Language of document : ECLI:EU:T:2018:842

Vec T315/17

Chantal Hebberecht

proti

Európskej službe pre vonkajšiu činnosť

„Verejná služba – Úradníci – ESVČ – Pridelenie – Miesto vedúceho delegácie Európskej únie v Etiópii – Rozhodnutie zamietajúce predĺženie pridelenia – Záujem služby – Povinnosť odôvodnenia – Rovnosť zaobchádzania“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 27. novembra 2018

1.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Záujem služby – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7)

2.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Rotácia úradníkov pridelených na miesta mimo Únie – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Záujem služby – Rozhodnutie, ktorým sa vedúcemu delegácie zamieta predĺženie jeho pridelenia – Rozlišovanie medzi žiadateľmi o predĺženie – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, články 20 a 21; služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)

3.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami – Zásadná povaha tejto rovnosti – Nezohľadnenie v rozhodnutí o organizácii služieb – Zrušenie rozhodnutia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 2 a 3)

4.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody spôsobenej inštitúciou Únie – Neuvedenie údajov o charaktere a rozsahu škody a o príčinnej súvislosti – Neprípustnosť

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 písm. d)]

1.      V oblasti politiky rotácie úradníkov majú inštitúcie širokú mieru voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii s prihliadnutím na tieto úlohy, pod podmienkou, že toto pridelenie sa uskutoční v záujme služby a rešpektuje rovnocennosť pracovných miest. Pri preskúmaní rozhodnutí týkajúcich sa organizácie služieb musí Všeobecný súd v prípade podanej žaloby overiť, či menovací orgán zostal v primeraných medziach a nepoužil svoju voľnú úvahu zjavne nesprávne. Na preukázanie existencie zjavného pochybenia musí úradník predložiť dôkazy, v dôsledku ktorých sú posúdenia administratívy neprijateľné.

Pokiaľ ide o záujem služby, ten si vyžaduje, aby v jej kontinuite nenastalo žiadne narušenie, čo má za následok, že preskúmanie sa musí vzťahovať aj na existenciu prípadných zjavných pochybení, v dôsledku ktorých sú posúdenia menovacieho orgánu neprijateľné. Obnova zamestnancov je však vlastná mobilite a sama osebe nespochybňuje kontinuitu služby, keďže táto kontinuita je zabezpečená dialógom medzi odchádzajúcimi zamestnancami, zostávajúci zamestnancami a prichádzajúcimi zamestnancami, ktorí sú vyberaní najmä na základe znalostí a skúseností, ktoré treba mať pre daný typ pracovného miesta.

(pozri body 27 – 29, 39, 41)

2.      Povinnosť zabezpečiť rovnosť zaobchádzania predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie zakotvenú v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Tato zásada vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Zásada nie je porušená rozdielmi odôvodnenými na základe objektívneho a primeraného kritéria, keď sú tieto rozdiely primerané cieľu sledovanému daným rozlišovaním. Rovnosti zaobchádzania má všeobecnú pôsobnosť a uplatňuje sa na akty, ktoré prijíma menovací orgán v rámci vymedzenom služobným poriadkom vždy, keď je medzi situáciami možné porovnanie.

V prejednávanej veci samotnému uplatneniu tejto zásady nebráni skutočnosť, že rozhodnutia o žiadostiach o predĺženie sa zakladajú na záujme služby, keďže tento záujem sa nachádza medzi objektívnymi a primeranými kritériami, ktoré môžu odôvodniť rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi.

Porovnanie medzi odpoveďami na žiadosti o predĺženie je možné, pretože dotknutá inštitúcia vykonáva takéto porovnanie v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, v ktorom zdôrazňuje, prečo sa iní vedúci delegácií nachádzali v inej situácii než dotknutá osoba.

Túto skutočnosť treba preskúmať na základe judikatúry priznávajúcej administratíve širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o opatreniach, ktoré sa majú prijať v záujme služby, pričom súd Únie musí pri svojom preskúmaní overiť, či došlo k svojvoľnému rozlišovaniu alebo zjavne nesprávnemu posúdeniu. V prejednávanej veci úvahy, ktoré sú v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti uvedené na vysvetlenie rozlišovania medzi jednotlivými vecami, prijateľné, pričom žalobkyňa neuviedla skutočnosti, ktoré by umožňovali domnievať sa, že mohlo dôjsť k svojvoľnej diskriminácii alebo zjavne nesprávnemu posúdeniu.

(pozri body 58 – 60, 62 – 64, 66, 76)

3.      Podľa článku 1d ods. 2 služobného poriadku úplná rovnosť medzi mužmi a ženami v pracovnom živote predstavuje základný prvok, ktorý treba zohľadniť pri uplatňovaní všetkých aspektov služobného poriadku. Podľa toho istého ustanovenia zásada rovnosti zaobchádzania nebráni inštitúciám Únie, aby ponechali v účinnosti alebo prijali opatrenia ustanovujúce osobitné výhody, aby uľahčili nedostatočne zastúpenému pohlaviu vykonávanie pracovnej činnosti alebo aby zabránili, alebo poskytovali kompenzáciu za znevýhodnenie v povolaní.

Podľa článku 1d ods. 3 služobného poriadku menovanie orgány inštitúcií určia na základe dohody, po porade s Výborom pre služobný poriadok, opatrenia a činnosti na podporu rovnakých príležitostí pre mužov a ženy v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok, a prijmú potrebné ustanovenia, najmä s cieľom napraviť faktickú nerovnosť, ktorá obmedzuje príležitosti pre ženy v týchto oblastiach.

Preto inštitúcia, ktorá vylúči rovnosť pohlaví z úvah sprevádzajúcich prijatie rozhodnutia o žiadosti o predĺženie pridelenia na miesto vedúcej delegácie, ktorú podala žalobkyňa, hoci tento prvok považuje tvorca služobného poriadku za základný, nerešpektuje ustanovenia služobného poriadku uvádzané žalobkyňou.

(pozri body 81 – 83, 94)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 100 – 103)