Vec T‑283/08 P‑DEP

Pavlos Longinidis

proti

Európskemu stredisku pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop)

„Konanie – Určenie výšky trov konania – Odmena advokáta – Zastúpenie orgánu Únie advokátom – Paušálna odmena – Cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom splnomocneného zástupcu – Náklady na preklad – Nahraditeľné trovy konania – Ekonomická situácia žalobcu“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (odvolacia komora) z 11. decembra 2014

1.      Súdne konanie – Trovy konania – Spochybnenie nahraditeľných trov konania – Pojem – Neexistencia požiadavky odmietnutia výzvy na náhradu trov konania zo strany účastníka konania, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 92 ods. 1)

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Ekonomická situácia účastníka konania, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania – Vylúčenie

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91 písm. b)]

3.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Pojem – Odmena zaplatená advokátovi inštitúciou, úradom alebo agentúrou Únie – Zahrnutie – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania so žalobcami z dôvodu využitia služieb advokáta v niektorých veciach, ale v iných nie – Neexistencia

[Štatút Súdneho dvora, článok 19 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91 písm. b)]

4.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Určenie vykonané na základe presných údajov poskytnutých žiadateľom alebo pri ich neexistencii spravodlivé posúdenie súdom Únie – Paušálna povaha odmeny advokáta – Neexistencia vplyvu na voľnú úvahu súdu

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91 písm. b)]

5.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Účasť viacerých advokátov – Podmienka – Existencia osobitných okolností

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91 písm. b)]

6.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Náklady na externé preklady týkajúce sa prekladov procesných písomností predložených inštitúciami Únie – Vylúčenie

[Nariadenie Rady č. 1, zmenené a doplnené nariadením č. 517/2013, článok 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 35 ods. 3, článok 43 ods. 2 a článok 91 písm. b)]

1.      Podľa článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o námietke s ohľadom na nahraditeľné trovy konania rozhodne Všeobecný súd uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, a to na návrh účastníka konania, po predložení pripomienok druhého účastníka konania.

Na účely zabránenia zbaveniu potrebného účinku postupu stanoveného v tomto ustanovení, ktorým je to, aby sa o trovách konania rozhodlo s konečnou platnosťou, teda nemožno pripustiť, aby sa námietka v zmysle uvedeného článku považovala za podanú len vtedy, keď ten, proti komu návrh podaný úspešným účastníkom konania na náhradu trov konania smeruje, výslovne a úplne tento návrh odmieta.

(pozri body 12, 13)

2.      Z článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred Všeobecným súdom, ako aj na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné. V tejto súvislosti musí Všeobecný súd slobodne posúdiť okolnosti veci a zohľadniť pritom predmet a povahu sporu, jeho význam z hľadiska práva Únie, ako aj obťažnosť veci, rozsah práce, ktorú mohlo sporové konanie vyžadovať od splnomocnených zástupcov alebo poradcov, ktorí na veci pracovali, a hospodárske záujmy, ktoré predstavoval spor pre účastníkov konania. Pri určení výšky trov konania, ktoré sa nahrádzajú, Všeobecný súd zohľadní všetky okolnosti veci až do okamihu vyhlásenia uznesenia o určení výšky trov konania, vrátane nutných výdavkov týkajúcich sa konania o určenie výšky trov konania.

Naopak ekonomická situácia účastníka konania, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, nepatrí medzi zohľadňované kritériá na stanovenie trov konania, ktoré sa nahrádzajú, súdom Únie v rámci konania o určení výšky trov konania.

(pozri body 19 – 21, 67)

3.      Z článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 prvého odseku uvedeného štatútu, vyplýva, že inštitúcie Únie sa môžu, pokiaľ ide o spôsob, akým sa chcú dať zastúpiť alebo zabezpečiť si pomoc pred súdom Únie, slobodne rozhodnúť pre využitie pomoci advokáta. Na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia štatútu treba úrady alebo agentúry Únie považovať za uvedené inštitúcie.

Hoci skutočnosť, že úrad alebo agentúra Únie sa obrátili na splnomocneného zástupcu a externého advokáta nie je relevantná, pokiaľ ide o prípadnú nahraditeľnosť predmetných trov konania, pretože neexistuje nič, na základe čoho by ich bolo možné zásadne vylúčiť, táto skutočnosť môže mať vplyv na určenie výšky trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním, ktoré sa majú napokon nahradiť. V tejto súvislosti nejde o otázku porušenia zásady rovnosti zaobchádzania so žalobcami, keď sa teda žalovaný úrad alebo žalovaná agentúra Únie v niektorých veciach rozhodne využiť služby advokáta, zatiaľ čo v iných veciach ju zastupujú jej splnomocnení zástupcovia.

Akékoľvek iné posúdenie, ktoré by právo inštitúcie požadovať všetky alebo časť odmien vyplatených advokátovi podmieňovalo preukázaním „objektívnej“ nevyhnutnosti využiť jeho služby, by v skutočnosti predstavovalo nepriame obmedzenie slobody zaručenej článkom 19 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora a pre súd Únie by znamenalo povinnosť nahradiť svojím posúdením posúdenie inštitúcií, úradov a agentúr, ktoré zodpovedajú za organizáciu svojich služieb. Takáto úloha však nie je v súlade ani s článkom 19 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, ani s vnútornou organizačnou právomocou, ktorú majú inštitúcie, úrady a agentúry Únie pri spravovaní svojich vecí na súdoch Únie.

(pozri body 24 – 26)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 28, 31)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 50)

6.      Náklady týkajúce sa prekladov, ktoré sú inštitúcie, úrady a agentúry Únie povinné predložiť Všeobecnému súdu podľa článku 43 ods. 2 rokovacieho poriadku, nemožno považovať za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Okrem toho Všeobecný súd už priznal nevyhnutnú povahu nákladov na preklad len za určitých podmienok v súvislosti s vedľajšími účastníkmi konania.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o žalobu podanú v gréčtine proti orgánu Únie, ktorého splnomocnení zástupcovia neovládajú tento jazyk a využili externého gréckeho advokáta, treba toto využitie služieb považovať za dostačujúce na to, aby uvedený orgán mohol v rámci súdneho konania pracovať v gréčtine v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 35 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a článku 1 nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve, zmeneného a doplneného nariadením č. 517/2013. Uznať, že náklady na preklad sú nahraditeľnými trovami konania, by viedlo k diskriminácii na základe jazyka, pretože tieto trovy konania by orgánu Únie nevznikli, keby si žalobca zvolil iný jazyk konania, ktorý uvedený orgán ovláda.

(pozri body 61, 62, 64)