Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. júna 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour constitutionnelle - Belgicko) – Ligue des droits humains/Conseil des ministres

(vec C-817/19)¹

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spracúvanie osobných údajov – Údaje z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 2 ods. 2 písm. d) – Pôsobnosť – Smernica (EÚ) 2016/681 – Využívanie údajov z PNR týkajúcich sa cestujúcich v prípade letov prevádzkovaných medzi Európskou úniou a tretími krajinami – Možnosť zahrnúť údaje o cestujúcich z letov prevádzkovaných v rámci Únie – Automatizované spracúvanie týchto údajov – Doba uchovávania – Boj proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti – Platnosť – Charta základných práv Európskej únie – Články 7, 8 a 21 ako aj článok 52 ods. 1 – Vnútroštátne právne predpisy, ktoré rozširujú uplatňovanie systému PNR na inú prepravu prevádzkovanú v rámci Únie – Sloboda pohybu v rámci Únie – Charta základných práv – Článok 45)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour constitutionnelle

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ligue des droits humains

Žalovaná: Conseil des ministres

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 2 písm. d) a článok 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), sa majú vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov upravené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa do vnútroštátneho práva preberajú ustanovenia smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ z 20. októbra 2010 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti, pokiaľ ide jednak o spracúvanie údajov z PNR vykonávané súkromnými subjektmi a jednak o spracúvanie údajov z PNR vykonávané orgánmi verejnej moci, na ktoré sa vzťahuje výlučne alebo súčasne smernica 2004/82 alebo smernica 2010/65. Naopak uvedené nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie údajov upravené takými právnymi predpismi, na ktoré sa vzťahuje len smernica 2016/681, ktoré vykonávajú útvary informácií o cestujúcich (PIU) alebo príslušné vnútroštátne orgány na účely uvedené v článku 1 ods. 2 tejto smernice.

Vzhľadom na to, že výklad smernice 2016/681 z hľadiska článkov 7, 8 a 21 ako aj článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie zabezpečuje súlad tejto smernice s týmito článkami Charty základných práv, z preskúmania druhej až štvrtej a šiestej prejudiciálnej otázky nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť uvedenej smernice.

Článok 6 smernice 2016/681 v spojení s článkami 7 a 8 ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré povoľujú spracúvanie údajov z osobného záznamu o cestujúcom (údaje z PNR) zhromaždených v súlade s touto smernicou na iné účely než tie, ktoré sú výslovne uvedené v článku 1 ods. 2 uvedenej smernice.

Článok 12 ods. 3 písm. b) smernice 2016/681 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, podľa ktorých orgán zriadený ako útvar informácií o cestujúcich (PIU) má tiež postavenie príslušného vnútroštátneho orgánu oprávneného schváliť poskytovanie údajov z PNR po uplynutí doby v dĺžke šesť mesiacov nasledujúcich po prenose týchto údajov PIU.

Článok 12 ods. 1 smernice 2016/681 v spojení s článkami 7 a 8 ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré stanovujú všeobecnú dobu uchovávania údajov z PNR v dĺžke piatich rokov, uplatniteľnú bez rozdielu na všetkých leteckých cestujúcich, vrátane tých, v prípade ktorých ani z predbežného posúdenia upraveného v článku 6 ods. 2 písm. a) tejto smernice, ani z prípadných overovaní vykonaných počas doby šiestich mesiacov upravenej v článku 12 ods. 2 uvedenej smernice, ani zo žiadnej inej okolnosti nevyplynula existencia objektívnych prvkov, ktoré môžu predstavovať riziko v oblasti teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti s objektívnou a prinajmenšom nepriamou súvislosťou s leteckou prepravou cestujúcich.

Smernica 2004/82 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na akýkoľvek plánovaný alebo neplánovaný let prevádzkovaný leteckým dopravcom s odletom z územia členského štátu a plánovaným pristátím na území jedného alebo viacerých iných členských štátov bez akýchkoľvek medzipristátí na území tretej krajiny (let vnútri EÚ).

Právo Únie, konkrétne článok 2 smernice 2016/681 v spojení s článkom 3 ods. 2 ZEÚ, článkom 67 ods. 2 ZFEÚ a článkom 45 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že bráni:

– vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré pri neexistencii skutočnej, aktuálnej alebo predvídateľnej teroristickej hrozby, ktorej čelí dotknutý členský štát, stanovujú systém prenosu, leteckými dopravcami a cestovnými kanceláriami, ako aj spracúvania, príslušnými orgánmi, údajov z PNR zo všetkých letov vnútri EÚ zo všetkých letov vnútri EÚ a z prepravy vykonanej inými prostriedkami v rámci Únie s odletom z, do alebo cez tento členský štát na účely boja proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti. V takej situácii sa má uplatňovanie systému zavedeného smernicou 2016/681 obmedziť na prenos a spracúvanie údajov z PNR z letov a/alebo prepravy týkajúcej sa najmä určitých leteckých spojení alebo schém cestovania, alebo aj určitých letísk, staníc a morských prístavov, pre ktoré existujú indície umožňujúce odôvodniť toto uplatňovanie. Prináleží dotknutému členskému štátu, aby vybral lety vnútri EÚ a/alebo prepravu vykonanú inými prostriedkami v rámci Únie, pre ktoré takéto indície existujú a pravidelne opätovne preskúmal uvedené uplatňovanie v závislosti od vývoja podmienok, ktoré odôvodňovali ich výber na účely zabezpečenia, že uplatňovanie tohto systému na tieto lety a/alebo na túto prepravu sa stále obmedzuje na to najnevyhnutnejšie, a

– vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim taký systém prenosu a spracúvania uvedených údajov na účely zlepšenia kontrol osôb na hraniciach a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny súd obmedzil časové účinky vyhlásenia protiprávnosti, ktoré mu prislúcha urobiť podľa vnútroštátneho práva vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá leteckým, železničným a pozemným dopravcom, ako aj cestovným kanceláriám povinnosť prenášať údaje z PNR a ktorá stanovuje spracúvanie a uchovávanie týchto údajov nezlučiteľné s ustanoveniami smernice 2016/681 v spojení s článkom 3 ods. 2 ZEÚ, článkom 67 ods. 2 ZFEÚ, článkami 7, 8 a 45 ako aj článkom 52 ods. 1 Charty základných práv. Prípustnosť dôkazov získaných takýmto spôsobom patrí v súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov do vnútroštátneho práva s výhradou dodržania predovšetkým zásad ekvivalencie a efektivity.

____________

¹ Ú. v. EÚ C 36, 3.2.2020.