UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)

z 15. januára 2009

Vec T‑306/08 P

Kurt‑Wolfgang Braun‑Neumann

proti

Európskemu parlamentu

„Odvolanie – Verejná služba – Dôchodky – Pozostalostný dôchodok – Vyplácanie vo výške 50 % z dôvodu existencie druhého pozostalého manžela – Akt spôsobujúci ujmu – Oneskorene podaná sťažnosť“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 23. mája 2008, Braun‑Neumann/Parlament (F‑79/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑181, II‑A‑1‑957), a smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Každý účastník konania znáša trovy konania, ktoré mu vznikli v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Formálne náležitosti – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Neformálnosť opatrenia administratívy nebráni tomu, aby bolo posúdené ako akt spôsobujúci ujmu, a toto posúdenie nezávisí od jeho formy alebo názvu, ale je určené jeho podstatou a najmä tým, či má záväzné právne účinky, ktoré sú spôsobilé priamo a okamžite zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie.

(pozri bod 32)

Odkaz: Súdny dvor, 1. februára 1979, Deshormes/Komisia, 17/78, Zb. s. 189, bod 10; Súd prvého stupňa, 19. októbra 1995, Obst/Komisia, T‑562/93, Zb. VS s. I‑A‑247, II‑737, bod 23; Súd prvého stupňa, 9. septembra 2008, Marcuccio/Komisia, T‑144/08, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 25

2.      Žiadne ustanovenie práva Spoločenstva výslovne neukladá inštitúciám všeobecnú povinnosť informovať adresátov aktov o opravných prostriedkoch, ktoré možno podať na súd, ani o lehotách na ich podanie. Skutočnosť, že v odpovedi na predchádzajúcu administratívnu sťažnosť nie sú uvedené opravné prostriedky, ktoré môže dotknutá osoba využiť, v súlade so zásadami právnej istoty a proporcionality neukladá súdu Spoločenstva povinnosť, aby uznal prípustnosť žaloby podanej po uplynutí stanovenej lehoty.

(pozri body 34 a 35)

Odkaz: Súdny dvor, 5. marca 1999, Guérin automobiles/Komisia, C‑153/98 P, Zb. s. 1441, body 13 a 15; Súd prvého stupňa, 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T‑145/98, Zb. s. II‑387, bod 210; Súd prvého stupňa, 22. decembra 2005, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament, T‑146/04, Zb. s. II‑5989, bod 131

3.      Lehota troch mesiacov na podanie sťažnosti proti aktu spôsobujúcemu ujmu stanovená v článku 90 ods. 2 služobného poriadku je kogentná a nemôžu s ňou nakladať ani účastníci konania, ani súd, keďže bola zavedená s cieľom zabezpečiť jasnosť a bezpečnosť právnych situácií, ako aj právnu istotu. Prislúcha teda súdu Spoločenstva, aby ex offo preskúmal, či táto lehota bola dodržaná. Skutočnosť, že inštitúcia v odpovedi na administratívnu sťažnosť nezdôraznila, že táto sťažnosť je podaná po uplynutí lehoty a preto neprípustná alebo že dokonca výslovne uviedla, že žalobca môže ešte podať žalobu na súd, nemá vplyv na prípustnosť žaloby v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Takéto okolnosti totiž nemôžu mať za následok odchýlenie sa od systému záväzných lehôt zavedených článkami 90 a 91 služobného poriadku a už vôbec nemôžu zbaviť Súd prvého stupňa jeho povinnosti overiť dodržanie lehôt stanovených v služobnom poriadku.

(pozri body 36 a 37)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 17. októbra 1991, Offermann/Parlament, T‑129/89, Zb. s. II‑855, bod 34; Súd prvého stupňa, 18. marca 1997, Rasmussen/Komisia, T‑35/96, Zb. VS s. I‑A‑61, II‑187, bod 30; Súd prvého stupňa, 7. septembra 2005, Krahl/Komisia, T‑358/03, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑993, bod 35 a tam citovaná judikatúra a bod 36