UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA
z 10. februára 2005 (*)
„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Smernice 67/548/EHS a 2004/73/ES“
Vo veci T‑291/04 R,
Enviro Tech Europe Ltd, so sídlom v Surrey (Spojené kráľovstvo),
Enviro Tech International, Inc., so sídlom v Chicago, Illinois (Spojené štáty),
v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti,
žalobcovia,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: X. Lewis a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je jednak návrh na odloženie zahrnutia n-propyl bromidu do smernice Komisie 2004/73/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa po 29-krát prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 67/548 z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 152, s. 1; Mim. vyd. 13/034, s. 448) a jednak nariadenie iných predbežných opatrení,
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
vydal toto
Uznesenie
Právny rámec
Všeobecný právny rámec
1 Smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 1967, 196, s. 1; Mim. vyd. 13/001, s. 27), zmenená a doplnená smernicou Rady 92/32/EHS z 30. apríla 1992, ktorá mení a dopĺňa po siedmykrát smernicu 67/548 (Ú. v. ES L 154, s. 1; Mim. vyd. 13/011, s. 155), stanovuje pravidlá týkajúce sa uvedenia „látok“ na trh definovaných ako „chemické prvky a ich zlúčeniny v prírodnom stave alebo získané akýmkoľvek výrobným procesom vrátane akýchkoľvek prísad potrebných na zachovanie stálosti výrobkov, s vylúčením však všetkých rozpúšťadiel, ktoré môžu byť oddelené bez ovplyvnenia stálosti látky alebo zmeny jej zloženia“.
2 Smernica 67/548 bola od svojho prijatia niekoľkokrát zmenená a doplnená, naposledy smernicou Komisie 2004/73/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa po dvadsiaty deviatykrát technickému pokroku prispôsobuje smernica 67/548 (Ú. v. EÚ L 152, s. 1; Mim. vyd. 13/034, s. 448).
3 Článok 4 smernice 67/548 v znení zmien a doplnení stanovuje, že látky sa klasifikujú na základe ich prirodzených vlastností podľa kategórií stanovených v článku 2 ods. 2. Klasifikácia chemikálie ako „nebezpečnej“ vyžaduje vhodné označenie na obale vrátane symbolu nebezpečnosti, štandardné vety označujúce špecifickú rizikovosť vyplývajúcu z nebezpečenstiev spojených s použitím látky (ďalej len „R-vety“) a štandardné vety týkajúce sa bezpečného použitia látky (ďalej len „S-vety“).
4 Článok 2 ods. 2 smernice 67/548 v znení zmien a doplnení stanovuje, že látky a prípravky, ktoré sú okrem iného „extrémne horľavé“, „vysoko horľavé“, „horľavé“ alebo „toxické na reprodukciu“, sú „nebezpečné“ v zmysle smernice.
5 Pokiaľ ide o testy, ktoré sa môžu uskutočňovať na účely klasifikácie látok, článok 3 smernice 67/548 v znení zmien a doplnení stanovuje:
„1. Testy chemikálií uskutočňované v rámci tejto smernice sa zásadne uskutočňujú podľa metód stanovených v prílohe V. Fyzikálno-chemické vlastnosti látok sa stanovujú podľa metód uvedených v prílohe V A…“
6 Príloha V bod A.9 smernice 67/548 v znení zmien a doplnení stanovuje metódy určenia bodov vzplanutia.
7 Článok 4 ods. 2 smernice 67/548 v znení zmien a doplnení stanovuje, že všeobecné princípy klasifikácie a označovania látok a prípravkov sa použijú v súlade s kritériami uvedenými v prílohe VI okrem prípadov, keď sú samostatnými smernicami stanovené na nebezpečné prípravky protichodné požiadavky.
8 Príloha VI bod 4.2.3 smernice 67/548 v znení zmien a doplnení obsahuje kritériá vzťahujúce sa na reprodukčnú toxicitu a rozdeľuje toxické látky na reprodukciu do troch kategórií:
– kategória 1: „látky známe oslabovaním plodnosti u ľudí“ a „látky spôsobujúce vývojovú toxicitu u ľudí“,
– kategória 2: „látky, ktoré sa považujú za pravdepodobne oslabujúce plodnosť u ľudí“ a „látky, ktoré sa považujú za pravdepodobne spôsobujúce vývojovú toxicitu u ľudí“,
– kategória 3: „látky ovplyvňujúce ľudskú plodnosť“ a „látky ovplyvňujúce možné vývojové toxické účinky“.
Prispôsobenie smernice 67/548 technickému pokroku
9 Článok 28 smernice 67/548 v znení zmien a doplnení stanovuje:
„Zmeny nevyhnutné na prispôsobenie príloh technickému pokroku sa schvaľujú v súlade s postupom stanoveným v článku 29.“
10 Vo svojich pripomienkach Komisia vysvetlila, že v praxi, keď pracuje na úvodnom návrhu opatrení prispôsobujúcich smernicu 67/548 technickému pokroku, konzultuje ho s pracovnou skupinou Komisie pre klasifikáciu a označovanie (ďalej len „CMR pracovná skupina“), skupinou pozostávajúcou z odborníkov na toxikológiu a klasifikáciu vyslaných členskými štátmi, predstaviteľov chemického priemyslu a predstaviteľov príslušného odvetvia priemyslu vzťahujúceho sa na dotknuté výrobky. Po konzultáciách s CMR pracovnou skupinou predkladá Komisia návrh opatrení výboru zriadenému článkom 29 smernice 67/548 (ďalej len „riadiaci výbor“).
11 Článok 29 smernice 67/548, zmenenej a doplnenej nariadením Rady (ES) č. 807/2003 zo 14. apríla 2003 o prispôsobení rozhodnutiu 1999/468/ES ustanovení týkajúcich sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v právnych aktoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (jednohlasnosť) (Ú. v. EÚ L 122, s. 36; Mim. vyd. 01/004, s. 335), stanovuje:
„1. Komisii pomáha výbor.
2. Tam, kde sa vykonáva odkaz na tento článok, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.
Obdobie stanovené v článku 5 odsek 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanoví na tri mesiace.“
12 Článok 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124), znie:
„1. Komisii pomáha regulačný výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.
2. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor vydá stanovisko k návrhu v rámci lehoty, ktorú môže stanoviť predseda podľa naliehavosti záležitosti. V prípade rozhodnutí, ktoré má Rada prijať na návrh Komisie, prijme výbor stanovisko väčšinou ustanovenou v článku 205 ods. 2 zmluvy. Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru sú vážené spôsobom uvedeným v danom článku. Predseda nehlasuje.
3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, Komisia prijme predpokladané opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.
…“
Skutkové okolnosti a konanie
13 N-propyl bromid (ďalej len „nPB“) je prchavé organické rozpúšťadlo používané okrem iného na priemyselné čistenie.
14 Enviro Tech Europe Ltd a Enviro Tech International Inc. (ďalej len „žalobcovia“) sú spoločnosti zaoberajúce sa výlučne výrobou a predajom výrobku tvoreného nPB s názvom „Ensolv“. Enviro Tech Europe Ltd je európskou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Enviro Tech International Inc. a výlučným držiteľom jej licencie na Ensolv v Európe.
15 V súlade so smernicou Komisie 91/325/EHS z 1. marca 1991 prispôsobujúcej po 12. krát technickému pokroku smernicu Rady 67/548 (Ú. v. ES L 180, s. 1), bolo nPB zahrnuté do prílohy I smernice 67/548 a bolo klasifikované ako dráždivá a horľavá látka.
16 Na zasadaní CMR pracovnej skupiny v dňoch 16. až 18. januára 2002 vedúci Health & Safety Executive (ďalej len „HSE“) navrhol klasifikáciu nPB do kategórie 2, reprodukčný jed.
17 Ďalej v apríli 2002 navrhol HSE na základe nových výsledkov vedeckých testov klasifikáciu nPB ako vysoko horľavej látky.
18 Od uvedeného dňa predložili žalobcovia HSE, European Chemical Bureau a CMR pracovnej skupine tvrdenia namietajúce navrhovanú klasifikáciu a poskytujúce vedecké údaje a tvrdenia na podporu ich stanoviska.
19 Na svojom zasadaní v januári 2003 sa CMR pracovná skupina rozhodla odporučiť klasifikáciu nPB ako vysoko horľavej látky a ako kategóriu 2, reprodukčný jed. Po prijatí uvedeného rozhodnutia sa žalobcovia neúspešne snažili presvedčiť CMR pracovnú skupinu, aby opätovne otvorila diskusiu týkajúcu sa nPB.
20 Dňa 29. augusta a potom 29. septembra 2003 zaslali žalobcovia Komisii dva listy požadujúce okrem iného, aby prijala také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na nápravu chýb, ktoré podľa ich názoru boli podkladom odporúčaní CMR pracovnej skupiny v prípade nPB.
21 V dvoch listoch z 3. novembra 2003 informovala Komisia žalobcov, že tvrdenia uvedené v ich listoch z 29. augusta a 29. septembra 2003 neposkytli patričné dôvody na zmenu klasifikácie nPB odporučenej CMR pracovnou skupinou (ďalej len „odpovede Komisie“).
22 Návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 23. decembra 2003 žalobcovia podali žalobu o neplatnosť odpovedí Komisie a žalobu o náhradu škody.
23 Krátko po podaní týchto žalôb boli žalobcovia informovaní, že zasadnutie riadiaceho výboru, ktoré malo formálne prijať 29. prispôsobenie smernice 67/548 technickému pokroku, bolo naplánované na 15. januára 2004.
24 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 30. decembra 2003 žalobcovia v súlade s článkami 242 ES a 243 ES podali návrh na nariadenie predbežných opatrení, ktorým sudcu rozhodujúceho o predbežných opatreniach žiadali, aby odložil účinnosť odpovedí Komisie a aby nariadil Komisii nenavrhovať novú klasifikáciu nPB podľa 29. prispôsobenia smernice 67/548 technickému pokroku na nasledujúcom zasadaní riadiaceho výboru, naplánovanom na 15. januára 2004.
25 Dňa 3. februára 2004 prijal predseda Súdu prvého stupňa uznesenie Enviro Tech Europe a Enviro Tech International/Komisia (T‑422/03 R, Zb. s. II‑469), zamietajúce tento návrh na nariadenie predbežných opatrení.
26 Podaním z 5. apríla 2004 zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa v ten istý deň podali žalobcovia nový návrh na nariadenie predbežných opatrení podľa článkov 242 ES a 243 ES, v ktorom okrem iného navrhujú, aby sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach nariadil odloženie „zahrnutia nPB do 29. prispôsobenia smernice 67/548 technickému pokroku Komisiou“. Vo svojom návrhu žalobcovia uviedli, že zasadanie riadiaceho výboru, ktorý má prijať navrhované 29. prispôsobenie smernice 67/548 technickému pokroku, bolo naplánované na 14. apríla 2004.
27 Dňa 29. apríla 2004 Komisia formálne prijala smernicu 2004/73, ktorá klasifikuje nPB ako vysoko horľavú látku (R 11) a ako reprodukčný jed pod kategóriu 2 (R 60).
28 Dňa 2. júla 2004 prijal predseda Súdu prvého stupňa uznesenie Enviro Tech Europe a Enviro Tech International/Komisia (T‑422/03 R II, Zb. s. II‑469), ktorým zamietol druhý návrh na nariadenie predbežných opatrení.
29 Návrhom podaným do kancelárie 20. júla 2004 podali žalobcovia žalobu, ktorou sa domáhali čiastočného zrušenia smernice 2004/73 a žalobu o náhradu škody.
30 Samostatným podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. septembra 2004 vzniesol žalovaný námietku neprípustnosti podľa článku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Žalobcovia predložili svoje pripomienky k tejto námietke 25. októbra 2004.
31 Samostatným podaním, zapísaným 3. novembra 2004 do registra kancelárie Súdu prvého stupňa, podali žalobcovia tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, požiadali sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení v súlade s článkom 105 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby o návrhu rozhodol pred tým, ako predloží Komisia svoje pripomienky.
32 Dňa 15. novembra 2004 predložila Komisia svoje pripomienky týkajúce sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Návrhy účastníkov konania
33 V tomto návrhu žiadajú žalobcovia sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení, aby:
– „vyhlásil tento návrh za prípustný a dôvodný“,
– „určil, že je potrebné nariadiť predbežné opatrenia na zabránenie spôsobenia nenapraviteľnej ujmy žalobcom“,
– „odložil zahrnutie nPB Komisiou do smernice [2004/73] až do úplného rozhodnutia sporu vo veci samej“,
– „nariadil Komisii ihneď oznámiť členským štátom odklad výkonu, aby sa zabránilo vykonaniu novej klasifikácie nPB až do úplného výsledku sporu vo veci samej“,
– „zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynaložených v tomto stupni“.
34 Komisia navrhuje, aby sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení:
– zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Právny stav
35 Článok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa stanovuje, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť a skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, teda návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak nie je niektorá z nich prítomná [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach prípadne tiež zvažuje dotknuté záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C‑445/00 R, Zb. s. I‑1461, bod 73).
36 Navyše v rámci uvedeného celkového posúdenia má sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach rozsiahly priestor pre voľnú úvahu a môže slobodne určiť, majúc na zreteli osobitné okolnosti veci, spôsob a poradie, v akom sa majú uvedené rôzne podmienky posúdiť, pričom neexistuje žiadne pravidlo práva Spoločenstva ukladajúce vopred určenú schému analýzy, v rámci ktorej musí byť potreba nariadiť predbežné opatrenia analyzovaná a posúdená [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C‑149/95 P(R), Zb. s. I‑2165, bod 23].
37 Tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné skúmať vo svetle vyššie spomenutých zásad.
Tvrdenia účastníkov konania
O prípustnosti
38 Komisia vo svojich pripomienkach uvádza, že žaloba vo veci samej a v dôsledku toho návrh na nariadenie predbežného opatrenia sú zjavne neprípustné. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že smernica 2004/73 je všeobecne platný akt a žalobcovia nie sú osobne dotknutí.
39 Rovnako, pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody, ktorú podali žalobcovia, Komisia tvrdí, že pokiaľ je návrh na nariadenie predbežného opatrenia vedľajší k žalobe o náhradu škody v snahe napraviť dôsledky aktu, ktorý nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť, môže žalobca iba za zvlášť osobitných okolností uplatniť oprávnený záujem na nariadenie predbežných opatrení (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1995, Connolly/Komisia, T‑203/95 R, Zb. s. II‑2919). Žalobcovia však neuviedli údaje o existencii takýchto okolností v prejednávanej veci.
40 Z druhej strany žalobcovia tvrdia, že sú aktívne legitimovaný začať konanie proti smernici 2004/73 v súlade so štvrtým odsekom článku 230 ES, a to z troch dôvodov.
41 Po prvé, judikatúra Spoločenstva stanovila, že žaloba o neplatnosť môže byť podaná proti všetkým aktom orgánov s právne záväznými účinkami bez ohľadu na ich povahu alebo formu.
42 Po druhé, žalobcovia sú osobne dotknutí smernicou 2004/73, pretože sa zúčastnili správneho hodnotenia nPB, ktoré bolo odlišné od legislatívneho postupu, ktorý viedol k prijatiu smernice 2004/73. Účasť žalobcov na správnom hodnotení nPB vyplýva prinajmenšom z ustáleného postupu Komisie, a teda zo zvyku, čo priznáva žalobcom osobitné postavenie. Okrem toho Komisia počas správneho hodnotenia nPB nesplnila svoju povinnosť skúmať údaje a sťažnosti žalobcov s náležitou starostlivosťou a nestranne a toto nesplnenie povinnosti je súdne preskúmateľné (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2002, max.mobil/Komisia, T‑54/99, Zb. s. II‑313).
43 Po tretie, žalobcovia tvrdia, že požívajú už existujúce patentové práva, ktoré ich oprávňujú na používanie Ensolvu, čo ich osobne vymedzuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C‑309/89, Zb. s. I‑1853). Okrem toho žalobcovia upresňujú, že „právo na (duševné) vlastníctvo“ a právo vykonávať obchodnú činnosť sú základné práva.
44 Nakoniec žalobcovia dodávajú, že podali žalobu o náhradu škody, pre ktorú spĺňajú pravidlá týkajúce sa záujmu na konaní.
O fumus boni iuris
45 Žalobcovia zastávajú názor, že ich žaloba vo veci samej je na prvý pohľad dôvodná. Žalobcovia sa domnievajú, že prijatím smernice 2004/73 Komisia po prvé prijala odporúčanie CRM pracovnej skupiny, po druhé nesplnila svoju povinnosť založiť svoje rozhodnutia na najnovšom vedeckom vývoji, po tretie nepreskúmala s náležitou starostlivosťou a nestranne dokumenty, ktoré jej žalobcovia postúpili, a po štvrté im zamietla právo byť vypočutý.
46 Preto je smernica 2004/73 zjavne protiprávna v tom, že je po prvé založená na zjavne nesprávnom posúdení a je v rozpore s článkami 3, 4 a 5, ako aj s prílohou V bodom A.9, prílohou VI bodom 4.2.3 a prílohou VI bodom 1.1 smernice 67/548. Po druhé, smernica 2004/73 je v rozpore s legitímnym očakávaním žalobcov, že ich údaje budú hodnotené s náležitou starostlivosťou a nestranne a v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami smernice 67/548. Po tretie, smernica 2004/73 je v rozpore s článkom 95 ods. 3 ES. Po štvrté, táto smernica porušuje zásadu obozretnosti. Po piate, žalobcovia tvrdia, že Komisia nemala právomoc prijať smernicu 2004/73 a že porušila zásadu právnej istoty, zásadu ochrany legitímnej dôvery, zásady kvality a nezávislosti vedeckého posudku, zásadu proporcionality, zásadu rovnosti zaobchádzania, zásadu zákazu prekročenia právomoci, ako aj zásady povinnosti dohľadu a správneho úradného postupu. Komisia tým, že prijala smernicu 2004/73, porušila tiež právo žalovaných byť vypočutý a svoju povinnosť náležitého a nestranného preskúmania.
O naliehavosti
47 Žalobcovia vo svojom návrhu tvrdia, že je naliehavé, aby sa zabránilo prebratiu smernice 2004/73 a jej nenapraviteľným obchodným a správnym dôsledkom.
48 Najskôr klasifikácia nPB ako vysoko horľavej látky zaväzuje žalobcov splniť rad pravidiel a požiadaviek v oblasti bezpečnosti, ktoré im bránia pokračovať v dodávaní ich výrobkov zákazníkom. Zmesi, ako je Ensolv, musia byť zaradené na základe klasifikácie svojich zložiek podľa ustanovení smernice 67/548 v spojení so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES L 200, s. 1; Mim. vyd. 13/024, s. 109). Žalobcovia dodávajú, ako je to stanovené v bode 2.2.5 prílohy VI smernice 67/548, že prípravky obsahujúce horľavé látky musia byť takto klasifikované, s výnimkou prípadov, ak prípravok „nemôže v žiadnom prípade podporovať horenie“. Táto výnimka sa však netýka vysoko horľavých látok, a teda sa nemôže ďalej uplatňovať po novej klasifikácie nPB. To má nepriaznivý vplyv na schopnosti žalobcov obchodovať s ich jediným výrobkom, čo ohrozuje ich existenciu.
49 Žalobcovia by museli predovšetkým zmeniť svoje reklamné materiály. Okrem toho by žalobcovia museli zmeniť svoje „karty bezpečnostných údajov“ vypracované podľa smernice Komisie 91/155/EHS z 5. marca 1991, ktorou sa stanovujú podrobnosti informačného systému pre nebezpečné prípravky na vykonanie článku 10 smernice Rady 88/379/EHS (Ú. v. ES L 76, s. 35; Mim. vyd. 13/010, s. 233). Tiež by museli zmeniť svoj výrobný proces a prepravu a informovať svojich zákazníkov, že sa výrazne zmení ich obvyklé skladovanie, manipulácia a preprava. Podľa žalobcov vzhľadom na tieto ich nové povinnosti a s nimi spojené náklady vyplývajúce najmä z významného zvýšenia poistného sa už Ensolv nebude považovať za atraktívny výrobok, ktorý nahradzuje iné nebezpečnejšie látky, čo odstráni jeho obchodnú výhodu. Keďže činnosti žalobcov sú výlučne spojené s týmto výrobkom, ich existencia by bola ohrozená.
50 Ďalej podľa žalobcov zaručuje klasifikácia nPB ako reprodukčného jedu kategórie 2 podľa smernice Rady 199/13/ES z 11.marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach (Ú. v. ES L 85, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 118) stiahnutie nPB, a následne Ensolvu z trhu čo najskôr. Táto nová klasifikácia povedie tiež k zmene systému povolenia v rámci budúceho „nariadenia REACH“.
51 Nakoniec nová klasifikácia nPB spôsobí, že patentovaná zmes žalobcov „už nebude viac vykonávať alebo… jej bude zakázané, aby vykonávala svoju obchodnú úlohu, a bude teda zbavená svojho predmetu“. Patent žalobcov vzťahujúci sa na Ensolv a technológiu čistenia odmasťovaním parou, na ktorej spočíva, závisí na vlastnostiach nehorľavosti a bezpečnosti nPB, tak ako sú opísané v uvedenom patente. Nová klasifikácia zbaví tento patent akejkoľvek technickej hodnoty tým, že „zbaví žalobcov ich postavenia na trhu spojeného s týmto patentom“. Žalobcovia dodávajú, že ak bude postupne ukončená výroba nPB alebo ak ho už zákazníci nebudú nakupovať z dôvodu obmedzení týkajúcich sa právnych predpisov a finančných obmedzení, žalobcovia prestanú fungovať, teda suma budúcej straty a škody nie je ani vyčísliteľná, ani opraviteľná.
52 V odpovedi na tieto tvrdenia sa Komisia domnieva, že žalobcovia nadsadili škodu, ktorá im bola spôsobená, a že táto škoda môže byť nahradená poskytnutím finančnej kompenzácie.
53 Po prvé, žalobcovia dostatočné neupresnili dôsledky smernice 2004/73 na ich patent. Na jednej strane patent neuvádza žiadnu zmienku o horľavých vlastnostiach samotného nPB. Na druhej strane, zatiaľ čo bol nPB od roku 1991 klasifikovaný ako horľavý, prihláška patentu je z 23. decembra 1996 a tento patent bol udelený 29. septembra 1999. Komisia tiež nechápe, v čom klasifikácia nPB ako reprodukčného jedu kategórie 2 ovplyvní predmetný patent. Žalobcovia okrem toho nepreukázali, že nová klasifikácia nPB bude mať vplyv na metódu čistenia, na ktorú sa tento patent vzťahuje, a ani že nebude možné nahradiť nPB iným rozpúšťadlom.
54 Po druhé, Komisia má pochybnosť o platnosti analýzy žalobcov v prípade dôsledkov smernice 67/548 v spojení so smernicou 1999/45, najmä pokiaľ ide o potrebu novej klasifikácie Ensolvu, na rozdiel od samotného nPB, ako vysoko horľavý prípravok.
55 Po tretie, Komisia tvrdí, že nová klasifikácia nPB ako reprodukčného jedu kategórie 2 predovšetkým nemá podľa smernice1999/13 za nevyhnutný dôsledok stiahnutie nPB z trhu.
56 Ďalej tvrdenie žalobcov týkajúce sa možných dôsledkov „nariadenia REACH“ sú špekulatívne a založené na domnienkach, pretože na jednej strane toto nariadenie ešte nebolo prijaté a na druhej strane nie je možné vopred posúdiť výsledky testov, ktoré sa majú v tomto rámci vykonať.
57 Komisia okrem toho poznamenáva, že skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu o mimozmluvnú zodpovednosť bez toho, aby žiadali zaplatenie preddavku sumy alebo náhrady škody, preukazuje, že sa žalobcovia domnievajú, že finančná kompenzácia môže prestavovať dostatočnú náhradu.
58 Okrem toho, aj keby žalobcovia stratili podiely na trhu, nepreukázali, že by z dôvodu prekážok štrukturálnej a právnej povahy nebolo možné opätovne získať značnú časť týchto podielov na trhu, a to predovšetkým primeranými reklamnými opatreniami [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2001, Komisia/Cambridge Healthcare Supplies, C‑471/00 P(R), Zb. s. I‑2865, body 110 a 111].
59 Nakoniec žalobcovia nepreukázali, že kvôli smernici 2004/73 budú musieť ukončiť svoju činnosť. Komisia dodáva, že neexistencia dôkazu o tejto škode je o to viac významnejšia, že na jednej strane je málo pravdepodobné, že smernica 2004/73 bude mať účinky pred uplynutým lehoty na jej prebratie, t. j. 31. októbrom 2005, a na druhej strane žiaden členský štát zatiaľ Komisii neoznámil, že túto smernicu prebral.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia
60 Keďže písomné pripomienky účastníkov konania obsahujú všetky informácie nevyhnutné na vydanie rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežných opatrení, nie je potrebné vypočuť účastníkov konania a ich ústne vysvetlenia.
61 Podľa ustálenej judikatúry sa v zásade v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia, nemá skúmať prípustnosť žaloby pred sudcom vo veci samej, v opačnom prípade by sa tým prejudikovalo konanie vo veci samej. Môže sa však ukázať, že v prípade, keď je predložená ako v prejednávanej veci zjavne neprípustná žaloba vo veci samej, s ktorou je spojený návrh na nariadenie predbežných opatrení, je potrebné preukázať existenciu určitých skutočností, ktoré umožňujú na prvý pohľad dospieť k záveru o prípustnosti takejto žaloby (uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 15. februára 2000, Hölzl a i./Komisia, T‑1/00 R, Zb. s. II‑251, bod 21, a z 8. augusta 2002, VVG International a i./Komisia, T‑155/02 R, Zb. s. II‑3239, bod 18).
62 Podľa článku 230 štvrtý pododsek ES „môže každá fyzická alebo právnická osoba podať... žalobu proti rozhodnutiam, ktoré sú jej určené ako aj proti rozhodnutiam, ktoré aj keď boli vydané vo forme nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe sa jej bezprostredne a osobne dotýkajú“. Aj keď článok 230 štvrtý pododsek ES výslovne neupravuje prípustnosť žalôb o neplatnosť podaných jednotlivcami proti smernici, z judikatúry však vyplýva, že táto samotná okolnosť nepostačuje, aby sa takéto žaloby vyhlásili za neprípustné (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júna 1998, UEAPME/Rada, T‑135/96, Zb. s. II‑2335, bod 63, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2002, Japan Tobacco a JT International/Parlament a Rada, T‑223/01, Zb. s. II‑3259, bod 28).
63 Podľa ustálenej judikatúry je akt všeobecne platný, ak sa vzťahuje na objektívne určené situácie a ak má právne účinky na všeobecne a abstraktne definované skupiny osôb (rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. júla 1996, Weber/Komisia, T‑482/93, Zb. s. II‑609, bod 55, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 15. decembra 2000, Galileo a Galileo International/Rada, T‑113/99, Zb. s. II‑4141, bod 48).
64 V prejednávanej veci ovplyvňuje zmena pravidiel klasifikácie a označovania nPB, tak ako vyplýva zo smernice 2004/73, určitým spôsobom výrobcov a užívateľov nPB v Spoločenstve. Z tohto dôvodu sa smernica 2004/73 na prvý pohľad vzťahuje na objektívne určené situácie a má právne účinky na všeobecne a abstraktne definované skupiny osôb. Na prvý pohľad má teda táto smernica svojou povahou a pôsobnosťou všeobecnú platnosť.
65 Nie je však vylúčené, aby sa ustanovenie, ktoré má na základe svojej povahy a pôsobnosti všeobecnú platnosť, mohlo osobne dotýkať fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ sa jej dotýka z dôvodu jej určitých osobitných vlastností alebo zvláštnych okolností, ktoré ju vynímajú z okruhu všetkých ostatných osôb, a takto ju individualizuje podobným spôsobom, akým by bol individualizovaný adresát rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, Zb. s. I‑2501, bod 13; Codorniu/Rada, už citovaný v bode 43 vyššie, bod 19 a z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada,C‑451/98, Zb. s. I‑8949, bod 49).
66 V prejednávanej veci, je potrebné s ohľadom na tvrdenia predložené žalobcami, vyjadriť vážne pochybnosti týkajúce sa možnosti, že by žalobcovia boli osobne dotknutí smernicou 2004/73.
67 Po prvé, totiž skutočnosť, že sa osoba určitým spôsobom zúčastňuje procesu, ktorý vedie k prijatiu aktu Spoločenstva, môže túto osobu individualizovať vo vzťahu k predmetnému aktu iba vtedy, ak uplatniteľná právna úprava Spoločenstva stanoví pre túto osobu určité procesné záruky (uznesenia Súdu prvého stupňa z 3. júna 1997, Merck a i./Komisia, T‑60/96, Zb. s. II‑849, bod 73, a z 15. septembra 1998, Molkerei Großbraunshain a Bene Nahrungsmittel/Komisia, T‑109/97, Zb. s. II‑3533, body 67 a 68).
68 V prejednávanej veci sa na prvý pohľad nezdá, že ustanovenia, ktoré žalobcovia uvádzajú v ich návrhu na nariadenie predbežných opatrení, im priznávajú procesné práva uplatniteľné v rámci procesu prispôsobovania smernice 67/548 technickému pokroku. Osobitne bod 1.2 prílohy VI smernice 67/548, ktorý stanovuje, že uvedená príloha je „určená každej osobe (výrobcom, dovozcom, vnútroštátnym orgánom) dotknutej metódami klasifikácie a označovania látok a nebezpečných prípravkov“, sa nemôže považovať za udeľujúci takúto procesnú záruku žalobcom. Na prvý pohľad to isté platí pre body 1.7.2 a 4.1 prílohy VI smernice 67/548. Na prvý pohľad udeľujú tieto ustanovenia výrobcom, dovozcom alebo distribútorom iba možnosť alebo povinnosť predať určité informácie alebo návrhy členským štátom, ale neudeľujú im osobitné procesné výsady v rámci procesu prispôsobovania smernice 67/548 technickému pokroku.
69 Okrem toho žalobcovia vo svojom tvrdení vychádzajú zo skutočnosti, že sa zúčastnili „správneho konania“ odlišného od „legislatívneho procesu“, ktorý viedol k prijatiu smernice 2004/73. Je však nutné na prvý pohľad konštatovať, že toto rozlišovanie iba zdôrazňuje nedostatok individualizácie žalobcov vo vzťahu k prijatému konečnému aktu, prinajmenšom pri nedostatku osobitnej procesnej záruky stanovenej v ich prospech na účely prijatia uvedeného aktu. K tomuto poslednému bodu – údaje predložené žalobcami v ich návrhu na nariadenie predbežných opatrení neumožňujú na prvý pohľad preukázať, že sú žalobcovia osobne dotknutí smernicou 2004/73 z dôvodu práva zavedeného praxou Komisie alebo „zvykom“, ktorý im umožňuje zúčastniť sa na „správnom konaní“ predchádzajúcom prijatiu smernice 2004/73. Rovnako je na prvý pohľad zbytočné, že sa žalobcovia odvolávajú na povinnosť Komisie preskúmať s náležitou starostlivosťou a nestranne ich listy z 29. augusta a 29. septembra 2003. Na prvý pohľad totiž takáto povinnosť Komisii neukladá, aby zohľadnila osobitné situácie žalobcov na účely prijatia smernice 2004/73 alebo aby ich osobitným spôsobom zapojila do procesu prijímania tohto aktu.
70 Po druhé, v rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia, sa na prvý pohľad nezdá, že z dôvodu licencie k patentu na Ensolv, ktorej sú žalobcovia držiteľmi, sa nachádzajú v podobnej situácií ako žalobca vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Codorniu/Rada (už citovaný v bode 43 vyššie). V tejto poslednej veci totiž sporné ustanovenie viedlo k zabráneniu Codorniu používať obrazovú ochrannú známku, ktorú používala od roku 1924, tým, že vyhradilo právo používať slovo „crémant“ iba francúzskym a luxemburským výrobcom. Na prvý pohľad však skutočnosti uvedené žalobcami neumožňujú preukázať, že smernica 2004/73 im bráni užívať ich výhradné práva alebo ich takýchto práv zbavuje.
71 Je teda opodstatnené mať vážne pochybnosti o možnosti, že žalobcovia sú osobne dotknutí smernicou 2004/73. Sudca však rozhodujúci o predbežných opatreniach zastáva názor, že za okolností prejednávanej veci nie je potrebné pokračovať v skúmaní prípustnosti žaloby o neplatnosť prima facie. Taktiež nie je potrebné sa vyjadriť k tvrdeniam, ktoré predložila Komisia v prípade neprípustnosti návrhu a ktoré vychádzajú zo skutočnosti, že tento návrh je vedľajší k žalobe o náhradu škody podanej v snahe napraviť dôsledky aktu, ktorý nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť. Žalobcovia totiž v žiadnom prípade nepreukázali, že bolo naliehavé nariadiť požadované predbežné opatrenia.
72 K tomuto bodu je potrebné pripomenúť, že sa naliehavosť návrhu na nariadenie predbežných opatrení musí posudzovať vo vzťahu k potrebe predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo spôsobeniu vážnej a nenapraviteľnej ujmy účastníkovi konania, ktorý toto predbežné opatrenie navrhuje (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 6. februára 1986, Deufil/Komisia, 310/85 R, Zb. s. 537, bod 15, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 30. júna 1999, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99 R, Zb. s. II‑1961, bod 134). Je na tomto účastníkovi konania, aby predložil dôkaz, že nemôže počkať na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby utrpel ujmu tejto povahy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. mája 1991, Belgicko/Komisia, C‑356/90 R, Zb. s. I‑2423, bod 23, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 15. novembra 2001, Duales System Deutschland/Komisia, T‑151/01 R, Zb. s. II‑3295, bod 187).
73 Bezprostrednosť škody sa nemusí preukázať s absolútnou istotou, ale stačí, zvlášť pokiaľ spôsobenie škody závisí na viacerých faktoroch, aby bola predvídateľná s dostatočným stupňom pravdepodobnosti [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. decembra 1999, HFB a i./Komisia, C‑335/99 P(R), Zb. s. I‑8705, bod 67]. Žalobca má však naďalej povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré údajne môžu spôsobiť takúto vážnu a nenapraviteľnú škodu (uznesenie HFB a i./Komisia, už citované, bod 67).
74 Nakoniec bolo stanovené, že škodu finančnej povahy nemožno považovať, okrem výnimočných okolností, za nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú, pokiaľ môže byť predmetom následnej finančnej kompenzácie (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 1991, Abertal a i./Komisa, C‑213/91 R, Zb s. I‑5109, bod 24, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. mája 2001, Poste Italiane/Komisia, T‑53/01 R, Zb. s. II‑1479, bod 119), a tiež, že predbežné opatrenie je odôvodnené ak sa zdá, že pri jeho nedostatku sa bude žalobca nachádzať v situácií, ktorá môže ohroziť jeho existenciu alebo nenapraviteľne zmeniť jeho postavenie na trhu (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 20. júla 2000, Esedra/Komisa, T‑169/00 R, Zb. s. II‑2951, bod 45, a z 27. júla 2004, TQ3 Travel Solutions Belgium/Komisia, T‑148/04 R, Zb. s. II‑2627, bod 46).
75 V prejednávanej veci je potrebné skúmať, či žalobcovia z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že nová klasifikácia nPB, ako vyplýva zo smernice 2004/73, sa môže dotknúť ich záujmov tak, že im spôsobí vážnu a nenapraviteľnú škodu predtým, ako Súd prvého stupňa rozhodne v konaní vo veci samej.
76 V tejto súvislosti je potrebné analyzovať odlišným spôsobom, po prvé, účinky kvalifikácie nPB ako vysoko horľavej látky na obchodnú a finančnú situáciu žalobcov, po druhé účinky kvalifikácie nPB ako reprodukčného jedu kategórie 2 na tú istú obchodnú a finančnú situáciu, a po tretie, účinky týchto dvoch kvalifikácií na práva, ktoré žalobcovia majú ako držitelia patentu na Ensolv.
77 Po prvé, pokiaľ ide o kvalifikáciu nPB ako vysoko horľavej látky, žalobcovia predovšetkým uvádzajú, že z dôvodu ustanovení smernice 67/548 v znení zmien a doplnení v spojení so smernicou 1999/45 sa musí Ensolv klasifikovať ako vysoko horľavý prípravok. Dôsledkom tejto klasifikácie je povinnosť žalobcov zmeniť ich reklamné materiály, „karty bezpečnostných údajov“, výrobný proces a prepravu. Okrem toho vzhľadom na nevýhody spojené s kvalifikáciou Ensolvu, sa tento nebude viac líšiť od iných výrobkov a jeho používanie bude mať za následok neúmerne vysoké náklady, čo zníži obchodné výhody získané v priebehu posledných rokov.
78 Za predpokladu však, že kvalifikácia nPB ako vysoko horľavej látky má skutočne za následok nová klasifikáciu Ensolvu, o čom má Komisia pochybnosti, je potrebné konštatovať, že žalobcovia v žiadnom prípade nepredkladajú dôkazy umožňujúce preukázať, že takáto zmena by mohla mať vážne a nenapraviteľné dôsledky na ich finančnú a obchodnú situáciu.
79 Žalobcovia predovšetkým nepredkladajú dôkazy umožňujúce posúdiť finančné náklady, ktoré im vzniknú z dôvodu zmien ich reklamných materiálov, „kariet bezpečnostných údajov“, výrobného procesu a prepravy.
80 Potom tvrdenie a dôkazy, ktoré predložili žalobcovia v ich návrhu na nariadenie predbežných opatrení, sú príliš nepresné a nedostačujúce pre posúdenie existencie a závažnosti prekážok, ktoré môžu vzniknúť ich zákazníkom z dôvodu prípadnej klasifikácie Ensolvu ako vysoko horľavého výrobku. Tie isté dôkazy sú okrem iného nedostačujúce na posúdenie vlastností trhu, na ktorom sa Ensolv predáva, ako sú vlastnosti výrobkov, ktoré sú voči nemu konkurenčné, a o to viac na to, aby sa preukázalo, že nová klasifikácia nPB a prípadne Ensolvu, bude mať za následok vážne a nenapraviteľné zníženie obratu žalobcov alebo ich podielov na trhu.
81 V tejto súvislosti nemožno prísažné vyhlásenie jedného z riadiacich pracovníkov Envirotech Europe, ktoré bolo predložené v prílohe k návrhu na nariadenie predbežných opatrení, považovať za dostatočne dokázané na preukázanie údajných účinkov.
82 Tiež nemožno považovať za dostatočne dokázané vyhlásenie jedného z distribútorov žalobcov, ktoré bolo predložené v prílohe k návrhu na nariadenie predbežných opatrení. V tomto vyhlásení totiž dotknutý distribútor uvádza, že pokiaľ jeho zákazníci prestanú nakupovať Ensolv, prestane objednávať výrobok od žalobcov. Vyhlásenia tohto distribútora sú jednak nedostatočné na preukázanie reálnosti takýchto reakcií zo strany konečných zákazníkov a prípadne závažnosti následkov, ktoré tieto reakcie spôsobia žalobcom. A jednak žalobcovia neupresňujú, akú časť ich celkového predaja predstavuje nákup tohto distribútora, pričom sa zdá, že tento distribútor pôsobí iba v Spojenom kráľovstve a Írsku.
83 Okrem toho aj za predpokladu, že by žalobcovia z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že im vznikne vážna strata podielov na trhu z dôvodu novej klasifikácie nPB, nepreukázali však, že existujú prekážky štrukturálnej a právnej povahy, ktoré by im opäť bránili získať značnú časť týchto podielov na trhu, a to predovšetkým po ustanovení vhodných reklamných opatrení (pozri analogicky uznesenie Komisie/Cambridge Healthcare Supplies, už citovaný v bode 58 vyššie, bod 111).
84 Nakoniec aj za predpokladu, že by žalobcovia preukázali, že z dôvodu trvania účinnosti smernice 2004/73 už nepredajú žiaden Ensolv na území Spoločenstva, nepreukázali však, že tým tiež bude ohrozená ich existencia.
85 Po prvé, aj keď totiž žalobcovia uvádzajú, že predávajú iba jediný výrobok, a to Ensolv, neuvádzajú nič o časti ich celkového obratu, ktorú predstavuje ich predaj tohto výrobku v Spoločenstve. Teda sa nepreukázalo, že žalobcovia nepredávajú mimo Spoločenstva, čo by im umožnilo naďalej existovať až do rozhodnutia Súdu prvého stupňa v rámci konania vo veci samej.
86 Po druhé, žalobcovia nepredkladajú žiaden dôkaz týkajúci sa ich súčasnej finančnej situácie. Pri nedostatku takýchto dôkazov nič nenasvedčuje tomu, že aj v prípade, že by museli úplne ukončiť svoju činnosť na území Spoločenstva, nemajú finančné rezervy, ktoré by im umožnili naďalej existovať až do rozhodnutia Súdu prvého stupňa v rámci konania vo veci samej.
87 Vzhľadom na údaje uvedené v spise nemožno teda považovať kvalifikáciu nPB ako vysoko horľavej látky za majúcu vážne a nenapraviteľné dôsledky na finančnú a obchodnú situáciu žalobcov.
88 Po druhé, pokiaľ ide o dôsledky kvalifikácie nPB ako reprodukčného jedu kategórie 2, žalobcovia v podstate uvádzajú, že táto kvalifikácia bude mať za následok stiahnutie nPB a Ensolvu z trhu. Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k existencii takéhoto dôsledku, je najprv potrebné konštatovať, že z dôvodov, ktoré už boli uvedené vyššie (body 84 až 86 vyššie), žalobcovia nepreukázali, že im bude spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda aj za predpokladu, že by museli úplne ukončiť predaj Ensolvu na území Spoločenstva.
89 Ďalej, aj keď žalobcovia tvrdia, že kvalifikácia nPB ako reprodukčného jedu kategórie 2 im môže spôsobiť stratu podielu na trhu, z právneho hľadiska dostatočne nepreukázali reálnosť tejto straty, jej závažnosť ani to, že existujú prekážky štrukturálnej alebo právnej povahy, ktoré by im bránili opätovne získať značnú časť podielov na trhu, ktoré by mohli stratiť (pozri bod 83 vyššie).
90 Nakoniec, pokiaľ ide o dôsledky nového povoľovacieho konania, ktoré bude uplatniteľné v rámci „programu REACH“, je potrebné konštatovať, že nariadenia uvedené žalobcami neboli ešte prijaté a že škoda, ktorá by im tým mohla byť spôsobená, je preto čisto hypotetická. Škoda tejto povahy však nemôže odôvodniť nariadenie navrhovaných predbežných opatrení (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 15. júla 1998, Prayon-Rupel/Komisia, T‑73/98 R, Zb. s. II‑2769, body 22, 26 a 38; z 8. decembra 2000, BP Nederland a i./Komisia, T‑237/99 R, Zb. s. II‑3849, body 57 a 66, a z 15. januára 2001, Le Canne/Komisia, T‑241/00 R, Zb. s. II‑37, bod 37).
91 Vzhľadom na údaje uvedené v spise nemožno teda považovať novú klasifikáciu nPB ako reprodukčného jedu kategórie 2 za majúcu vážne a nenapraviteľné dôsledky na finančnú a obchodnú situáciu žalobcov.
92 Nakoniec po tretie, je potrebné konštatovať, že tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa novou klasifikáciou nPB „zbaví predmet“ patentu na Ensolv, je príliš vágna, aby preukázala možnosť spôsobenia vážnej a nenapraviteľnej škody. V rozsahu, v akom sa žalobcovia snažia preukázať, že nová klasifikácia nPB môže mať z právneho hľadiska vplyv na ich výhradné práva, nie je ich tvrdenie dostatočne presné, podrobné a podložené na preukázanie, že takéto dôsledky sú pravdepodobné, vážne a nenapraviteľné. Okrem toho v rozsahu, v akom sa žalobcovia snažia preukázať, že trvanie účinnosti smernice 2004/73 bude mať škodlivý účinok na obchodnú hodnotu ich licencie, sa pri nedostatku dôkazov týkajúcich sa ich finančnej situácie tiež nepreukázalo, po prvé, že takáto škoda by bola vážna (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. mája 1990, Comos-Tank a i./Komisia, C‑51/90 R a C‑59/90 R, Zb. s. I‑2167, bod 26), po druhé, že môže byť ohrozená existencia žalobcov (pozri body 85 a 86 vyššie), a po tretie, že sa na uvedenú škodu nemôže vzťahovať finančná kompenzácia.
93 Žalobcovia teda nepreukázali, že by im hrozilo spôsobenie vážnej a nenapraviteľnej ujmy z dôvodu trvania účinnosti smernice 2004/73. V dôsledku toho sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí zamietnuť bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať podmienku fumus boni iuris a zvážiť dotknuté záujmy.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
nariadil:
1. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.
2. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
V Luxemburgu 10. februára 2005