Language of document : ECLI:EU:T:2013:108

Vec T‑95/10

Cindu Chemicals BV a i.

proti

Európskej chemickej agentúre (ECHA)

„REACH – Identifikácia antracénového oleja s nízkym obsahom antracénu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy – Žaloba o neplatnosť – Akt, ktorý možno napadnúť žalobou – Regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia – Priama dotknutosť – Prípustnosť – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) zo 7. marca 2013

1.      Súdne konanie – Vedľajšie účastníctvo – Námietka neprípustnosti nevznesená žalovaným – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 40 štvrtý odsek a článok 53;Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 116 ods. 3)

2.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Prípravné akty – Vylúčenie – Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým bol antracénový olej s nízkym obsahom antracénu identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy – Akt vyvolávajúci právne účinky – Zahrnutie

[Článok 263 prvý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 7 ods. 2, článok 31 ods. 1 písm. c), článok 31 ods. 3 písm. b), článok 33 ods. 1 a 2, články 57 a 59]

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým bol antracénový olej s nízkym obsahom antracénu identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy – Žaloba podaná spoločnosťami vyrábajúcimi túto látku – Identifikácia majúca za následok vznik povinnosti oznámiť užívateľom látky aktualizovanú kartu bezpečnostných údajov – Prípustnosť

[Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 31 ods. 1 písm. a) až c), článok 31 ods. 9 písm. a), článok 34 písm. a), článok 57 písm. a), d) a e) a článok 59; smernica Rady 67/548]

4.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Každý všeobecne záväzný akt s výnimkou legislatívnych aktov – Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým bola látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy – Zahrnutie – Akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle uvedeného ustanovenia Zmluvy

[Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 289 ods. 1 až 3 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 31 ods. 9 písm. a), článok 34 písm. a), články 57 až 59 a článok 75 ods. 1]

5.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Postup identifikácie – Látky majúce perzistentné, bioakumulatívne a toxické vlastnosti alebo veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne vlastnosti – Začatie konania na podnet členského štátu – Povinnosti týkajúce sa poskytnutia informácií o alternatívnych látkach – Rozsah – Prípadný dopad takýchto informácií na rozhodnutie, ktorým bola látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy – Hranice

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 57 písm. a), b), d) a e), článok 59 ods. 3 a článok 60 ods. 5 a prílohy XIII a XV, bod II 2; smernica Rady 67/548]

6.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Postup identifikácie – Identifikácia na základe dôvodu neuvedeného v dokumentácii, ktorá bola pre túto látku pôvodne vypracovaná – Prekročenie právomocí Európskej chemickej agentúry (ECHA) – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, články 55, 57 a 59 a príloha XV)

7.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Postup identifikácie – Miera voľnej úvahy orgánov Únie – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice – Porušenie zásady rovnosti zo strany Európskej chemickej agentúry (ECHA) – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, články 57 a 59)

8.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Postup identifikácie – Látky majúce perzistentné, bioakumulatívne a toxické vlastnosti alebo veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne vlastnosti – Kvalifikácia na základe vlastností zložiek – Prípustnosť – Uplatnenie prahovej hodnoty koncentrácie na účely kvalifikácie – Prípustnosť

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 14 ods. 2 písm. f), článok 31 ods. 3 písm. b), článok 56 ods. 6 a článok 57 písm. d) a e) a príloha XIII]

9.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Postup identifikácie – Látky majúce perzistentné, bioakumulatívne a toxické vlastnosti alebo veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne vlastnosti – Kvalifikácia na základe vlastností zložiek – Povinnosť začať s ohľadom na zložky samostatné konanie – Neexistencia

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 57 písm. d) a e) a článok 59 a príloha XIII]

10.    Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Postup identifikácie – Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým bol antracénový olej s nízkym obsahom antracénu identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, odôvodnenie 16 a článok 1 ods. 1, článok 14 ods. 6 a článok 59 a príloha XIV)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 32)

2.      Žalobu o neplatnosť možno podať proti akýmkoľvek aktom prijatým inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie akejkoľvek povahy alebo formy, ktoré vyvolávajú právne účinky. Pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach, najmä na konci interného konania, napadnuteľnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré vyjadrujú konečné stanovisko predmetnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie na konci tohto konania. Z toho vyplýva, že predbežné opatrenia alebo opatrenia čisto prípravnej povahy nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť.

Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým bol antracénový olej s nízkym obsahom antracénu v súlade s článkom 59 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) identifikovaný ako látka spĺňajúca kritériá uvedené v článku 57 tohto nariadenia, tak predstavuje akt, ktorý možno napadnúť žalobou, lebo takéto rozhodnutie vyvoláva záväzné právne účinky voči tretím stranám.

V tomto ohľade má akt o identifikácii určitej látky, ktorý bol prijatý v rámci postupu stanoveného v uvedenom článku 59, vyvolávať záväzné právne účinky voči tretím stranám v zmysle článku 263 prvého odseku druhej vety ZFEÚ. Tento akt má totiž predovšetkým za následok vznik informačných povinností, ktoré sú stanovené v článku 7 ods. 2, článku 31 ods. 1 písm. c) a článku 31 ods. 3 písm. b), ako aj v článku 33 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1907/2006. Tieto ustanovenia odkazujú na látky identifikované v súlade s článkom 59 ods. 1 tohto nariadenia alebo na látky, ktoré boli zahrnuté do zoznamu vypracovaného v súlade s článkom 59 ods. 1 tohto nariadenia alebo sa v ňom nachádzajú. Uvedené ustanovenia tak vymedzujú právne povinnosti vyplývajúce z aktu, ktorý bol prijatý v rámci postupu stanoveného v uvedenom článku 59.

(pozri body 35, 36, 40)

3.      Podmienka priamej dotknutosti fyzickej alebo právnickej osoby ako podmienka prípustnosti žaloby o neplatnosť po prvé vyžaduje, aby predmetný akt mal priamy účinok na právne postavenie jednotlivca a po druhé, aby neponechával nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určený a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení.

V tomto ohľade sa rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým bol antracénový olej s nízkym obsahom antracénu identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. a), d) a e) nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), musí považovať za rozhodnutie, ktoré má priamy vplyv na výrobcov tejto látky, keďže jej identifikácia predstavuje novú informáciu, ktorá môže ovplyvniť opatrenia na manažment rizík alebo ktorá sa týka nebezpečenstiev v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) uvedeného nariadenia, a výrobcovia sú teda povinní dotknuté karty bezpečnostných údajov aktualizovať. Podľa článku 31 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 tieto karty bezpečnostných údajov musia dodávatelia látky poskytnúť jej príjemcom, ak látka spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná látka v súlade so smernicou 67/548 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok. Identifikácia má tiež za následok vznik informačnej povinnosti uvedenej v článku 34 písm. a) nariadenia č. 1907/2006. Z dôvodu povinností stanovených v už citovaných ustanoveniach má tak priame účinky na právne postavenie výrobcov.

(pozri body 45, 46, 56, 58, 59)

4.      Pojem regulačný akt sa má v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ chápať tak, že sa týka akéhokoľvek aktu so všeobecnou pôsobnosťou s výnimkou legislatívnych aktov.

Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým bola látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, ktorá spĺňa jedno alebo viaceré kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), predstavuje regulačný akt. Toto rozhodnutie má totiž všeobecnú pôsobnosť, keďže sa uplatňuje na objektívne určené situácie a vyvoláva právne účinky voči kategórii osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom, teda najmä voči každej fyzickej alebo právnickej osobe spadajúcej do pôsobnosti článku 31 ods. 9 písm. a) a článku 34 písm. a) nariadenia č. 1907/2006. Okrem toho uvedené rozhodnutie nie je legislatívnym aktom, lebo nebolo prijaté na základe riadneho legislatívneho postupu ani mimoriadneho legislatívneho postupu v zmysle článku 289 ods. 1 až 3 ZFEÚ. Takéto rozhodnutie je totiž aktom ECHA, ktorý bol prijatý na základe článku 59 nariadenia č. 1907/2006. Toto rozhodnutie teda nevyžaduje nijaké vykonávacie opatrenie, keďže identifikácia látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, má za následok vznik informačných povinností bez toho, aby boli nevyhnutné ešte ďalšie opatrenia.

Okrem toho, keďže článok 263 prvý odsek ZFEÚ výslovne uvádza preskúmanie zákonnosti aktov orgánov alebo úradov či agentúr Únie, ktoré vyvolávajú právne účinky voči tretím stranám, zámerom autorov Zmluvy o FEÚ teda bolo v zásade podrobiť súdnemu preskúmaniu súdom Únie aj akty ECHA ako agentúry Únie. V tomto ohľade úloha ECHA na základe článku 75 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006, teda riadenie a v niektorých prípadoch vykonávanie technických, vedeckých a administratívnych aspektov uvedeného nariadenia a zabezpečenie súladu týchto aspektov na úrovni Únie, nevylučuje právomoc prijať regulačný akt.

(pozri body 63 – 68, 71, 73)

5.      Na základe článku 59 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) možno postup identifikácie začať na podnet členského štátu, ktorý môže pripraviť dokumentáciu podľa prílohy XV uvedeného nariadenia pre látky, ktoré podľa jeho názoru spĺňajú kritériá stanovené v článku 57 tohto nariadenia, a zaslať ju Európskej chemickej agentúre (ECHA). Pokiaľ ide o dokumentáciu týkajúcu sa identifikácie látky ako látky majúcej perzistentné, bioakumulatívne a toxické vlastnosti alebo veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne vlastnosti (PBT alebo vPvB), je pravda, že znenie bodu II 2 prílohy XV uvedeného nariadenia rozlišuje medzi povinnosťou poskytnúť jednak dostupné informácie o použití a expozícii a jednak informácie o alternatívnych látkach a technikách, členský štát pritom môže uviesť len informácie, ktoré má k dispozícii. V tomto ohľade poznámka členského štátu, že nie sú k dispozícii nijaké informácie, sa týka existencie alternatívnych látok a umožňuje tomuto členskému štátu splniť si formálnu povinnosť vyjadriť sa k alternatívnym látkam. Okrem toho vzhľadom na článok 60 ods. 5 nariadenia č. 1907/2006 sa má bod II.2 prílohy XV uvedeného nariadenia vykladať tak, že odkazuje na vhodné alternatívne látky.

V každom prípade z postupu identifikácie stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 nevyplýva, že by boli informácie o alternatívnych látkach relevantné pre výsledok tohto konania. Kritériá uvedené v článku 57 písm. a), b), d) a e) tohto nariadenia vôbec neodkazujú na existenciu alebo neexistenciu alternatívnych látok. Naopak na to, aby bola látka identifikovaná ako látka spĺňajúca kritériá uvedené v článku 57 písm. d) a e) tohto nariadenia, postačuje, že zodpovedá kritériám relevantným na identifikáciu látok s PBT a vPvB vlastnosťami, ktoré sú uvedené v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006. Hoci však táto príloha obsahuje značný počet kritérií, ktoré sa musia splniť, žiadne z nich sa netýka alternatívnych látok. Nie je teda preukázané, že existencia informácií o alternatívnych látkach mohla zmeniť obsah napadnutého rozhodnutia o identifikácii látky ako látky spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 písm. d) a e) uvedeného nariadenia. Platí to aj v prípade identifikácie látky ako látky spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 písm. a) a b) tohto nariadenia. Kritériá na klasifikáciu látky ako karcinogénnej alebo mutagénnej látky sú totiž uvedené v smernici 67/548 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok.

(pozri body 77, 79, 80, 84)

6.      Nemožno argumentovať, že Európska chemická agentúra (ECHA) tým, že látku identifikovala ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy podľa článku 57 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), nielen na základe dôvodov navrhovaných v dokumentácii, ktorá bola pre túto látku pôvodne vypracovaná, ale aj na základe dôvodu neuvedeného v tejto dokumentácii, prekročila svoje právomoci, ktoré sú upravené v článku 59 tohto nariadenia.

Po prvé treba totiž uviesť, že na základe článku 59 ods. 1 nariadenia č. 1907/206 sa postup stanovený v odsekoch 2 až 10 tohto článku uplatní na účely identifikácie látok spĺňajúcich kritériá uvedené v článku 57 tohto nariadenia. Rozhodnutie identifikujúce látku ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy z dôvodu, že spĺňa kritériá uvedené v článku 57 uvedeného nariadenia, je s týmto cieľom v súlade. Argumentácia týkajúca sa identifikácie látky na základe dôvodu neuvedeného v dokumentácii, ktorá bola pre túto látku pôvodne vypracovaná, sa teda netýka právomoci ECHA.

Po druhé znenie článku 59 nariadenia č. 1907/2006 nestanovuje, že dôvody uvedené v článku 57 uvedeného nariadenia, na základe ktorých je látka identifikovaná, musia zodpovedať dôvodom uvedeným v pôvodne vypracovanej dokumentácii. Navyše, ako vyplýva z článku 59 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1907/2006, členské štáty nemajú výlučné právo iniciatívy na začatie postupu identifikácie. Komisia totiž môže požiadať aj ECHA, aby vypracovala dokumentáciu v súlade s prílohou XV uvedeného nariadenia.

Po tretie z cieľa postupu autorizácie uvedeného v článku 55 nariadenia č. 1907/2006, ktorým je zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné, vyplýva, že identifikácia látky, ktorá je prvou fázou postupu autorizácie, sa má opierať o čo najúplnejšie dôvody.

Po štvrté na základe článku 59 ods. 5 nariadenia č. 1907/2006 môže ECHA vzniesť pripomienky k identifikácii látky podľa kritérií uvedených v článku 57 uvedeného nariadenia v dokumentácii, ktorá jej bola predložená. Tým sa má pre ECHA zabezpečiť možnosť užitočne predstaviť svoje stanovisko. Z toho vyplýva, že pripomienky, ktoré vzniesla ECHA, musí byť možné prevziať do rozhodnutia, ktorým bola látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy.

(pozri body 91 – 95)

7.      Keďže orgány Únie majú širokú mieru voľnej úvahy, ako je to v prípade, keď Komisia vykonáva postupné zavádzanie pravidiel týkajúcich sa látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré sú uvedené v hlave VII nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), najmä pokiaľ ide o posúdenie veľmi zložitých skutkových okolností vedeckej a technickej povahy na účely určenia povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijímajú, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány tiež zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takom kontexte súd Únie nemôže nahradiť svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy posúdenie inštitúcií, ktorým Zmluva o FEÚ zverila výlučne túto úlohu.

Široká miera voľnej úvahy orgánov Únie, ktorá implikuje obmedzené súdne preskúmanie ich výkonu, sa však nevzťahuje len na povahu a dosah ustanovení, ktoré treba prijať, ale v určitej miere aj na určenie východiskových údajov. Aj keď má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli inštitúcie Únie, autori predmetného aktu, schopné Súdnemu dvoru preukázať, že akt bol prijatý na základe efektívneho výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktoré mal tento akt upravovať.

Keďže postup identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľké obavy stanovený v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 nepriznáva Európskej chemickej agentúre (ECHA) nijakú právomoc v súvislosti s výberom látky, ktorá sa má identifikovať, lebo článok 59 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia stanovuje, že Komisii alebo dotknutému členskému štátu prináleží posúdiť, ktoré látky spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 uvedeného nariadenia, nemožno ECHA vytýkať, že porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že látku identifikovala ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy bez toho, aby vykonala identifikáciu ostatných údajne porovnateľných látok.

(pozri body 99 – 101, 105, 106)

8.      Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým bola látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy z dôvodu perzistentných, bioakumulatívnych a toxických vlastností, ako aj veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych vlastností (PBT alebo vPvB vlastnosti) v tom zmysle, že spĺňa kritériá uvedené v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), nemožno jednoducho usúdiť, že Európska chemická agentúra (ECHA) sa dopúšťa zjavne nesprávneho posúdenia tým, že zastáva názor, že predmetná látka má PBT alebo vPvB vlastnosti z dôvodu, že takéto vlastnosti majú jej zložky, keďže zložky látky sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Hoci príloha XIII nariadenia č. 1907/2006 výslovne nestanovuje, že identifikácia látok s PBT alebo vPvB vlastnosťami musí zohľadniť aj PBT alebo vPvB vlastnosti relevantných zložiek látky, takýto prístup nevylučuje. Nemožno však zastávať názor, že len z dôvodu, že určitá zložka látky má niektoré vlastnosti, má tieto vlastnosti aj táto látka, ale treba vziať do úvahy percentuálny podiel a chemické účinky prítomnosti takejto zložky.

Okrem toho hoci je pravda, že v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006 nie je stanovená nijaká prahová hodnota koncentrácie, uplatnenie takejto prahovej hodnoty ako faktora vedúceho k identifikácii predmetnej látky na základe jej zložiek nevyžaduje, aby táto prahová hodnota bola v tejto prílohe spresnená. V tomto ohľade prahová hodnota 0,1 % bola právnymi predpismi Únie opakovane uplatnená na účely kvalifikácie zmesi na základe jej látok. To platí pre článok 14 ods. 2 písm. f), článok 31 ods. 3 písm. b), článok 56 ods. 6 a článok 57 písm. d) a e) nariadenia č. 1907/2006. Keďže kvalifikácia látky na základe vlastností jej zložiek sa zdá porovnateľná s kvalifikáciou zmesi na základe vlastností jej látok, nemožno vyvodiť záver, že v rozhodnutí ECHA došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu tým, že sa uplatnila prahová hodnota 0,1 % ako faktor vedúci k identifikácii predmetnej látky na základe jej zložiek.

(pozri body 111, 112, 125 – 127)

9.      V rámci postupu identifikácie stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), ak Európska chemická agentúra (ECHA) identifikuje látku ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy z dôvodu jej perzistentných, bioakumulatívnych a toxických vlastností, ako aj veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych vlastností (PBT a vPvB vlastnosti), na základe PBT alebo vPvB vlastností jej zložiek, nevyžaduje sa, aby samotné tieto zložky museli byť predtým samostatným rozhodnutím ECHA predmetom identifikácie ako látky s PBT a vPvB vlastnosťami. Článok 57 písm. d) a e) a článok 59 nariadenia č. 1907/2006 stanovujú len to, že sa musia splniť kritériá uvedené v prílohe XIII uvedeného nariadenia.

(pozri bod 132)

10.    Pokiaľ ide o súdne preskúmanie podmienok uplatnenia zásady proporcionality, Európskej chemickej agentúre (ECHA), zriadenej nariadením č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), treba priznať širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jej strany a v rámci ktorej sa od nej vyžaduje vykonanie komplexného posúdenia. Zákonnosť takéhoto opatrenia môže ovplyvniť iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý normotvorca sleduje. Vzhľadom na odôvodnenie 16 nariadenia č. 1907/2006 normotvorca stanovil ako hlavný cieľ prvý z týchto troch cieľov, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

Rozhodnutie ECHA, ktorým bol antracénový olej s nízkym obsahom antracénu identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy na základe postupu uvedeného v článku 59 uvedeného nariadenia č. 1907/2006, neporušuje zásadu proporcionality.

Rozhodnutie je totiž primerané na uskutočnenie cieľov sledovaných nariadením č. 1907/2006, keďže identifikácia látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy slúži na zvýšenie informovanosti verejnosti a odborníkov o rizikách a hroziacich nebezpečenstvách a že v dôsledku toho sa má táto identifikácia považovať za nástroj zlepšenia takejto ochrany. Navyše uvedené rozhodnutie nevedie k zákazu uvádzať danú látku na trh, ktorý by dotknuté subjekty nútil používať alternatívne látky.

Ďalej uvedené rozhodnutie neprekračuje hranice toho, čo je potrebné na uskutočnenie cieľov sledovaných nariadením č. 1907/2006, lebo opatrenia na manažment rizík navrhované na základe článku 14 ods. 6 uvedeného nariadenia nepredstavujú opatrenia vhodné na uskutočnenie cieľov sledovaných nariadením v súvislosti so zaobchádzaním s látkami vzbudzujúcimi veľmi veľké obavy, a teda nie sú menej obmedzujúcimi opatreniami. To isté platí pre predloženie dokumentácie v súlade s prílohou XV tohto nariadenia v prípade obmedzujúcich opatrení, keďže obmedzenia prijaté v súlade s postupom stanoveným v hlave VIII uvedeného nariadenia môžu siahať od osobitných podmienok uložených na výrobu alebo uvedenie látky na trh až po úplný zákaz používania látky. Aj keby boli tieto obmedzujúce opatrenia tiež vhodné na uskutočnenie cieľov sledovaných nariadením č. 1907/2006, samy osebe nepredstavujú menej obmedzujúce opatrenia v porovnaní s identifikáciou látky, ktorá vedie len k informačným povinnostiam.

(pozri body 140 – 144, 151, 155)