UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 11. decembra 2014 (*)
„Konanie – Určenie výšky trov konania – Odmena advokáta – Zastúpenie orgánu Únie advokátom – Paušálna odmena – Cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom splnomocneného zástupcu – Náklady na preklad – Nahraditeľné trovy konania – Ekonomická situácia žalobcu“
Vo veci T‑283/08 P‑DEP,
ktorej predmetom je návrh na určenie výšky trov konania v dôsledku rozsudku zo 7. júla 2011, Longinidis/Cedefop (T‑283/08 P, Zb. VS, EU:T:2011:338),
Pavlos Longinidis, s bydliskom v Solúne (Grécko), v zastúpení: P. Yatagantzidis, advokát,
odvolateľ,
ďalší účastník konania
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), v zastúpení: M. Fuchs, splnomocnená zástupkyňa,
žalovaný v prvostupňovom konaní,
VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora),
v zložení: predseda M. Jaeger, sudcovia M. Prek a G. Berardis (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Skutkový stav, konanie a návrhy účastníkov konania
1 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 16. júla 2008 podal Pavlos Longinidis podľa článku 9 prílohy I Štatútu Súdneho dvora Európskej únie odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozsudku z 24. apríla 2008, Longinidis/Cedefop (F‑74/06, Zb. VS, EU:F:2008:48), ktorým Súd pre verejnú službu zamietol jeho žalobu smerujúcu najmä k zrušeniu rozhodnutia Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) z 30. novembra 2005, ktorým bola ukončená jeho pracovná zmluva dočasného zamestnanca na dobu neurčitú.
2 Rozsudkom zo 7. júla 2011, Longinidis/Cedefop (T‑283/08 P, Zb. VS, EÚ:T:2011:338), Všeobecný súd toto odvolanie v celom rozsahu zamietol, pretože šesť odvolacích dôvodov, ktoré pán Longinidis predložil, bolo posúdených ako neprípustné, nedôvodné alebo neúčinné. Všeobecný súd tiež rozhodol, že pán Longinidis znáša svoje vlastné trovy konania a že je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložilo stredisko Cedefop v rámci daného konania.
3 Listom zo 14. decembra 2011 požiadalo Cedefop pána Longinidisa o zaplatenie sumy v celkovej výške 16 641,28 eura ako náhrady nákladov spojených s konaním o opravnom prostriedku, ktorá sa skladala z čiastky zaplatenej advokátovi pánovi Anestisovi, ktorého služby Cedefop využilo v súvislosti s uvedeným konaním, cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom splnomocneného zástupcu strediska Cedefop v Luxemburgu (Luxembursko) na účely pojednávania a nákladov na preklad.
4 Napriek viacerým pokusom o doručenie listu zo 14. decembra 2011, o ktoré sa pokúsila súkromná kuriérska služba, bol tento list doručený pánovi Longinidisovi až 19. januára 2012 ako príloha ďalšieho listu, ktorý mu Cedefop zaslalo a ktorý sa tiež týkal predmetných nákladov. Uvedeným listom Cedefop pána Longinidisa vyzvalo, aby mu oznámil svoje pripomienky najneskôr do 10. februára 2012.
5 Po tom, ako pán Longinidis na základe korešpondencie so strediskom Cedefop dosiahol predĺženie tejto lehoty, odpovedal na list z 19. januára 2012 listom z 2. marca 2012, teda v deň uplynutia príslušnej predĺženej lehoty.
6 V tomto liste pán Longinidis po prvé uviedol, že zastupujúci riaditeľ strediska Cedefop, ktorý podpísal listy zo 14. decembra 2011 a z 19. januára 2012, mal konflikt záujmov s pánom Longinidisom. Po druhé tvrdil, že tieto listy a ich prílohy boli príliš neisté, pretože podľa neho z nich nemožno pochopiť dôvody, pre ktoré bolo Cedefop zastúpené nielen splnomocneným zástupcom, ale aj advokátom, ktorého hodinová sadzba a počet odpracovaných hodín neboli uvedené, a nebolo uvedené ani to, prečo boli vynaložené náklady na preklad. Po tretie požiadal, aby konanie týkajúce sa nákladov, ktoré má stredisku Cedefop zaplatiť, bolo prerušené až do vymenovania nového riaditeľa tohto orgánu.
7 Listom z 23. marca 2012 Cedefop pánovi Longinidisovi odpovedalo, že suma vo výške 16 641,28 eura je správna a jeho námietky sú nedôvodné. Pán Longinidis na tento list neodpovedal ani nezaplatil.
8 Keďže stredisko Cedefop sa domnievalo, že pán Longinidis svojím postojom napáda trovy konania nahraditeľné v zmysle článku. 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. septembra 2013 podalo prejednávaný návrh na určenie výšky trov konania, ktorým vyzvalo Všeobecný súd, aby určil sumu 16 641,28 eura ako výšku nahraditeľných trov konania v nadväznosti na rozsudok Longinidis/Cedefop (EÚ:T:2011:338), zvýšenú o sumu 2 061,25 eura zodpovedajúcu nákladom na preklad daného návrhu z anglického jazyka do jazyka konania.
9 Pán Longinidis vo svojom vyjadrení podanom do kancelárie Všeobecného súdu 13. decembra 2013 navrhol, aby Všeobecný súd tento návrh strediska Cedefop zamietol ako neprípustný alebo nedôvodný, alebo subsidiárne, aby znížil výšku trov konania považovaných za nahraditeľné trovy konania, ktoré by v žiadnom prípade nemali prekročiť sumu [dôverné](1) eur.
Právny stav
O prípustnosti
10 Pán Longinidis vo svojom vyjadrení k prejednávanému návrhu na určenie výšky trov konania napáda jeho prípustnosť.
11 Po prvé tvrdí, že tento návrh je neprípustný, pretože medzi účastníkmi konania nedošlo k popretiu nahraditeľných trov konania. Konkrétne uvádza, že jeho list z 2. marca 2012 nemožno považovať za dôkaz toho, že poprel čiastku, na ktorej zaplatenie ho Cedefop vyzvalo. Tento list bol v podstate žiadosťou o prerušenie administratívneho konania o náhradu nákladov vynaložených strediskom Cedefop, aby sa zabránilo tomu, že bude vedené riaditeľom, ktorý údajne nemôže byť voči pánovi Longinidisovi nestranný.
12 Treba pripomenúť, že podľa článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o námietke s ohľadom na nahraditeľné trovy konania rozhodne Všeobecný súd uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, a to na návrh účastníka konania, po predložení pripomienok druhého účastníka konania.
13 V tejto súvislosti nemožno pripustiť, že námietka proti trovám konania v zmysle uvedeného článku sa považuje za podanú len vtedy, keď ten, proti komu návrh podaný úspešným účastníkom konania na náhradu trov konania smeruje, výslovne a úplne tento návrh odmieta. V takom prípade by totiž stačilo, aby účastník konania, ktorý bol v súdnom spore zaviazaný na náhradu trov konania vynaložených druhým účastníkom konania, nijako nereagoval alebo zaujal vyhýbavý postoj, v dôsledku čoho by podanie návrhu na určenie výšky trovy konania podľa uvedeného článku bolo nemožné. Takýto výsledok by zbavil potrebného účinku postup stanovený v článku 92 rokovacieho poriadku, ktorým je to, aby sa o trovách konania rozhodlo s konečnou platnosťou (pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. marca 2014, Marcuccio/Komisia, T‑126/11 P‑DEP, EU:T:2014:171, bod 13).
14 Po druhé pán Longinidis tvrdí, že tento návrh je príliš neurčitý, keďže stredisko Cedefop nespresnilo, z akého dôvodu boli ním vynaložené náklady nutné, ani počet odpracovaných hodín či hodinovú sadzbu jeho advokáta.
15 Táto námietka neprípustnosti musí byť tiež zamietnutá, keďže otázka, či návrh na určenie výšky trov konania obsahuje dostatočné informácie o nutnosti trov konania, sa týka dôvodnosti návrhu, a nie jeho prípustnosti.
O veci samej
16 Ako vyplýva z vyššie uvedených bodov 3 a 8, Cedefop navrhuje, aby mu pán Longinidis zaplatil celkovú sumu vo výške 18 702,53 eura. Táto suma sa skladá zo:
– sumy 8 869,04 eura, ktorá zodpovedá sume zaplatenej pánovi Anestisiovi v súvislosti s konaním o odvolaní, z čoho 869,04 eura tvoria výdavky,
– sumy 923,49 eura, ktorá zodpovedá cestovným nákladov a výdavkom spojených s pobytom splnomocneného zástupcu strediska Cedefop v Luxemburgu v rámci pojednávania v uvedenej veci,
– sumy 6 848,75 eura, ktorá zodpovedá údajne nevyhnutným nákladom na preklad v rámci uvedeného konania,
– sumy 2 061,25 eura zodpovedajúcej nákladom na preklad tohto návrhu na určenie výšky trov konania z anglického jazyka do jazyka konania.
17 Pán Longinidis po prvé tvrdí, že nebolo potrebné, aby Cedefop využilo na pomoc svojho splnomocnenému zástupcovi služby externého advokáta, po druhé, že výška odmeny tohto advokáta nie je odôvodnená ani overiteľná, po tretie, že nebolo nutné, aby bol uvedený splnomocnený zástupca prítomný na pojednávaní pred Všeobecným súdom, a po štvrté, že náklady na preklad vynaložené strediskom Cedefop nie sú trovami, ktoré sa nahrádzajú. Dodáva, že v každom prípade mu jeho ekonomická situácia neumožňuje zaplatiť stredisku Cedefop viac ako 4 000 eur.
Úvodné pripomienky
18 Podľa článku 91 písm. b) rokovacieho poriadku sa za nahraditeľné trovy konania považujú nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta.
19 Z tohto ustanovenia vyplýva, že trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sú obmedzené jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním na Všeobecnom súde, a jednak na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné (uznesenia z 31. marca 2011, Tetra Laval/Komisia, T‑5/02 DEP a T‑80/02 DEP, EU:T:2011:129, bod 53, a z 23. marca 2012, Kerstens/Komisia, T‑498/09 P‑DEP, EU:T:2012:147, bod 13).
20 Z ustálenej judikatúry navyše vyplýva, že keďže neexistuje ustanovenie práva Únie, ktoré by bolo tarifnej povahy, súd Únie má slobodne posúdiť okolnosti veci a zohľadniť pritom predmet a povahu sporu, jeho význam z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosť prípadu, rozsah práce, ktorú mohlo sporové konanie vyžadovať od splnomocnených zástupcov alebo poradcov, ktorí na veci pracovali, a hospodárske záujmy, ktoré predstavoval spor pre účastníkov konania (uznesenie z 28. júna 2004, Airtours/Komisia, T‑342/99 DEP, Zb., EU:T:2004:192, bod 18, a Kerstens/Komisia, EU:T:2012:147, bod 14).
21 Pri stanovení trov konania, ktoré sa nahrádzajú, Všeobecný súd zohľadní všetky okolnosti danej veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania, t. j. vrátane nutných výdavkov týkajúcich sa konania o určení výšky trov konania (uznesenie Kerstens/Komisia, EU:T:2012:147, bod 15).
O využití externého advokáta
22 Cedefop tvrdí, že na rozdiel od toho, čo pán Longinidis uviedol v liste z 2. marca 2012, bolo nevyhnutné, aby toto stredisko zastupoval nielen splnomocnený zástupca, ale aj advokát, a že toto rozhodnutie nemôže spochybniť účastník konania, ktorý bol zaviazaný na náhradu trov konania. Cedefop dodáva, že išlo o toho istého advokáta, ktorý ho už zastupoval pred Súdom pre verejnú službu a ktorý ovláda gréčtinu, t. j. jazyk, ktorý si pán Longinidis zvolil ako jazyk konania, keďže splnomocnený zástupca poverený týmto prípadom tento jazyk neovládal.
23 Pán Longinidis tvrdí, že Cedefop nepreukázalo, že bolo nutné využiť služby externého advokáta, ktorý mal pomáhať splnomocnenému zástupcovi poverenému týmto prípadom. Konkrétne pán Longinidis tvrdí, že v dôsledku jeho rozhodnutia s ohľadom na jazyk konania nebolo možné dospieť k záveru, že predmetná pomoc bola nutná.
24 V tejto súvislosti z článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 prvého odseku uvedeného štatútu, vyplýva, že inštitúcie Európskej únie sa môžu, pokiaľ ide o spôsob, akým sa chcú dať zastúpiť alebo zabezpečiť si pomoc pred súdom Únie, slobodne rozhodnúť pre využitie pomoci advokáta. Keď tieto inštitúcie využijú pomoc advokáta, ktorého odmenu sú povinné zaplatiť, na odmenu tohto advokáta sa vzťahuje pojem nutné výdavky vynaložené v súvislosti s konaním, bez toho aby inštitúcia bola povinná preukazovať, že využitie služieb tohto advokáta alebo tejto osoby bolo objektívne odôvodnené. Na účely uplatňovania uvedeného ustanovenia štatútu treba úrady alebo agentúry Únie, akým je stredisko Cedefop, považovať za dané inštitúcie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. októbra 2013, CPVO/Schräder, C‑38/09 P‑DEP, EU:C:2013:679, body 20 až 22 a citovanú judikatúru).
25 Okrem toho, hoci skutočnosť, že Cedefop sa obrátilo na splnomocneného zástupcu a externého advokáta nie je relevantná, pokiaľ ide o prípadnú nahraditeľnosť predmetných trov konania, pretože neexistuje nič, na základe čoho by ich bolo možné zásadne vylúčiť, táto skutočnosť môže mať vplyv na určenie výšky trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním, ktoré sa majú napokon nahradiť. Takže keď sa žalovaný úrad alebo agentúra rozhodnú v niektorých veciach využiť služby advokáta, zatiaľ čo v iných veciach sa nechajú zastupovať svojimi splnomocnenými zástupcami, nejde o otázku porušenia zásady rovnosti zaobchádzania so žalobcami (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. mája 2013, Marcuccio/Komisia, T‑278/07 P‑DEP, Zb., EU:T:2013:269, bod 14).
26 Akékoľvek iné posúdenie, ktoré by právo úradu alebo agentúry Únie požadovať všetky alebo časť odmien vyplatených advokátovi podmieňovalo preukázaním „objektívnej“ nevyhnutnosti využiť jeho služby, by v skutočnosti predstavovalo nepriame obmedzenie slobody zaručenej článkom 19 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora a pre súd Únie by znamenalo povinnosť nahradiť svojím posúdením posúdenie inštitúcií, úradov a agentúr, ktoré zodpovedajú za organizáciu svojich služieb. Takáto úloha však nie je v súlade ani s článkom 19 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, ani s vnútornou organizačnou právomocou, ktorú majú inštitúcie a úrady alebo agentúry Únie pri správe svojich vecí na súdoch Únie (uznesenie Marcuccio/Komisia, EU:T:2013:269, bod 15).
27 Z tejto judikatúry vyplýva, že tvrdenie pána Longinidisa, ktorým spochybňuje nutnosť využitia externého advokáta strediskom Cedefop, nemôže uspieť (pozri v tomto zmysle uznesenia CPVO/Schräder, EU:C:2013:679, bod 23, a Marcuccio/Komisia, EU:T:2014:171, bod 30).
O odmene advokáta strediska Cedefop
28 S cieľom posúdiť na základe kritérií uvedených v bode 20 vyššie nutnosť výdavkov skutočne vynaložených v súvislosti s konaním je navrhovateľ povinný poskytnúť presné údaje. Hoci neposkytnutie takýchto informácií nebráni Všeobecnému súdu, aby na základe spravodlivého posúdenia určil výšku nahraditeľných trov konania, dostáva ho do situácie, v ktorej musí požiadavky navrhovateľa posúdiť nevyhnutne striktne (pozri uznesenie Marcuccio/Komisia, EU:T:2014:171, bod 31 a citovanú judikatúru).
29 V prejednávanej veci Cedefop požaduje sumu 8 000 eur zodpovedajúcu paušálnej sume dohodnutej so svojím externým advokátom. Uvádza, že takáto paušálna odmena predstavuje obvyklú výšku odmien, ktoré žiadajú advokáti špecializujúci sa na právo Únie, a že odmena stanovená na základe hodinovej sadzby by bola pravdepodobne vyššia.
30 Pán Longinidis predovšetkým tvrdí, že Cedefop neuviedlo hodinovú sadzbu odmeny svojho advokáta ani počet hodín, ktoré tento advokát odpracoval v súvislosti s konaním o odvolaní. Ďalej zdôrazňuje, že predmetnú paušálnu sumu, ktorá bola dohodnutá medzi strediskom Cedefop a jeho advokátom skôr, než začal vykonávať činnosť potrebnú na účely konania o odvolaní, nemožno považovať za sumu, ktorá predstavuje skutočnú hodnotu vykonanej práce. Napokon tvrdí, že návrh na určenie výšky nákladov nespresňuje, ako boli činnosti, ktoré boli nevyhnutné na obhajobu strediska Cedefop, rozdelené medzi jeho splnomocneného zástupcu a advokáta.
31 Na úvod treba pripomenúť, že súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale je oprávnený stanoviť sumu, do akej výšky môžu byť tieto odmeny vymáhané od účastníka konania zaviazaného na náhradu trov konania. V tomto zmysle paušálna povaha odmeny nemá vplyv na posúdenie sumy, ktorá sa nahrádza ako trovy konania, Všeobecným súdom, keďže súd vychádza z ustálených sudcovských kritérií a z presných údajov, ktoré musia predložiť účastníci konania. Hoci neposkytnutie takýchto informácií nebráni Všeobecnému súdu, aby na základe spravodlivého posúdenia určil výšku trov konania, ktoré sa nahrádzajú, dostáva ho do situácie, v ktorej musí požiadavky navrhovateľa posúdiť nevyhnutne striktne, ako bolo uvedené v bode 28 vyššie (uznesenia Marcuccio/Komisia, EU:T:2013:269, bod 20, a Marcuccio/Komisia, EU:T:2014:171, bod 38).
32 Ak Cedefop neposkytlo žiadne ďalšie informácie, musí Všeobecný súd uplatniť kritériá uvedené v bode 20 vyššie len na základe informácií, ktoré má k dispozícii.
33 Po prvé, pokiaľ ide o povahu sporu, treba uviesť, že prejednávaný návrh sa týka nákladov vynaložených v rámci konania o odvolaní pred Všeobecným súdom, ktoré sa vzhľadom na svoju povahu obmedzuje na právne otázky a jeho predmetom nie je zistenie skutkového stavu (pozri uznesenie Marcuccio/Komisia, EU:T:2014:171, bod 32 a citovanú judikatúru).
34 Treba však vziať do úvahy skutočnosť, že pán Longinidis vo svojom odvolaní tvrdil, že Všeobecný súd skreslil niektoré dôkazy, ako vyplýva z bodov 32 a 35 rozsudku Longinidis/Cedefop (EU:T:2011:338). Cedefop sa teda muselo vo svojom vyjadrení k odvolaniu v tejto súvislosti vyjadriť.
35 Po druhé, pokiaľ ide o predmet sporu, zložitosť prípadu a rozsah práce, ktorú mohlo sporové konanie vyžadovať od strediska Cedefop, treba pripomenúť, že odvolanie pána Longinidisa, ktoré malo 20 strán a obsahovalo množstvo príloh, napádalo viaceré časti rozsudku Longinidis/Cedefop (EU:F:2008:48), ktorý mal 185 bodov. V tohto odvolaní bolo uplatnených šesť odvolacích dôvodov, pričom prvý z nich bol založený na porušení ustanovení upravujúcich vykonávanie dôkazov a skreslení dôkazov, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia zo strany súdu, tretí na nesprávnom výklade povinnosti odôvodnenia, ktorá prináleží správnemu orgánu, štvrtý na nesprávnom zistení, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, piaty na nesprávnom výklade zásady dodržiavania práva na obhajobu a šiesty na porušení zásady nestrannosti, ako to vyplýva z bodu 27 rozsudku Longinidis/Cedefop (EU:T:2011:338).
36 Cedefop v rámci svojho 21 stranového vyjadrenia k odvolaniu zaujalo stanovisko ku všetkým odvolacím dôvodom, ktoré pán Longinidis predložil. Ako však správne poznamenal pán Longinidis, práca pána Anestisia bola uľahčená tým, že už dôkladne poznal problematiku, o ktorú v konaní o odvolaní išlo, keďže Cedefop zastupoval už v prvostupňovom konaní.
37 Treba tiež uviesť, že šiesty odvolací dôvod sa týkal otázky prípustnosti, čo viedlo Všeobecný súd k položeniu písomných otázok účastníkom konania, ktorí na ne odpovedali 20 stranovým vyjadrením v prípade pána Longinidisa a 10 stranovým vyjadrením v prípade strediska Cedefop.
38 Okrem toho na základe návrhu pána Longinidisa Všeobecný súd rozhodol o konaní pojednávania, čo si nevyhnutne vyžadovalo prípravu zo strany pána Anestisa.
39 Z toho vyplýva, že išlo o zložitý spor, ako to preukazuje aj dĺžka rozsudku Longinidis/Cedefop (EU:T:2011:338), ktorý má 133 bodov.
40 Po tretie, pokiaľ ide o ekonomický záujem v spore, treba uviesť, že aj keby sa vec týkala len jedného zamestnanca strediska Cedefop, ako tvrdí pán Longinidis, bolo nutné potvrdiť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na náhradu údajnej nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur a údajnej majetkovej ujmy zodpovedajúcej základnému platu, mzdovým prirážkam a sumám dôchodkových nárokov, ktoré by boli pánovi Longinidisovi vyplatené, keby nebol prepustený.
41 Takže treba dospieť k záveru, že na rozdiel od tvrdenia pána Longinidisa sa spor týkal dôležitého ekonomického záujmu nielen pána Longinidisa, ale aj strediska Cedefop.
42 Po štvrté v súvislosti s významom sporu z hľadiska práva Únie, treba poznamenať, že viaceré odvolacie dôvody pána Longinidisa mohli byť Všeobecným súdom zamietnuté už na základe uplatnenia judikatúry vychádzajúcu z rozsudku z 8. septembra 2009, ETF/Landgren (T‑404/06 P, Zb., EU:T:2009:313), týkajúcej sa najmä povinností, ktoré má administratíva pri prepustení dočasného zamestnanca z pracovného pomeru, a ustálených zásad týkajúcich sa právomocí súdu v rámci odvolania. Rozsudok Longinidis/Cedefop (EU:T:2011:338) však obsahuje dôležité spresnenia týkajúce sa najmä rozsahu prezumpcie zákonnosti aktov Únie (bod 39), možnosti, aby rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti dopĺňalo odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu (bod 72), ako aj nestrannosti paritného orgánu, akým je odvolacia komisia strediska Cedefop (bod 115). Z tohto dôvodu treba dospieť k záveru, že spor mal z hľadiska práva Únie určitý význam.
43 Vzhľadom na všetky tieto úvahy, keďže Cedefop nepredložilo žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, sa suma vo výške 8 000 eur, ktorú požaduje, javí ako neprimeraná. O okolnostiach prípadu teda bude spravodlivo rozhodnuté, ak sa výška odmeny pána Anestisa, t. j. trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, stanoví v paušálnej výške 6 000 eur.
O výdavkoch advokáta strediska Cedefop
44 Cedefop požaduje, aby pán Longinidis nahradil nielen odmenu jeho advokáta, ale aj jeho výdavky, ktoré vyplývajú z faktúr pripojených k danému návrhu na určenie výšky trov konania.
45 Pán Longinidis namieta, že nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci, že pán Anestis uvedené výdavky skutočne vynaložil.
46 V tejto súvislosti treba uviesť, že sa faktúry, ktoré predložilo Cedefop v prílohe k svojmu návrhu na určenie výšky trov konania, obmedzujú na uvedenie dvoch súm ako výdavkov vynaložených pánom Anestisom, a to sumy vo výške 355,54 eura a sumy vo výške 513,50 eura, bez toho, aby boli tieto výdavky ďalej rozpísané.
47 Keďže Cedefop neposkytlo žiadne ďalšie spresnenia, celková výška súm, ktorá predstavuje 869,04 eura, sa javí ako neprimeraná. Z toho dôvodu treba rozhodnúť, že za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, možno stanoviť výdavky advokáta strediska Cedefop v paušálnej výške 300 eur (pozri v tomto zmysle uznesenie z 1. októbra 2013, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P‑DEP, Zb., EU:C:2013:644, bod 26, CPVO/Schräder, EU:C:2013:679, bod 41).
O cestovných nákladoch splnomocneného zástupcu strediska Cedefop
48 Cedefop tvrdí, že cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom jeho splnomocneného zástupcu v Luxemburgu v rámci pojednávania 13. decembra 2010 predstavujú nahraditeľné trovy konania. Jeden splnomocnený zástupca a jeden advokát totiž predstavujú minimálne zastúpenie.
49 Pán Longinidis namieta, že na uvedenom pojednávaní by postačovala prítomnosť pána Anestisa. Cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom splnomocneného zástupcu tohto orgánu v Luxemburgu teda nemožno podľa jeho tvrdenia považovať za nahraditeľné trovy konania.
50 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v zásade možno za nutné výdavky v zmysle článku 91 písm. b) rokovacieho poriadku považovať výdavky jedného advokáta alebo jedného splnomocneného zástupcu každého účastníka konania. Výdavky spojené s účasťou druhého advokáta alebo splnomocneného zástupcu sú teda nahraditeľné len z dôvodu osobitných okolností, ktoré sa týkajú najmä povahy predmetného sporu (pozri uznesenie z 20. januára 2014, Schönberger/Parlament, T‑186/11 DEP, EU:T:2014:40, bod 29 a citovanú judikatúru).
51 Treba však konštatovať, že v prejednávanom prípade takéto okolnosti nenastali. Samotné Cedefop totiž argumentovalo, že služby externého advokáta využilo aj v rámci konania o odvolaní podanom pánom Longinidisom z toho dôvodu, že tento advokát mal rozsiahle znalosti prípadu, keďže Cedefop zastupoval už v prvom stupni (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie CPVO/Schräder, EU:C:2013:679, bod 40), a ďalej tvrdilo, že sa špecializoval na oblasť verejnej služby a že splnomocnený zástupca tohto strediska neovládal dostatočne jazyk konania.
52 Z toho dôvodu treba konštatovať, že suma 923,49 eura, ktorá zodpovedá cestovným nákladom a výdavkom spojeným s pobytom splnomocneného zástupcu strediska Cedefop v Luxemburgu v rámci pojednávania, nemôže predstavovať nahraditeľné trovy konania.
O nákladoch na preklad
53 Cedefop tvrdí, že keďže si pán Longinidis ako jazyk konania zvolil gréčtinu, ktorú dostatočne neovládal ani jeho splnomocnený zástupca, ani jeho riaditeľ, trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, zahŕňajú v tejto veci aj náklady na preklad viacerých procesných dokumentov v odvolacom konaní do angličtiny, a náklady na preklad prejednávaného návrhu na určenie výšky trov konania, ktorý pripravil tento splnomocnený zástupca, z angličtiny do gréčtiny. Spresňuje, že predmetné preklady vyhotovilo Prekladateľské stredisko pre inštitúcie Európskej únie, ktorého faktúry boli priložené k uvedenému návrhu.
54 Pán Longinidis tvrdí, že náklady na preklad nemožno považovať za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že Cedefop sa rozhodlo využiť služby grécky hovoriaceho externého advokáta a že Cedefop si mohlo dať preložiť predmetné dokumenty interne.
55 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 35 ods. 1 a 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý sa uplatňuje na Súd pre verejnú službu na základe odkazu uvedeného v článku 29 jeho rokovacieho poriadku, jazyk konania si zvolí navrhovateľ z úradných jazykov Únie, okrem prípadov podľa odchylných ustanovení, ktoré nie sú v tomto prípade relevantné.
56 Takže pán Longinidis mal úplné právo zvoliť si gréčtinu ako jazyk konania pred Súdom pre verejnú službu.
57 Po druhé z článku 136a rokovacieho poriadku vyplýva, že jazykom konania v prípade odvolania podaného pánom Longinidisom musela byť gréčtina, pretože jazykom konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie Súdu pre verejnú službu, bola práve gréčtina.
58 Po tretie v súlade s článkom 35 ods. 3 rokovacieho poriadku bolo stredisko Cedefop povinné používať jazyk konania, ktorý si pán Longinidis zvolil.
59 Po štvrté podľa článku 1 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti voľného pohybu tovaru, slobody pohybu osôb, práva obchodných spoločností, politiky hospodárskej súťaže, poľnohospodárstva, bezpečnosti potravín, veterinárnej a fytosanitárnej politiky, dopravnej politiky, energetiky, daní, štatistiky, transeurópskych sietí, súdnictva a základných práv, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, životného prostredia, colnej únie, vonkajších vzťahov, zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky a inštitúcií (Ú. v. EÚ L 158, s. 1), sa označuje angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina nielen za úradné jazyky, ale aj za pracovné jazyky inštitúcií Únie (rozsudok zo 16. októbra 2013, Taliansko/Komisia, T‑248/10, EU:T:2013:534, bod 29). Okrem toho, hoci podľa článku 6 nariadenia č. 1 môžu orgány Spoločenstva vo svojom rokovacom poriadku stanoviť, ktorý z jazykov sa má použiť v osobitných prípadoch, Cedefop netvrdí, že by išlo o takýto osobitný prípad a že by to odôvodňovalo náhradu nákladov na preklad (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Taliansko/Komisia, EU:T:2013:534, bod 38).
60 Po piate článok 1d ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie stanovuje, že pri uplatňovaní tohto služobného poriadku je zakázaná akákoľvek diskriminácia, okrem iného na základe jazyka. Podľa odseku 6 prvej vety tohto článku každé obmedzenie zásady zákazu diskriminácie a zásady proporcionality musí byť zdôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi a musí byť zamerané na legitímne ciele všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky (rozsudok Taliansko/Komisia, EU:T:2013:534, bod 30).
61 Keby sa v tomto prípade pripustilo, že náklady na preklad, ktorých náhradu Cedefop požaduje, sú nahraditeľnými trovami konania, bol by pán Longinidis diskriminovaný na základe jazyka, pretože tieto trovy by orgánu Únie nevznikli, keby si pán Longinidis zvolil iný jazyk konania konania, napríklad angličtinu, teda jazyk, z ktorého a do ktorého si dalo Cedefop vyhotoviť dotknuté preklady.
62 Pokiaľ ide o preklad dokumentov týkajúcich sa konania o odvolaní, treba uviesť, že vzhľadom na okolnosti v prejednávanom prípade nemôže byť taká diskriminácia v žiadnom prípade dôvodná, keďže Cedefop využilo služby externého advokáta ovládajúceho jazyk konania, na čo malo právo podľa judikatúry uvedenej v bodoch 24 až 26 vyššie. Využitie služieb tohto advokáta treba považovať za dostačujúce na to, aby Cedefop mohlo v rámci súdneho konania začatého pánom Longinidis pred Všeobecným súdom pracovať v gréčtine v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení, ktoré sú uvedené v bodoch 58 a 59 vyššie.
63 Pokiaľ ide o preklad prejednávaného návrhu na určenie výšky trov konania, treba zdôrazniť, že takéto konanie si vyžaduje skôr účtovné než právne zručnosti (uznesenie z 26. septembra 2013, Schräder/CPVO, T‑187/06 DEP, EU:T:2013:522, bod 68), do tej miery, že splnomocnený zástupca strediska Cedefop mohol tento návrh pripraviť v jazyku konania za pomoci napríklad iných zamestnancov tejto inštitúcie, ktorí síce nemajú osobitné právne zručnosti, ale ovládajú gréčtinu.
64 Navyše treba tiež analogicky uplatniť judikatúru, podľa ktorej náklady týkajúce sa prekladov, ktoré sú inštitúcie Únie povinné predložiť Všeobecnému súdu podľa článku 43 ods. 2 rokovacieho poriadku, nemožno považovať za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú [pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 26. novembra 2004, EIB/De Nicola, C‑198/02 P(R)‑DEP, EU:C:2004:754, body 21 a 22]. Okrem toho Všeobecný súd už priznal nevyhnutnú povahu nákladov na preklad len za určitých podmienok v súvislosti s vedľajšími účastníkmi konania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. apríla 2006, Euroalliages a i./Komisia, T‑132/01 DEP, EU:T:2006:112, bod 46).
65 Za týchto okolností treba náklady na preklad vynaložené strediskom Cedefop vylúčiť z nahraditeľných trov konania.
O ekonomickej situácii pána Longinidisa
66 Pán Longinidis tvrdí, že v každom prípade je jeho ekonomická situácia taká, že si nemôže dovoliť nahradiť stredisku Cedefop sumu vyššiu ako [dôverné] eur, bez ohrozenia prostriedkov na živobytie svojej rodiny. V tejto súvislosti uvádza, že z jeho daňového priznania za rok 2012, ktoré priložil k svojmu vyjadreniu k návrhu na určenie výšky trov konania, vyplýva, že jeho príjmy pochádzajúce výlučne z jeho advokátskej činnosti predstavovali len [dôverné] eur.
67 V tejto súvislosti treba konštatovať, že hospodárska situácia účastníka konania, ktorý je povinný nahradiť trovy konania, nepatrí medzi zohľadňované kritériá na stanovenie trov konania, ktoré sa nahrádzajú, súdom Únie v rámci konania o určení výšky trov konania. Toto tvrdenie pána Longinidisa je teda úplne irelevantné.
68 Napokon treba uviesť, že daňové priznanie, na ktoré sa pán Longinidis odvoláva, uvádza iba jeho príjmy za rok 2012 a v každom prípade sa z neho nedá zistiť, aká je jeho celková finančná situácia.
69 Vzhľadom na vyššie uvedené sa výška nahraditeľných trov konania v tejto veci stanovuje na 6 300 eur, vrátane trov konania spojených s týmto konaním o určení výšky trov konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora)
nariadil:
Celková výška trov konania, ktoré má Pavlov Longinidis nahradiť Európskemu stredisku pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), sa stanovuje na 6 300 eur.
V Luxemburgu 11. decembra 2014