Vec T‑86/11

Nadiany Bamba

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté vzhľadom na situáciu na Pobreží Slonoviny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

(Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 560/2005, zmenené a doplnené nariadením č. 25/2011, príloha I A; rozhodnutie Rady 2010/656, zmenené a doplnené rozhodnutím 2011/18, príloha II)

2.      Základné práva – Právo na obhajobu – Právo na účinné súdne preskúmanie – Rozsah

(Nariadenie Rady č. 560/2005, zmenené a doplnené nariadením č. 25/2011, príloha I A; rozhodnutie Rady 2010/656, zmenené a doplnené rozhodnutím 2011/18, príloha II)

3.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Účinky

(Článok 264 druhý odsek ZFEÚ a článok 280 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 56 prvý odsek a článok 60 druhý odsek; nariadenie Rady č. 560/2005, zmenené a doplnené nariadením č. 25/2011; rozhodnutie Rady 2010/656, zmenené a doplnené rozhodnutím 2011/18)

1.      Povinnosť odôvodnenia vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu. Cieľom povinnosti odôvodniť rozhodnutie spôsobujúce ujmu je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, alebo prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu.

Účinnosť súdneho preskúmania, ktoré sa musí týkať najmä zákonnosti dôvodov, na ktorých je založené zaradenie mena osoby, subjektu alebo orgánu do zoznamu, ktorý je prílohou II rozhodnutia 2010/656, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny, a prílohou I A nariadenia č. 560/2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny, a má za následok uloženie obmedzujúcich opatrení týmto osobám, znamená, že predmetný orgán Únie je povinný oznámiť tieto dôvody dotknutej osobe alebo subjektu, pokiaľ je to možné, buď v okamihu, keď o tomto zaradení rozhoduje, alebo prinajmenšom čo najskôr po tomto rozhodnutí, s cieľom umožniť osobám a subjektom, ktorým je toto rozhodnutie určené, vykonať svoje právo na prostriedok nápravy v stanovenej lehote. Pokiaľ dotknutá osoba nemá právo na vypočutie pred prijatím prvotného rozhodnutia o uložení týchto opatrení, dodržanie povinnosti odôvodnenia je ešte dôležitejšie vzhľadom na to, že táto povinnosť predstavuje jedinú záruku, ktorá dotknutej osobe umožňuje aspoň po prijatí tohto opatrenia účinne uplatniť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii, aby napadla zákonnosť uvedeného opatrenia.

Rozhodnutie 2010/656 a nariadenie č. 560/2005 stanovujú, že osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia, sa musia oznámiť dôvody, ktoré odôvodňujú ich zaradenie do zoznamov uvedených v prílohe II uvedeného rozhodnutia a v prílohe I A uvedeného nariadenia.

Odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladajú takéto opatrenia, sa v zásade musí týkať nielen zákonných podmienok uplatňovania tohto aktu, ale aj presných a konkrétnych dôvodov, pre ktoré sa Rada v rámci vykonávania svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenia sa majú vzťahovať na dotknutú osobu. Keďže Rada má širokú právomoc voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri prijímaní alebo zachovaní opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov, nemožno od nej vyžadovať, aby podrobnejšie uviedla, ako konkrétne prispieva zmrazenie finančných prostriedkov osoby k boju proti bráneniu mierovému procesu a procesu národného zmierenia, alebo aby predložila dôkazy, ktoré by preukázali, že dotknutá osoba by mohla v budúcnosti použiť svoje finančné prostriedky na takéto bránenie.

Všeobecné a neurčité úvahy, ako je údaj, že dotknutá osoba je riaditeľkou skupiny Cyclone, ktorá vydáva denník Le temps, však nie sú takej povahy, aby vo vzťahu k nej dostatočným a presným spôsobom odôvodnili prijaté akty. Tento údaj totiž neumožňuje pochopiť, ako dotknutá osoba bránila mierovému procesu a procesu národného zmierenia tým, že verejne podnecovala k nenávisti a násiliu a zúčastnila sa na dezinformačných kampaniach v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2010.

(pozri body 38 – 40, 42, 47, 48, 51, 52)

2.      Obmedzujúce opatrenia prijaté voči osobe v dôsledku jej zaradenia do zoznamu uvedeného v prílohe II rozhodnutia 2010/656, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny, a v prílohe I A nariadenia č. 560/2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny, nie sú trestnoprávnou sankciou a navyše z nich nevyplýva žiadne obvinenie tejto povahy.

Preto tvrdenie, že takéto rozhodnutie a nariadenie neupravujú presným a podrobným spôsobom oznámenie dôvodov a povahy obvinenia, nemožno prijať, keďže spočíva na predpoklade, že obmedzujúce opatrenia dotknuté v prejednávanej veci majú trestnoprávnu povahu a že sa uplatní článok 6 ods. 3 písm. a) Európskeho dohovoru o ľudských právach. Toto ustanovenie, podľa ktorého každý, kto je obvinený, má predovšetkým právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu, sa uplatňuje len v trestných veciach.

(pozri bod 43)

3.      Na základe článku 60 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie bez ohľadu na ustanovenia článku 280 ZFEÚ nadobúdajú rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré vyhlasujú nariadenia za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí odvolacej lehoty uvedenej v článku 56 prvom odseku tohto štatútu alebo, ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí. Rada má teda lehotu dvoch mesiacov, predĺženú o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť, od doručenia rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, zrušuje nariadenie, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny, aby konštatované porušenie napravila prípadným prijatím nového obmedzujúceho opatrenia voči uvedenej žalobkyni.

Okrem toho článok 264 druhý odsek ZFEÚ, na základe ktorého môže Všeobecný súd, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré z účinkov zrušeného nariadenia sa považujú za konečné, sa môže analogicky uplatniť aj na rozhodnutie, pokiaľ existujú dôležité dôvody právnej istoty, ktoré sú porovnateľné s dôvodmi nastávajúcimi v prípade zrušenia určitých nariadení a ktoré odôvodňujú, aby súd Únie vykonal právomoc, ktorú mu v tejto súvislosti priznáva článok 264 druhý odsek ZFEÚ.

Existencia rozdielu medzi dátumami právoplatnosti zrušenia nariadenia č. 25/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 560/2005, ktorým sa ukladajú určité osobitné obmedzujúce opatrenia namierené proti určitým osobám a subjektom v dôsledku situácie na Pobreží Slonoviny, a právoplatnosti zrušenia rozhodnutia 2011/18, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/656, ktorým sa obnovujú obmedzujúce opatrenia voči Pobrežiu Slonoviny, zrušených tým istým rozsudkom Všeobecného súdu v rozsahu, v akom sa týkajú tej istej žalobkyne, by však mohla mať za následok vážny zásah do právnej istoty, keďže oba akty ukladajú žalobkyni rovnaké opatrenia. Účinky rozhodnutia 2011/18 teda musia zostať vo vzťahu k uvedenej žalobkyni zachované až do nadobudnutia právoplatnosti zrušenia nariadenia č. 25/2011.

(pozri body 58, 59)