ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 26. júna 2013
Spojené veci F‑135/11, F‑51/12 a F‑110/12
BU
proti
Európskej agentúre pre lieky (EMA)
„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Akt spôsobujúci ujmu – Žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku – Žiadosť o prekvalifikovanie zmluvy – Primeraná lehota – Sťažnosť proti zamietnutiu sťažnosti – Článok 8 PZOZ – Povinnosť starostlivosti“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, a zapísaná pod číslom F‑135/11, ktorou BU navrhuje zrušenie „rozhodnutia z 30. mája 2011“ Európskej agentúry pre lieky (EMA alebo ďalej len „agentúra“), ktorým orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy s EMA (ďalej len „OOUPZ“) „odmietol preskúmať možnosť obnoviť jeho pracovnú zmluvu dočasného zamestnanca“. Druhou žalobou doručenou do kancelárie Súdu pre verejnú službu 7. mája 2012, zapísanú pod číslom F‑51/12, BU navrhuje zrušenie rozhodnutia z 1. septembra 2011, ktorým OOUPZ zamietol jeho „žiadosť“ pripojenú k listu z 23. augusta 2011 smerujúcu k obnoveniu jeho zmluvy dočasného zamestnanca. Treťou žalobou doručenou do kancelárie Súdu pre verejnú službu 1. októbra 2012, zapísanou pod F‑110/12, BU navrhuje zrušenie rozhodnutia z 21. novembra 2011, ktorým OOUPZ zamietol jeho žiadosť o prekvalifikovanie jeho zmluvy pomocného zamestnanca zo 16. septembra 2002.
Rozhodnutie: Rozhodnutie Európskej agentúry pre lieky neobnoviť zmluvu BU, oznámené listom z 30. mája 2011, sa zrušuje. Žaloba F‑135/11 sa v zostávajúcej časti zamieta. Žaloby F‑51/12 a F‑110/12 sa zamietajú. Európska agentúra pre lieky znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil BU vo veciach F‑135/11 a F‑51/12. BU znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska agentúra pre lieky vo veci F‑110/12.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Napadnutie zmluvy pomocného, zmluvného zamestnanca alebo zmluvného zamestnanca pre pomocné úlohy – Návrh na prekvalifikovanie tejto zmluvy na zmluvu dočasného zamestnanca – Opravné prostriedky
[Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a)]
2. Žaloby úradníkov – Žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku – Lehota na podanie – Primeraná lehota – Žiadosť o prekvalifikovanie zmluvy – Kritériá posúdenia
[Štatút Súdneho dvora, článok 46; služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a)]
3. Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – List adresovaný dočasnému zamestnancovi a pripomínajúci mu dátum skončenia jeho zmluvy – Vylúčenie – Rozhodnutie neobnoviť zmluvu – Zahrnutie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)
4. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Rozsah
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 8 a článok 47 prvý odsek písm. b)]
5. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Súdne preskúmanie – Rozsah – Rozhodnutie, ktorému nepredchádzalo preskúmanie situácie zamestnanca z hľadiska záujmu služby – Protiprávnosť
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a) a článok 8 prvý odsek]
6. Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Zrušenie rozhodnutia o neobnovení zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú – Možnosť administratívy prijať nové rozhodnutie v súlade s rozsudkom – Zamietnutie návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúce zo zrušeného rozhodnutia
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
1. Pomocný zamestnanec, zmluvný zamestnanec alebo zmluvný zamestnanec pre pomocné úlohy môže podať na administratívu po uplynutí lehoty na podanie žaloby proti svojej zmluve žiadosť, aby mu vzhľadom na úlohy, ktoré skutočne vykonával, bola doba formálne odpracovaná na základe jeho pracovnej zmluvy uznaná ako doba odpracovaná dočasným zamestnancom, a v prípade, ak bude jeho žiadosť zamietnutá, tento zamestnanec môže podať na súd žalobu proti zamietnutiu jeho žiadosti za podmienok stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku.
(pozri bod 22)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, bod 88
Súd pre verejnú službu: 13. júna 2012, Davids/Komisia, F‑105/11, bod 56
2. Aj keď je pravda, že článok 90 ods. 1 služobného poriadku nestanovuje lehotu na podanie žiadosti na základe tohto ustanovenia, dodržanie primeranej lehoty sa však vyžaduje vždy, okrem prípadov, pre ktoré normotvorca stanovil lehotu alebo ju výslovne vylúčil. Právnym základom pre stanovenie primeranej lehoty pri chýbajúcej výslovnej úprave je zásada právnej istoty, ktorá bráni tomu, aby inštitúcie a fyzické alebo právnické osoby konali bez časového obmedzenia, čo by mohlo okrem iného ohroziť stabilitu nadobudnutých právnych postavení. Nemožno sa teda domnievať, že neexistencia lehoty podľa služobného poriadku sama osebe znamená možnosť podať žiadosť bez takého obmedzenia. Primeranosť lehoty treba posúdiť v závislosti od všetkých osobitných okolností každej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania účastníkov konania.
Pokiaľ ide o žiadosť o prekvalifikovanie zmluvy pomocného zamestnanca na zmluvu dočasného zamestnanca na základe článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov platí, že hoci možnosť požiadať o také prekvalifikovanie môže predstavovať nápravu zneužitia po sebe nasledujúcich zmlúv na dobu určitú, nemožno z toho vyvodiť, že niekoľkoročná lehota sa môže kvalifikovať ako primeraná lehota.
V tejto súvislosti päťročná lehota uplatňovaná v oblasti sporov na náhradu škody vo verejnej službe obdobne k v článku 46 Štatútu Súdneho dvora nemôže nutne predstavovať primeranú lehotu. Existuje totiž zásadný rozdiel medzi žalobou na náhradu škody, ktorá vyžaduje iba priznanie náhrady škody s kompenzačnými úrokmi či úrokmi z omeškania, a žiadosťou o prekvalifikovanie skoršej zmluvy. Taká žiadosť totiž predpokladá prijatie opatrenia vedúceho k spätnému obnoveniu pracovného vzťahu spájajúceho zamestnanca s jeho zamestnávateľom, ktoré navyše môžu ovplyvniť štruktúru zamestnanosti a personálnu politiku administratívy, najmä v agentúre s obmedzeným počtom zamestnancov.
Okolnosti na prekvalifikovanie vyžadujú o to rýchlejšiu reakciu, o čo je dotknutý záujem nezanedbateľnejší, pretože tento sa týka samotnej povahy pracovného vzťahu dotknutej osoby a administratívy so všetkými dôsledkami, ktoré plynú z rozdielnosti režimov existujúcich medzi pomocnými zamestnancami a dočasnými zamestnancami, ako aj medzi dočasnými zamestnancami so zmluvami na dobu určitú či so zmluvami na dobu neurčitú.
(pozri body 24, 25, 31 a 32)
Odkaz:
Súdny dvor: 28. februára 2013, Arango Jaramillo a i./EIB, C‑334/12 RX‑II, bod 28
Súd prvého stupňa: 25. marca 1998, Koopman/Komisia, T‑202/97, bod 25; 26. júna 2009, Marcuccio/Komisia, T‑114/08 P, bod 25
Všeobecný súd Európskej únie: Adjemian a i./Komisia, už citovaný, body 67 a 87; 14. decembra 2011, Allen a i./Komisia, T‑433/10 P, body 26 a 31
Súd pre verejnú službu: 1. februára 2007, Tsarnavas/Komisia, F‑125/05, bod 50; 11. mája 2010, Nanopoulos/Komisia, F‑30/08, bod 117; 13. apríla 2011, Sukup/Komisia, F‑73/09, bod 83
3. List administratívy, ktorý iba pripomína zamestnancovi ustanovenia jeho zmluvy týkajúce sa dátumu jej skončenia a neobsahuje tak žiadnu novú skutočnosť vo vzťahu k týmto ustanoveniam, nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu. V prípade, ak zmluva môže byť obnovená, rozhodnutie o neobnovení zmluvy prijaté administratívou po preskúmaní, však predstavuje akt spôsobujúci ujmu, ktorý je odlišný od dotknutej zmluvy a ktorý môže byť predmetom sťažnosti ba i žaloby v lehotách stanovených služobným poriadkom.
(pozri bod 36)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. októbra 2008, Potamianos/Komisia, T‑160/04, bod 21
Súd pre verejnú službu: 15. septembra 2011, Bennett a i./ÚHVT, F‑102/09, body 57 a 59 a tam citovaná judikatúra
4. Z dôvodu širokej miery voľnej úvahy, ktorú má administratíva v oblasti obnovovania zmlúv dočasných zamestnancov, preskúmanie súdu Únie tohto posúdenia sa musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby a prostriedky, ktorými mohla dospieť k svojmu posúdeniu, neprekročila medze, voči ktorým nemožno mať výhrady a nepoužila svoju právomoc zjavne nesprávne.
Hoci administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, súd Únie, na ktorý je podaná žaloba o neplatnosť proti aktu prijatému pri výkone tejto úvahy, napriek tomu vykonáva preskúmanie zákonnosti, ktorá sa prejavuje vo viacerých smeroch. Súd Únie zabezpečuje dodržiavanie povinnosti starostlivosti. Povinnosť, akou je dodržiavanie zásady riadnej správy vecí verejných znamená najmä to, že pri rozhodovaní o situácii úradníka alebo zamestnanca, a to dokonca aj v rámci výkonu širokej miery voľnej úvahy, príslušný orgán zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie. Pritom je povinný zohľadniť nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka alebo zamestnanca.
Konkrétne sú požiadavky na účinné, úplné a podrobné preskúmanie kladené na administratívu a fortiori v prípadoch, v ktorých zaviedla interný postup stanovujúci pred prípadným obnovením zmluvy zamestnanca konzultáciu s jeho nadriadenými. Tento postup konzultácie by bol totiž zbytočný, pokiaľ by nadriadení nemuseli vykonávať svoju poradnú právomoc za vyše uvedených podmienok a pokiaľ by samotný orgán poverený prijatím rozhodnutia nebol povinný ich odporúčania skutočne zohľadniť.
(pozri body 48 – 51)
Odkaz:
Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, bod 22; 29. októbra 1981, Arning/Komisia, 125/80, bod 19
Súd pre verejnú službu: 13. júna 2012, Macchia/Komisia, F‑63/11, body 45, 47 a 50 a tam citovaná judikatúra, rozhodnutie je predmetom odvolanie na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑368/12 P
5. Hoci súdu Únie neprináleží, aby preskúmal voľbu personálnej politiky, ktorú chce realizovať inštitúcia, aby splnila úlohy, ktoré sú jej zverené, môže, ak je naň podaný návrh na zrušenie rozhodnutia o odmietnutí obnoviť zmluvu dočasného zamestnanca, overiť, či dôvody, ktoré administratíva zohľadnila, nemôžu sa spochybniť kritériami a základnými podmienkami, ktoré stanovil normotvorca v služobnom poriadku a ktoré majú najmä zaručiť zmluvným zamestnancom možnosť prípadne napokon profitovať z určitej kontinuity zamestnania. Takto treba chápať článok 8 prvý odsek podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý stanovuje, že zmluvu dočasného zamestnanca v zmysle článku 2 písm. a) PZOZ možno obnoviť na dobu určitú iba raz a že každé ďalšie obnovenie musí byť na neurčitú dobu, čo možno práve považovať za preventívne opatrenia určené na boj proti nestabilite zamestnania Tento výklad je posilnený povinnosťou starostlivosti, z ktorej možno vyvodiť najmä to, že je povinnosťou príslušného orgánu zisťovať, či neexistuje pracovné miesto, na ktoré by mohol byť dočasný zamestnanec v záujme služby a s prihliadnutím na dané prioritné požiadavky prijatý alebo jeho pracovná zmluva obnovená. Tento výklad platí a fortiori v prípade, keď zamestnávateľ zavedie postup určený na posúdenie účelnosti predĺžiť pracovný pomer so svojimi zamestnancami.
Z toho vyplýva, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy poruší povinnosť starostlivosti a článok 8 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, keď pri zamietnutí žiadosti o obnovenie zmluvy dočasného zamestnanca uzatvorenej na základe článku 2 písm. a) uvedených podmienok abstraktne odkáže na rozpočtové možnosti a zásluhy a schopnosti dotknutej osoby, pričom opomenie v rámci individuálneho preskúmania konkrétnej situácie dotknutej osoby a služieb, ktoré je schopná inštitúcii poskytnúť, zistiť, či nemožno nájsť rovnováhu medzi záujmom služby, ktorý sleduje a pridelením nových úloh a funkcie dotknutej osobe, a teda možnosťou obnoviť jej zmluvu alebo uzavrieť novú zmluvu dočasného zamestnanca alebo zmluvného zamestnanca.
(pozri body 57, 59 a 60)
Odkaz:
Súdny dvor: 8. marca 2012, Huet, C‑251/11, bod 37
Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2010, Schuerings/ETF, F‑87/08, body 58 a 60, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑107/11 P; 9. decembra 2010, Vandeuren/ETF, F‑88/08, body 59 a 60, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑108/11 P; Macchia/Komisia, už citovaný, body 54, 60 a 61
6. Pokiaľ ide o zrušenie rozhodnutia administratívy o neobnovení zmluvy dočasného zamestnanca súdom Únie z dôvodu nevykonania úplného a podrobného preskúmania skutočností týkajúcich sa záujmu služby a zásluh a schopností dotknutého zamestnanca, nemožno administratíve uložiť povinnosť nahradiť uvedenému zamestnancovi stratu na odmene od dátumu skončenia jeho zmluvy dočasného zamestnanca, a to ani predbežne vo výške jedného eura, pretože nemožno vylúčiť, že inštitúcia sa bude po úplnom a podrobnom preskúmaní veci s prihliadnutím na odôvodnenie tohto rozsudku o zrušení domnievať, že môže znovu prijať rozhodnutie o neobnovení zmluvy dočasného zamestnanca.
(pozri body 64 – 66)