ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 29. februára 2012
Vec F‑100/10
AM
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Článok 73 služobného poriadku – Odmietnutie uznať cievnu mozgovú príhodu ako úraz – Lekárska komisia – Zásada kolegiality“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AM navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie z 12. novembra 2009, ktorým Parlament odmietol uznať cievnu mozgovú príhodu, ktorá ho postihla 5. marca 2006, ako úraz v zmysle článku 73 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, a jednak zaviazať Parlament, aby mu zaplatil sumu 25 000 eur ako náhradu jeho majetkovej ujmy a 50 000 eur ako náhradu jeho nemajetkovej ujmy
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. AM znáša všetky trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Voľná úvaha lekárskej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 23)
2. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Odmietnutie jedného z členov lekárskej komisie podpísať správu – Formálna vada – Neexistencia – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22 ods. 3)
1. Úloha, ktorá prislúcha lekárskej komisii podľa článku 23 spoločných pravidiel poistenia úradníkov Únie pre prípad úrazu a choroby z povolania, vykonať objektívne a nezávisle posúdenie otázok lekárskej povahy si vyžaduje na jednej strane, aby táto komisia mala k dispozícii všetky podklady, ktoré pre ňu môžu byť užitočné, a na druhej strane, aby bola jej voľná úvahy neobmedzená. Samotné lekárske posúdenia formulované lekárskou komisiou sa musia považovať za konečné, ak boli vydané za riadnych podmienok. Súd Únie je oprávnený iba overiť jednak, či bola uvedená komisia riadne zriadená a riadne fungovala, a jednak, či je jej stanovisko riadne, najmä či obsahuje odôvodnenie umožňujúce posúdiť úvahy, na ktorých je založené, a či preukazuje pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým komisia dospela.
Vzhľadom na obmedzené súdne preskúmanie, ktoré prislúcha súdu, nemôže byť úspešná námietka založená na zjavne nesprávnom posúdení lekárskej komisie. Toto preskúmanie musí prihliadať na samotnú povahu prác lekárskej komisie, ktorých cieľom nie je vyriešiť kontradiktórnu diskusiu, ale urobiť lekárske zistenia.
Ak lekárska komisia prejednáva zložité otázky lekárskej povahy vzťahujúce sa najmä na obťažnú diagnostiku alebo na príčinnú súvislosť medzi ochorením, ktorým dotknutá osoba trpí, a výkonom jej zamestnania v inštitúcii, je jej povinnosťou najmä uviesť vo svojom stanovisku údaje nachádzajúce sa v spise, o ktoré sa opiera, a v prípade značných odchýlok spresniť dôvody, pre ktoré sa odchýlila od skorších relevantných lekárskych správ priaznivejších pre dotknutú osobu.
(pozri body 65, 66, 68, 85 a 110)
Odkaz:
Súdny dvor: 19. januára 1988, Biedermann/Dvor audítorov, 2/87, bod 16
Súd prvého stupňa: 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, bod 41; 15. decembra 1999, Nardone/Komisia, T‑27/98, body 30, 68 a 87; 16. júna 2000, C/Rada, T‑84/98, bod 43; 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑47/97, bod 117; 26. februára 2003, Latino/Komisia, T‑145/01, bod 47
Súd pre verejnú službu: 14. septembra 2010, AE/Komisia, F‑79/09, body 64, 65, 84 a 89 a tam citovaná judikatúra; 11. mája 2011, J/Komisia, F‑53/09, body 102 a 104
2. Lekárska komisia môže rozhodnúť o ukončení svojej práce väčšinou členov, a teda jej správa netrpí formálnou vadou z dôvodu, že ju odmietol podpísať jeden z jej členov, pokiaľ je preukázané, že člen, ktorý správu nepodpísal, mal príležitosť uviesť svoje stanovisko pred ostatnými dvomi členmi.
(pozri body 73 a 78)
Odkaz:
Súdny dvor: 10. decembra 1987, Jänsch/Komisia, 277/84, bod 14; Biedermann/Dvor audítorov, už citovaný, body 10 a 16
Súd prvého stupňa: 29. januára 1998, De Corte/Komisia, T‑62/96, bod 81; 15. novembra 2000, Camacho‑Fernandes, T‑20/00, body 31 a 32