Language of document : ECLI:EU:T:2020:461

Spojené veci T479/11 RENV a T157/12 RENV

Francúzska republika a IFP Énergies nouvelles

proti

Európskej komisii

 Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 5. októbra 2020

„Štátna pomoc – Petrolejársky výskum – Schéma pomoci zavedená Francúzskom – Implicitná a neobmedzená štátna záruka poskytnutá IFPEN priznaním právneho postavenia EPIC – Výhoda – Domnienka existencie výhody – Proporcionalita“

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhody príjemcom pomoci – Štátna záruka v prospech podniku, ktorý nepodlieha bežným konaniam súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie – Dôkaz o existencii výhody prináležiaci Komisii – Posúdenie so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti – Domnienka existencie výhody vo vzťahoch medzi podnikom, ktorý je príjemcom uvedenej záruky, a jeho dodávateľmi a zákazníkmi – Podmienky – Predchádzajúce overenie existencie trhových podmienok odôvodňujúcich hypotézu o existencii výhody analogickej výhode, aká existuje vo vzťahoch prijímajúceho podniku s bankovými a finančnými inštitúciami – Neexistencia

(pozri body 74, 75, 82, 83, 87 ‑ 92, 94 – 104)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhody príjemcom pomoci – Štátna záruka v prospech podniku, ktorý nepodlieha bežným konaniam súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie – Dôkaz o existencii výhody prostredníctvom domnienky existencie zlepšenia finančného postavenia tohto podniku – Vyvrátenie uvedenej domnienky – Podmienky – Dôkaz o neexistencii skutočnej hospodárskej výhody v minulosti a v budúcnosti

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 77, 124 – 132, 140 – 151)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v čase jeho prijatia

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 132, 133)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Náležité a nestranné preskúmanie – Zohľadnenie čo najúplnejších a najspoľahlivejších dôkazov – Rozsah povinnosti

(Článok 107 a článok 108 ods. 2 ZFEÚ)

(pozri body 134 – 143)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom za určitých podmienok – Porušenie zásady proporcionality

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 202 – 207)

Zhrnutie

Institut français du pétrole, v súčasnosti pod názvom IFP Énergies nouvelles (ďalej len „IFPEN“), je francúzska verejná inštitúcia poverená úlohami výskumu a vývoja, vzdelávania, ako aj informačných a dokumentačných činností. IFPEN bola do roku 2006 založená vo forme právnickej osoby súkromného práva, ktorá podliehala hospodárskej a finančnej kontrole zo strany francúzskej vlády. V roku 2006 sa IFPEN pretransformovala na právnickú osobu verejného práva, konkrétne na verejnú inštitúciu priemyselnej a obchodnej povahy (EPIC).

V roku 2011(1) Európska komisia dospela k záveru, že IFPEN získala v dôsledku priznania tohto postavenia neobmedzenú štátnu záruku na všetky svoje činnosti. Z tohto záveru vyvodila, že pokrytie hospodárskych činností IFPEN (ako sú činnosti v oblasti prevodu technológií a zmluvného výskumu) touto zárukou predstavuje štátnu pomoc. Komisia sa totiž domnievala, že IFPEN získala hospodársku výhodu z implicitnej a neobmedzenej štátnej záruky nielen v rámci svojich vzťahov s bankovými a finančnými inštitúciami, ale aj vo svojich vzťahoch s dodávateľmi a zákazníkmi. Táto výhoda bola podľa Komisie selektívna, keďže konkurentom IFPEN, ktorí podliehajú konaniam vo veciach platobnej neschopnosti podľa všeobecného práva, nebola poskytnutá porovnateľná štátna záruka. Komisia však dospela k záveru, že takto poskytnutá štátna pomoc sa za určitých podmienok môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

Francúzska republika a IFPEN podali na Všeobecný súd Európskej únie žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia. Pôvodným rozsudkom z 26. mája 2016(2) Všeobecný súd čiastočne vyhovel žalobe a zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikovalo záruku vyplývajúcu z právneho postavenia IFPEN ako EPIC ako štátnu pomoc. Všeobecný súd sa vo svojom pôvodnom rozsudku domnieval, že na účely preukázania existencie hospodárskej výhody v prospech IFPEN v rámci jej vzťahov s dodávateľmi a zákazníkmi sa Komisia nemohla odvolávať na domnienku existencie výhody poskytnutej EPIC implicitnou a neobmedzenou štátnou zárukou spojenou s jej právnym postavením, ktorú stanovil Súdny dvor.(3) Všeobecný súd tiež okrem toho rozhodol, že táto domnienka existencie výhody vo vzťahoch IFPEN s bankovými a finančnými inštitúciami bola vyvrátená z dôvodu, že počas obdobia skúmaného v napadnutom rozhodnutí nebola IFPEN poskytnutá nijaká skutočná hospodárska výhoda vo forme výhodnejších úverových podmienok. Všeobecný súd sa v tejto súvislosti tiež domnieval, že vzhľadom na to, že uvedená domnienka bola pre obdobie posudzované v rozhodnutí vyvrátená, bez podstatnej zmeny okolností, za ktorých bola vyvrátená, sa jej nemožno dovolávať, ani pokiaľ ide o budúcnosť.

Súdny dvor, na ktorý Komisia podala návrh na zrušenie pôvodného rozsudku, vo svojom rozsudku o odvolaní(4) rozhodol, že Všeobecný súd nesprávne posúdil rozsah domnienky existencie hospodárskej výhody. Predovšetkým samotná okolnosť, že príjemca implicitnej a neobmedzenej štátnej záruky v minulosti nezískal nijakú skutočnú hospodársku výhodu zo svojho postavenia EPIC, sama osebe nestačí na vyvrátenie domnienky existencie výhody. Podľa Súdneho dvora táto vyvrátiteľná domnienka môže byť vyvrátená iba v prípade, že sa preukáže, že EPIC nebola v minulosti poskytnutá a s najväčšou pravdepodobnosťou jej ani v budúcnosti nebude poskytnutá akákoľvek skutočná hospodárska výhoda z tejto záruky. Súdny dvor ďalej rozhodol, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že domnienka existencie výhody je obmedzená na vzťahy zahŕňajúce finančnú transakciu, najmä na vzťahy medzi EPIC a bankovými a finančnými inštitúciami. Vzhľadom na to upresnil, že túto domnienku nemožno automaticky uplatniť na vzťahy EPIC s jej dodávateľmi a zákazníkmi bez toho, aby sa najskôr preskúmalo, či s ohľadom na správanie týchto subjektov na trhu je výhoda, ktorú podnik môže získať, podobná výhode, ktorú má vo svojich vzťahoch s bankovými a finančnými inštitúciami, čo prináleží overiť Komisii.

Všeobecný súd svojím rozsudkom z 5. októbra 2020, vydaným po vrátení veci, čiastočne zrušuje napadnuté rozhodnutie, pretože nepreukázalo existenciu výhody, ktorú IFPEN mohla získať zo štátnej záruky vo svojich vzťahoch s dodávateľmi a zákazníkmi, takže povinnosti uložené na účely posúdenia jej zlučiteľnosti sa považujú za neprimerané.

Všeobecný súd pripomína, že v súlade s rozsudkom o odvolaní je Komisia na účely uplatnenia domnienky existencie výhody vo vzťahoch EPIC s jej dodávateľmi a zákazníkmi povinná overiť, či správanie dodávateľov a zákazníkov na trhu odôvodňuje hypotézu o existencii výhody analogickej výhode, akú má EPIC vo vzťahoch s bankovými a finančnými inštitúciami. Všeobecný súd pritom konštatuje, že Komisia nevykonala takéto predchádzajúce overenie. Na jednej strane, pokiaľ ide o vzťahy medzi IFPEN a jej dodávateľmi, Komisia uznáva, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje preukázanie hypotézy o existencii výhody analogickej výhode, ktoré existuje vo vzťahoch medzi IFPEN a bankovými a finančnými inštitúciami. Na druhej strane, pokiaľ ide o vzťahy medzi IFPEN a jej zákazníkmi, Všeobecný súd poukazuje na to, že Komisia použila hypotetické odôvodnenie a nevykonala predchádzajúce preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, ktoré by umožnilo pripustiť pravdepodobnosť hypotézy o existencii výhody vo vzťahoch IFPEN s jej zákazníkmi, ktorá je analogická výhode existujúcej vo vzťahoch tejto EPIC s bankovými a finančnými inštitúciami. Všeobecný súd preto konštatuje, že pokiaľ ide o vzťahy medzi IFPEN a jej dodávateľmi a zákazníkmi, Komisia nesplnila povinnosť predložiť dôkaz o existencii štátnej pomoci. Vzhľadom na toto konštatovanie povinnosť IFPEN každoročne predkladať Komisii údaje o hodnote tovarov a služieb získaných od dodávateľov a o hodnote hospodárskych činností vykonaných so zákazníkmi, uložená na účely overenia zlučiteľnosti pomoci, ktorej existencia nie je preukázaná, sa nepovažuje ani za primeranú, ani za nevyhnutnú na dosiahnutie cieľov sledovaných právnou úpravou týkajúcou sa štátnej pomoci. Všeobecný súd preto čiastočne prijíma žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.

Všeobecný súd sa naopak domnieva, že Komisia správne dospela k záveru, že štátna záruka, ktorú IFPEN získala na základe svojho právneho postavenia EPIC, poskytuje hospodársku výhodu, pokiaľ ide o jej vzťahy s bankovými a finančnými inštitúciami. Všeobecný súd v tejto súvislosti uvádza, že hoci domnienka existencie výhody bola vyvrátená, pokiaľ ide o minulosť, Francúzsku a IFPEN sa nepodarilo vyvrátiť túto domnienku, pokiaľ ide o budúcnosť, ako to vyžaduje rozsudok o odvolaní, a to z dôvodu neprípustnosti nimi predložených tvrdení. Tieto tvrdenia sa totiž týkali informácií, ktoré mali byť Komisii oznámené v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania, ako aj informácií z obdobia po prijatí napadnutého rozhodnutia.


1      Rozhodnutie Komisie 2012/26/EÚ z 29. júna 2011 o štátnej pomoci C 35/08 (ex NN 11/08), ktorú Francúzsko poskytlo verejnej inštitúcii Institut Français du Pétrole (Ú. v. EÚ L 14, 2012, s. 1) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).


2      Rozsudok Všeobecného súdu z 26. mája 2016, Francúzsko a IFP Énergies nouvelles/Komisia, T‑479/11 a T‑157/12, EU:T:2016:320.


3      Rozsudok Súdneho dvora z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C‑559/12 P, EU:C:2014:217.


4      Rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2018, Komisia/Francúzsko a IFP Énergies nouvelles, C‑438/16 P, EU:C:2018:737.