Language of document : ECLI:EU:T:2015:122

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 27. februára 2015

Vec T‑430/13 P

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

proti

Mohammedovi Achabovi

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Naturalizácia – Článok 4 ods. 1 písm. a) a b) prílohy VII služobného poriadku – Náhrada neoprávnených platieb – Článok 85 prvý odsek služobného poriadku“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 26. júna 2013, Achab/EHSV (F‑21/12, Zb. VS, EU:F:2013:95), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Mohammed Achab v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Úradníci – Náhrada neoprávnených platieb – Podmienky – Zjavná nezrovnalosť platby – Kritériá

(Služobný poriadok úradníkov, článok 85)

2.      Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Udalosť odôvodňujúca preskúmanie situácie príjemcu administratívou – Rozsah – Zmena štátnej príslušnosti

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 4 ods. 1 písm. a) a b)]

3.      Právo Európskej únie – Zásady – Zásada zákazu bezdôvodného obohatenia Únie – Pojem

4.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod smerujúci proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu o trovách konania – Neprípustnosť v prípade zamietnutia všetkých ostatných dôvodov

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 2)

1.      V rámci uplatňovania článku 85 služobného poriadku každá neoprávnene prijatá suma zakladá nárok na náhradu, keď ide o protiprávnosť, ktorú si všimne starostlivý úradník. V tejto súvislosti treba v každom prípade zohľadniť schopnosť dotknutého úradníka vykonať potrebné overenia.

Okrem toho výraz „taká zjavná“ nachádzajúci sa v článku 85 prvom odseku služobného poriadku neznamená, že úradník, ktorý je príjemcom neoprávnenej platby, nemusí vôbec uvažovať alebo vykonať žiadnu kontrolu. Naopak povinnosť nahradiť platbu vznikne v prípade, ak ide o omyl, ktorý by si všimol bežne starostlivý úradník, o ktorom sa predpokladá, že pozná pravidlá upravujúce jeho plat.

Napokon skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti zohľadňuje súd Únie, sa týkajú miery zodpovednosti úradníka, jeho platovej triedy a počtu odpracovaných rokov, stupňa jasnosti ustanovení služobného poriadku definujúcich podmienky priznania príspevku, ako aj veľkosť zmien, ktoré nastali v jeho osobnej alebo rodinnej situácii v prípade, keď je úhrada spornej sumy spojená s posúdením tejto situácie administratívou. Úradník zaradený do relatívne vysokej platovej triedy s veľkým počtom odpracovaných rokov vo verejnej službe Únie by tak mal byť schopný všimnúť si protiprávnosť, ku ktorej došlo v jeho prospech.

Pri skúmaní podmienky týkajúcej sa zjavnej povahy protiprávnosti platby, o ktorej dotknutá osoba musela vedieť, nemožno uprednostniť kritérium odpracovaných rokov pred ostatnými kritériami, ako sú napríklad platová trieda alebo zastávaná funkcia, ale toto skúmanie treba vykonať s prihliadnutím na súhrn dôkazov umožňujúcich určiť stupeň vedomosti o protiprávnosti vykonanej úhrady, ktorú dotknutá osoba musela mať.

(pozri body 29 – 32)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky z 11. júla 1979, Broe/Komisia, 252/78, Zb., EU:C:1979:186, body 13 a 14; zo 17. januára 1989, Stempels/Komisia, 310/87, Zb., EU:C:1989:9, body 10 a 11, a uznesenie zo 14. júla 2005, Gouvras/Komisia, C‑420/04 P, Zb., EU:C:2005:482, bod 59

Súd prvého stupňa: rozsudky z 28. februára 1991, Kormeier/Komisia, T‑124/89, Zb., EU:T:1991:12, body 17 a 18; z 24. februára 1994, Stahlschmidt/Parlament, T‑38/93, Zb. VS, EU:T:1994:23, bod 19; z 27. februára 1996, Galtieri/Parlament, T‑235/94, Zb. VS, EU:T:1996:22, bod 46 a citovaná judikatúra; z 5. novembra 2002, Ronsse/Komisia, T‑205/01, Zb. VS, EU:T:2002:269, bod 47 a citovaná judikatúra, a z 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, Zb. VS, EU:T:2004:59, bod 91

2.      Úradníci, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi štátu, na ktorého území sa nachádza ich miesto výkonu práce, stratia alebo im bude odmietnutý príspevok na expatriáciu iba v prípade, že dotknutá osoba mala zvyčajné bydlisko v štáte, na ktorého území sa nachádza jej budúce miesto výkonu práce počas celého päťročného referenčného obdobia. Pre úradníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi štátu, na ktorého území sa nachádza ich miesto výkonu práce, naopak okolnosť, že si v tomto štáte ponechali alebo zvolili svoje zvyčajné bydlisko, aj keď len na veľmi krátku dobu v desaťročnom referenčnom období, postačuje na stratu alebo na odmietnutie tohto príspevku.

Hoci článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku nie je nejednoznačný, preskúmanie situácie dotknutej osoby si môže vyžadovať aj výklad článku 4 ods. 1 písm. b) uvedenej prílohy. Je tomu tak v situácii úradníka, ktorý bol počas svojho nástupu do služby štátnym príslušníkom tretej krajiny a ktorý napriek tomu, že počas troch rokov pred svojim nástupom do služby mal bydlisko v štáte, na ktorého území sa nachádzalo jeho miesto výkonu práce, poberal príspevok na expatriáciu podľa článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku a kvôli tomu, že nadobudol štátnu príslušnosť štátu, na ktorého území sa nachádza jeho miesto výkonu práce, mu bol podľa článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku tento príspevok odmietnutý z dôvodu, že počas desiatich rokov pred svojim nástupom do služby mal bydlisko v štáte, na ktorého území sa nachádza jeho miesto výkonu práce.

Keďže ani bežne starostlivému úradníkovi nebránilo obdobie troch rokov, počas ktorých mal v priebehu piatich rokov pred svojim nástupom do služby bydlisko v štáte, v ktorom sa nachádza jeho miesto výkonu práce, získať príspevok na expatriáciu, mohol sa na základe toho oprávnene domnievať, že to isté obdobie nebráni priznaniu toho istého príspevku vtedy, keď nadobudne štátnu príslušnosť štátu, na ktorého území sa nachádza jeho miesto výkonu práce.

(pozri body 53 – 56)

3.      Podľa zásad spoločných právnym poriadkom členských štátov osoba, ktorá utrpela stratu, ktorou sa zväčšuje majetok inej osoby bez toho, aby toto obohatenie malo právny dôvod, má vo všeobecnosti právo na náhradu, až do výšky tejto straty, zo strany osoby, ktorá sa obohatila. Aby teda mohla byť táto žaloba úspešná, je podstatné, aby obohatenie nemalo žiadny platný právny základ.

(pozri bod 60)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C‑47/07 P, Zb., EU:C:2008:726, body 44 a 46

4.      Z článku 11 ods. 2 prílohy I Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že odvolaním nemožno napadnúť len rozhodnutie o výške trov konania alebo povinnosti účastníka konania ich nahradiť. Z toho vyplýva, že ak sa zamietli všetky ostatné dôvody odvolania proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu, návrhy týkajúce sa údajnej protiprávnosti rozhodnutia uvedeného súdu o trovách konania treba zamietnuť ako neprípustné.

(pozri bod 72)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 26. mája 2005, Tralli/ECB, C‑301/02 P, Zb., EU:C:2005:306, bod 88 a citovaná judikatúra

Súd prvého stupňa: uznesenie z 29. októbra 2009, Nijs/Dvor audítorov, T‑375/08 P, EU:T:2009:423, bod 71