Vec T‑213/12

Elitaliana SpA

proti

Eulex Kosovo

„Žaloba o neplatnosť – Verejné zákazky na služby – Verejné obstarávanie – Podpora misie Eulex Kosovo vrtuľníkmi – Zamietnutie ponuky uchádzača – Neexistencia postavenia žalovaného účastníka konania – Neprípustnosť“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (siedma komora) zo 4. júna 2013

1.      Žaloba o neplatnosť – Postavenie žalovaného – Misia bezpečnostnej a obrannej politiky Únie bez právnej subjektivity – Neexistencia postavenia orgánu, úradu ani agentúry Únie – Akty prijaté vedúcim uvedenej misie v rámci verejného obstarávania služieb – Pripísateľnosť Komisii – Neprípustnosť žaloby

[Článok 263 prvý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 54 ods. 2 písm. d)]

2.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Označenie žalovaného – Označenie inej osoby, než je autor napadnutého aktu, ako žalovaného bez toho, aby sa žalobca pri tom dopustil pochybenia – Neprípustnosť – Hranice – Skutočnosti umožňujúce toto jednoznačné určenie a pasívnu legitimáciu žalovaného – Neexistencia – Povinnosť Všeobecného súdu určiť žalovaného – Neexistencia

[Článok 263 prvý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. b)]

3.      Súdne konanie – Lehoty na podanie žaloby – Preklúzia – Ospravedlniteľný omyl – Pojem

(Článok 263 prvý odsek ZFEÚ)

4.      Žaloba o náhradu škody – Návrhy úzko súvisiace so žalobou o neplatnosť, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú – Neprípustnosť žaloby o náhradu škody

(Článok 263 prvý odsek ZFEÚ a článok 340 ZFEÚ)

1.      Misia zriadená jednotnou akciou Rady v rámci bezpečnostnej a obrannej politiky Únie, ktorá nemá právnu subjektivitu a pri ktorej nie je ani stanovené, že môže byť účastníkom konania na súdoch Únie, predstavuje len jednorazovú akciu, ktorú nemožno považovať za orgán, úrad ani agentúru Únie v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ.

Okrem toho akty prijaté na základe delegovaných právomocí sa bežne pripisujú delegujúcej inštitúcii, ktorej prislúcha brániť na súde predmetný akt. Keďže jednak Komisia zverila niektoré úlohy pri plnení rozpočtu misie v rámci bezpečnostnej a obrannej politiky Únie vedúcemu tejto misie podľa článku 54 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, v znení zmien a doplnení a jednak vedúci misie môže uzatvárať technické dohody, ktorých predmetom je poskytovanie zariadenia, služieb a priestorov, iba so súhlasom Komisie, akty prijaté vedúcim misie v zadávacom konaní možno pripísať Komisii, ktorá má postavenie žalovaného účastníka konania podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Tieto akty teda možno súdne preskúmať v súlade s požiadavkami všeobecnej zásady, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa a podľa ktorej musí súdnemu preskúmaniu podliehať každý akt inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktorý má mať právne účinky vo vzťahu k tretím osobám.

(pozri body 26, 31 – 35)

2.      Skutočnosť, že v žalobe je ako žalovaný nesprávne označená iná osoba než osoba, ktorá prijala napadnutý akt, nemá za následok neprípustnosť žaloby, ak žaloba obsahuje skutočnosti umožňujúce jednoznačne určiť účastníka, proti ktorému je podaná, ako napríklad označenie napadnutého aktu a osoby, ktorá ho prijala. Len v takomto prípade možno považovať za žalovaného účastníka konania osobu, ktorá prijala napadnutý akt, aj keď nebola uvedená v úvodnej časti žaloby. Okrem toho neprináleží Všeobecnému súdu, aby určil účastníka konania, proti ktorému má smerovať žaloba, aby vyhovela požiadavkám článku 44 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku.

(pozri body 38, 39)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 40, 42)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 45)