Vec T‑713/14
International and European Public Services Organisation v Spolkovej republike Nemecko (IPSO)
proti
Európskej centrálnej banke
„ECB – Zamestnanci ECB – Dočasní agentúrni pracovníci – Obmedzenie maximálnej doby výkonu práce toho istého dočasného agentúrneho pracovníka – Žaloba o neplatnosť – Napadnuteľný akt – Priama a osobná dotknutosť – Záujem na konaní – Lehota na podanie žaloby – Prípustnosť – Neinformovanie a nekonzultovanie odborovej organizácie žalobkyne – Mimozmluvná zodpovednosť“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 13. decembra 2016
1. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Posúdenie na základe objektívnych kritérií – Rozhodnutie Európskej centrálnej banky obmedzujúce maximálnu dobu výkonu práce toho istého dočasného agentúrneho pracovníka – Zahrnutie
(Článok 263 ZFEÚ)
2. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Akt, ktorý tlmočí úmysel inštitúcie sledovať v určenej oblasti určitý smer postupu – Vylúčenie
(Článok 263 ZFEÚ)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
4. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Európskej centrálnej banky obmedzujúce maximálnu dobu výkonu práce toho istého dočasného agentúrneho pracovníka – Žaloba odborovej organizácie brániacej záujmy zamestnancov Banky – Prípustnosť
(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ)
5. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Fyzické alebo právnické osoby – Žaloba, ktorá môže priniesť prospech žalobcovi – Prípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
6. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Charakter verejného poriadku
(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ)
7. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Akt, ktorý nebol uverejnený ani oznámený žalobcovi – Presná znalosť obsahu a odôvodnenia – Povinnosť vyžiadať si v primeranej lehote úplný text aktu, len čo je známe, že existuje
(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ)
8. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku – Možnosť samostatne sa odvolávať na ustanovenie smernice 2002/14 – Vylúčenie
(Článok 6 ods. 1 tretí pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 27 a článok 52 ods. 7; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14)
9. Sociálna politika – Informovanie pracovníkov a konzultácie s nimi – Smernica 2002/14 – Pôsobnosť – Pracovník – Pojem – Existencia pracovnoprávneho vzťahu – Kritériá posúdenia – Dočasní agentúrni pracovníci poskytnutí Európskej centrálnej banke – Zahrnutie
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14, článok 2 písm. c)]
10. Akty inštitúcií – Smernice – Priame uloženie povinností inštitúciám Únie v ich vzťahoch s ich zamestnancami – Vylúčenie – Možnosť odvolávať sa – Rozsah
(Článok 288 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14)
11. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Pracovné podmienky – Dodržiavanie smerníc Únie v oblasti sociálnej politiky – Osobitné povinnosti uložené Banke – Absencia
[Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 9 písm. c); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14]
12. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Zastúpenie – Odborová organizácia, ktorá má právo na konzultácie a informácie – Povinná konzultácia – Rozsah
13. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Zastúpenie – Odborová organizácia, ktorá má právo na konzultácie a informácie – Nekonzultovanie pred prijatím rozhodnutia v oblasti dočasnej agentúrnej práce – Neprípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, článok 27; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14)
14. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
(Článok 340 druhý a tretí odsek ZFEÚ)
1. Výlučne opatrenia majúce záväzné právne účinky, ktoré by sa mohli dotýkať záujmov tretích osôb a podstatne meniť ich právne postavenie, sú aktmi, proti ktorým možno podať žalobu o neplatnosť. Na účely posúdenia, či akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, má takéto účinky, sa treba pridŕžať jeho podstaty, kontextu, v ktorom bol vypracovaný, ako aj zámeru autora tohto aktu. Naopak forma, v akej je akt prijatý, je z hľadiska prípustnosti žaloby o neplatnosť v zásade bezvýznamná. Napriek tomu však nie je vylúčené, aby Všeobecný súd vzal do úvahy formu, v ktorej sú prijaté akty, ktorých zrušenie sa od neho požaduje, keďže táto môže prispieť k identifikovaniu ich povahy.
Iba akt, ktorým jeho autor jednoznačne a s konečnou platnosťou určuje svoje stanovisko vo forme umožňujúcej identifikovať jeho povahu, teda predstavuje rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom žaloby o neplatnosť.
Je to tak v prípade rozhodnutia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky stanovujúceho všeobecne záväzné pravidlá, ktoré s konečnou platnosťou určujú určité kritériá, ktoré treba dodržiavať v rámci prijímania dočasných agentúrnych pracovníkov do zamestnania v tejto inštitúcii, a to konkrétne maximálnu dĺžku zamestnania toho istého dočasného agentúrneho pracovníka prideleného na plnenie administratívnych úloh a úloh sekretariátu.
Takýto akt má záväzné právne účinky, keďže Banka, dokiaľ sa toto pravidlo formálne nezmení alebo nezruší, pri posudzovaní ponúk predložených agentúrami dočasného zamestnávania v rámci postupu verejných obstarávaní týkajúcich sa prijímania dočasných agentúrnych pracovníkov do zamestnania touto inštitúciou sa od neho nemôže odkloniť.
(pozri body 17, 18, 20, 22, 23)
2. Napadnuteľným aktom v zmysle článku 263 ZFEÚ nie je opatrenie prijaté inštitúciou, ktoré len tlmočí jej úmysel alebo úmysel jedného z jej útvarov sledovať v určenej oblasti určitý smer postupu. Takéto interné usmernenia označujúce všeobecné smery, na základe ktorých inštitúcia zamýšľa podľa relevantných ustanovení prijať neskôr individuálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť bude môcť byť napadnutá podľa konania upraveného v článku 263 ZFEÚ, majú účinky iba vo vnútornej sfére správy a nevytvárajú žiadne právo alebo povinnosť, pokiaľ ide o tretie osoby. Takéto akty tak nie sú aktmi spôsobujúcimi ujmu, ktoré by ako také mohli byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ.
(pozri bod 19)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 44, 46 – 49)
4. Len samotná skutočnosť, že sa odborová organizácia zastupujúca zamestnancov zúčastnila na rokovaniach, ktoré viedli k prijatiu aktu, nepostačuje na zmenu povahy práva podať žalobu, ktoré môže mať vo vzťahu k tomuto aktu v rámci článku 263 ZFEÚ. Žaloba združenia však môže byť vyhlásená za prípustnú v prípade, že bráni svoje vlastné záujmy, ktoré sú odlišné od záujmov jeho členov, najmä pokiaľ bola napadnutým aktom dotknutá jej negociačná pozícia a to v osobitných situáciách, v ktorých mala postavenie vyjednávača, ktoré bolo jasne vymedzené a úzko spojené so samotným predmetom rozhodnutia a ktoré predstavovalo okolnosť, ktorá ju charakterizovala vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe.
Pokiaľ ide o žalobu podanú odborovou organizáciou proti rozhodnutiu Výkonnej rady Európskej centrálnej banky obmedzujúcemu maximálnu dobu výkonu práce toho istého dočasného agentúrneho pracovníka, pozícia sociálneho partnera uvedenej organizácie v rámci rokovaní týkajúcich sa dočasných agentúrnych pracovníkov, ktorých predmetom bola najmä otázka doby ich zamestnania v Banke, tak postačuje na preukázanie toho, že žalobkyňa je napadnutým aktom osobne dotknutá v zmysle článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ. Ide totiž o určitú jej osobitnú vlastnosť, keďže spomedzi rôznych odborových organizácií, ktoré prípadne vykonávajú činnosť na účely ochrany záujmov osôb, ktoré sú zamestnané v Banke alebo pre ňu pracujú, sa práve žalobkyňa zapojila do rokovaní s Bankou týkajúcich sa práve otázok, ktorým sa venuje napadnutý akt, čo ju individualizuje vo vzťahu ku všetkým ostatným odborovým organizáciám.
Rovnako je uvedená organizácia napadnutým aktom priamo dotknutá tým, že bezprostredným účinkom tohto aktu bolo zasiahnutie do jej pozície sociálneho partnera, ktorú žalobkyňa zastávala v rámci rokovaní týkajúcich sa otázok dočasných agentúrnych pracovníkov, a to tým, že ju zbavil možnosti zúčastniť sa na prijatí rozhodnutia a ovplyvniť ho.
(pozri body 52, 53, 58, 59)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 63, 64)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 68)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 69 – 72)
8. Článok 27 Charty základných práv Európskej únie zakotvuje právo pracovníkov v podniku na konzultácie a informácie. Tieto ustanovenia sa môžu uplatňovať vo vzťahoch medzi inštitúciami Únie a ich pracovníkmi.
Podľa samotného znenia článku 27 Charty sa však výkon práv, ktoré zakotvuje, obmedzuje iba na prípady a podmienky stanovené právom Únie, ako aj jednotlivou vnútroštátnou právnou úpravou a praxou.
Vyplýva z toho, že článok 27 Charty, ktorý nestanovuje žiadnu priamo uplatniteľnú právnu normu, nestačí sám osebe na to, aby bolo jednotlivcom priznané subjektívne samostatne uplatniteľné právo na konzultácie a informácie.
Podľa vysvetliviek týkajúcich sa článku 27 Charty, na ktoré sa v súlade s článkom 6 ods. 1 tretím pododsekom ZEÚ a článkom 52 ods. 7 Charty prihliada pri výklade tejto Charty, totiž acquis Únie v oblasti upravenej článkom 27 Charty, stanovujúce podmienky, za ktorých sa tento článok uplatňuje, tvorí najmä smernica 2002/14, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve.
(pozri body 84 – 86, 88)
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 97, 99, 101)
10. Keďže smernice sú adresované členským štátom, a nie inštitúciám alebo orgánom Únie, ustanovenia smernice 2002/14, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve, nemožno usudzovať, že ustanovenia smernice 2002/14 ako také ukladajú povinnosti inštitúciám v ich vzťahoch so svojimi zamestnancami.
Na základe okolnosti, že smernica ako taká nezaväzuje inštitúcie, však nemožno vylúčiť, aby sa pravidiel alebo zásad stanovených v tejto smernici dalo voči inštitúciám dovolávať v prípade, že sa samotné tieto pravidlá alebo zásady javia len ako osobitné vyjadrenie základných pravidiel Zmluvy a všeobecných zásad, ktoré musia tieto inštitúcie dodržiavať priamo. V právnom spoločenstve je totiž jednotné uplatňovanie práva základnou požiadavkou a každý právny subjekt podlieha zásade dodržiavania zákonnosti. Inštitúcie sú teda povinné dodržiavať pravidlá Zmluvy o FEÚ a všeobecné právne zásady, ktoré sa na ne vzťahujú, a to rovnako ako každý iný právny subjekt.
Smernica tiež môže zaväzovať inštitúciu, ak táto inštitúcia najmä v rámci svojej organizačnej autonómie mala v úmysle vykonať osobitnú povinnosť stanovenú smernicou, alebo v prípade, že všeobecne záväzný akt s internou pôsobnosťou sám výslovne odkazuje na opatrenia prijaté normotvorcom Únie na základe Zmlúv. Napokon inštitúcie sú v súlade s povinnosťou zachovávať lojálnosť, ktorú musia dodržiavať, povinné v rámci svojho konania ako zamestnávateľ zohľadňovať právne predpisy prijaté na úrovni Únie.
(pozri body 104 – 106)
11. Aj keď článok 9 písm. c) týkajúci sa podmienok zamestnávania pracovníkov Európskej centrálnej banky odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej jednotné uplatňovanie práva vyžaduje, aby inštitúcie Únie dodržiavali pravidlá práva Únie, vrátane smerníc, a aby sa akt Únie vykladal, pokiaľ je to možné, v súlade s celým primárnym právom, nepredstavuje záväzok Banky vykonať osobitnú povinnosť, najmä povinnosť informovať zástupcov zamestnancov alebo konzultovať s nimi, tak ako túto povinnosť upravuje smernica 2002/14, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve.
(pozri bod 111)
12. Pokiaľ ide o právo na konzultácie a informácie priznané odborovej organizácii Európskou centrálnou bankou na základe rámcovej dohody, podľa ktorej cieľom tohto práva je poskytnúť odborovej organizácii príležitosť ovplyvniť prijatie rozhodnutia, ide o jednu z najskromnejších foriem účasti na prijatí rozhodnutia, keďže jej obsahom v žiadnom prípade nie je povinnosť vedenia vyhovieť sformulovaným pripomienkam, ale poskytnúť dotknutým osobám možnosť, aby mohli prostredníctvom zástupcu ich záujmov vyjadriť svoje stanovisko pred prijatím alebo zmenou všeobecne záväzných aktov, ktoré sa ich týkajú, a to najmä tým, že sa im sprístupnia všetky relevantné informácie počas celého procesu prijímania takýchto aktov, pričom cieľom je umožniť odborovej organizácii, aby sa na procese konzultácie zúčastnila čo možno najplnšie a najefektívnejšie.
Pokiaľ sa teda nemá narušiť potrebný účinok povinnosti konzultácie, vedenie musí dodržať túto povinnosť vždy, keď konzultácia so zástupcami zamestnancov môže mať vplyv na obsah aktu, ktorý sa má prijať.
(pozri body 146, 147)
13. Banka tým, že prijala rozhodnutie stanovujúce s konečnou platnosťou určité kritériá, ktoré treba dodržiavať v rámci prijímania dočasných agentúrnych pracovníkov do zamestnania v Európskej centrálnej banke bez toho, aby vopred zaangažovala odborovú organizáciu disponujúcu právom na konzultácie a informácie, pričom však predmet tohto aktu patril do predmetu rokovaní v rámci pracovnej skupiny, ktorej sa uvedená organizácia zúčastňovala, a bez toho, aby počkala na správu tejto pracovnej skupiny, nerešpektovala práva odborovej organizácie na to, aby jej boli poskytnuté informácie a aby sa s ňou konzultovalo, ktoré sú súčasťou jej výsad ako odborovej organizácie zastupujúcej dotknuté osoby, v rozpore s článkom 27 Charty základných práv Európskej únie, tak ako je spresnený smernicou 2002/14, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve, vykonávanou rámcovou dohodou, ktorej pôsobnosť bola na základe vytvorenia pracovnej skupiny rozšírená na dočasných agentúrnych pracovníkov.
(pozri bod 148)
14. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 155)