Vec T‑325/01
DaimlerChrysler AG
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Článok 81 ES – Kartely – Zmluva o zastúpení – Distribúcia motorových vozidiel – Hospodárska jednotka – Opatrenia zamerané na zabránenie súbežnému obchodovaniu s motorovými vozidlami – Určenie cien – Nariadenie (ES) č. 1475/95 – Pokuta“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Pojem – Dvojstranné alebo mnohostranné správanie – Zahrnutie – Jednostranné správanie – Vylúčenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka – Odlišné právnické osoby prepojené zmluvou o zastúpení – Podmienky existencie hospodárskej jednotky
(Článok 81 ods. 1 ES)
3. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Bloková výnimka – Nariadenie č. 1475/95 – Pojem „ďalší predaj“
(Nariadenie Komisie č. 1475/95, článok 10 ods. 12)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu
(Nariadenie Rady č. 17, článok 19 ods. 1; nariadenie Komisie č. 99/63, články 2 a 4)
5. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Koordinácia a spolupráca nezlučiteľné s povinnosťou každého podniku určovať autonómne svoje správanie na trhu
(Článok 81 ods. 1 ES)
6. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení – Predloženie dôkazu o účasti na stretnutiach s protisúťažným cieľom – Povinnosť podniku predložiť dôkaz o dištancovaní sa vo vzťahu k prijatým rozhodnutiam
(Článok 81 ods. 1 ES)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Rozhodnutia združení podnikov – Nezáväzné rozhodnutie združenia uplatňované jeho členmi – Zahrnutie
(Článok 81 ods. 1 ES)
8. Hospodárska súťaž – Kartely – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Kartel, ktorý má účinky na celom území členského štátu – Automatický vplyv
(Článok 81 ods. 1 ES)
9. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenie, ktorého sa dopustila dcérska spoločnosť – Pripísanie materskej spoločnosti – Podmienky – Absencia vplyvu existencie odlišnej právnej subjektivity dcérskej spoločnosti – Vplyv držby všetkého kapitálu dcérskej spoločnosti – Povinnosť materskej spoločnosti vyvrátiť domnienku skutočného výkonu riadiacej právomoci nad dcérskou spoločnosťou
(Článok 81 ods. 1 ES)
1. Zákaz stanovený článkom 81 ods. 1 ES sa výlučne týka dvojstranne alebo mnohostranne koordinovaného správania vo forme dohôd medzi podnikmi, rozhodnutí združení podnikateľov alebo zosúladených postupov. Preto je pojem dohoda v zmysle tohto ustanovenia zakotvený v existencii súladu vôle medzi aspoň dvoma stranami. Z toho vyplýva, že ak rozhodnutie výrobcu predstavuje jeho jednostranné správanie, toto rozhodnutie nespadá pod zákaz podľa tohto článku.
(pozri body 83, 84)
2. Na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže nie je rozhodujúce formálne oddelenie medzi dvoma spoločnosťami vyplývajúce z ich odlišnej právnej subjektivity, ale skôr jednotné správanie sa na trhu. Môže byť preto nevyhnutné zistiť, či dve spoločnosti každá s vlastnou právnou subjektivitou vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním sa na trhu.
Taká situácia sa neobmedzuje na prípady, v ktorých spoločnosti sú vo vzťahu materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti, ale týkajú sa za určitých okolností aj vzťahov medzi spoločnosťou a jej obchodným zástupcom alebo medzi splnomocniteľom a jeho splnomocnencom. Pokiaľ totiž ide o uplatnenie článku 81 ES, je na posúdenie otázky, či konanie patrí do pôsobnosti tohto článku, dôležité, či splnomocniteľ a jeho sprostredkovateľ alebo „obchodný zástupca“ tvoria hospodársku jednotku, pričom druhý menovaný je pomocným orgánom integrovaným do podniku prvého menovaného. Ak teda sprostredkovateľ vykonáva činnosť v prospech svojho splnomocniteľa, možno ho v zásade považovať za pomocný orgán integrovaný do jeho podniku, ktorý je povinný dodržiavať pokyny splnomocniteľa a ktorý tak rovnako ako obchodný zamestnanec vytvára s týmto podnikom hospodársku jednotku.
Inak je tomu v prípade, ak dohody uzavreté medzi splnomocniteľom a jeho zástupcami na týchto zástupcov prevádzajú alebo im prenechávajú funkcie, ktoré sa hospodársky približujú funkciám nezávislého obchodníka, tým, že uvedení zástupcovia musia znášať finančné riziko spojené s predajom alebo plnením zmlúv uzavretých s tretími osobami. Zástupcovia teda môžu stratiť svoje postavenie nezávislého hospodárskeho subjektu iba vtedy, ak nenesú žiadne riziko vyplývajúce zo zmlúv vyjednaných pre splnomocniteľa a pôsobia ako pomocníci integrovaní do podniku splnomocniteľa. Ak preto zástupca, hoci aj má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje samostatne svoje správanie sa na trhu, ale vykonáva pokyny svojho splnomocniteľa, nie sú zákazy uvedené v článku 81 ods. 1 ES uplatniteľné na vzťahy medzi zástupcom a jeho splnomocniteľom, s ktorým tvorí hospodársku jednotku.
(pozri body 85 – 88)
3. Z definície pojmu „opätovný predaj“ uvedeného v článku 10 ods. 12 nariadenia č. 1475/95 o uplatnení článku [81] ods. 3 [ES] na určité typy dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel vyplýva, že možnosť dodávateľa zakázať distribútorom dodávky fyzickým alebo právnickým osobám s rovnakým postavením ako „opätovní predajcovia“ sa obmedzuje na prípad, keď opätovní predajcovia scudzujú nové motorové vozidlá. Toto rovnaké postavenie opätovného predaja a lízingových zmlúv, ktoré zahŕňajú prevod vlastníctva alebo možnosť kúpy pred uplynutím platnosti zmluvy, má za cieľ umožniť dodávateľovi zabezpečenie integrity distribučnej siete tým, že zamedzí, aby bola lízingová zmluva používaná na uľahčenie nadobudnutia vlastníctva vozidla mimo výlučnej distribučnej siete, ak je toto vozidlo stále nové.
(pozri bod 153)
4. Komisia musí oznámiť výhrady, ktoré uplatňuje voči podnikom a záujmovým združeniam, a vo svojich rozhodnutiach môže uviesť len tie výhrady, ku ktorým mali poslední menovaní príležitosť vecne vyjadriť svoje stanovisko o realite a o relevantnosti skutočností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou.
Oznámenie o výhradách musí obsahovať opis výhrad vyjadrený hoci aj stručne, ale dostatočne jasne, aby umožnil zainteresovaným osobám skutočne sa oboznámiť s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Len pod touto podmienkou totiž môže oznámenie o výhradách splniť účel stanovený nariadeniami Spoločenstva, ktorý spočíva v poskytnutí všetkých potrebných údajov podnikom, aby sa mohli vecne brániť predtým, ako Komisia prijme konečné rozhodnutie. Táto požiadavka je dodržaná, ak rozhodnutie nepripisuje zainteresovaným osobám iné porušenia, než sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutočnosti, ku ktorým sa zainteresované osoby mali možnosť vyjadriť. Konečné rozhodnutie Komisie však nemusí nevyhnutne byť kópiou opisu výhrad.
Ak oznámenie o výhradách obsahuje jasnú informáciu o povahe porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré je vytýkané predmetnému podniku, a s tým spojené podstatné skutočnosti, je tento podnik spôsobilý odpovedať na toto obvinenie a brániť svoje práva. Neskoršie uvedenie výhrad v rozhodnutí Komisie, ktoré hospodársku dohodu posudzuje ako „vertikálnu“ alebo „horizontálnu“, nepredstavuje podstatnú zmenu výhrad oproti tomu, ako boli uvedené v oznámení o výhradách.
(pozri body 188, 189, 192)
5. Na existenciu dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES postačuje, aby predmetné podniky prejavili svoju spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom.
Kritériá koordinácie a spolupráce nevyžadujú vypracovanie ozajstného „plánu“, ale ich treba chápať vo svetle koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej musí každý hospodársky subjekt autonómne určovať, akú politiku chce viesť na spoločnom trhu. Táto požiadavka na autonómiu síce nevylučuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobiť tvrdenému alebo očakávanému správaniu svojich konkurentov, je však jasne v rozpore s akýmkoľvek nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takými subjektmi, ktorých cieľom alebo následkom je buď ovplyvnenie správania potenciálneho alebo aktuálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takého konkurenta so správaním, pre ktoré sa hospodársky subjekt sám rozhodol alebo ktoré na trhu sám zamýšľa uskutočňovať.
(pozri body 199, 200)
6. V prípade sporu o existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže musí Komisia predložiť dôkaz o porušeniach, ktoré uvádza, a pripojiť dôkazné prostriedky vhodné na to, aby právne dostatočne preukázala existenciu skutočností vedúcich k porušeniu.
Pokiaľ však bolo dokázané, že podnik sa zúčastnil na stretnutiach medzi podnikmi so zjavne protisúťažným cieľom, je úlohou tohto podniku predložiť dôkazy preukazujúce, že jeho účasť na uvedených stretnutiach nemala protisúťažný cieľ, a to tým, že preukáže, že svojim konkurentom oznámil, že sa tam zúčastnil s iným cieľom ako oni. Pri neexistencii takéhoto dôkazu o dištancovaní sa nie je skutočnosť, že tento podnik sa nestotožňuje s výsledkami týchto stretnutí, takej povahy, aby ho zbavila plnej zodpovednosti za jeho účasť na karteli.
(pozri body 201, 202)
7. Akt môže byť považovaný za rozhodnutie združenia podnikov v zmysle článku 81 ods. 1 ES bez toho, aby nevyhnutne mal záväzný charakter pre dotknutých členov, prinajmenšom v rozsahu, v akom ho dodržiavajú členovia dotknutí týmto aktom.
(pozri bod 210)
8. Pokiaľ kartel zasahuje celé územie členského štátu, má už zo svojej podstaty za následok upevnenie oddelenia trhov na vnútroštátnej úrovni, čím prekáža vzájomnému hospodárskemu prenikaniu, ktoré sleduje Zmluva.
(pozri bod 212)
9. Okolnosť, že dcérska spoločnosť má právnu subjektivitu odlišnú od jej materskej spoločnosti, nepostačuje na vylúčenie možnosti, že jej správanie sa pripíše materskej spoločnosti, najmä ak dcérska spoločnosť nerozhoduje autonómne o svojom správaní sa na trhu, ale v zásade aplikuje pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť.
Aj keď v tejto súvislosti držba 100 % kapitálu dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou sama osebe nestačí na preukázanie skutočného výkonu riadiacej právomoci materskou spoločnosťou, čo je podmienkou na to, aby sa správanie jednej spoločnosti pripísalo druhej spoločnosti, Komisia môže založiť svoje rozhodnutie na tomto pripísaní, ak materská spoločnosť nepopiera, že mohla rozhodujúco ovplyvniť obchodnú politiku svojej dcérskej spoločnosti, a nepredloží dôkaz na podporu svojich tvrdení o autonómii dcérskej spoločnosti. V prípade držby všetkého kapitálu dcérskej spoločnosti totiž môže Komisia legitímne predpokladať, že materská spoločnosť skutočne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie sa svojej dcérskej spoločnosti, predovšetkým ak materská spoločnosť vystupovala počas správneho konania ako jediný predstaviteľ spoločností skupiny.
Za týchto podmienok je povinnosťou materskej spoločnosti vyvrátiť túto domnienku dostatočnými dôkazmi.
(pozri body 218 – 220)