ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 15. januára 2015 (*)
„Štátna pomoc – Pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach – Pomoc na reštrukturalizáciu plánovaná francúzskymi orgánmi v prospech spoločnosti SeaFrance SA – Zvýšenie základného imania a pôžičiek poskytnutých SNCF v prospech spoločnosti SeaFrance – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Pojem štátna pomoc – Kritérium súkromného investora – Usmernenia pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach“
Vo veci T‑1/12,
Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne E. Belliard, G. de Bergues a J. Gstalter, neskôr G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, B. Stromsky a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2012/397/EÚ z 24. októbra 2011 o štátnej pomoci SA 32600 (2011/C) – Francúzsko – Pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti SeaFrance SA poskytnutá skupinou SNCF (Ú. v. EÚ L 195, 2012, s. 1),
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kănčeva a C. Wetter (spravodajca),
tajomník: J. Weychert, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. júna 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Európska komisia rozhodnutím 2012/397/EÚ z 24. októbra 2011 o štátnej pomoci SA 32600 (2011/C) – Francúzsko – Pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti SeaFrance SA poskytnutá skupinou SNCF (Ú. v. EÚ L 195, 2012, s. 1) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vyhlásila za nezlučiteľnú s vnútorným trhom pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu spoločnosti SeaFrance, ktorú Francúzska republika poskytla a plánovala poskytnúť spoločnosti SeaFrance SA.
2 SeaFrance, v súčasnosti v likvidácii, je akciová spoločnosť založená podľa francúzskeho práva, ktorej 100 % vlastníkom je SNCF Participations SA, holdingová spoločnosť skupiny SNCF, ktorú samotnú na 100 % vlastní Établissement public industriel et commercial Société nationale des chemins de fer français (SNCF). SeaFrance poskytuje služby osobnej a nákladnej námornej prepravy medzi prístavmi Calais (Francúzsko) a Dover (Spojené kráľovstvo). V čase vzniku skutkových okolností mala šesť plavidiel. V decembri 2009 zamestnávala 1 550 zamestnancov a neskôr, v auguste 2010, zamestnávala 1 100 zamestnancov.
3 Finančná situácia spoločnosti SeaFrance sa od roku 2008 systematicky zhoršovala najmä z dôvodu nepriaznivej konjunktúry charakterizovanej silnou nestabilitou menovej parity eura/britskej libry, zvyšujúcim sa kurzom ropy a značným znížením osobnej a nákladnej prepravy cez Lamanšský prieliv. Tieto vonkajšie podmienky zdôrazňovali interné ťažkosti spoločnosti SeaFrance zapríčinené najmä nadmernými kapacitami a zvýšeným pomerom mzdových nákladov a obratu. Okrem toho situáciu spoločnosti zhoršili viaceré odborárske aktivity, ku ktorým došlo v roku 2010.
4 V apríli 2010 sa SeaFrance umožnilo využiť postup záchrany, ktorý sa 30. júna 2010 zmenil na konkurzné konanie. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v rámci tohto konania boli Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd v Paríži) (Francúzsko) predložené tri ponuky na pokračovanie v činnosti formou úplného alebo čiastočného prevodu aktív spoločnosti SeaFrance. V prvej ponuke, ktorú predložili spoločne dve spoločnosti v oblasti námornej prepravy, sa navrhovalo prevzatie troch plavidiel a 460 zamestnancov za symbolické tri eurá. V druhej ponuke, ktorú predložila odborová organizácia, sa navrhovalo ponechanie všetkých zamestnancov, odkúpenie plavidiel spoločnosti SeaFrance za symbolické jedno euro a neprevzatie záväzkov podniku. Podrobnosti tretej ponuky, ktorú predložil podnik v námornom odvetví, sa v napadnutom rozhodnutí neuvádzajú. Správcovia konkurznej podstaty spoločnosti SeaFrance nepovažovali žiadnu z týchto ponúk za vyhovujúcu (odôvodnenia 10 až 15 napadnutého rozhodnutia).
5 Po prijatí napadnutého rozhodnutia 24. októbra 2011 začal Tribunal de commerce de Paris 16. novembra 2011 likvidačné konanie voči spoločnosti SeaFrance. V rámci tohto konania sa vykonala nová výzva na predloženie ponúk na prevzatie aktív a činností spoločnosti SeaFrance, ale jedinú ponuku, ktorá bola predložená v nadväznosti na túto výzvu, považovali správcovia konkurznej podstaty SeaFrance za nevyhovujúcu. Došlo teda k likvidácii aktív spoločnosti SeaFrance, v rámci ktorej boli tieto aktíva prevedené na spoločnosť Eurotunnel.
6 SNCF podporovala SeaFrance rozličnými opatreniami pomoci od začiatku roku 2009. Najprv, vo februári 2009, uzavrela SNCF so spoločnosťou SeaFrance dohodu o správe hotovosti, ktorá bola predĺžená vo februári 2010. Okrem toho 15. júla 2010 poskytla spoločnosti SeaFrance pôžičku vo výške [dôverné](1) miliónov eur na uplatnenie predkupného práva na jej plavidlo Berlioz a zabezpečenie vlastníctva tohto majetku.
7 Ďalej SNCF poskytla spoločnosti SeaFrance pôžičku vo výške [dôverné] miliónov eur. Toto opatrenie francúzske orgány Komisii oznámili 12. júla 2010 ako pomoc na záchranu v zmysle Usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, ďalej len „usmernenia o pomoci na reštrukturalizáciu“), pričom Komisia toto opatrenie schválila rozhodnutím K(2010) 5837 z 18. augusta 2010 o štátnej pomoci č. 309/2010 – Francúzsko.
8 Napokon 18. februára 2011 francúzske orgány oznámili Komisii v súlade s usmerneniami o pomoci na reštrukturalizáciu návrh pomoci na reštrukturalizáciu v prospech spoločnosti SeaFrance spolu s reštrukturalizačným plánom. Reštrukturalizačný plán stanovoval najmä zníženie kapacít zo šiestich plavidiel na štyri, nové usporiadanie ponuky prevozov plavidlami, ktoré by viedlo k zníženiu počtu prevozov za rok takmer o 30 % a k zrušeniu 725 pracovných úväzkov s cieľom zníženia pomeru mzdových nákladov a obratu. Táto reštrukturalizácia mala byť financovaná najmä prostredníctvom štátnej pomoci vo forme zvýšenia základného imania spoločnosti SeaFrance o 223 miliónov eur, ktoré mala celé upísať SNCF Participations.
9 Dňa 6. apríla 2011 bola Komisii doručená sťažnosť konkurenta spoločnosti SeaFrance týkajúca sa pomoci na reštrukturalizáciu v prospech tejto spoločnosti. Dňa 22. júna 2011 Komisia oznámila francúzskym orgánom svoje rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania upraveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúceho sa na jednej strane pomoci na reštrukturalizáciu v prospech spoločnosti SeaFrance oznámenej 18. februára 2011, a na druhej strane predtým prijatých opatrení zo strany SNCF, a to dohody o správe hotovosti uzavretej v roku 2009 a pôžičky vo výške [dôverné] miliónov eur poskytnutej 15. júla 2010 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania“). Komisia okrem toho uverejnením zhrnutia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie 14. júla 2011 (Ú. v. EÚ C 208, s. 8) vyzvala dotknuté strany na predloženie pripomienok na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ.
10 Listami zo 14. júla, 22. júla a 19. augusta 2011 francúzske orgány najprv predložili Komisii svoje pripomienky týkajúce sa pochybností uvedených v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, sťažnosti a pripomienok dotknutých strán.
11 Ďalej francúzske orgány listom z 12. septembra 2011 oznámili Komisii zmenený a doplnený reštrukturalizačný plán. Tento plán stanovoval najmä odpredaj ďalšieho plavidla, zníženie celkového počtu zamestnancov o 922 osôb, väčšie zrušenie počtu prevozov a reorganizáciu činností predaja a marketingu, ktorá mala viesť k ďalším úsporám. Okrem toho tento plán ako odpoveď na pochybnosti, ktoré uviedla Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, že vlastný príspevok spoločnosti SeaFrance na financovanie jej reštrukturalizácie je nedostatočný a neistý, upravoval zmenu finančných a reštrukturalizačných opatrení: zvýšenie základného imania spoločnosti SeaFrance malo dosahovať výšku len 166,3 milióna eur a spolu s ním mala byť poskytnutá pôžička vo výške 99,8 milióna eur určená na financovanie reštrukturalizácie. Mala byť poskytnutá aj ďalšia pôžička vo výške [dôverné] miliónov eur. Táto pôžička mala nahradiť existujúcu pôžičku týkajúcu sa plavidla Molière, aby bolo možné predčasne uplatniť predkupné právo na kúpu tohto plavidla. Predčasné uplatnenie predkupného práva malo spoločnosti SeaFrance umožniť získať toto plavidlo do úplného vlastníctva už na konci roka [dôverné] namiesto konca roka [dôverné]. Obidve pôžičky mali byť schválené na dobu dvanásť rokov s úrokovou sadzbou 6,05 % s konštantnými splátkami istiny.
12 Napokon francúzske orgány listom z 3. októbra 2011 oznámili Komisii nové znenie zmeneného a doplneného reštrukturalizačného plánu. Podľa tohto nového znenia sa pôžička vo výške 99,8 milióna eur znížila na 99,7 milióna eur, a takisto úroková sadzba vzťahujúca sa na obidve pôžičky stanovené v reštrukturalizačnom pláne sa zvýšila z 6,05 % na 8,55 %.
13 Dňa 24. októbra 2011 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie a v ten istý deň ho oznámila francúzskym orgánom. V odôvodneniach 16 a 17 tohto rozhodnutia Komisia spresnila, že napadnuté rozhodnutie sa týka na jednej strane opatrení stanovených v zmenenom a doplnenom reštrukturalizačnom pláne, teda zvýšenia základného imania spoločnosti SeaFrance a dvoch pôžičiek vo výške 99,7 milióna eur a [dôverné] miliónov eur, a na druhej strane pomoci na záchranu schválenej jej rozhodnutím z 18. augusta 2010. Naproti tomu sa toto rozhodnutie netýka dohody o správe hotovosti odsúhlasenej zo strany SNCF v prospech spoločnosti SeaFrance, ani pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá na uplatnenie predkupného práva na plavidlo Berlioz (pozri bod 6 vyššie), ktoré sú predmetom iného konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, začatého 22. júna 2011.
14 Výrok napadnutého rozhodnutia znie:
„Článok 1
Zvýšenie kapitálu o 166,3 milióna [eur], pôžička 99,7 milióna [eur] a pôžička [dôverné] milióna eur, ktoré [Francúzsko] plánuje poskytnúť prostredníctvom SNCF ako pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti SeaFrance, predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom.
Článok 2
Pôžička, ktorú poskytlo Francúzsko prostredníctvom SNCF v súvislosti s pomocou na záchranu spoločnosti SeaFrance a ktorú schválila Komisia svojím rozhodnutím z 18. augusta 2010, predstavuje pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.
Článok 3
1. Francúzsko musí prostredníctvom skupiny SNCF vymôcť od príjemcu vrátenie pomoci uvedenej v článku 2 vrátane splatných zmluvných úrokov ešte nesplatených k dátumu oznámenia tohto rozhodnutia.
…“
Konanie a návrhy účastníkov konania
15 Francúzska republika návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. januára 2012 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
16 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
17 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 19. júna 2014.
18 Komisia predložila na pojednávaní dokument obsahujúci elektronickú korešpondenciu medzi jej službami a francúzskymi orgánmi s cieľom podporiť argumentáciu uvádzanú v odpovedi na druhý žalobný dôvod. Predseda komory rozhodol o založení tohto dokumentu do spisu a vyzval Francúzsku republiku, aby sa vyjadrila k prípustnosti a obsahu tohto dokumentu najneskôr do 26. júna 2014. Rozhodnutie o prípustnosti tohto dokumentu zostalo vyhradené.
19 Francúzska republika predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote.
20 Ústna časť konania sa skončila 3. júla 2014.
21 Francúzska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
22 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania.
Právny stav
23 Na úvod treba uviesť, že štyri žalobné dôvody, ktoré Francúzska republika uvádza na podporu svojej žaloby, sa týkajú toho, ako Komisia posúdila dve pôžičky, a to prvú vo výške 99,7 milióna eur a druhú vo výške [dôverné] miliónov eur, stanovené v zmenenom a doplnenom reštrukturalizačnom pláne (ďalej spoločne len „predmetné pôžičky“). Francúzska republika nespochybňuje, že opatrenie spočívajúce vo zvýšení základného imania spoločnosti SeaFrance o 166,3 milióna eur predstavuje štátnu pomoc.
24 Prvé dva žalobné dôvody Francúzskej republiky sú založené na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že Komisia kvalifikovala predmetné pôžičky ako štátnu pomoc. Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a na nesprávnom posúdení skutkového stavu tým, že Komisia považovala pomoc na reštrukturalizáciu za nezlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vykladanom s ohľadom na usmernenia o pomoci na reštrukturalizáciu. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 345 ZFEÚ.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení pojmu štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že sa Komisia domnievala, že to, či poskytnutie predmetných pôžičiek bolo uvážlivé, treba posudzovať spoločne s pomocou na záchranu a s rekapitalizáciou
25 Týmto žalobným dôvodom Francúzska republika v podstate tvrdí, že Komisia zastávala nesprávny názor, že na účely vykonania testu súkromného investora sa majú predmetné pôžičky, pomoc na záchranu poskytnutou spoločnosti SeaFrance, ako aj zvýšenie základného imania tejto spoločnosti stanoveným v zmenenom a doplnenom reštrukturalizačnom pláne posudzovať ako celok spoločne.
26 Tento žalobný dôvod je rozdelený na dve časti, pričom prvá časť je založená na tom, že v prejednávanom prípade došlo k nesprávnemu výkladu rozsudku z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia (T‑11/95, Zb., ďalej len „rozsudok BP Chemicals“, EU:T:1998:199), a druhá časť je založená na nesprávnom uplatnení tohto rozsudku.
27 V prvej časti tohto prvého žalobného dôvodu Francúzska republika v podstate tvrdí, že v rozsahu, v akom sa rozsudok BP Chemicals, už citovaný v bode 26 vyššie (EU:T:1998:199), týka len odmietnutia začať konanie vo veci formálneho zisťovania, a nie uplatnenia zásady súkromného investora vo veci samej, nemôžu byť ním zavedené kritériá uplatnené v rámci konania vo veci formálneho zisťovania na účely rozhodnutia, či skúmané opatrenia sú alebo nie sú vzájomne oddeliteľné. Francúzska republika na pojednávaní, vzhľadom na rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia (C‑399/10 P a C‑401/10 P, Zb., EU:C:2013:175), vzala späť túto časť svojho žalobného dôvodu, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
28 V druhej časti tohto prvého žalobného dôvodu Francúzska republika tvrdí, že Komisia v prejednávanom prípade nesprávne uplatnila rozsudok BP Chemicals, už citovaný v bode 26 vyššie (EU:T:1998:199), a dospela k nesprávnemu záveru, že predmetné pôžičky naozaj nie je možné oddeliť od pomoci na záchranu a od rekapitalizácie.
29 Treba pripomenúť, že v rozsahu, v akom má pojem štátna pomoc tak, ako je definovaný v článku 107 ods. 1 ZFEÚ právnu povahu a musí sa vykladať na základe objektívnych skutočností, musí súd Spoločenstva v zásade a s ohľadom na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zložitosť hodnotení uskutočnených Komisiou, vykonávať celkové preskúmanie otázky, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, Zb., EU:C:2008:757, bod 111 a citovanú judikatúru, a zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T‑196/04, Zb., EU:T:2008:585, bod 40 a citovanú judikatúru).
30 Ak sa má opatrenie prijaté vo vzťahu k určitému podniku kvalifikovať ako štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje sa, aby boli splnené štyri podmienky. Po prvé musí ísť o štátny zásah alebo o zásah financovaný zo štátnych prostriedkov. Po druhé musí byť tento zásah spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí poskytovať výhodu výlučne v prospech určitých podnikov alebo určitých odvetví činnosti. Po štvrté musí tento zásah narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením (pozri rozsudok z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T‑55/99, Zb., EU:T:2000:223, bod 39 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse, C‑237/04, Zb., EU:C:2006:197, body 38 a 39 a citovanú judikatúru).
31 Z ustálenej judikatúry však tiež vyplýva, že podmienky, ktoré musí opatrenie splniť na to, aby patrilo pod pojem pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak podnik, ktorý je jej prijímateľom, môže získať tú istú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola k dispozícii vo forme štátnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam, pričom toto posúdenie sa vykonáva v prípade verejných podnikov v zásade uplatnením kritéria súkromného investora (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i., C‑124/10 P, Zb., EU:C:2012:318, bod 78 a citovanú judikatúru).
32 Podľa judikatúry platí, že ak Komisia skúma uplatnenie kritéria súkromného investora, musí vždy skúmať všetky relevantné okolnosti spornej operácie a jej kontext (pozri rozsudok z 13. septembra 2010, Grécko/Komisia, T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05, Zb., EU:T:2010:386, bod 172 a citovanú judikatúru).
33 Pokiaľ ide o uplatnenie kritéria súkromného investora na viacero po sebe nasledujúcich zásahov štátu, Komisia musí preskúmať, či medzi týmito zásahmi existujú natoľko úzke väzby, že je nemožné ich od seba oddeliť, a že vzhľadom na to sa na tieto zásahy musí na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ nazerať ako na jeden zásah (pozri v tomto zmysle rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, už citovaný v bode 27 vyššie, EU:C:2013:175, bod 103).
34 Preskúmanie vzájomnej oddeliteľnosti viacerých po sebe idúcich zásahov štátu sa musí vykonať s ohľadom na kritériá vypracované judikatúrou, medzi ktoré patrí najmä časové rozvrhnutie týchto zásahov, ich cieľ a situácia podniku príjemcu v okamihu týchto zásahov (pozri v tomto zmysle rozsudky Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, už citovaný v bode 27 vyššie, EU:C:2013:175, bod 104, a BP Chemicals, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:T:1998:199, body 170 až 178).
35 Okrem toho treba pripomenúť, že posúdenie otázky, či určité opatrenie spĺňa kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, Komisiou, si vyžaduje komplexné hospodárske posúdenie. Komisia pri prijímaní aktu, ktorý si vyžaduje takéto posúdenie, disponuje širokou mierou voľnej úvahy a súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie dodržania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, vecnej správnosti zistených skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ako aj neexistencie zneužitia právomoci. Všeobecný súd najmä nie je príslušný nahradzovať svojím ekonomickým posúdením posúdenie inštitúcie, ktorá vydala rozhodnutie (pozri rozsudok Ryanair/Komisia, EU:T:2008:585, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 41 a tam citovanú judikatúru).
36 Práve s ohľadom na tieto zásady je potrebné skúmať hlavné tvrdenie uvádzané v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu, ktorým Francúzska republika Komisii vytýka, že nepreskúmala všetky skutkové a právne okolnosti relevantné pre posúdenie neoddeliteľnosti opatrení prijatých v prospech spoločnosti SeaFrance, konkrétne úrokové sadzby a zábezpeky, s ktorými sú spojené predmetné pôžičky. Francúzska republika tak Komisii vytýka, že v napadnutom rozhodnutí predpokladala, že keďže predmetné pôžičky sledujú rovnaký cieľ ako rekapitalizácia spoločnosti SeaFrance a poskytujú sa v tom istom čase ako táto rekapitalizácia, pričom hospodárska situácia spoločnosti SeaFrance sa nemení, tieto pôžičky sú neoddeliteľné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu, a v dôsledku toho predpokladala, že tieto pôžičky neboli poskytnuté súkromným investorom.
37 Preskúmanie dôvodnosti tohto tvrdenia treba vykonať v dvoch etapách. V prvom rade je potrebné overiť, či Komisia správne dospela k záveru, že predmetné pôžičky sú neoddeliteľné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu, a teda že nemôžu byť vzhľadom na kritérium súkromného investora posudzované ako samostatné opatrenia. Inými slovami, treba overiť, či Komisia správne určila predmet, na ktorý chcela uplatniť uvedené kritérium. V druhom rade je potrebné overiť, či Komisia správne uplatnila kritérium súkromného investora na opatrenia dotknuté napadnutým rozhodnutím.
38 V prvom rade, pokiaľ ide o otázku, či Komisia správne dospela k záveru, že predmetné pôžičky sú neoddeliteľné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu, na úvod treba uviesť, že v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia v odpovedi na tvrdenia francúzskych orgánov, podľa ktorých boli predmetné pôžičky poskytnuté za trhových podmienok, a teda spĺňali kritérium súkromného investora, Komisia uviedla:
„… V tomto konkrétnom prípade už totiž SNCF poskytla spoločnosti SeaFrance pomoc, a to najmä pomoc na záchranu, a plánuje jej poskytnúť novú pomoc, t. j. rekapitalizáciu. Pôžičky sledujú rovnaký cieľ ako zvyšné pomoci, tzn. pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu spoločnosti SeaFrance. Budú poskytnuté v čase, keď má SeaFrance ťažkosti, a súčasne s pomocou na reštrukturalizáciu. Je to samozrejmé v prípade pôžičky vo výške 99,7 milióna [eur], ktorej cieľom je, rovnako ako v prípade rekapitalizácie, umožniť spoločnosti SeaFrance riešiť svoje bežné kapitálové potreby. To isté platí pre pôžičku vo výške [dôverné] miliónov [eur], ktorá slúži na refinancovanie a skoršie splatenie lízingu na plavidlo Molière. Financovanie výrobných prostriedkov, v danom prípade plavidla, je úzko spojené s každodennou činnosťou spoločnosti SeaFrance. Zámerom spoločnosti SeaFrance v súvislosti s refinancovaním a predčasným splatením je znížiť svoje prevádzkové náklady, čo súvisí s reštrukturalizáciou podniku. Pôžička vo výške [dôverné] miliónov [eur] je preto tiež súčasťou reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance.“
39 Ďalej v odôvodneniach 130 až 132 Komisia pripomenula pravidlá objasnené v rozsudku BP Chemicals, už citovaný v bode 26 vyššie (EU:T:1998:199).
40 Napokon v odôvodnení 133 Komisia analyzovala otázku, či rekapitalizácia predstavuje štátnu pomoc a konštatovala, že „keďže obidve pôžičky sledujú rovnaký cieľ ako rekapitalizácia, tzn. financovanie nákladov na reštrukturalizáciu, keďže hospodárska situácia podniku sa nemení (stále má ťažkosti) a keďže pôžičky sa poskytujú v tom istom čase ako rekapitalizácia, nie je možné tieto pôžičky úplne oddeliť od pomoci na záchranu a od rekapitalizácie“.
41 Zaiste, toto odôvodnenie sa zdá byť stručné. V každom prípade je najprv potrebné konštatovať, že zistenia Komisie týkajúce sa časového rozvrhnutia, cieľa a situácie spoločnosti SeaFrance nie sú postihnuté nesprávnym posúdením.
42 Pokiaľ totiž ide o časové rozvrhnutie opatrení, medzi účastníkmi konania je nesporné, že predmetné pôžičky boli poskytnuté súbežne s rekapitalizáciou, a že tieto tri opatrenia boli uvedené v tom istom reštrukturalizačnom pláne, ktorý bol Komisii predložený na posúdenie šesť mesiacov po vykonaní pomoci na záchranu.
43 Medzi účastníkmi konania je takisto nesporné, pokiaľ ide o situáciu spoločnosti, ktorá je príjemcom pomoci, že SeaFrance mala od roku 2008 veľké finančné ťažkosti, ktoré viedli k tomu, že 30. júna 2010, to znamená pred oznámením pomoci na záchranu, bolo voči nej začaté konkurzné konanie. Konkurzné konanie prebiehalo až do začatia likvidačného konania, ku ktorému došlo po prijatí napadnutého rozhodnutia (pozri body 4, 5 a 7 vyššie). SeaFrance preto mala veľké finančné ťažkosti už v čase, kedy jej SNCF plánovala poskytnúť tri iné opatrenia stanovené v reštrukturalizačnom pláne.
44 Pokiaľ ide o cieľ opatrení, je nesporné, že pôžička vo výške 99,7 milióna eur mala ten istý cieľ ako rekapitalizácia, teda financovanie reštrukturalizácie. Pokiaľ ide o pôžičku vo výške [dôverné] miliónov eur, treba zamietnuť tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého bolo cieľom tejto pôžičky nadobudnutie vlastníctva, a to zabezpečenie aktíva predčasným uplatnením predkupného práva na plavidlo Molière, a preto mala iný cieľ než rekapitalizácia, Komisia totiž dospela k správnemu záveru, že táto pôžička spadá do rámca reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance, keďže slúži na refinancovanie a skoršie splatenie lízingu na plavidlo Molière, ktoré bolo naplánované, a tým sa snaží znížiť svoje prevádzkové náklady spojené s financovaním výrobných prostriedkov. Navyše Komisia vo vyjadrení k žalobe správne uviedla, že hoci Francúzska republika tvrdí, že jediným cieľom tejto pôžičky bolo nahradenie mimosúvahového vkladu súvisiaceho s nájomným, ktoré má SeaFrance zaplatiť podľa zmluvy o lízingu, neuviedla skutočnosť takej povahy, ktorá by preukázala, že už pred poskytnutím tejto pôžičky bola SNCF priamo povinná platiť toto nájomné.
45 Ďalej viaceré skutočnosti, ktoré Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí a ktoré patria do rámca reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance, v každom prípade potvrdzujú záver, že predmetné pôžičky, pomoc na záchranu a rekapitalizácia sa majú posudzovať spoločne vzhľadom na kritérium súkromného investora.
46 V tejto súvislosti na jednej strane z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v nadväznosti na pôžičku vo výške [dôverné] miliónov eur, ktorú SNCF poskytla spoločnosti SeaFrance a ktorú Komisia akceptovala ako pomoc na záchranu, francúzske orgány predložili 18. februára 2011 pôvodný reštrukturalizačný plán spoločnosti SeaFrance (odôvodnenia 1, 2 a 24 napadnutého rozhodnutia). Tento plán, ktorý upravoval len jedno opatrenie pomoci, a to zvýšenie základného imania spoločnosti SeaFrance o 223 miliónov eur, ktoré mala celé upísať SNCF Participations, Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania kritizovala z dôvodu, že vlastný príspevok spoločnosti SeaFrance na financovanie jej reštrukturalizácie bol príliš nízky a neistý (odôvodnenia 4, 24 a 149 napadnutého rozhodnutia). Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že ako odpoveď na túto kritiku francúzske orgány 12. septembra 2011 predložili reštrukturalizačný plán zmenený a doplnený v tom zmysle, že pôvodná suma, o ktorú sa malo zvýšiť základné imanie, bola znížená na 166,3 milióna eur a mala byť upísaná spoločnosťou SNCF Participations, pričom toto zníženie bolo kompenzované pôžičkou vo výške 99,7 milióna eur zo strany SNCF, určenou na financovanie reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance, ako časť jej vlastného príspevku (odôvodnenia 24, 27, 28 a 150 napadnutého rozhodnutia). Poskytnutie predmetných pôžičiek, najmä pôžičky vo výške 99,7 milióna eur, sa tak zdá byť výsledkom nového usporiadania pôvodne jediného opatrenia pomoci.
47 Na druhej strane z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SNCF, ktorá konala v dvojakom postavení, a to ako poskytovateľka pomoci a poskytovateľka prostriedkov, ktoré mali byť súčasťou vlastného príspevku, bola jediná, ktorá spoločnosti SeaFrance poskytla zdroje potrebné na financovanie reštrukturalizácie. Žiadny súkromný investor mimo skupiny SNCF sa totiž spolu s ňou na tejto operácii nezúčastnil. V tejto súvislosti Komisia uviedla aj to, že francúzske orgány jej napriek jej žiadostiam nepredložili príklad ponuky nezávislej finančnej inštitúcie (odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia).
48 Z kontextu reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance, najmä z vývoja reštrukturalizačného plánu, teda vyplýva, že na prekonanie toho, že takmer úplne chýba vlastný príspevok spoločnosti SeaFrance na financovanie jej reštrukturalizácie, francúzske orgány namiesto toho, aby hľadali investora alebo externého veriteľa, alebo v prípade, že by sa takýto investor alebo externý veriteľ nenašiel, navrhli riešenie, podľa ktorého samotná SNCF poskytne takmer celý tento vlastný príspevok, teda 99,7 milióna eur k celkovej výške vlastného príspevku vo výške [dôverné] miliónov eur (pozri odôvodnenie 150 napadnutého rozhodnutia a body 63 a 79 nižšie), ako keby bola externým veriteľom. Takéto riešenie, ktoré vychádza z nového usporiadania pôvodného opatrenia pomoci a dvojitého postavenia SNCF, ktorá konala na jednej strane prostredníctvom SNCF Participations, ako verejný subjekt poskytujúci pomoc, a na druhej strane ako údajný súkromný investor – ktorý by bol jediným súkromným investorom podieľajúcim sa na záchrane a reštrukturalizácii spoločnosti SeaFrance – nie je možné akceptovať, keďže bráni uplatneniu pravidiel týkajúcich sa vlastného príspevku stanovených v usmerneniach o pomoci na reštrukturalizáciu.
49 Napokon, na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, nepatrí úroková sadzba a zábezpeky, s ktorými sú spojené predmetné pôžičky, k relevantným okolnostiam, ktoré mala Komisia zohľadniť pri skúmaní otázky, či sú tieto pôžičky oddeliteľné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu. Preskúmanie podmienok poskytnutia predmetných pôžičiek totiž spadá pod posúdenie rentability týchto pôžičiek, to znamená pod uplatnenie kritéria súkromného investora. Naproti tomu účelom preskúmania oddeliteľnosti predmetných pôžičiek od dvoch iných opatrení je preukázať, či sa má kritérium súkromného investora uplatniť na tieto pôžičky posudzované ako nezávislá investícia alebo ako súbor opatrení dotknutých napadnutých rozhodnutím posudzovaných ako celok. Toto preskúmanie teda predstavuje štádium pred uplatnením kritéria súkromného investora.
50 Rovnako z judikatúry citovanej v bode 33 vyššie vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, formálne rozdiely medzi pôžičkou a rekapitalizáciou nebránia záveru, že tieto opatrenia sú neoddeliteľné. Rozhodujúcou totiž nie je forma dotknutých štátnych zásahov, ale skutočnosť, že medzi týmito zásahmi existujú, najmä vzhľadom na ich časové rozvrhnutie, cieľ a situáciu podniku v okamihu týchto zásahov, tak úzke väzby, že je nemožné ich oddeliť.
51 V druhom rade, pokiaľ ide o uplatnenie kritéria súkromného investora na opatrenia, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, treba uviesť, že v odôvodneniach 133 a 134 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:
„(133) Francúzsko nespochybňuje, že rekapitalizácia predstavuje pomoc, pretože nemá žiadnu snahu dosiahnuť zisk podobný tomu, ktorý by vyžadoval súkromný investor. Vyplýva to tiež z tabuľky uvedenej v odôvodnení 35, v ktorej sa uvádzajú potreby financovania na roky 2011 – 2017. Je zrejmé, že podnik by v tomto období nedokázal rozdeľovať dividendy. Táto situácia bude pravdepodobne pre výšku nákladov na platbu úrokov a istiny [predmetných] pôžičiek… a pre malú ziskovú maržu ustanovenú v reštrukturalizačnom pláne trvať dlhšie ako do roku 2017, a to až do úplného splatenia pôžičiek v roku 2023. Súkromný investor v klasickom priemyselnom odvetví, ako je námorná doprava, by ale nikdy neakceptoval nulový výnos za dvanásť rokov z investície vo výške 166,3 milióna [eur]. …
(134) Návratnosť pomoci na záchranu, rekapitalizácie a obidvoch pôžičiek posudzovaných ako celok je nižšia ako návratnosť, ktorú by požadoval súkromný investor v trhovom hospodárstve. SNCF totiž na základe vyššie uvedených informácií nemôže pred rokom 2023 očakávať žiadny výnos z rekapitalizácie. …“
52 Je potrebné skonštatovať, že analýza návratnosti, ktorú by bolo možné očakávať od opatrení dotknutých napadnutým rozhodnutím uvedených v odôvodneniach 133 a 134 napadnutého rozhodnutia, je stručná a zameriava sa na rekapitalizáciu.
53 Na jednej strane Komisia každopádne správne uplatnila kritérium súkromného investora na súbor neoddeliteľných opatrení tvorený predmetnými pôžičkami, rekapitalizáciou a pomocou na záchranu. Vzhľadom na dopad, ktorý by malo platenie úrokov a splatenie predmetných pôžičiek na rentabilitu rekapitalizácie, totiž Komisia vykonala celkovú analýzu návratnosti, ktorú SNCF ako jediný súkromný investor mohla očakávať od opatrení, ktoré vykonala alebo zamýšľala vykonať v rámci záchrany a reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance, posudzovaných ako celok. Bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho preskúmania, tak mohla dospieť k záveru, že celková návratnosť očakávaná od tohto celku navzájom neoddeliteľných opatrení nezodpovedá návratnosti, ktorú by očakával súkromný investor, a to bez toho, aby musela vykonať konkrétnu analýzu toho, či podmienky, za ktorých bola poskytnutá každá z predmetných pôžičiek, sú v súlade s trhovými podmienkami.
54 Na druhej strane z dôvodov uvedených v bode 48 vyššie, okolnosti kontextu reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance uvedené v bodoch 46 a 47 vyššie potvrdzujú záver, podľa ktorého by súkromný investor v trhovom hospodárstve neposkytol spoločnosti SeaFrance všetky opatrenia dotknuté napadnutým rozhodnutím, ktoré poskytla SNCF.
55 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia v súlade s judikatúrou citovanou v bode 32 vyššie preskúmala celkový kontext poskytnutia predmetných pôžičiek spoločnosti SeaFrance. Z toho tiež vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, Komisia nepredpokladala, ale preukázala, že vzhľadom na cieľ, časové rozvrhnutie predmetných pôžičiek a situáciu spoločnosti, ktorá je príjemcom pomoci, a pri zohľadnení takých ostatných relevantných skutočností uvedených v spise, akými sú vývoj reštrukturalizačného plánu, dvojaká úloha SNCF a neexistencia súkromného investora mimo skupiny SNCF, nemôžu byť predmetné pôžičky zmysluplne oddelené od rekapitalizácie spoločnosti SeaFrance a od pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá ako pomoc na záchranu, a v dôsledku toho sa nemôžu považovať za nezávislú investíciu vzhľadom na kritérium súkromného investora.
56 Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že Francúzska republika tým, že prostredníctvom SNCF poskytla spoločnosti SeaFrance spolu predmetné pôžičky, rekapitalizáciu a pomoc na záchranu, poskytla spoločnosti SeaFrance výhodu, ktorú by táto spoločnosť nemohla získať za normálnych trhových podmienok. Komisia teda v odôvodnení 142 napadnutého rozhodnutia správne kvalifikovala tieto pôžičky ako štátnu pomoc.
57 Tento záver nemôžu spochybniť tvrdenia Francúzskej republiky založené na predchádzajúcej praxi Komisie.
58 Podľa judikatúry sa má totiž povaha určitého opatrenia ako štátnej pomoci posudzovať len v rámci článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nie s ohľadom na údajnú skoršiu rozhodovaciu prax Komisie (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo, C‑106/09 P a C‑107/09 P, Zb., EU:C:2011:732, bod 136). Okrem toho by bolo mimoriadne citlivé opierať sa o predchádzajúcu prax Komisie v oblasti pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, v ktorej posúdenie každého prípadu značne závisí od individuálnej finančnej situácie príjemcu pomoci, všeobecnej hospodárskej situácie odvetvia, v ktorom je aktívny, a od regulačného rámca, v ktorom pôsobí.
59 Z toho vyplýva, že Francúzska republika na účely preukázania, že Komisia sa v prejednávanom prípade dopustila nesprávneho posúdenia týkajúceho sa existencie štátnej pomoci, nemôže opierať o predchádzajúcu prax Komisie.
60 Vecné preskúmanie týchto tvrdení uvedené nižšie však neumožňuje odhaliť vadu napadnutého rozhodnutia.
61 Na jednej strane Francúzska republika tvrdí, že predchádzajúca prax Komisie neumožňuje odôvodniť všeobecné použitie riešenia uvedeného v rozsudku BP Chemicals, už citovaný v bode 26 vyššie (EU:T:1998:199). Komisia tak v rozhodnutí z 26. mája 2010 o pomoci na reštrukturalizáciu činností súvisiacich s nákladnou prepravou spoločnosti SNCB (č. 726/2009) (ďalej len „rozhodnutie SNCB o nákladnej preprave“), týkajúcom sa materskej spoločnosti v postavení poskytovateľky pomoci a za okolností podobným tým, ktoré boli skúmané v napadnutom rozhodnutí, nevykonala celkovú analýzu opatrení pomoci, avšak naproti tomu pripustila, že pôžička, ktorú poskytla SNCB svojej novej dcérskej spoločnosti vytvorenej v rámci reštrukturalizácie činností spojených s nákladnou prepravou, ktorú SNCB tejto dcérskej spoločnosti poskytla spolu so zvýšením základného imania, bola poskytnutá za trhových podmienok. Táto pôžička teda nepredstavovala štátnu pomoc a mohla byť zohľadnená na účely vlastného príspevku tejto dcérskej spoločnosti na reštrukturalizáciu. Podľa Francúzskej republiky je tento rozdiel v analýze podobných prípadov, ktorý nie je možné vysvetliť odlišnosťami v uplatniteľnej právnej úprave, v rozpore so zásadami právnej istoty, riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania.
62 Treba konštatovať, že Francúzska republika svojím tvrdením, ktoré sa opiera o rozhodnutie SNCB o nákladnej preprave, Komisii v podstate vytýka, že v napadnutom rozhodnutí odmieta, že by pôžička vo výške 99,7 milióna eur, ktorú spoločnosti SeaFrance poskytla SNCF, mohla tvoriť časť vlastného príspevku spoločnosti SeaFrance na financovanie jej reštrukturalizácie, zatiaľ čo v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave Komisia zastávala názor, že pôžička, ktorú SNCB poskytla svojej dcérskej spoločnosti vykonávajúcej nákladnú prepravu, keďže bola poskytnutá za trhových podmienok, nebola štátnou pomocou a mohla byť zahrnutá do vlastného príspevku tejto dcérskej spoločnosti pre potreby financovania reštrukturalizácie.
63 V tejto súvislosti okrem toho, že na rozdiel od reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance sa reštrukturalizácia činností súvisiacich s nákladnou prepravou SNCB neodohrávala v kontexte záchrany podniku v ťažkostiach, ale v kontexte rozsiahleho priemyselného a obchodného reštrukturalizačného plánu odvetvia, je najprv potrebné poukázať na významný rozdiel v uplatniteľnej právnej úprave. Reštrukturalizácia činností súvisiacich s nákladnou prepravou SNCB totiž podlieha usmerneniam Spoločenstva o štátnej pomoci železničným podnikom (Ú. v. EÚ C 184, 2008, s. 13). Tieto usmernenia tvoria rámec právnej úpravy osobitný pre železničnú dopravu, ktorý je odchylný od režimu usmernení pre pomoc a reštrukturalizáciu, najmä pokiaľ ide o výšku vlastného príspevku príjemcu pomoci. Bod 82 týchto usmernení totiž stanovuje, že Komisia sa bude môcť uspokojiť s nižšími vlastnými príspevkami, ako stanovujú usmernenia o pomoci na reštrukturalizáciu. Práve na tomto základe Komisia akceptovala vlastný príspevok dcérskej spoločnosti SNCB prevádzkujúcej nákladnú prepravu na úrovni od 15 do 25 % potrieb financovania reštrukturalizácie (pozri odôvodnenia 246 až 249 rozhodnutia SNCB o nákladnej preprave). Ďalej, aj keď je pravda, že Komisia v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave pripustila, aby časť vlastného príspevku dcérskej spoločnosti SNCB prevádzajúcej nákladnú prepravu tvorila pôžička, ktorú poskytla SNCB za trhových podmienok, z odôvodnenia 113 tohto rozhodnutia vyplýva, že na pokrytie finančných potrieb reštrukturalizácie musela táto dcérska spoločnosť ešte požiadať úverovú inštitúciu o externú pôžičku vo výške 50 miliónov eur. Na rozdiel od reštrukturalizačného plánu spoločnosti SeaFrance tak reštrukturalizačný plán činností súvisiacich s nákladnou prepravou SNCB stanovoval zásah subjektov pôsobiacich mimo skupiny SNCB. Napokon výška pôžičky, ktorú musela SNCB poskytnúť svojej dcérskej spoločnosti prevádzkujúcej nákladnú prepravu, tvorila relatívne malú časť vlastného príspevku. Táto pôžička totiž predstavovala 25 miliónov eur, pričom celková výška vlastného príspevku dcérskej spoločnosti prevádzajúcej nákladnú prepravu bola 135 miliónov eur z celkových nákladov reštrukturalizácie vo výške 490 miliónov eur (pozri odôvodnenie 248 rozhodnutia SNCB o nákladnej preprave). Naproti tomu podľa zmeneného a doplneného reštrukturalizačného plánu spoločnosti SeaFrance pôžička vo výške 99,7 milióna eur predstavovala medzi 85 a 95 % vlastného príspevku spoločnosti SeaFrance na financovanie jej reštrukturalizácie, pričom celková výška tohto príspevku bola [dôverné] miliónov eur z celkových nákladov reštrukturalizácie vo výške [dôverné] miliónov eur (pozri odôvodnenia 35 a 150 napadnutého rozhodnutia).
64 Z týchto zistení vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, nie sú prípady, ktoré Komisia posudzovala v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave a v napadnutom rozhodnutí, podobné. Údajný rozdiel v ich analýze preto nie je možné považovať za taký, ktorý by bol v rozpore zo zásadami právnej istoty, riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania.
65 Na druhej strane Francúzska republika tvrdí, že Komisia vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach oddelila rozličné opatrenia, ktoré boli oznámené súčasne, a izolovala ich jedno od druhého na účely uplatnenia testu súkromného investora. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Komisie 2009/613/ES z 8. apríla 2009 o opatreniach C‑7/07 (ex NN 82/06 a NN 83/06), ktoré Spojené kráľovstvo zaviedlo v prospech spoločnosti Royal Mail (Ú. v. EÚ L 210, s. 16, ďalej len „rozhodnutie Royal Mail“), v ktorom Komisia oddelila rozličné opatrenia pomoci v prospech Royal Mail z dôvodu, že sledovali rozdielne ciele, a na rozhodnutie Komisie 2009/973/ES z 13. júla 2009 o pomoci na reštrukturalizáciu pre COMBUS AS (Ú. v. EÚ L 345, s. 28, ďalej len „rozhodnutie Combus“), v ktorom Komisia dospela k názoru, že dve kapitálové injekcie poskytnuté v máji 1999 a januári 2001 predstavujú dve samostatné opatrenia, zatiaľ čo vláda, ktorá pomoc poskytla, zastávala názor, že tieto opatrenia majú ten istý cieľ, a to reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu Combus AS na účely jej privatizácie.
66 Pokiaľ ide o rozhodnutie Royal Mail, keď Komisia napriek argumentácii Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska dospela k záveru, že opatrenia, ktoré prijalo Spojené kráľovstvo vo vzťahu k Royal Mail v roku 2007, a to zmenu úverových nástrojov, opatrenie týkajúce sa dôchodkového systému zamestnancov Royal Mail a akcionársky úver, je potrebné oddeliť na účely ich analýzy vo vzťahu k zásade súkromného investora, z odôvodnení 101 a 102 tohto rozhodnutia vyplýva, že tento záver vychádzal z dôkladného preskúmania povahy, cieľov a chronológie týchto opatrení, vykonaného v bodoch 5.2, 5.3 a 5.4 tohto rozhodnutia. Na konci tohto preskúmania dospela Komisia k záveru, že úverové nástroje predĺžené v roku 2007 boli v skutočnosti pokračovaním opatrení poskytnutých v roku 2003, zatiaľ čo dôchodkové opatrenie bolo zavedené v roku 2007. Okrem toho z dôvodu osobitnej povahy pomoci týkajúcej sa financovania dôchodkového systému toto posledné uvedené opatrenie nepodliehalo pravidlám uplatniteľným na pomoc na reštrukturalizáciu. Pokiaľ ide o akcionársky úver, Komisia uviedla, že bol poskytnutý až po ostatných opatreniach a mal odlišný cieľ.
67 Pokiaľ ide o rozhodnutie Combus, stačí uviesť, že v tomto rozhodnutí Komisia nesúhlasila s argumentáciou Dánskeho kráľovstva, podľa ktorej dve kapitálové injekcie poskytnuté Combus v rokoch 1999 a 2001 predstavujú jedno opatrenie pomoci a musia byť posudzované ako celok, najmä z dôvodu, že prvá z týchto kapitálových injekcií, ktorá nebola oznámená Komisii a nebola predmetom reštrukturalizačného plánu, ktorý by bol v súlade s pravidlami uplatniteľnými v danom čase, sa musí považovať za pomoc, ktorá je protiprávna a nezlučiteľná s vnútorným trhom (pozri odôvodnenia 287, 318 a 328 tohto rozhodnutia).
68 Preskúmanie rozhodnutí, na ktoré poukazuje Francúzska republika, teda len preukazuje, že skutočnosť, že Komisia v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave neuplatnila odôvodnenie vychádzajúce z rozsudku BP Chemicals, už citovaný v bode 26 vyššie (EU:T:1998:199), ako aj skutočnosť, že na základe tohto odôvodnenia v rozhodnutiach Royal Mail a Combus nesúhlasila s argumentáciou Spojeného kráľovstva a Dánskeho kráľovstva a v týchto rozhodnutiach rozhodla o oddelení predmetných opatrení na účely ich preskúmania, sa dajú vysvetliť osobitnými okolnosťami každého z týchto rozhodnutí, ktoré nie sú porovnateľné s okolnosťami prejednávanej veci.
69 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení pojmu štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že Komisia sa nesprávne domnievala, že francúzske orgány nepreukázali, že ak by sa predmetné pôžičky posudzovali oddelene, boli by poskytnuté za trhovú sadzbu
70 Svojím druhým žalobným dôvodom Francúzska republika v podstate tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnievala, že ak by sa predmetné pôžičky posudzovali oddelene, neboli by poskytnuté za trhovú sadzbu. Tvrdenia Francúzskej republiky uplatňované v rámci tohto žalobného dôvodu sú založené na tvrdení, že pôžička poskytnutá verejným subjektom za sadzbu, ktorá je v súlade so sadzbou stanovenou Komisiou v jej oznámení z 19. januára 2008 o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 2008, s. 6, ďalej len „oznámenie o referenčných sadzbách“), sa musí považovať za pôžičku poskytnutú za trhovú sadzbu. Takáto pôžička teda nezvýhodňuje príjemcu a nemôže byť kvalifikovaná ako štátna pomoc.
71 Tento žalobný dôvod má dve časti, v ktorých Francúzska republika Komisii vytýka, že na jednej strane vylúčila uplatnenie oznámenia o referenčných sadzbách a na druhej strane dospela k nesprávnemu záveru, že na to, aby bol úrok pri pôžičkách v súlade s trhom, sa musí pohybovať okolo 14 %.
72 V tejto súvislosti treba spresniť, že oddelené posúdenie predmetných pôžičiek z hľadiska toho, či sadzba uplatnená na tieto pôžičky bola primeraná vo vzťahu k trhovej sadzbe, bolo v napadnutom rozhodnutí vykonané len pre úplnosť. Komisia totiž po tom, ako v odôvodnení 134 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že pôžičky predstavujú štátnu pomoc, pretože, posudzované spolu s rekapitalizáciou a pomocou na záchranu, by nepriniesli SNCF výnos, ktorý by požadoval súkromný investor v trhovom hospodárstve, v tom istom odôvodnení uviedla, že „aj keď by výnos z obidvoch pôžičiek pri individuálnom posudzovaní zodpovedal trhovým podmienkam quod non, nemôže to postačovať, aby boli opatrenia aj ako celok v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve“. Komisia ďalej v odôvodneniach 135 až 141 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku, aká sadzba by mala byť stanovená pre predmetné pôžičky posudzované samostatne, tak, aby zodpovedala trhovým podmienkam. Na konci tohto skúmania Komisia dospela k záveru, že táto sadzba sa má pohybovať okolo 14 %, takže by prevyšovala sadzbu 8,5 % navrhovanú francúzskymi orgánmi.
73 Z judikatúry vyplýva, že ak niektoré z dôvodov určitého rozhodnutia môžu toto rozhodnutie samy osebe dostatočne právne odôvodňovať, potom vady, ktoré sa môžu týkať iných dôvodov tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok. Podľa ustálenej judikatúry okrem toho platí, že žalobný dôvod, ktorý, aj keby bol dôvodný, nemôže mať za následok zrušenie, ktorého sa žalobca domáha, musí byť zrušený ako irelevantný (pozri uznesenie z 26. februára 2013, Castiglioni/Komisia, T‑591/10, EU:T:2013:94, body 44 a 45 a citovanú judikatúru). V prejednávanom prípade z bodov 55 a 56 vyššie vyplýva, že Komisia dospela k správnemu záveru, že predmetné pôžičky sú neoddeliteľné od rekapitalizácie a pomoci na záchranu a že tieto opatrenia, ak sú posudzované ako celok, predstavujú štátnu pomoc. Nesprávne posúdenie, ktorého sa Komisia prípadne dopustila tým, že predmetné pôžičky posudzovala oddelene, tak nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Druhý žalobný dôvod Francúzskej republiky teda musí byť zamietnutý ako irelevantný bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti dokumentu, ktorý Komisia predložila na pojednávaní (pozri bod 18 vyššie).
O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu tým, že Komisia považovala pomoc na reštrukturalizáciu za nezlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vykladanom s ohľadom na usmernenia o pomoci na reštrukturalizáciu
74 Svojím tretím žalobným dôvodom Francúzska republika v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti SeaFrance s vnútorným trhom tým, že dospela k záveru, že táto pomoc nespĺňa požiadavky na vlastný príspevok, ktorý musí byť podľa usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu reálny, nezávislý od pomoci a čo najvyšší.
75 V tejto súvislosti treba pripomenúť pravidlá upravujúce vlastný príspevok stanovené v bodoch 7, 43 a 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.
76 Bod 7 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu stanovuje, že „v rámci [revízie usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004] je vhodné opätovne potvrdiť s dôkladnejším objasnením princíp, že… príspevok [príjemcu na reštrukturalizáciu] musí byť reálny a nezávislý od pomoci[;] príspevok prijímateľa má dvojaký účel. Na jednej strane poukáže na to, že trhy (vlastníci, veritelia) veria v uskutočniteľnosť návratu k životaschopnosti v rámci prijateľnej časovej lehoty; na druhej strane sa tým zabezpečí, že pomoc na reštrukturalizáciu sa obmedzí na minimum potrebné na obnovenie životaschopnosti a zároveň sa obmedzí deformácia hospodárskej súťaže“.
77 Ďalej, podľa bodu 43 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu „rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedziť na striktné minimum nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu, aby sa mohla reštrukturalizácia uskutočniť vzhľadom na existujúce finančné zdroje firmy, jej akcionárov alebo obchodnú skupinu, do ktorej patrí[;] od príjemcov pomoci sa očakáva, že na plán na reštrukturalizáciu prispejú značnou čiastkou z vlastných finančných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prežitie firmy podstatné, alebo z externého financovania v rámci trhových podmienok[;] takýto príspevok je znakom toho, že trhy veria v uskutočniteľnosť návratu životaschopnosti[; a] takýto príspevok musí byť reálny, t. j. skutočný, vylučujúci všetky budúce očakávané zisky, ako tok hotovosti, a musí byť čo najvyšší“.
78 Nakoniec bod 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu stanovuje hranice vyžadovaného vlastného príspevku, ktorý v prípade veľkých podnikov dosahuje až 50 % potrieb financovania reštrukturalizácie. Stanovuje takisto, že za výnimočných okolností Komisia môže akceptovať aj nižší vlastný príspevok.
79 V predmetnom prípade Komisia uviedla v odôvodnení 150 napadnutého rozhodnutia, že podľa zmeneného a doplneného reštrukturalizačného plánu bol vlastný príspevok spoločnosti SeaFrance na jej reštrukturalizáciu vo výške [dôverné] miliónov eur a skladal sa z pôžičky 99,7 milióna eur a výnosu z predaja troch lodí, ktorý bol [dôverné] miliónov eur. Komisia vylúčila pôžičku 99,7 milióna eur z tohto vlastného príspevku, pričom zohľadnila dva prvky.
80 Na jednej strane uviedla v odôvodneniach 158 a 160 napadnutého rozhodnutia, že tak ako pôžička vo výške [dôverné] miliónov eur, pôžička vo výške 99,7 milióna eur predstavovala štátnu pomoc a nemohla byť zohľadnená ako vlastný príspevok, ktorý musí byť poskytnutý bez pomoci.
81 Na druhej strane Komisia uviedla v odôvodneniach 161 a 163 napadnutého rozhodnutia, že v každom prípade podľa odsekov 7 a 43 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu vlastný príspevok musí vyjadrovať to, že trhy veria v realizovateľnosť návratu podniku, ktorý dostal pomoc, k životaschopnosti. V predmetnom prípade z dôvodu, že orgán, ktorý poskytol pomoc a materská spoločnosť príjemcu pomoci boli tou istou osobou, teda SNCF, a pretože dotknuté opatrenia boli poskytnuté súčasne, tento účel nebolo možné dodržať, keďže neexistoval skutočný príspevok od investora alebo externého veriteľa bez väzby na SNCF. Podľa Komisie správanie orgánu, ktorý poskytol pomoc, nepreukázalo, že trhy verili v návrat príjemcu k životaschopnosti.
82 Komisia z toho vyvodila v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia, že vlastný príspevok spoločnosti SeaFrance bez pomoci bol vo výške [dôverné] miliónov eur, teda menej ako [dôverné] % nákladov na jej reštrukturalizáciu, a že bol nedostatočný vzhľadom na ustanovenia bodu 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.
83 V tejto súvislosti Francúzska republika v prvom rade tvrdí, že pôžička vo výške 99,7 milióna eur nepredstavuje štátnu pomoc a potvrdzuje, že Komisia nesprávne vylúčila túto pôžičku z vlastného príspevku spoločnosti SeaFrance.
84 Ďalej Francúzska republika tvrdí, že na splnenie podmienok stanovených usmerneniami Komisie stačí preukázať, že financovanie plánované ako vlastný príspevok je skutočné, čo najvyššie a bez pomoci. Uvádza, že Komisia tým, že požaduje, aby vlastný príspevok musel ešte preukázať, že si získal dôveru trhov v realizovateľnosť návratu príjemcu k životaschopnosti, vytvorila z tejto dôvery samostatnú podmienku, dodatočnú k podmienke spojenej s tým, aby bol vlastný príspevok bez pomoci, čím porušila zmysel pojmu vlastný príspevok.
85 Nakoniec Francúzska republika tvrdí, že Komisia porušila pojem vlastný príspevok, keď uviedla v odôvodneniach 161, 163 a 164 napadnutého rozhodnutia, že financovanie reštrukturalizácie spoločnosti SeaFrance zo strany SNCF nemôže preukázať, že trhy by verili v realizovateľnosť návratu spoločnosti SeaFrance k životaschopnosti, najmä z dôvodu, že orgán poskytujúci pomoc a materská spoločnosť príjemcu pomoci, ktorá prostriedky poskytla, boli tou istou právnickou osobou.
86 Z analýzy prvého žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia oprávnene dospela k záveru, že predmetné pôžičky, rekapitalizácia a pomoc na záchranu, posudzované spoločne, predstavovali štátnu pomoc. Je teda potrebné konštatovať, že Komisia správne vylúčila pôžičku 99,7 milióna eur z vlastného príspevku spoločnosti SeaFrance bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné argumenty Francúzskej republiky.
87 Francúzska republika napokon tvrdí, že Komisia neoprávnene poznamenala v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, že francúzske orgány sa neodvolali na ustanovenie týkajúce sa výnimočných okolností uvedené v bode 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ani neposkytli žiadny dôkaz o existencii takejto výnimočnej situácie.
88 Toto tvrdenie treba zamietnuť. Iste, francúzske orgány sa krátko odvolali v oznámení z 18. februára 2011 a v ich liste z 12. septembra 2011 na bod 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, podľa ktorého za výnimočných okolností a v prípadoch s osobitnými ťažkosťami, ktoré musí členský štát preukázať, môže Komisia akceptovať vlastný príspevok nižší ako 50 % uplatniteľných na veľké podniky.
89 Treba však konštatovať, že uvedené orgány na to, aby odôvodnili uplatnenie ustanovenia o výnimočných okolnostiach, stanovené v tomto bode, sa len obmedzili na uvedenie jednak, že hospodárska kríza, ktorá zasiahla trh v Spojenom kráľovstve, ako aj sprísnenie situácie na finančných trhoch spôsobili osobitné ťažkosti pre SeaFrance, a jednak že v rozhodnutí SNCB o nákladnej preprave Komisia akceptovala vlastný príspevok vo výške medzi 15 a 25 %. Keďže však hospodárska kríza a sprísnenie situácie na finančných trhoch ovplyvňujú všetky podniky, nemožno ich považovať za výnimočné okolnosti alebo osobitné ťažkosti, ktoré postihli len jeden podnik. Uvádzanie precedensu založeného na skoršej praxi Komisie tiež nemôže preukázať existenciu výnimočných okolností alebo situácií s osobitnými ťažkosťami v podniku, ktorý bol príjemcom pomoci na reštrukturalizáciu. Komisia mohla teda dospieť k záveru, že francúzske orgány neposkytli čo i len najmenší dôkaz o existencii takýchto okolností.
90 Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretí žalobný dôvod treba zamietnuť.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 345 ZFEÚ
91 Vo štvrtom žalobnom dôvode Francúzska republika tvrdí, že Komisia porušila článok 345 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Zmluvy sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch a zakotvil podľa judikatúry zásadu rovnosti zaobchádzania jednak medzi podnikmi, ktoré vlastnil úplne alebo čiastočne štát, alebo verejnoprávne subjekty, a jednak podnikmi, ktoré vlastnili súkromné osoby.
92 Hlavným argumentom uvádzaným v rámci tohto žalobného dôvodu je tvrdenie Francúzska, že Komisia porušila túto zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na to, aby podnik mohol mať prospech z opatrenia pomoci na reštrukturalizáciu, podnik v ťažkostiach, dcérska spoločnosť verejnoprávneho podniku, je povinný nájsť financovanie na trhu od externých veriteľov mimo svojej skupiny, ktoré doplní čerpanú pomoc. V rovnakej situácii dcérska spoločnosť súkromnej skupiny však podľa Francúzskej republiky môže na financovanie svojej reštrukturalizácie využiť verejnú pomoc a podporu svojho akcionára bez toho, aby bolo potrebné preukazovať, či bolo poskytnutie tohto financovania uvážlivé. Komisia tak založila svoje rozhodnutie na domnienke, že správanie verejnoprávneho akcionára nebolo v súlade s trhom. Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania medzi verejnoprávnymi podnikmi a súkromnými podnikmi sa prejavilo v napadnutom rozhodnutí tým, že Komisia odmietla zohľadniť inherentné vlastnosti pôžičiek ponúkaných zo strany SNCF na účely splnenia kritéria súkromného investora. Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že podnik, akým je SeaFrance, ktorý je v 100 % vlastníctve verejnoprávneho podniku, nemôže dostať pôžičku od svojho jediného akcionára, keď tento akcionár vykonáva takisto rekapitalizáciu tohto podniku.
93 Tento argument Francúzskej republiky vyplýva z nesprávneho výkladu zásady rovnosti zaobchádzania medzi verejnoprávnymi podnikmi a súkromnými podnikmi a predstavuje nesprávne posúdenie úlohy, ktorú má kritérium súkromného investora pri uplatňovaní tejto zásady a musí byť zamietnutý.
94 Treba pripomenúť, že kritérium súkromného investora je vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania medzi verejným a súkromným sektorom, teda zásady, podľa ktorej kapitál, ktorý štát poskytne podniku, či už priamo alebo nepriamo, za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, nemôže byť kvalifikovaný ako štátna pomoc (pozri rozsudok z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, T‑358/94, Zb., EU:T:1996:194, bod 70 a citovanú judikatúru). Uplatnenie tohto kritéria umožňuje teda vyhnúť sa diskriminácii spočívajúcej v tom, že výhoda poskytnutá podniku zo štátnych prostriedkov, aj keď za trhových podmienok, by bola považovaná za štátnu pomoc iba z toho dôvodu, že ide o prostriedky poskytnuté štátom.
95 V predmetnom prípade Komisia nezaložila svoje rozhodnutie na domnienke, že správanie verejnoprávneho akcionára nebolo v súlade s trhom, ale na konštatovaní, že keďže predmetné pôžičky pochádzali zo štátnych prostriedkov, mohli predstavovať štátnu pomoc. Na to, aby sa vylúčilo automatické kvalifikovanie týchto pôžičiek ako štátnej pomoci a tým aj porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, na ktorú sa odvolávala Francúzska republika, Komisia ich preskúmala vo svetle kritéria súkromného investora. Konštatovala tak, že tieto pôžičky boli neoddeliteľné od ostatných opatrení realizovaných alebo plánovaných Francúzskou republikou prostredníctvom SNCF v prospech spoločnosti SeaFrance a že posudzované spoločne tieto opatrenia a uvedené pôžičky nezodpovedajú kritériu súkromného investora.
96 Teda skutočnosť, že spoločnosti SeaFrance nemohla byť poskytnutá pôžička jej jediným akcionárom, keďže tento akcionár vykonal takisto rekapitalizáciu tohto podniku, nie je výsledkom porušenia zásady rovnosti zaobchádzania medzi súkromnými a verejnoprávnymi podnikmi, ale výsledkom správneho uplatnenia kritéria súkromného investora.
97 Ostatné argumenty, ktoré Francúzska republika uvádza v rámci tohto žalobného dôvodu nemožno takisto uznať.
98 Podľa Francúzskej republiky Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania medzi verejnoprávnymi podnikmi a súkromnými podnikmi, keď namiesto toho, aby uplatnila na tieto pôžičky sadzbu vyplývajúcu z uplatnenia oznámenia o referenčných sadzbách, požadovala z dôvodu, že pôžičky vo výške 99,7 milióna eur a [dôverné] miliónov eur neboli ponúknuté subjektom nezávislým od SNCF, aby francúzske orgány predložili príklad ponuky pôžičky nezávislej finančnej inštitúcie, kótovania alebo ponuky úrokovej sadzby od obchodnej banky.
99 Tento argument vôbec nepreukazuje porušenie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou. Žiadosti Komisie sa musia považovať za jednoduché akty overenia toho, či predmetné pôžičky zodpovedajú kritériu súkromného investora, vykonané v súlade s judikatúrou, ktorá stanovuje Komisii povinnosť, keď sa zdá, že toto kritérium by mohlo byť uplatniteľné, požiadať dotknutý členský štát, aby jej poskytol všetky relevantné informácie umožňujúce jej preveriť, či podmienky uplatniteľnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF a i., už citovaný v bode 31 vyššie, EU:C:2012:318, bod 104).
100 Na druhej strane Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania medzi verejnoprávnymi podnikmi a súkromnými podnikmi, keď dospela k záveru, že predmetné pôžičky nemožno považovať za vlastný príspevok spoločnosti SeaFrance na jej reštrukturalizáciu len preto, že neboli ponúknuté subjektom nezávislým od SNCF.
101 Tento argument vyplýva z nesprávneho vnímania napadnutého rozhodnutia. Ako bolo uvedené v bode 80 vyššie, Komisia totiž vylúčila pôžičku 99,7 milióna eur z vlastného príspevku z dôvodu, že táto pôžička nemôže byť považovaná za pôžičku bez pomoci.
102 Z toho, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť.
103 Žaloba sa preto musí zamietnuť ako celok.
O trovách
104 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. januára 2015.
Podpisy