ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)

zo 16. septembra 2009

Vec T‑271/08 P

Stanislava Boudova a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Bývalí pomocní zamestnanci – Vymenovanie – Zaradenie do platovej triedy – Výberové konania uverejnené pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku – Preradenie vlastných úradníkov inou inštitúciou – Zamietnutie preradenia – Zásada rovnosti zaobchádzania – Žaloba o neplatnosť – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Potvrdzujúci akt – Neexistencia nových a podstatných skutočností – Neexistencia ospravedlniteľného omylu – Neprípustnosť“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 21. apríla 2008, Boudova a i./Komisia (F‑78/07, Zb. VS s. I‑A-1-97, II‑A-1-509), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. S. Boudova, I. Adovica, J. Kuba, H. Puciriuss, A. Strzelecka, I. Szyprowska, T. Tibai a B. Vaituleviciene znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Opätovné začatie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Opatrenia prijaté inštitúciou v prospech určitej skupiny osôb v prípade neexistencie právnej povinnosti

3.      Odvolanie – Dôvody – Prípustnosť – Právne otázky

1.      Rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté osobou, ktorej je určené, v stanovených lehotách, sa voči nej stáva právoplatné. Existencia nových a podstatných skutočností však môže odôvodniť podanie návrhu smerujúceho k opätovnému preskúmaniu skoršieho rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným.

Úradník, ktorý nenapadol svoje pôvodné zaradenie do platovej triedy v lehotách stanovených v služobnom poriadku, nemôže platne podať žiadosť o preradenie iba z dôvodu, že spoznal presný rozsah svojich práv až od okamihu vyslovenia rozsudku súdu Spoločenstva, vydaného vo veci, v ktorej úradník nebol účastníkom konania, a ktorým sa zrušil akt, ktorý sa ho priamo netýka.

A fortiori úradník, ktorý v lehotách stanovených v služobnom poriadku nespochybnil rozhodnutie o jeho pôvodnom zaradení do platovej triedy, sa nemôže ako novej a podstatnej skutočnosti dovolávať toho, že spoznal presný rozsah svojich práv až v nadväznosti na prijatie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo netýka, inou inštitúciou, ako je inštitúcia, ktorá ho zamestnáva, aby tak odôvodnil podanie návrhu smerujúceho k opätovnému preskúmaniu jeho zaradenia.

(pozri body 38, 47 a 48)

Odkaz: Súdny dvor, 21. februára 1974, Kortner a i./Rada a i., 15/73 až 33/73, 52/73, 53/73, 57/73 až 109/73, 116/73, 117/73, 123/73, 132/73 a 135/73 až 137/73, Zb. s. 177, body 36 až 40; Súdny dvor, 26. septembra 1985, Valentini/Komisia, 231/84, Zb. s. 327, bod 14; Súdny dvor, 8. marca 1988, Brown/Súdny dvor, 125/87, Zb. s. 1619, bod 13; Súd prvého stupňa, 24. marca 1998, Becret-Danieau a i./Parlament, T‑232/97, Zb. VS s. I‑A‑157, II‑495, body 43 a 44; Súd prvého stupňa, 24. marca 1998, Meyer a i./Súdny dvor, T‑181/97, Zb. VS s. I‑A‑151, II‑481, body 36 a 37; Súd prvého stupňa, 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, Zb. s. II‑557, body 40 a 47 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 13. decembra 2002, Van Dyck/Komisia, T‑112/02, Zb. VS s. I‑A‑317, II‑1527, bod 63

2.      V záujme dodržania zásady rovnosti zaobchádzania, ak inštitúcia rozhodne o opätovnom preskúmaní pôvodného zaradenia do platovej triedy, ktoré sa stalo právoplatným, jednej kategórie vlastných úradníkov, je povinná, s výnimkou objektívneho odôvodnenia prípadného rozdielneho zaobchádzania, opätovne preskúmať pôvodné zaradenie iných vlastných úradníkov, ktorí sa nachádzajú v rovnakej alebo porovnateľnej situácii, a to na ich žiadosť. Cieľom tejto povinnosti je zabezpečiť dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania s úradníkmi tej istej inštitúcie, ktorí sa nachádzajú v rovnakej alebo porovnateľnej situácii, z hľadiska opatrení vychádzajúcich z vlastnej iniciatívy tejto inštitúcie, ktoré jej nie sú uložené povinnosťou stanovenou v služobnom poriadku.

Z toho vyplýva, že opatrení prijatých určitou inštitúciou v prípade neexistencie právnej povinnosti vyplývajúcej zo služobného poriadku sa nemožno dovolávať na podporu dôvodu založeného na porušení zásady rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k inej inštitúcii.

(pozri body 51 – 53)

Odkaz: Súdny dvor, 18. januára 1990, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, C‑193/87 a C‑194/87, Zb. s. I‑95, body 26 a 27; Súdny dvor, 11. januára 2001, Gevaert/Komisia, C‑389/98 P, Zb. s. I‑65, body 54 až 58; Súd prvého stupňa, 28. októbra 2004, Lutz Herrera/Komisia, T‑219/92 a T‑337/02, Zb. VS s. I‑A‑319, II‑1407, bod 110

3.      V oblasti lehôt na podanie žaloby sa pojem ospravedlniteľný omyl týka výnimočných okolností, za ktorých najmä dotknutá inštitúcia konala takým spôsobom, že jej konanie je spôsobilé samotné alebo v rozhodujúcej miere vyvolať pochopiteľný zmätok v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovanej osoby. Otázka, či konanie dotknutej inštitúcie je alebo nie je spôsobilé vyvolať pochopiteľný zmätok v úsudku druhého účastníka konania predstavuje právnu otázku, ktorá preto môže byť vznesená v rámci odvolacieho konania.

(pozri body 71 a 73)

Odkaz: Súdny dvor, 15. mája 2003, Pitsiorlas/Rada a ECB, C‑193/01 P, Zb. s. I‑4837, body 24 až 29; Súd prvého stupňa, 10. júna 2008, Bligny/Komisia, T‑127/07 P, Zb. VS s. I‑B-1-19, II‑B-1-155, body 42 až 48