práva dotknutého tretieho štátu alebo podľa práva Únie.

119    Nič to však nemení na tom, že v takom prípade prináleží ECB, aby prípadne zohľadnila všetky skutočnosti uvedené v rámci správneho konania, ktoré by mohli preukázať neexistenciu vplyvu takýchto trestných stíhaní na dobrú povesť alebo riadenie dotknutej inštitúcie a ktoré by prípadne mohli vyplývať zo zneužívajúcej alebo zjavnej neopodstatnenej povahy takéhoto stíhania.

120    Po štvrté z rovnakých dôvodov a na rozdiel od tvrdení žalobkýň nemožno ani konštatovať, že ECB prijatím napadnutého rozhodnutia uznala alebo vykonala sankcie prijaté Spojenými štátmi proti subjektom obchodujúcim s Iránom v zmysle článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich (Ú. v. ES L 309, 1996, s. 1; Mim. vyd. 10/001, s. 75), naposledy zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2018/1100 zo 6. júna 2018, ktorým sa mení príloha k nariadeniu (ES) č. 2271/96 (Ú. v. EÚ L 199 I, 2018, s. 1).

121    Po piate žalobkyne tvrdia, že účinky identifikované v napadnutom rozhodnutí vyplývajú nielen z predmetného obvinenia, ale aj z prudenciálnych opatrení prijatých MFSA v nadväznosti na toto obvinenie.

122    Bez ohľadu na vplyv opatrení MFSA však nemožno ECB platne vytýkať, že vyvodila dôsledky z negatívnych účinkov na riadenie prvej žalobkyne a na bankový trh, ktoré vznikli v dôsledku predmetného obvinenia, odňatím povolenia uvedenej žalobkyni.

123    Po šieste na rozdiel od tvrdení žalobkýň je irelevantné, že pravdepodobný vplyv pána Sadra bol v čase prijatia napadnutého rozhodnutia dočasne pozastavený na základe prudenciálnych opatrení prijatých MFSA v dôsledku pozastavenia jeho hlasovacích práv.

124    Opatrenia MFSA totiž z dôvodu ich dočasnej povahy nemohli trvalo vylúčiť vplyv dotknutého akcionára na riadenie prvej žalobkyne.

125    Okrem toho napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené len rizikami, ktoré by mohol dotknutý akcionár predstavovať pre riadenie prvej žalobkyne, ale bolo odôvodnené aj existenciou konkrétnych negatívnych účinkov na dobrú povesť a zdravú povahu riadenia tejto žalobkyne, ktoré už predmetné obvinenie vyvolalo nezávisle od akéhokoľvek rozhodnutia tohto akcionára.

126    Tvrdenie žalobkýň založené na tom, že ECB nezohľadnila odstránenie pravdepodobného vplyvu dotknutého akcionára na prvú žalobkyňu, čím sa jeho dobrá povesť stala irelevantnou, je preto potrebné zamietnuť.

127    Po siedme vzhľadom na konkrétne negatívne dôsledky, ktoré utrpela prvá žalobkyňa a ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, treba tvrdenia žalobkýň, že obvinenie vznesené voči pánovi Sadrovi nesúviselo s prvou žalobkyňou a predmetné udalosti predchádzali jej vzniku, odmietnuť ako neúčinné.

128    Po ôsme, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého odkaz na výber vkladov nie je relevantný, pretože odňatie povolenia sa zakladalo na postavení akcionára, ktorý má nepriamu kontrolu nad prvou žalobkyňou, a nie na nedostatku likvidity alebo nedostatočnosti vlastných zdrojov, ani toto tvrdenie nemôže uspieť, keďže uvedené výbery boli identifikované ako konkrétne negatívne dôsledky problémov s dobrou povesťou a riadením, ktoré sa vyskytli u tejto žalobkyne v súvislosti s obvinením týkajúcim sa tohto nepriameho akcionára, a nie s cieľom charakterizovať riziko nedostatku likvidity alebo vlastných zdrojov.

129    Po deviate, ako bolo konštatované v bode 71 vyššie, a na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, článok 14 ods. 2 smernice 2013/36 v spojení s jej článkom 18 robí kritériá použité na účely posúdenia, či nadobudnutie kvalifikovaných účastí v úverovej inštitúcii môže byť povolené, uplatniteľné na posúdenie možnosti udeliť alebo odňať povolenie na výkon činností úverovej inštitúcie.

130    Preto nemožno ECB platne vytýkať, že pri výklade pojmu dobrá povesť vychádzala z usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúcich sa nadobudnutí kvalifikovaných účastí na podporu jej odôvodnenia.

131    Z ustanovení uvedených v bode 130 vyššie, ani z ustanovení smernice 2013/36 však nevyplýva, že postup, ktorý treba dodržať pri odňatí povolenia, podlieha rovnakým požiadavkám ako postup, ktorý treba dodržať v prípade žiadostí o povolenie nadobudnutia kvalifikovaných účastí.

132    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, teda napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že bolo prijaté na základe konania o odňatí povolenia, ktoré nespĺňalo požiadavky, najmä pokiaľ ide o lehoty, stanovené pre konanie o povolení kvalifikovaných účastí, pretože tieto požiadavky nemožno analogicky uplatniť na konanie o odňatí povolenia, pre ktoré takéto požiadavky nie sú stanovené.

133    Vzhľadom na všetky skutočnosti identifikované v napadnutom rozhodnutí s cieľom preukázať na jednej strane nedostatok dobrej povesti akcionára prvej žalobkyne, najmä vzhľadom na jej vnímanie príslušnou skupinou verejnosti, a na druhej strane negatívne účinky, ktoré toto vnímanie malo na uvedenú žalobkyňu, posudzované ako celok, tvrdenia žalobkýň, podľa ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia, pretože ECB založila odňatie povolenia na existencii obvinenia z finančných trestných činov vzneseného proti pánovi Sadrovi, musia byť teda zamietnuté.

134    Druhý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

3.      O treťom žalobnom dôvode založenom na tom, že ECB nevyužila svoju voľnú úvahu alebo ju využila nevhodným spôsobom

135    Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou v rozsahu, v akom ECB nevyužila svoju voľnú úvahu alebo ju využila nevhodným spôsobom.

136    Žalobkyne uvádzajú, že skutočnosť, že ECB rozhodla o odňatí povolenia, znamená, že sa domnievala, že nemá právomoc voľnej úvahy, že len potvrdila fait accompli zo strany MFSA a že zmenila svoj názor po tom, ako pôvodne dospela k záveru, že odňatie povolenia nie je odôvodnené.

137    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

138    V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že skutočnosť, že ECB sa rozhodla odňať povolenie, a skutočnosť, že vyhovela návrhu MFSA, nemôžu preukázať, že nevyužila voľnú úvahu.

139    Ďalej treba konštatovať, že ako vyplýva zo strán 5 až 12 napadnutého rozhodnutia, ECB vykonala vlastnú podrobnú analýzu situácie prvej žalobkyne a neobmedzila sa na vyvodenie dôsledkov z rozhodnutí MFSA.

140    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, teda nemožno ECB platne vytýkať, že potvrdila fait accompli vykonaný MFSA, a že nevyužila svoju voľnú úvahu.

141    Napokon aj za predpokladu, že ECB v priebehu správneho konania zmenila názor, takáto skutočnosť nemôže preukázať, že nevyužila svoju voľnú úvahu alebo ju využila nevhodným spôsobom.

142    Naopak, skutočnosť, že ECB zvažovala rôzne riešenia, by za predpokladu, že to tak bolo, skôr potvrdzovala, že skutočne vykonala posúdenie a nevyvodila len dôsledky z rozhodnutí MFSA.

143    Žalobkyne teda nepreukázali, že ECB nevyužila svoju voľnú úvahu alebo ju využila nevhodným spôsobom.

144    Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

4.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na absencii preskúmania relevantných skutočností a nestranného a objektívneho posúdenia týchto skutočností

145    Žalobkyne v podstate tvrdia, že ECB nepreskúmala relevantné skutočnosti nestranne a objektívne, pretože neposúdila skutočný účinok obvinenia pána Sadra na dobrú povesť prvej žalobkyne, ani nerozlíšila predmetné skutočnosti od účinkov opatrení prijatých MFSA a verejných vyhlásení ECB, keďže napadnuté rozhodnutie sa zakladá na záveroch MFSA, ktoré sú založené len na predbežných a veľmi neurčitých tvrdeniach orgánov činných v trestnom konaní Spojených štátov.

146    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

147    V tejto súvislosti stačí konštatovať, že na podporu štvrtého žalobného dôvodu sa žalobkyne obmedzujú na zopakovanie tvrdení uvedených na podporu druhého žalobného dôvodu.

148    Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 62 až 134 vyššie, sa teda štvrtý žalobný dôvod musí zamietnuť.

5.      O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

149    Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou proporcionality v rozsahu, v akom úvahy týkajúce sa proporcionality v podstate nesúvisia s dôvodom na odňatie povolenia, teda s obvinením pána Sadra v Spojených štátoch, pretože relatívny vplyv tohto akcionára neodôvodňoval záver, že jeho obvinenie predstavovalo riziko pre riadenie prvej žalobkyne a ECB primerane nezvážila menej reštriktívne riešenia ako odňatie povolenia.

150    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

151    V napadnutom rozhodnutí ECB najprv uviedla, že cieľom odňatia povolenia bolo ukončiť nedodržiavanie právnych predpisov prvou žalobkyňou a zabrániť škodám, ktoré by mohli vzniknúť vkladateľom a ostatným veriteľom tejto žalobkyne a celému vnútroštátnemu bankovému sektoru v dôsledku toho, že hlavný akcionár uvedenej žalobkyne prestal byť vhodným akcionárom.

152    Okrem toho vzhľadom na súvahu a škody spôsobené dobrej povesti prvej žalobkyne ECB konštatovala, že predaj žalobkyne tretej osobe nemal reálne šance na úspech, najmä z dôvodu veľmi pravdepodobnej neexistencie franšízovej hodnoty.

153    V tejto súvislosti ECB uviedla, že zohľadnila zhoršujúcu sa kapitálovú a likvidnú pozíciu prvej žalobkyne spojenú s poškodením jej dobrej povesti vzhľadom na negatívnu medializáciu, ktorej bola vystavená, a vychádzala z informácií, ktoré poskytla oprávnená osoba na žiadosť MFSA a ktoré v podstate osvedčovali nedostatok životaschopnosti prvej žalobkyne.

154    ECB sa tiež opierala o list hlavného dlžníka prvej žalobkyne, ktorý vzhľadom na skutočnosti uvedené okrem iného v obvinení žiadal o predčasné ukončenie úveru, ktorý predstavoval 90 % úverových zmlúv prvej žalobkyne, a teda jej hlavný zdroj príjmov.

155    Okrem toho ECB zohľadnila skutočnosť, že zo zvyšných 10 % úverových zmlúv prvej žalobkyne, ktoré tvorilo päť úverov, traja dlžníci už neplatili splátky úrokov a istiny, zatiaľ čo ďalší dvaja požiadali o predčasné ukončenie svojich úverových zmlúv.

156    ECB okrem toho zdôraznila, že šance prvej žalobkyne na refinancovanie sa zdali byť veľmi obmedzené, keďže jej úverové portfólio sa znížilo zo 159 miliónov eur v marci 2017 na 66 miliónov eur v marci 2018, trpela v dôsledku negatívneho spravodajstva v dôsledku obvinenia pána Sadra a vyšetrovania EBA týkajúceho sa možného porušenia zákona maltskými orgánmi pri výkone dohľadu nad ňou a ukončenie väčšiny vzťahov s jej korešpondenčnými bankami ju prinútilo previesť finančné prostriedky, ktoré držala spoločne s týmito bankami, do Bank Ċentrali ta' Malta (Centrálna banka Malty).

157    ECB ďalej uviedla, že z informácií poskytnutých oprávnenou osobou v podstate vyplýva, že kapitálová situácia prvej žalobkyne sa zhoršovala, že nemala zdroje financovania a mala len malé vyhliadky na nájdenie nových zdrojov a že jej likvidita zostávala naďalej neistá.

158    Nakoniec po konštatovaní, že opatrenia prijaté MFSA nemohli napraviť situáciu a obnoviť životaschopnosť prvej žalobkyne, ale aj že prvá žalobkyňa vykazovala mesačné prevádzkové straty, ECB usúdila, že vzhľadom na riziko pre vkladateľov a veriteľov uvedenej žalobkyne treba akékoľvek iné rovnocenné prudenciálne opatrenie v primeranom časovom horizonte považovať za nereálne.

159    ECB z toho vyvodila záver, že je potrebné odňať prvej žalobkyni povolenie.

160    Odňatie povolenia prvej žalobkyni sa teda považovalo za primerané z dôvodu, že toto opatrenie bolo nevyhnutné vzhľadom na ťažkosti s financovaním, závažnosť porušení a nedostatok životaschopnosti uvedenej žalobkyne, ktoré vyplývali zo skutočnosti, že jej jediný akcionár už nespĺňal podmienku dobrej povesti vzhľadom na vnímanie dobrej povesti verejnosťou, na zabezpečenie cieľa obnovenia zákonnosti, zaručenia jej riadneho riadenia, obmedzenia rizík pre jej vkladateľov a jej veriteľov, ako aj rizík pre finančný systém v Únii a na Malte.

161    Okrem toho cieľ sledovaný odňatím povolenia prvej žalobkyne bol považovaný za cieľ, ktorý nemožno dosiahnuť inými prudenciálnymi opatreniami alebo predajom tretím osobám z dôvodu poškodenia dobrého mena, nedostatku hodnoty a ťažkostí s financovaním a likviditou uvedenej žalobkyne.

162    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada proporcionality podľa ustálenej judikatúry vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 67 a citovanú judikatúru).

163    V prvom rade, pokiaľ ide o cieľ sledovaný odňatím povolenia prvej žalobkyne, stačí uviesť, že napadnuté rozhodnutie sleduje najmä legitímny cieľ stanovený predmetnou právnou úpravou, ktorým je zabezpečiť riadne a obozretné riadenie úverových inštitúcií, ako aj ochranu a zdravie finančného systému v rámci Únie a v každom členskom štáte.

164    Keďže nejde o jediný sledovaný cieľ, tvrdenie žalobkýň týkajúce sa údajne abstraktného charakteru cieľa obnovenia zákonnosti nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

165    V druhom rade, pokiaľ ide o spôsobilosť napadnutého rozhodnutia zabezpečiť dosiahnutie cieľov spočívajúcich v zabezpečení riadneho a obozretného riadenia úverových inštitúcií, ako aj ochrany a zdravia finančného systému v rámci Únie a v každom členskom štáte, stačí konštatovať, že odňatie povolenia úverovej inštitúcii, v rozsahu, v akom bráni tejto inštitúcii pokračovať vo vykonávaní jej činností, môže prispieť k dosiahnutiu cieľa zabrániť tomu, aby táto úverová inštitúcia bola riadená spôsobom, ktorý nie je riadny ani obozretný, a zabrániť tomu, aby jej činnosti predstavovali riziko pre bezpečnosť a zdravie finančného systému v Únii a v každom členskom štáte.

166    V treťom rade je teda potrebné overiť, či napadnuté rozhodnutie prekročilo hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

167    V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že sledované ciele bolo možné dosiahnuť primeranejším spôsobom na jednej strane predajom prvej žalobkyne tretím osobám a na druhej strane verejnými vyhláseniami ECB, ktorých cieľom by bolo v podstate minimalizovať účinky obvinenia akcionára uvedenej žalobkyne.

168    Pokiaľ ide po prvé o predaj tretej osobe, ECB sa domnievala, že vzhľadom na žiadosti o výber vkladov, ukončenie zodpovedajúcich bankových vzťahov, ktoré nútili prvú žalobkyňu previesť svoje spoločne vlastnené finančné prostriedky na Bank Ċentrali ta' Malta (Centrálna banka Malty), veľmi pravdepodobný nedostatok franšízovej hodnoty a životaschopnosti, zhoršenie kapitálovej a likvidnej pozície, ako aj ukončenie zmlúv hlavných dlžníkov tejto žalobkyne, predaj žalobkyne tretej osobe nemal reálnu šancu na úspech.

169    Žalobkyne však nespochybňujú existenciu žiadostí o výber vkladov od prvej žalobkyne, ale len ich rozsah. Nespochybňujú ani ukončenie zodpovedajúcich bankových vzťahov, prevod finančných prostriedkov prvej žalobkyne na Bank Ċentrali ta' Malta (Centrálna banka Malty) a odchod jej hlavných dlžníkov, ktorí predstavovali jej hlavný zdroj financovania.

170    Žalobkyne sa obmedzujú na tvrdenie, že žiadosti o výber vkladov boli mimoriadne obmedzené a že prvá žalobkyňa mala franšízovú hodnotu na základe nezávislých odhadov, bola životaschopná a dosahovala dobré výsledky.

171    Žalobkyne však nemôžu oprávnene tvrdiť, že prvá žalobkyňa bola životaschopná, mala franšízovú hodnotu a dosahovala dobré výsledky, keď súčasne priznávajú, že stratila svojich hlavných dlžníkov a zdroje financovania a čelila požiadavkám na výber vkladov a ukončenie vzťahov s korešpondenčnými bankami, čo viedlo k prevodu jej finančných prostriedkov na Bank Ċentrali ta' Malta (Centrálna banka Malty).

172    Po druhé, pokiaľ ide o možnosť ECB urobiť verejné vyhlásenia s cieľom v podstate minimalizovať účinky predmetného obvinenia na prvú žalobkyňu, je potrebné konštatovať, že vzhľadom na poškodenie dobrého mena akcionára žalobkyne, a teda aj jej dobrého mena, ako aj vzhľadom na rozsah finančných ťažkostí, ktoré vznikli po obvinení tohto akcionára a pred prijatím napadnutého rozhodnutia, takéto vyhlásenia nemohli predstavovať alternatívne opatrenie, ktoré by mohlo dosiahnuť ciele riadneho a obozretného riadenia tejto žalobkyne a ochrany finančného systému v Únii a v každom členskom štáte.

173    V dôsledku toho nemožno ECB platne vytýkať, že nezamýšľala použiť tieto alternatívne opatrenia.

174    Vzhľadom na vyššie uvedené sa nemožno domnievať, že napadnuté rozhodnutie išlo nad rámec toho, čo bolo nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

175    Vo štvrtom rade žalobkyne uvádzajú rad tvrdení založených na nesprávnom právnom posúdení, porušení povinnosti odôvodnenia a nesprávnom posúdení.

176    Žalobkyne v prvom rade tvrdia, že napadnuté rozhodnutie „nepreskúmava“ otázku, či je odňatie povolenia primerané, ak sa ukáže, že banka má nepriameho akcionára, ktorý údajne už nebol vhodný, pretože bol obvinený v Spojených štátoch.

177    Stačí konštatovať, že z vysvetlení poskytnutých v napadnutom rozhodnutí (pozri body 152 až 160 vyššie) jasne a jednoznačne vyplýva odôvodnenie ECB, ktoré umožnilo žalobkyniam oboznámiť sa dôvodmi odňatia povolenia prvej žalobkyni a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie (pozri body 161 až 171 vyššie).

178    Žalobkyne ďalej tvrdia, že uvádzané dôkazy týkajúce sa finančnej situácie prvej žalobkyne nie sú dôvodné a dôkazne podložené, pokiaľ ide o uvádzaný dôvod, teda nedostatok vhodnosti jej hlavného akcionára.

179    Toto tvrdenie v podstate preberá tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého ECB neoverila ani nepreukázala, že obvinenie akcionára prvej žalobkyne malo vplyv na dobrú povesť tohto akcionára a dobrú povesť uvedenej žalobkyne, ktoré mohlo odôvodniť odňatie jej povolenia.

180    Ako však vyplýva z analýzy druhého žalobného dôvodu, ako aj z bodov 160, 161 a 172 vyššie, z dôvodu zohľadnenia negatívnych účinkov, ktoré prvá žalobkyňa utrpela, nemožno ECB platne vytýkať, že nepreukázala súvislosť medzi predmetným obvinením a finančnými ťažkosťami uvedenej žalobkyne uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktoré vyplývajú z dobrej povesti dotknutého akcionára a z verejného vnímania tejto dobrej povesti.

181    Žalobkyne okrem toho tvrdia, že napadnuté rozhodnutie dostatočne nezohľadňuje slabý vplyv dotknutého akcionára na riadenie prvej žalobkyne a riziko, ktoré pre toto riadenie predstavuje.

182    Ako však vyplýva z bodov 124 až 126 vyššie, ECB nemožno platne vytýkať, že nezohľadnila neexistenciu vplyvu pána Sadra vyplývajúceho z pozastavenia jeho hlasovacích práv zo strany MFSA z dôvodu dočasnej povahy tohto opatrenia.

183    Vzhľadom na konkrétne negatívne účinky, ktoré už prvá žalobkyňa utrpela, totiž toto tvrdenie nemôže preukazovať, že odňatie povolenia nebolo možné považovať za nevyhnutné len na základe skutočnosti, že akcionár žalobkyne mal slabý vplyv z dôvodu jeho zbavenia hlasovacích práv pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

184    Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že ECB si protirečí, keďže vo veci týkajúcej sa guvernéra lotyšskej centrálnej banky, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 26. februára 2019, Rimšēvičs a ECB/Lotyšsko (C‑202/18 a C‑238/18, EU:C:2019:139), pred Súdnym dvorom na rozdiel od toho, čo urobila v napadnutom rozhodnutí, tvrdila, že obvinenie z korupcie neodôvodňuje odvolanie obvinenej osoby z funkcie, a trvala na predložení konkrétnych dôkazov, stačí uviesť, že táto vec nemala rovnaký predmet ako prejednávaná vec a netýkala sa posúdenia dobrej povesti a vhodnosti akcionára úverovej inštitúcie ani ich účinkov na takúto inštitúciu.

185    Piaty žalobný dôvod teda treba zamietnuť.

6.      O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady nemo auditur

186    Podľa žalobkýň hlavné ťažkosti prvej žalobkyne v podstate rozhodujúcim spôsobom vyplývali z aktov MFSA, najmä z jej nevhodnej reakcie na obvinenia pána Sadra v Spojených štátoch, ako aj z toho, že ECB nezasiahla. Domnievajú sa, že problémy s dobrou povesťou uvedenej žalobkyne boli spôsobené hlavne verejnými vyhláseniami a únikmi pochádzajúcimi z MFSA a ECB. ECB sa teda nemôže na podporu napadnutého rozhodnutia odvolávať na následky vlastného pochybenia, ktorého sa dopustila tým, že si riadne nesplnila svoju úlohu.

187    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

188    V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodu 53 vyššie, ECB nepodlieha povinnosti vykonávať sama priamy dohľad nad úverovou inštitúciou a v dôsledku toho jej nemožno platne vytýkať neexistenciu zásahu. Nemožno sa teda domnievať, že si v tejto súvislosti riadne nesplnila svoju úlohu.

189    Preto skutočnosť, že ECB sa nerozhodla vykonávať priamy dohľad nad prvou žalobkyňou, nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

190    Okrem toho treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 45 až 53 vyššie, okolnosť, že akty MFSA neboli prijaté v rámci postupu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia, a teda sú nezákonné, nemôže spôsobiť nezákonnosť uvedeného rozhodnutia, keďže nejde o prípravné akty tohto rozhodnutia.

191    Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že problémy s dobrou povesťou prvej žalobkyne sú spôsobené verejnými vyhláseniami a únikmi pochádzajúcimi z MFSA a ECB, stačí konštatovať, že neoznačili žiadne vyhlásenie alebo úniky na podporu svojho tvrdenia, takže tieto uvádzané skutočnosti a dôsledky, ktoré z nich chcú vyvodiť, nie sú preukázané.

192    Tvrdenia týkajúce sa porušenia zásady nemo auditur teda treba zamietnuť.

193    Šiesty žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý.

7.      O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na prezumpciu neviny

194    Podľa žalobkýň ECB porušila právo prvej žalobkyne na prezumpciu neviny tým, že vychádzala z predmetného obvinenia bez toho, aby preskúmala skutočnosti týkajúce sa tohto obvinenia a vykladala ho nesprávne.

195    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

196    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada prezumpcie neviny uvedená v článku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a v článku 48 ods. 1 Charty základných práv predstavuje základné právo, ktoré priznáva jednotlivcom práva, ktorých dodržiavanie zaručuje súd Únie (pozri rozsudok z 2. septembra 2009, El Morabit/Rada, T‑37/07 a T‑323/07, neuverejnený, EU:T:2009:296, bod 39 a citovanú judikatúru).

197    Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby bola každá osoba obvinená z trestného činu považovaná za nevinnú až dovtedy, kým sa jej vina zákonne preukáže. Nebráni prijatiu opatrení, ktorých cieľom nie je začatie trestného konania proti dotknutej osobe (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. septembra 2013, Anbouba/Rada, T‑592/11, neuverejnený, EU:T:2013:427, bod 40 a citovanú judikatúru).

198    Zásada prezumpcie neviny preto nebráni prijatiu opatrení, ktoré nepredstavujú sankciu a nezahŕňajú žiadne trestné obvinenie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. januára 2015, Gossio/Rada, T‑406/13, neuverejnený, EU:T:2015:7, bod 97), ako aj prijatiu opatrení, ktoré nepredstavujú konštatovanie, že bol skutočne spáchaný trestný čin (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 18. mája 2017, Makhlouf/Rada, T‑410/16, neuverejnený, EU:T:2017:349, bod 125 a citovanú judikatúru).

199    Treba teda overiť, či s ohľadom na tieto zásady tvrdenia žalobkýň umožňujú dospieť k záveru, že prezumpcia neviny prvej žalobkyne bola porušená.

200    Po prvé nepreskúmanie skutočností týkajúcich sa predmetného obvinenia neumožňuje dospieť k záveru, že prezumpcia neviny prvej žalobkyne bola porušená.

201    ECB totiž v napadnutom rozhodnutí jasne uviedla, že predmetné obvinenie obsahuje tvrdenia.

202    Nemožno sa teda domnievať, že napadnuté rozhodnutie implikuje obvinenie trestnej povahy alebo predstavuje konštatovanie skutočnosti, že skutočne došlo k spáchaniu trestného činu v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 197 a 198 vyššie.

203    Za týchto podmienok skutočnosť, že ECB nepreskúmala skutočnosti obsiahnuté v predmetnom obvinení, nemôže preukázať porušenie zásady prezumpcie neviny.

204    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že prudenciálny dohľad, ktorého cieľom je zabezpečiť náležité riadenie úverových inštitúcií a zachovanie zdravia finančného systému v Únii a v každom členskom štáte, sleduje odlišné ciele od cieľov trestného stíhania, ktoré majú za cieľ sankcionovať konanie, ktoré je potrestané zákonom.

205    Najdôležitejšou skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť, nie je teda dôvodnosť trestných stíhaní obsiahnutých v predmetnom obvinení, ku ktorému ECB nezaujala stanovisko, ale dôsledky uvedeného trestného stíhania na dobrú povesť prvej žalobkyne a jej jediného akcionára, ako aj na zdravie finančného systému v Únii a v každom členskom štáte.

206    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého ECB nepreukázala, že údajné porušenia prudenciálnych požiadaviek boli skutočne spáchané, treba uviesť, že toto tvrdenie splýva s nesprávnym posúdením uvádzaným na podporu druhého a štvrtého žalobného dôvodu.

207    Tieto tvrdenia treba preto zamietnuť z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 62 až 134 vyššie.

208    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť siedmy žalobný dôvod.

8.      O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

209    Žalobkyne uvádzajú diskrimináciu vyplývajúcu z toho, že so žiadnou inou bankou vlastnenou maltským občanom, ktorej akcionári alebo riadiaci pracovníci boli formálne obvinení, sa nezaobchádzalo takým spôsobom a že napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tejto súvislosti žiadnu porovnávaciu analýzu.

210    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

211    Je potrebné pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, C‑485/08 P, EU:C:2010:188, bod 70).

212    V tejto súvislosti sa žalobkyne obmedzujú na tvrdenie, že mnohí akcionári a dokonca aj riadiaci pracovníci mnohých bánk boli orgánmi formálne obvinení bez toho, aby to ovplyvnilo situáciu bánk, avšak na podporu tohto tvrdenia nepredložili žiaden dôkaz. Stačí teda konštatovať, že nepreukázali, že s inou bankou vlastnenou maltským občanom, ktorej akcionári alebo riadiaci pracovníci boli formálne obvinení zo spáchania finančných trestných činov, sa zaobchádzalo rozdielne.

213    Okrem toho zo zásady rovnosti zaobchádzania nevyplýva, že ECB je povinná na účely odôvodnenia dodržania uvedenej zásady uviesť v odôvodnení každého zo svojich rozhodnutí prudenciálnej povahy porovnávaciu analýzu, ktorá prípadne uvádza iné inštitúcie nachádzajúce sa v podobnej situácii, a opatrenia, ktoré sa voči nim rozhodla prijať.

214    Tvrdenie založené na nedostatku porovnávacej analýzy v napadnutom rozhodnutí treba teda tiež zamietnuť.

215    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť ôsmy žalobný dôvod.

9.      O deviatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 19 a odôvodnenia 75 nariadenia č. 1024/2013 a o zneužití právomoci

216    Podľa žalobkýň chronológia prijatia rozhodnutí MFSA a ECB, údajné formulovanie kritiky a nepravdivých tvrdení zo strany opozičnej strany a niektorých médií, ale aj MFSA a EBA, ako aj podozrivé okolnosti vymenovania oprávnenej osoby, ako aj okolnosti celej veci a nedostatok hodnoverného odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí v podstate oprávňujú usudzovať, že MFSA vhodným spôsobom nepreskúmala obvinenie pána Sadra.

217    Žalobkyne z toho vyvodzujú, že prianie MESA byť považovaný za účinný regulačný orgán, ako aj úmysel vytvoriť pre poradenskú spoločnosť, s ktorou má určená oprávnená osoba väzby, boli skutočnými dôvodmi, na ktorých boli založené opatrenia MFSA, a teda napadnuté rozhodnutie, čo charakterizuje porušenie povinnosti nezávislosti zo strany ECB a zneužitie právomoci.

218    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

219    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 19 nariadenia č. 1024/2013 ECB a príslušné vnútroštátne orgány konajúce v rámci jednotného mechanizmu dohľadu konajú nezávisle pri vykonávaní úloh, ktoré im zveruje uvedené nariadenie. Pokiaľ ide o odôvodnenie 75 tohto nariadenia, toto stanovuje, že ECB by v záujme účinného vykonávania svojich úloh dohľadu mala vykonávať úlohy dohľadu, ktorými bola poverená, úplne nezávisle, a to najmä nezávisle od nenáležitého politického vplyvu a zásahov odvetvia, ktoré by mohli ovplyvniť jej prevádzkovú nezávislosť.

220    Treba tiež pripomenúť, že akt je postihnutý zneužitím právomoci iba v prípade, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukazuje, že bol prijatý výlučne, alebo prinajmenšom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele, alebo vyhnúť sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou na riešenie okolností daného prípadu (rozsudok z 10. marca 2005, Španielsko/Rada, C‑342/03, EU:C:2005:151, bod 64).

221    Treba teda overiť, či tvrdenia žalobkýň umožňujú domnievať sa, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s článkom 19 a odôvodnením 75 nariadenia č. 1024/2013, a či tieto tvrdenia obsahujú objektívne, relevantné a zhodujúce sa nepriame dôkazy o tom, že toto rozhodnutie bolo prijaté v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele alebo vyhnúť sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou na riešenie okolností daného prípadu.

222    Na úvod treba konštatovať, že tvrdenia žalobkýň sa týkajú výlučne sledovania iných cieľov než cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou zo strany MFSA a údajnej nedostatočnej nezávislosti tohto vnútroštátneho orgánu a žalobkyne tvrdia, že takéto skutočnosti môžu spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

223    Aj za predpokladu, že by MFSA nesplnila svoju povinnosť nezávislosti a sledovala iné než uvádzané ciele, nemožno z toho vyvodiť, že napadnuté rozhodnutie má rovnaké vady.

224    Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1024/2013 má totiž len ECB právomoc udeliť a odňať povolenie úverovým inštitúciám.

225    Rozhodnutia ECB sa teda prijímajú na základe posúdenia, ktoré je nezávislé od posúdenia MFSA v závislosti od všetkých relevantných okolností, vrátane informácií obsiahnutých v rozhodnutí MFSA o návrhu.

226    Keďže z toho vyplýva, že ECB nie je povinná riadiť sa rozhodnutím MFSA o návrhu, údajné pochybenia MFSA nemôžu charakterizovať nedostatok nezávislosti ECB, a teda predstavovať porušenie článku 19 a odôvodnenia 75 nariadenia č. 1024/2013.

227    Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyne nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by mohli na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov preukázať, že ECB prijala napadnuté rozhodnutie výlučne alebo aspoň rozhodujúcim spôsobom s cieľom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele, alebo vyhnúť sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou na riešenie okolností daného prípadu.

228    Navyše ako vyplýva z analýzy druhého žalobného dôvodu, ECB prijala napadnuté rozhodnutie s cieľom zabezpečiť ochranu a zdravie finančného systému v rámci Únie a v každom členskom štáte.

229    Žalobkyne teda nepreukázali, že napadnuté rozhodnutie sledovalo iné ciele než ciele sledované relevantnou právnou úpravou.

230    Deviaty žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

10.    O desiatom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu a najmä práva byť vypočutý

231    Žalobkyne predovšetkým tvrdia, že právo prvej žalobkyne na obhajobu a jej právo byť vypočutá boli porušené, pretože žalobkyňa bola zbavená svojho právneho zastúpenia a účinného zastúpenia v dôsledku vymenovania oprávnenej osoby, ktorá bola počas správneho konania považovaná za jediného zástupcu uvedenej žalobkyne.

232    Žalobkyne z toho vyvodzujú, že právo prvej žalobkyne byť vypočutá nebolo dodržané, pretože bolo priznané oprávnenej osobe, hoci malo byť priznané členom predstavenstva uvedenej žalobkyne.

233    Okrem toho členovia predstavenstva prvej žalobkyne nemali prístup k dokumentom a informačným systémom, ktorými disponovala táto žalobkyňa, ani k jej finančným zdrojom, čo žalobkyni bránilo v tom, aby dôkazmi podložila svoje tvrdenia o jej hodnote a dodržiavaní regulačných požiadaviek. Navyše žalobkyňa nemohla a stále nemôže financovať svoje právne zastúpenie.

234    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

235    V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že právo na obhajobu vrátane práva byť vypočutý patria medzi základné práva, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie a sú zakotvené v Charte základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. septembra 2015, Cerafogli/ECB, T‑114/13 P, EU:T:2015:678, bod 32 a citovanú judikatúru, a z 5. októbra 2016, ECDC/CJ, T‑395/15 P, neuverejnený, EU:T:2016:598, bod 53).

236    Právo byť vypočutý je chránené nielen v článkoch 47 a 48 Charty základných práv, ktoré zaručujú rešpektovanie práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces v akomkoľvek súdnom konaní, ale aj v jej článku 41, ktorý zaručuje právo na riadnu správu vecí verejných.

237    Článok 41 ods. 2 Charty základných práv teda stanovuje, že právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa najmä právo každej osoby byť vypočutá pred prijatím individuálneho opatrenia, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotknúť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2016, ECDC/CJ, T‑395/15 P, neuverejnený, EU:T:2016:598, bod 54 a citovanú judikatúru).

238    Rešpektovanie práva na obhajobu si vyžaduje, aby každá osoba, voči ktorej môže byť prijaté rozhodnutie, ktoré sa jej nepriaznivo dotýka, mala možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam použitým v jej neprospech na odôvodnenie sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 66; z 12. decembra 2006, Organisation des Modjahedines du peuple d’Iran/Rada, T‑228/02, EU:T:2006:384, bod 91, a z 19. januára 2016, Mitsubishi Electric/Komisia, T‑409/12, EU:T:2016:17, bod 38).

239    V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť, čo navyše žalobkyne nespochybňujú, že prvá žalobkyňa dostala list ECB z 31. augusta 2018, v ktorom ju ECB vyzvala, aby predložila svoje pripomienky k návrhu rozhodnutia o odňatí povolenia, ako aj list ECB z 13. septembra 2018, ktorým jej poskytla prístup k spisu v správnom konaní, pričom žalobkyňa sa obmedzila na odpoveď, že potvrdzuje svoj nesúhlas s navrhovaným rozhodnutím.

240    Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že prvá žalobkyňa mala k dispozícii celkovú lehotu troch týždňov na predloženie svojich pripomienok k návrhu rozhodnutia o odňatí povolenia.

241    Za týchto podmienok treba konštatovať, že prvá žalobkyňa mala možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam použitým v jej neprospech v napadnutom rozhodnutí.

242    Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň, podľa ktorých bolo porušené právo prvej žalobkyne na obhajobu z dôvodu, že členovia jej predstavenstva nemohli zaplatiť jej právneho zástupcu a mať prístup k jej zdrojom a informáciám, treba uviesť, že tieto okolnosti vyplývajú výlučne z vymenovania oprávnenej osoby, ktorá bola v priebehu správneho konania považovaná za jediného zástupcu uvedenej žalobkyne, čo podľa maltského práva patrí do výlučnej právomoci MFSA.

243    Ako však vyplýva z bodov 45 a 46 vyššie, takéto vnútroštátne rozhodnutie o určení oprávnenej osoby nie je aktom prijatým príslušným vnútroštátnym orgánom, ktorý je aktom o začatí konania, prípravným aktom alebo nezáväzným návrhom napadnutého rozhodnutia, a teda nemôže v žiadnom prípade spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, C‑219/17, EU:C:2018:1023, bod 44).

244    V každom prípade, pokiaľ ide o rozhodnutie na základe maltského práva, ktoré patrí do právomoci MFSA, ECB nemôže byť zodpovedná za dôsledky, ktoré takéto rozhodnutie spôsobilo.

245    Povinnosť dodržiavať právo adresátov jej rozhodnutí byť vypočutý v skutočnosti neznamená povinnosť inštitúcie zabezpečiť a umožniť, aby pri uplatňovaní ustanovení vnútroštátneho práva mali títo adresáti možnosť zaplatiť si právneho zástupcu a mať prístup k svojim zdrojom, aby mohli uplatniť svoje právo byť vypočutý.

246    Ak by to bolo inak, znamenalo by to, že rozhodnutia inštitúcií Únie by mohli byť postihnuté nezákonnosťou z dôvodov súvisiacich s uplatňovaním pravidiel vnútroštátneho práva, ktoré nepatria do ich právomoci a nad ktorými nemajú žiadnu kontrolu.

247    ECB nemožno platne vytýkať ani to, že na základe svojej všeobecnej právomoci dávať príslušným vnútroštátnym orgánom pokyny v rámci jednotného mechanizmu dohľadu nezabránila tomu, aby MFSA prijala rozhodnutie o vymenovaní oprávnenej osoby, určené na zabezpečenie dodržiavania prudenciálnych pravidiel, s jediným cieľom umožniť členom predstavenstva prvej žalobkyne disponovať jej finančnými prostriedkami na účely zaplatenia ich právneho zástupcu a mať prístup k dokumentom a informáciám, aby mohli uplatniť svoje právo na vypočutie.

248    Na jednej strane ECB nemá v tomto smere žiadnu povinnosť, okrem povinnosti prijímať pripomienky od adresátov svojich rozhodnutí, a na druhej strane, ak by to tak bolo, bolo by ohrozené dosiahnutie cieľov pravidiel prudenciálneho dohľadu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

249    V dôsledku toho okolnosti uvádzané žalobkyňami, aj keby boli preukázané, nemôžu spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

250    Za týchto okolností žalobkyniam prináleží, aby napadli zákonnosť určenia oprávnenej osoby na vnútroštátnej úrovni a prípadne rozhodnutia tejto osoby, ktorými odmietla vyhovieť ich žiadostiam o finančné prostriedky na odmenu ich právneho zástupcu alebo ich žiadostiam o prístup k zdrojom alebo informáciám, v prípade potreby podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania s cieľom požiadať Súdny dvor, aby posúdil, či právo Únie, najmä právo na účinnú súdnu ochranu, bráni takýmto rozhodnutiam alebo vymenovaniu oprávnenej osoby.

251    Prvá žalobkyňa mohla tiež, s výhradou splnenia požadovaných podmienok, požiadať ECB o prístup k dokumentom alebo informáciám, ale tiež požiadať Všeobecný súd o poskytnutie právnej pomoci alebo o nariadenie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania smerujúceho k získaniu potrebných dokumentov.

252    V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že napriek viacerým žiadostiam o predĺženie lehoty alebo o odklad pojednávania a návrhom na prerušenie konania v priebehu tohto konania žalobkyne pred Všeobecným súdom nepredložili dôkazy preukazujúce, že prvá žalobkyňa v priebehu tohto konania podnikla kroky voči MFSA alebo maltským súdom s cieľom umožniť jej právnemu zástupcovi získať prístup k zdrojom alebo dokumentom.

253    Desiaty žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý.

11.    O jedenástom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

254    Podľa žalobkýň bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v rozpore s povinnosťou odôvodnenia z dôvodu povrchnosti a vágnosti jeho odôvodnenia, ktoré neumožňuje určiť, či je toto rozhodnutie odôvodnené, posúdiť závažnosť údajne protiprávneho konania, ktoré viedlo k obvineniu pána Sadra v Spojených štátoch, a overiť, či uvedené správanie bolo z hľadiska práva Únie protiprávne.

255    ECB a Komisia nesúhlasia s týmito tvrdeniami.

256    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu, ktorá je dôsledkom zásady dodržiavania práva na obhajobu, má za cieľ na jednej strane poskytnúť dotknutej osobe dostatočné podklady na to, aby zistila, či je akt opodstatnený alebo či má vady, ktoré by umožnili napadnúť jeho zákonnosť na súde Únie a na druhej strane umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, bod 462; z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, bod 148, a zo 6. septembra 2013, Iran Insurance/Rada, T‑12/11, neuverejnený, EU:T:2013:401, bod 70).

257    Z odôvodnenia vyžadovaného podľa článku 296 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa umožnilo dotknutej osobe oboznámiť sa s dôvodmi prijatých opatrení a príslušnému súdu preskúmať tieto opatrenia (pozri rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 138 a citovanú judikatúru).

258    Hoci z odôvodnenia aktu Únie požadovaného článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy autora dotknutého aktu spôsobom, ktorý umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie, nie je potrebné podrobne uviesť všetky relevantné právne alebo skutkové okolnosti (rozsudky z 19. novembra 2013, Komisia/Rada, C‑63/12, EU:C:2013:752, bod 98, a zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 70).

259    V prvom rade treba konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia jasne a jednoznačne vyplývajú úvahy ECB, takže jeho odôvodnenie umožňuje prvej žalobkyni oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho.

260    Z napadnutého rozhodnutia totiž jasne vyplýva, že bolo odôvodnené obvinením pána Sadra v Spojených štátoch z trestných činov finančnej povahy a negatívnym účinkom tohto obvinenia na jeho dobrú povesť a finančnú situáciu prvej žalobkyne, ktoré spochybňovali cieľ zabezpečiť riadne a obozretné riadenie tejto úverovej inštitúcie.

261    Je tiež zrejmé, že odňatie povolenia prvej žalobkyni sa považovalo za primerané z dôvodu, že toto opatrenie bolo nevyhnutné vzhľadom na ťažkosti s financovaním, závažnosť porušení a nedostatok životaschopnosti banky, ktoré vyplývali z obvinenia jej akcionára a poškodenia jej dobrej povesti, na zabezpečenie cieľa obnovenia zákonnosti, zabezpečenia jej riadneho riadenia, obmedzenia rizík pre jej vkladateľov a veriteľov, ako aj rizík pre maltský a európsky trh.

262    Okrem toho cieľ sledovaný týmto odňatím povolenia prvej žalobkyni bol považovaný za cieľ, ktorý nemožno dosiahnuť inými prudenciálnymi opatreniami alebo predajom prvej žalobkyne tretím osobám z dôvodu poškodenia dobrej povesti žalobkyne, nedostatku jej hodnoty a jej ťažkostí s financovaním a likviditou.

263    Za týchto podmienok sa tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého povrchná a vágna povaha odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí neumožňuje určiť, či toto rozhodnutie bolo odôvodnené, musí zamietnuť.

264    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neumožňuje posúdiť závažnosť údajne protiprávneho konania, ktoré viedlo k obvineniu pána Sadra v Spojených štátoch, a overiť, či uvedené konanie bolo protiprávne.

265    V napadnutom rozhodnutí sa však spresňuje, že predmetné obvinenie sa týka identifikovaných finančných trestných činov, ktoré môžu vyvolať vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jeho integritu ako akcionára prvej žalobkyne.

266    Okrem toho napadnuté rozhodnutie obsahuje odkaz na oficiálne internetové stránky umožňujúce dozvedieť sa o obvinení pána Sadra v Spojených štátoch a na tlačovú správu uverejnenú pri tejto príležitosti.

267    Keďže obvinenia, ktoré viedli k obvineniam pána Sadra v Spojených štátoch, sú identifikované v napadnutom rozhodnutí a keďže toto rozhodnutie odkazuje na obvinenie, nemožno sa domnievať, že odôvodnenie uvedeného rozhodnutia neumožňuje na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, posúdiť závažnosť údajne trestne postihnuteľného konania, ktoré viedlo k uvedenému obvineniu.

268    Tvrdenia žalobkýň týkajúce sa nemožnosti posúdiť závažnosť údajne trestne postihnuteľného konania, ktoré viedlo k obvineniu pána Sadra v Spojených štátoch, a overiť, či bolo uvedené konanie trestne postihnuteľné, teda nemôžu uspieť.

269    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť jedenásty žalobný dôvod.

IV.    O návrhoch žalobkýň na prerušenie konania, na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania

270    Po prvé listom z 25. februára 2021 žalobkyne podali návrh na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, vykonanie dokazovania a vykonanie znaleckého posudku s cieľom preukázať, že počas konania pred Všeobecným súdom bolo konanie proti pánovi Sadrovi v Spojených štátoch zastavené.

271    ECB a Komisia predložili svoje pripomienky k tomuto návrhu.

272    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zákonnosť aktu Únie musí byť posudzovaná na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v čase prijatia aktu (pozri rozsudok z 11. mája 2017, Švédsko/Komisia, C‑562/14 P, EU:C:2017:356, bod 63 a citovanú judikatúru), takže akty, ktoré časovo nasledujú po prijatí rozhodnutia, nemôžu mať vplyv na jeho platnosť (rozsudok zo 17. októbra 2019, Alcogroup a Alcodis/Komisia, C‑403/18 P, EU:C:2019:870, body 45 a 46).

273    Keďže k zastaveniu konania voči pánovi Sadrovi došlo po prijatí napadnutého rozhodnutia, podľa judikatúry citovanej v bode 272 vyššie nemohlo mať vplyv na jeho zákonnosť, takže nie je opodstatnené vyhovieť návrhu žalobkýň.

274    Po druhé listom z 21. mája 2021 žalobkyne podali návrh na nariadenie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania s cieľom umožniť im zaujať stanovisko k návrhom, ktoré predniesol generálny advokát Hogan vo veci Bank Melli Iran (C‑124/20, EU:C:2021:386), ktoré sa týkajú výkladu nariadenia č. 2271/96, naposledy zmeneného delegovaným nariadením 2018/1100.

275    ECB a Komisia predložili svoje pripomienky k tomuto návrhu.

276    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bode 120 vyššie nariadenie č. 2271/96 nemá vplyv na prejednávanú žalobu.

277    ECB totiž neuznala ani nevyhlásila za vykonateľné rozhodnutie o uložení sankcie v zmysle nariadenia č. 2271/96, pretože posúdila dobrú povesť dotknutého akcionára tak, ako ju vníma trh, a dotknuté subjekty reagovali na obvinenie bez toho, aby zohľadnili jeho dôvodnosť podľa práva dotknutého tretieho štátu alebo práva Únie.

278    Preto nie je namieste vyhovieť návrhu žalobkýň.

279    Po tretie v liste z 21. februára 2021 žalobkyne požiadali o prerušenie konania s cieľom „poskytnúť ECB a MFSA možnosť dosiahnuť súlad s novou maltskou judikatúrou potvrdzujúcou, že prístup k banke je predbežnou podmienkou účinného zastúpenia“.

280    ECB a Komisia boli v súvislosti s touto žiadosťou vypočuté.

281    Keďže, ako bolo uvedené v bodoch 245 a 246 vyššie, ECB nie je viazaná žiadnou povinnosťou konať v súlade s maltskou judikatúrou a prvá žalobkyňa neoznačila kroky podniknuté pred MFSA alebo maltskými súdmi, prerušenie tohto konania nemožno považovať za požadované riadnym výkonom spravodlivosti v zmysle článku 69 písm. d) rokovacieho poriadku.

282    Tomuto návrhu žalobkýň teda nemožno vyhovieť.

283    Na základe vyššie uvedeného musí byť žaloba zamietnutá v celom jej rozsahu.

V.      O trovách

284    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania vynaložených ECB v súlade s návrhom ECB.

285    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Komisia preto znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Pilatus Bank plc a Pilatus Holding Ltd. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou centrálnou bankou (ECB).

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Van der Woude

Costeira

Kănčeva

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. februára 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.