NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
GIOVANNI PITRUZZELLA
prednesené 30. júna 2022(1)
Vec C‑205/21
Trestné konanie
proti
V.S.,
za účasti:
Ministerstvo na vatrešnite raboti, Glavna direkcija za borba s organiziranata prestapnost
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Smernica (EÚ) 2016/680 – Obvinený – Policajná registrácia osobných údajov – Citlivé údaje – Biometrické a genetické údaje – Nútený výkon – Cieľ spočívajúci v predchádzaní a odhaľovaní trestných činov – Prebiehajúce trestné konanie – Porovnanie s osobnými údajmi zhromaždenými v rámci predchádzajúcich vyšetrovaní – Účinná súdna ochrana – Spracúvanie údajov – Zásady – Minimalizácia údajov – Úplná nevyhnutnosť“
1. Keď sa vývoj technológií vloží do služieb trestnoprávnej represie, ukáže sa rovnako fascinujúci, ako aj ohrozujúci základné práva.(2) Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania znovu ponúka Súdnemu dvoru príležitosť poskytnúť výklad právneho nástroja Únie venovaného ochrane osobných údajov a koncipovaného ako bariéra pre trestnoprávnu politiku, ktorá sleduje cieľ úplnej efektivity, zatiaľ čo demokratická spoločnosť spájaná s právnym štátom musí paradoxne nájsť istú cnosť v omylnosti takejto politiky. Táto vec predstavuje určitým spôsobom vyjadrenie zásady, podľa ktorej je lepšie riskovať, že vinník nebude odsúdený, než odsúdiť nevinného, v oblasti ochrany osobných údajov.(3)
I. Právny rámec
A. Smernica 2016/680
2. Článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(4) sa venuje zásadám týkajúcim sa spracúvania osobných údajov. Znie takto:
„1. Členské štáty stanovia, že osobné údaje sú:
a) spracúvané zákonným spôsobom a spravodlivo;
b) získané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú byť spracúvané spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmito účelmi;
c) primerané, relevantné a nie neúmerné [nadbytočné – neoficiálny preklad] vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú;
…“
3. Článok 6 písm. a) smernice 2016/680 stanovuje:
„Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ je v príslušných prípadoch a v najväčšej možnej miere povinný jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú napríklad:
a) osoby, v prípade ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin.“
4. Článok 8 smernice 2016/680 sa zaoberá zákonnosťou spracúvania a znie takto:
„1. Členské štáty stanovia, že spracúvanie je zákonné iba vtedy a do takej miery, pokiaľ je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej príslušným orgánom na účely stanovené v článku 1 ods. 1, a ak je založené na práve Únie alebo na práve členského štátu.
2. Právo členského štátu upravujúce spracúvanie v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice stanoví aspoň ciele spracúvania, osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať, a účely spracúvania.“
5. Článok 10 smernice 2016/680 stanovuje:
„Spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby je možné len vtedy, ak je úplne nevyhnutné, podlieha primeraným zárukám ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, a len:
a) ak je prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu;
b) ochraňuje životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, alebo
c) ak sa takéto spracúvanie týka údajov, ktoré preukázateľne sprístupnila dotknutá osoba.“
B. Bulharské právo
6. Článok 68 zakon sa Ministerstvo na vatrešnite raboti (zákon o ministerstve vnútra(5), ďalej len „ZMVR“) znie takto:
„1. Policajné orgány vykonávajú policajnú registráciu osôb, ktoré sú obvinené z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo. Orgány prípravného konania sú povinné prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby policajné orgány vykonali registráciu.
2. Policajná registrácia je kategóriou spracúvania osobných údajov osôb uvedených v odseku 1, ktorá sa vykonáva za podmienok stanovených týmto zákonom.
3. Na účely policajnej registrácie policajné orgány:
(1) zhromažďujú osobné údaje uvedené v článku 18 zakon za balgaskite lični dokumenti[(6)];
(2) vykonávajú odbery daktyloskopických odtlačkov osôb a vyhotovujú ich fotografie;
(3) vykonávajú odbery vzoriek na vytvorenie profilu DNA osôb.
4. Na vykonanie činností uvedených v bode 1 ods. 3 sa nevyžaduje súhlas osoby.
5. Osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť, neprekážať ani inak nebrániť policajným orgánom pri výkone činností uvedených v odseku 3. V prípade, že osoba odmietne dať súhlas, pristúpi sa k úkonom uvedeným v odseku 2 bodoch 2 a 3 so súhlasom sudcu príslušného prvostupňového súdu, do právomoci ktorého patrí trestný čin stíhaný ex offo, z ktorého je osoba obvinená, donucovacími prostriedkami.
6. Policajná registrácia sa zruší na základe písomného rozhodnutia prevádzkovateľa spracúvania osobných údajov alebo ním poverených úradníkov ex offo alebo na písomnú odôvodnenú žiadosť registrovanej osoby, keď:
(1) registrácia bola vykonaná v rozpore so zákonom;
(2) trestné konanie bolo prerušené, okrem prípadov uvedených v článku 24 ods. 3 [Nakazatelno‑procesualen kodeks (Trestný poriadok, ďalej len ‚NPK‘)];
(3) trestné konanie sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozhodnutím;
(4) nedošlo k zisteniu trestnoprávnej zodpovednosti osoby a bola jej uložená sankcia v správnom konaní;
(5) osoba zomrela, pričom v tomto prípade môžu žiadosť podať jej právni nástupcovia.
7. Podrobnosti vykonania a zrušenia policajnej registrácie určí vyhláška rady ministrov.“
7. Článok 2 ods. 1 naredba za reda za izvaršvane i snemane na policejska registracija (nariadenie o pravidlách vykonávania a zrušenia policajnej registrácie, ďalej len „vyhláška NRISPR“)(7) stanovuje, že „policajná registrácia je činnosť spracúvania osobných údajov… vykonávaná za podmienok stanovených [ZMVR] na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti a udržiavania verejného poriadku“.
II. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
8. Proti V.S. bolo začaté trestné konanie pre podvod pri vyrubení a plnení daňových povinností zo strany dvoch obchodných spoločností. Dňa 1. marca 2021 bola V.S. obvinená z účasti na organizovanej zločineckej skupine založenej s cieľom obohatenia. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo V.S. doručené 15. marca 2021. V ten istý deň bola vyzvaná na poskytnutie súčinnosti pri policajnej registrácii jej daktyloskopických odtlačkov(8), jej fotografie(9) a odberu vzorky určeného na vytvorenie jej profilu DNA. Keďže odmietla vyhovieť, vyplnila tlačivo vyhlásenia, v ktorom uviedla, že bola informovaná o existencii zákonného základu umožňujúceho vykonať túto registráciu, ale nesúhlasí s vykonaním takéhoto odberu a jej registráciou.
9. Dňa 24. marca 2021 zástupca riaditeľa na Glavna direkcija za borba s organiziranata prestapnost (generálne riaditeľstvo pre boj proti organizovanému zločinu) na Ministerstvo na vatrešnite raboti (Ministerstvo vnútra, Bulharsko) podal na vnútroštátny súd, ktorým je Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko), žiadosť o udelenie súhlasu s núteným výkonom policajnej registrácie, ktorej sa V.S. odmietla podrobiť.
10. V žiadosti sa spomína prebiehajúce trestné konanie proti V.S., ako aj existencia dostatočných dôkazov o jej vine. Uvádza sa tiež, že sa proti nej oficiálne vedie trestné stíhanie pre spáchanie trestného činu a že odmietla poskytnúť svoju fotografiu, svoje daktyloskopické odtlačky a vzorku na vytvorenie jej DNA profilu na účely policajnej registrácie. K žiadosti sú priložené iba dve fotokópie: fotokópia uznesenia o vznesení obvinenia a fotokópia vyhlásenia, v ktorom V.S. odmietla udeliť svoj súhlas s policajnou registráciou. Ostatné listiny nachádzajúce sa v spise neboli vnútroštátnemu súdu odovzdané.
11. V prvom rade sa vnútroštátny súd pýta, či bol článok 10 smernice 2016/680, ktorý za určitých podmienok povoľuje spracúvanie biometrických a genetických údajov, správne prevzatý do bulharského práva. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že ustanovenia, ktoré upravujú policajnú registráciu, odkazujú iba na nariadenie (EÚ) 2016/679(10) a nie na smernicu 2016/680. Zdôrazňuje však, že podľa jeho článku 2 ods. 2 písm. d) sa nariadenie GDPR nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, pretože takéto spracúvanie upravuje v súlade so svojím článkom 1 ods. 1 práve smernica 2016/680.
12. Ak by sa bolo treba domnievať, že článok 10 smernice 2016/680 bol správne prevzatý do vnútroštátneho práva alebo že v tomto práve existuje platný právny základ na spracúvanie biometrických a genetických údajov, vnútroštátny súd sa v druhom rade pýta, či je splnená požiadavka uvedená v článku 10 písm. a) tejto smernice, podľa ktorej takéto spracúvanie musí byť prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu napriek tomu, že existuje rozpor medzi uplatniteľnými ustanoveniami vnútroštátneho práva.
13. V treťom rade vnútroštátny súd poznamenáva, že podľa článku 6 písm. a) smernice 2016/680 možno na účely boja proti trestnej činnosti spracúvať osobné údaje osôb, o ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že spáchali trestný čin. Okrem toho zdôrazňuje, že v tretej vete odôvodnenia 31 tejto smernice sa uvádza, že spracúvanie osobných údajov osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu, ale neboli odsúdené, nesmie brániť uplatňovaniu práva na prezumpciu neviny. Uplatňuje sa teda článok 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
14. Vnútroštátny súd však po prvé uvádza, že podľa článku 219 ods. 1 NPK je nevyhnutné zhromaždiť „dostatočné dôkazy o vine určitej osoby“. Pýta sa, či toto kritérium zodpovedá kritériu, podľa ktorého sa „možno odôvodnene domnievať, že [osoby] spáchali trestný čin“, ktoré je uvedené v článku 6 písm. a) smernice 2016/680. Myslí si skôr, že na spracúvanie biometrických a genetických údajov je nevyhnutné zhromaždiť presvedčivejšie dôkazy ako tie, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva nevyhnutné na vznesenie obvinenia voči osobe, ktoré má informovať osobu o podozreniach voči nej a o jej možnosti brániť sa.
15. Vnútroštátny súd po druhé konštatuje, že článok 68 ZMVR nestanovuje, že konajúci súd vykonáva v konaní o nútenom výkone policajnej registrácie akúkoľvek kontrolu, či existuje odôvodnenosť v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2016/680, pretože stačí jednoduché zistenie, že osoba bola obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo. Nemá tak právomoc posúdiť, či existujú dostatočné alebo spoľahlivé dôkazy na podporu tohto obvinenia, ani v praxi nemôže takéto posúdenie vykonať, keďže má k dispozícii iba kópie uznesenia o vznesení obvinenia a vyhlásenia o odmietnutí policajnej registrácie. Vnútroštátny súd sa pýta, či za takých podmienok možno osobu, ktorá sa odmietla podrobiť tejto policajnej registrácii, považovať za osobu, ktorá má právo na účinnú súdnu ochranu, ako aj rešpektovanie prezumpcie neviny, ktoré sú zaručené článkami 47 a 48 Charty.
16. Vo štvrtom rade vnútroštátny súd zdôrazňuje, že článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 2016/680 stanovuje, že osobné údaje sú získané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a že článok 8 ods. 2 uvedenej smernice stanovuje, že právo členského štátu musí stanoviť ciele a účely spracúvania. Vnútroštátny súd navyše uvádza, že podľa článku 4 ods. 1 písm. c) a článku 8 ods. 1 uvedenej smernice získanie osobných údajov nesmie ísť nad mieru toho, čo je nevyhnutné. Konkrétnejšie k biometrickým a genetickým údajom ďalej poznamenáva, že podľa článku 10 smernice 2016/680 je ich spracúvanie možné len vtedy, ak je „úplne nevyhnutné“.
17. Vnútroštátny súd z týchto ustanovení smernice 2016/680 vyvodzuje, že vnútroštátne právo musí priznať príslušným orgánom určitú mieru voľnej úvahy pri vykonávaní policajnej registrácie, ktorá sa musí týkať tak otázky, či sa majú dotknuté údaje získať, ako aj otázky, či sa toto získanie má vzťahovať na všetky tieto údaje. Uvedený súd sa okrem toho domnieva, že z požiadavky „úplnej nevyhnutnosti“ treba vyvodiť, že získanie takýchto údajov je možné iba vtedy, ak existuje náležité odôvodnenie jeho nevyhnutnosti. Policajná registrácia sa však záväzne vzťahuje na všetky osoby obvinené z úmyselných trestných činov stíhaných ex offo a na tri kategórie získavania osobných údajov uvedené v tomto článku, teda vyhotovenie fotografií, odber daktyloskopických odtlačkov a odber vzorky DNA.
18. Vnútroštátny súd navyše zdôrazňuje, že ZMVR uvádza iba ciele tohto spracúvania, a to vedenie vyšetrovania, vrátane vyšetrovania na účely ochrany národnej bezpečnosti, boja proti trestnej činnosti a udržania verejného poriadku. Vnútroštátna právna úprava naproti tomu nevyžaduje, aby sa zistilo, že je konkrétne nevyhnutné získať všetky dotknuté biometrické a genetické údaje alebo prípadne iba časť z nich. Vnútroštátny súd sa teda pýta, či podmienka policajnej registrácie stanovená vnútroštátnym právom, teda skutočnosť, že došlo k obvineniu z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, stačí na splnenie požiadaviek smernice 2016/680.
19. Za týchto okolností Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) rozhodol prerušiť konanie a rozhodnutím doručeným do kancelárie Súdneho dvora 31. marca 2021 mu položiť tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bol článok 10 smernice 2016/680 platne prebratý, keď vnútroštátny právny predpis… odkazuje na podobné ustanovenie, a to článok 9 [nariadenia GDPR]?
2. Je splnená požiadavka stanovená v článku 10 písm. a) smernice 2016/680 v spojení s [článkami 3, 8 a 52 Charty], podľa ktorej akékoľvek obmedzenie nedotknuteľnosti osoby a ochrany osobných údajov musí byť stanovené zákonom, keď existujú vzájomne si odporujúce vnútroštátne predpisy týkajúce sa prípustnosti spracúvania genetických a biometrických údajov na účely policajnej registrácie?
3. Je s článkom 6 písm. a) smernice 2016/680 v spojení s článkom 48 [Charty] zlučiteľný vnútroštátny zákon – článok 68 ods. 4 ZMVR –, ktorý stanovuje povinnosť súdu nariadiť nútené získavanie osobných údajov (prostredníctvom fotografií, daktyloskopických otlačkov a vzoriek DNA), ak osoba, ktorá je obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, odmietne dobrovoľnú súčinnosť pri získavaní týchto osobných údajov, pričom súd nemôže posúdiť, či sa možno odôvodnene domnievať, že táto osoba spáchala trestný čin, z ktorého je obvinená?
4. Je s článkom 10, článkom 4 ods. 1 písm. a) a c), ako aj s článkom 8 ods. 1 a ods. 2 smernice 2016/680 zlučiteľný vnútroštátny zákon – článok 68 ods. 1 až 3 ZMVR –, ktorý zhotovenie fotografií do kartotéky, odber daktyloskopických odtlačkov a odber vzoriek na vytvorenie profilu DNA stanovuje ako všeobecné pravidlo pre všetky osoby, ktoré sú obvinené z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo?“
20. Bulharská vláda, francúzska vláda a Európska komisia podali na Súdny dvor písomné pripomienky. Ministerstvo vnútra, bulharská vláda, francúzska vláda a Komisia tiež doručili Súdnemu dvoru odpovede na písomné otázky, ktoré im adresoval.
21. V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa tieto návrhy zameriavajú na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku.
III. Analýza
22. Na úvod chcem pripomenúť toto.
23. Pokiaľ ide o právne posúdenie údajov, ktoré sú získavané a spracúvané(11) počas policajnej registrácie, vzorka na účely vytvorenia profilu DNA dotknutej osoby je zjavne genetickým údajom v zmysle článku 3 bodu 12 smernice 2016/680. Daktyloskopické odtlačky(12) sú biometrickými údajmi, ako to potvrdzuje článok 3 bod 13 tejto smernice. Aj fotografie(13) môžu predstavovať biometrické údaje, ako to tiež stanovuje článok 3 bod 13 smernice 2016/680. Policajná registrácia sa teda týka dvoch kategórií osobných údajov: tzv. „klasických“ údajov ako je napríklad osobný stav, na ktoré sa vzťahuje všeobecný režim zavedený smernicou 2016/680, a tzv. „osobitných“, nehovoriac, že citlivých údajov, ako sú fotografie, odtlačky a vzorka na účely vytvorenia profilu DNA dotknutej osoby. Poznamenávam však, že vnútroštátny súd v znení svojich otázok odkazuje iba na tieto „osobitné“ údaje. V kontexte opatrení vymáhajúcich získavanie a spracúvanie údajov, vrátane citlivých údajov, vyšetrovacími orgánmi, predstavujú takéto opatrenia zjavne a bez toho, aby bolo dotknuté ich prípadné odôvodnenie, zásah do práva dotknutej osoby na rešpektovanie jej súkromného života a na ochranu jej osobných údajov.(14) Tento zásah je o to závažnejší, že údaje sú citlivé.(15) Napriek rizikám odchýlok a zneužitia dobre známym normotvorcovi Únie však spracúvanie tejto osobitnej kategórie údajov policajnými orgánmi, najmä na účely vytvárania registrov, nie je zakázané, pretože jeho účinnosť pri plnení úloh týchto orgánov je preukázaná.(16) V tejto veci ide teda o hľadanie spravodlivej rovnováhy medzi požiadavkami súvisiacimi s riadnym priebehom trestného vyšetrovania a nie menej naliehavou požiadavkou zabezpečiť zvýšenú ochranu týchto osobných údajov osobitnej povahy.
A. O tretej prejudiciálnej otázke
24. Svojou treťou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či sa článok 6 písm. a) smernice 2016/680 má s prihliadnutím na články 47 a 48 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v prípade, ak osoba obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo odmietne poskytnúť súčinnosť pri registrácii jej osobných údajov (teda aspoň jednej fotografie, jej daktyloskopických odtlačkov a jej DNA profilu vytvoreného po odbere vzorky), je súd, na ktorý je podaný návrh na tento účel, povinný nariadiť nútené získanie týchto údajov bez toho, aby mohol posúdiť, či je odôvodnené domnievať sa, že dotknutá osoba skutočne spáchala trestný čin, z ktorého bola obvinená.
25. Vnútroštátny legislatívny a regulačný kontext sa vyznačuje týmito črtami. Vnútroštátny súd uvádza, že takmer všetky trestné činy upravené v bulharskom trestnom zákone sú stíhané ex offo, teda na základe obžaloby prokurátora. NPK zase stanovuje, že keď sú zhromaždené dostatočné dôkazy o tom, že určitá osoba je vinná zo spáchania trestného činu stíhaného ex offo, je proti tejto osobe vznesené obvinenie.(17) Osoby, ktoré sú obvinené z tohto typu trestného činu, podliehajú policajnej registrácii, ktorú upravuje najmä článok 68 ZMVR. Túto registráciu vykonávajú policajné orgány a nie orgány vedúce trestné konanie. Registrujú sa tieto osobné údaje: informácie týkajúce sa osobného stavu osoby (meno, dátum a miesto narodenia, pohlavie, národnosť), kontaktné údaje a administratívne identifikačné číslo, ako aj fyzické charakteristiky (výška, farba očí). Registruje sa tiež aspoň jedna fotografia dotknutej osoby, jej daktyloskopické odtlačky a jej profil DNA registrovaný po tom, čo bol vykonaný odber vzorky. Obvinená osoba je povinná poskytnúť súčinnosť a nebrániť získaniu jej osobných údajov. Postavenie obžalovaného získava až po tom, čo prokurátor podá na súd obžalobu, čím trestné konanie vstupuje do fázy súdneho konania.
26. Keďže súhlas obvinenej osoby netreba vyžadovať na spracúvanie osobných údajov týkajúce sa boja proti trestnej činnosti, v prípade odmietnutia môže táto osoba podpísať písomné vyhlásenie vyjadrujúce jej nesúhlas. Policajný orgán poverený policajnou registráciou sa potom obráti na súd, ktorý bude mať právomoc v prípade, ak by trestné konanie týkajúce sa dotknutého trestného činu vstúpilo do fázy súdneho konania, aby ho požiadal o súhlas s núteným výkonom tejto registrácie. Voľná úvaha súdu je obmedzená, pretože jeho úlohou je overiť iba to, že osoba bola naozaj obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo a že sa skutočne odmietla podrobiť policajnej registrácii. Spis z konania o žiadosti o nútený výkon policajnej registrácie tvorí teda iba kópia uznesenia o vznesení obvinenia a vyhlásenia o odmietnutí registrácie údajov. Konajúci súd je po overení, že proti dotknutej osobe bolo naozaj vznesené obvinenie a že naozaj bránila policajnej registrácii, povinný vydať súhlas s núteným výkonom uvedenej registrácie.
27. Článok 6 smernice 2016/680, ktorý je v jadre tejto tretej prejudiciálnej otázky, zase ukladá členským štátom povinnosť „v príslušných prípadoch a v najväčšej možnej miere“ jasne rozlišovať medzi údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú napríklad „osoby, v prípade ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin“.(18) Cieľom tohto ustanovenia je, ako to pripomenula Komisia, nespôsobiť rovnaký zásah do základného práva na ochranu osobných údajov osobám, ktoré sú obeťami trestných činov, ako napríklad osobám, ktoré sú podozrivé z ich spáchania.(19)
28. Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že intenzita povinnosti uloženej členským štátom je skôr nízka, a nie celkom určitá, keďže zoznam kategórií osôb nie je vyčerpávajúci a keďže smernica ponecháva členským štátom, aby vyvodili dôsledky z jasného rozlišovania, ktoré od nich požaduje vykonať. Zo striktne doslovného hľadiska považujem bez ďalšieho za úplne prípustné podľa tohto ustanovenia, aby členský štát zaviedol ako „jasnú kategóriu“ kategóriu obvinených osôb, teda osôb, vo vzťahu ku ktorým sú zhromaždené dostatočné dôkazy o tom, že spáchali trestný čin.
29. Pokiaľ ide o nútený výkon policajnej registrácie povolený sudcom, zdôrazňujem po prvé, že predmetom smernice 2016/680 nie je upraviť procesné podmienky získania osobných údajov osôb, na ktoré sa vzťahuje článok 6 písm. a)(20) tejto smernice, a že po druhé, a v každom prípade, ako to uviedla francúzska vláda, príslušné orgány môžu nariadiť fyzickým osobám, aby vyhoveli žiadostiam, ktoré im adresujú, pričom súhlas dotknutej osoby nie je právnym základom na spracúvanie údajov týmito orgánmi.(21) Toto konštatovanie platí aj pre citlivé osobné údaje.(22)
1. O obmedzenom preskúmaní sudcu v konaní o udelenie súhlasu s núteným výkonom policajnej registrácie a o dodržaní práva na účinný súdny prostriedok nápravy
30. Keďže za týchto podmienok smernica 2016/680 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že pokiaľ ide o obvinené osoby, príslušné orgány môžu v prípade ich odmietnutia nariadiť odber biometrických a genetických údajov, pričom však neupravuje procesné podmienky takéhoto núteného výkonu, treba rovnako ako francúzska vláda uviesť, že členské štáty môžu naozaj rozhodnúť, že zavedú záväzný postup tak, že mu priznajú buď právnu alebo administratívnu povahu a zveria právomoc rozhodnúť o nútenom výkone získania údajov buď súdnemu alebo správnemu orgánu.
31. Smernica 2016/680 vo svojej kapitole VIII špecifikuje prostriedky nápravy, ktoré musia mať k dispozícii osoby, ktorých údaje boli spracované. Tieto právne prostriedky zahŕňajú možnosť podať sťažnosť jedinému dozornému orgánu,(23) možnosť podať účinný súdny prostriedok nápravy proti každému právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa týka dotknutej osoby,(24) ako aj možnosť podať účinný súdny prostriedok nápravy, keď sa dotknutá osoba domnieva, že jej práva podľa smernice 2016/680, ako boli vykonané na vnútroštátnej úrovni, boli porušené spracovaním osobných údajov v rozpore s uvedenými právami.(25) K situácii, ktorá je predmetom tejto tretej prejudiciálnej otázky, však dochádza pred týmito rôznymi prípadmi.
32. Keďže však článok 68 ZMVR, ktorý upravuje podmienky núteného výkonu policajnej registrácie stanovenej pre osobitnú kategóriu osôb obvinených z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, vykonáva právo Únie(26) v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, treba sa ubezpečiť, že rešpektuje právo na účinnú súdnu ochranu zakotvené v článku 47 Charty.
33. Článok 47 Charty uvádza, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy. Články 7 a 8 Charty zakotvujú právo na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov. Ako to Súdny dvor nedávno pripomenul, „žiadne z týchto troch základných práv nie je absolútnou výsadou, keďže každé z nich sa musí vnímať vo vzťahu k jeho úlohe v spoločnosti“(27). Okrem toho článok 52 ods. 1 Charty stanovuje, že výkon práv a slobôd uznaných v Charte možno obmedziť pod podmienkou, po prvé, že takéto obmedzenie je ustanovené zákonom, po druhé, že rešpektuje podstatu dotknutých práv a slobôd, a po tretie, že pri dodržaní zásady proporcionality je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Výkon práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty tak môže obmedziť normotvorca Únie alebo ak chýba právna úprava Únie v danej oblasti, členské štáty, ak sú dodržané podmienky upravené v článku 52 ods. 1 Charty.(28)
34. Pokiaľ ide o prvú podmienku, je to práve ZMVR spresnený vyhláškou NRISPR, ktorý upravuje povinnosť osôb obvinených z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, poskytnúť dobrovoľne alebo nútene súčinnosť pri policajnej registrácii, v prípade potreby na základe príkazu prvostupňového súdu, do právomoci ktorého patrí uvedený trestný čin. Presne vymedzená právomoc tohto súdu a nemožnosť v tomto štádiu konania overiť dostatočnosť dôkazov, ktoré môžu preukazovať, že osoba spáchala trestný čin, z ktorého je obvinená, zatiaľ čo konanie, ktorého cieľom je nariadiť nútený výkon policajnej registrácie sa navyše vyznačuje určitou naliehavosťou prijať rozhodnutie a tým, že nemá kontradiktórnu povahu, sú teda naozaj ustanovené zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.
35. Pokiaľ ide o druhú podmienku, Súdny dvor opakovane rozhodol, že podstata práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty zahŕňa okrem iného možnosť nositeľa tohto práva obrátiť sa na súd, ktorý má právomoc zabezpečiť rešpektovanie práv, ktoré mu zaručuje právo Únie, a na tento účel preskúmať všetky skutkové a právne otázky relevantné pre rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predložený.(29) Požiadavka rešpektovania podstaty práva na účinný prostriedok nápravy však nevyžaduje, aby nositeľ tohto práva mal k dispozícii priamy opravný prostriedok, ktorého hlavným cieľom je spochybniť dané opatrenie, pokiaľ navyše na jednotlivých príslušných vnútroštátnych súdoch možno podať jeden alebo viacero opravných prostriedkov, ktoré mu umožňujú incidenčným spôsobom dosiahnuť súdne preskúmanie tohto opatrenia, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie práv a slobôd, ktoré mu zaručuje právo Únie.(30)
36. V tejto súvislosti zdôrazňujem, ako to vysvetlila bulharská vláda, že príkaz na vykonanie policajnej registrácie sa vydáva počas prípravnej fázy trestného konania, ktorá predstavuje štádium, počas ktorého sa vykonávajú vyšetrovacie úkony a zhromažďovanie dôkazných prostriedkov, a na záver ktorého treba určiť, či bol spáchaný trestný čin, kto ho spáchal a či vznikla trestnoprávna zodpovednosť tejto osoby. Po skončení vyšetrovania trestného činu a odovzdaní dôkazných prostriedkov bude musieť prokurátor rozhodnúť, či trestné konanie zastaví, preruší, navrhne oslobodenie od trestnoprávnej zodpovednosti spolu s uložením administratívnej pokuty, navrhne dohodu o urovnaní alebo podá obžalobu. Práve podaním tejto obžaloby na súd začína súdna fáza trestného konania.
37. Existenciu dôkazných prostriedkov voči osobe, ktorá bola donútená podrobiť sa policajnej registrácii, musí byť nevyhnutne možné overiť pri vstupe trestného konania do jeho súdnej fázy, počas ktorej musí mať konajúci súd možnosť preskúmať všetky relevantné právne a skutkové otázky, predovšetkým aby overil, že dôkazy, na ktorých sa zakladá obžaloba, neboli získané alebo použité v rozpore s právami a slobodami, ktoré dotknutej osobe zaručuje právo Únie.(31)
38. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, vnútroštátna právna úprava predložená na preskúmanie Súdneho dvora musí byť pri dodržaní zásady proporcionality nevyhnutná a skutočne zodpovedať cieľu všeobecného záujmu uznanému Úniou. Článok 68 ZMVR upravuje získavanie a spracúvanie osobitných údajov osobitnej kategórie osôb a v tejto súvislosti zapadá do rámca smernice 2016/680, ktorá zavádza špecifický režim pre osobné údaje a ich spracúvanie príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania. Cieľ sledovaný vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, tak nevyhnutne predstavuje cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou.(32) Okrem toho požiadavky vyšetrovania môžu vysvetliť aj rozhodnutie vnútroštátneho zákonodarcu vyňať konanie o žiadosti o nútený výkon policajnej registrácie, napriek závažným zásahom do práv zaručených článkami 7 a 8 Charty, z právomoci sudcu overiť dodržanie pôsobnosti ratione personae tejto registrácie a odložiť toto preskúmanie na neskoršie štádium konania. Vnútroštátna právna úprava sa javí jasne spôsobilá na dosiahnutie sledovaného cieľa a nezdá sa byť neprimeraná pod podmienkou, že obvinená osoba má neskôr skutočne možnosť napadnúť policajnú registráciu, či už na súde, ktorý nariadil jej nútený výkon alebo na inom súde.
2. O neexistencii overenia dostatočnosti dôkazných prostriedkov a o dodržaní prezumpcie neviny
39. Vnútroštátny súd napokon vyjadruje určité obavy týkajúce sa dodržania prezumpcie neviny tak, ako je zakotvená v článku 48 Charty.(33) Pýta sa najmä, či nemožnosť preskúmať dostatočnosť dôkazných prostriedkov, na základe ktorých bolo vznesené obvinenie, v čase, keď musí príslušný súd nariadiť policajnú registráciu, porušuje prezumpciu neviny obvinenej osoby.
40. Odôvodnenie 31 smernice 2016/680, ktoré sa vzťahuje na článok 6 písm. a) tejto smernice a vysvetľuje význam tohto ustanovenia, spresňuje, že vytvorenie rôznych kategórií osôb, ktorým musí zodpovedať rôzne spracúvanie ich osobných údajov, „by nemalo brániť uplatňovaniu práva na prezumpciu neviny zaručeného chartou a EDĽP“.
41. Ako je pripomenuté vyššie, vnútroštátny súd znepokojuje skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým príslušný súd musí nariadiť policajnú registráciu, sa vydáva na základe konania, ktoré uvedenému súdu umožňuje posúdiť iba to, či je dotknutá osoba skutočne obvinená a či skutočne bránila policajnej registrácii. Pokiaľ ide o trestné konania, článok 48 Charty bol v práve Únie vykonaný smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní.(34) Táto smernica sa vzťahuje „na fyzické osoby, ktoré sú podozrivými“ a uplatňuje sa vo „všetkých štádiách trestného konania, a to od momentu, keď je osoba podozrivá… zo spáchania trestného činu…, až po nadobudnutie právoplatnosti konečného rozhodnutia o tom, či táto osoba predmetný trestný čin spáchala“.(35) Článok 4 ods. 1 smernice 2016/343 ukladá členským štátom povinnosť prijať „potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pokiaľ sa zákonným spôsobom nepreukáže vina podozrivej alebo obvinenej osoby, táto osoba sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci ani v súdnych rozhodnutiach, okrem rozhodnutí o vine, nebude označovať za vinnú“. Týmto ustanovením však „nie sú… dotknuté úkony prokuratúry, ktoré majú za cieľ dokázať vinu podozrivej alebo obvinenej osoby, ani predbežné rozhodnutia procesnej povahy, ktoré prijmú justičné alebo iné príslušné orgány a ktoré sú založené na podozrení alebo usvedčujúcich dôkazoch“.(36) Navyše článok 7 ods. 3 smernice 2016/343 spresňuje, že „uplatnenie práva nevypovedať vo vlastný neprospech nebráni príslušným orgánom v získavaní dôkazov, ktoré možno zákonne získať použitím zákonných donucovacích prostriedkov a ktoré existujú nezávisle od vôle podozrivých alebo obvinených osôb“.
42. Za týchto okolností sa mi zdá odôvodniteľné domnievať sa, že rozhodnutie, ktorým príslušný súd po tom, čo jednoducho vzal na vedomie rozhodnutie o vznesení obvinenia, o ktorom sa v tomto štádiu predpokladá, že sa zakladá na dostatočných dôkazných prostriedkoch o účasti dotknutej osoby na spáchaní trestného činu stíhaného ex offo a o odmietnutí tejto osoby podrobiť sa policajnej registrácii, udelí policajným orgánom súhlas na nútený výkon tejto registrácie, nemožno vykladať ako rozhodnutie o vine uvedenej osoby a preto ani ako porušenie prezumpcie neviny dotknutej osoby.(37)
43. Naopak vzhľadom na to, že sudca, ktorý musí nariadiť policajnú registráciu, je ten istý, ktorý bude prípadne viesť trestné konanie v jeho súdnej fáze, zdá sa, že okolnosť, že v tomto štádiu trestného konania, ktoré je navyše súčasťou konania, ktoré zrejme nie je kontradiktórne, tento sudca nemôže posúdiť dostatočnosť dôkazov zabezpečuje obvinenej osobe, že tento sudca bude v súlade s tým, čo vyžaduje prezumpcia neviny „pri skúmaní trestnej zodpovednosti obžalovaného úplne nezaujatý a [nebude mať] a priori žiadne stanovisko“.(38) V každom prípade „je na účely preskúmania dodržania prezumpcie neviny potrebné vždy analyzovať súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie ako celok a s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo prijaté“.(39)
44. Z predchádzajúcej analýzy tak vyplýva, že článok 6 písm. a) smernice 2016/680 sa s prihliadnutím na články 47 a 48 Charty má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje, že preskúmanie príslušného trestného súdu, na ktorý je podaná žiadosť o udelenie súhlasu s núteným výkonom policajnej registrácie osobných údajov, najmä biometrických a genetických údajov, ktorej sa osoba obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo odmietla podrobiť, sa obmedzuje na zistenie, že existuje rozhodnutie o vznesení obvinenia a odmietnutie dotknutej osoby, pričom uvedený súd nemôže posúdiť, či existujú dostatočné dôkazné prostriedky, ktoré viedli k rozhodnutiu obviniť uvedenú osobu, pokiaľ otázka dostatočnosti dôkazných prostriedkov na odôvodnenie vznesenia obvinenia bude môcť byť uplatnená na súde a to prípadne v neskoršej fáze trestného konania.
B. O štvrtej prejudiciálnej otázke
45. Svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na výklad článku 4 ods. 1 písm. b) a c),(40) ako aj článkov 8 a 10 smernice 2016/680, aby mohol v konečnom dôsledku posúdiť, či je v súlade s týmito ustanoveniami článku 68 ZMVR, z ktorého vyplýva, že fotografie, daktyloskopické odtlačky a vzorka na účely vytvorenia profilu DNA sú systematicky získavané a spracúvané, hneď ako je osoba obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo.
46. Smernica 2016/680 venuje osobitné ustanovenie spracúvaniu takých osobitných kategórií osobných údajov, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje znenie štvrtej prejudiciálnej otázky, v článku 10, ktorý v podstate stanovuje, že spracúvanie biometrických a genetických údajov na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby „je možné len vtedy, ak je úplne nevyhnutné, podlieha primeraným zárukám ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, a len… ak je prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu“.(41)
47. Uplatnenie článku 10 okrem toho a tým skôr nebráni tomu, aby bolo spracúvanie týchto osobitných údajov podmienené ďalšími požiadavkami upravenými smernicou 2016/680, takže spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov musí najmä rešpektovať článok 4 ods. 1 písm. b) a c), ako aj článok 8 tejto smernice. Postupné preskúmanie týchto ustanovení by však viedlo k nadbytočnému záveru, takže si myslím, že požiadavky vyplývajúce z týchto ustanovení možno začleniť do analýzy vykonanej na základe článku 10 smernice 2016/680.
48. Domnievam sa totiž, že treba v prvom rade overiť, že spracúvanie údajov patriace do pôsobnosti článku 10 smernice 2016/680 je úplne nevyhnutné. To znamená po prvé definovať požadovanú úroveň nevyhnutnosti a po druhé zahrnúť do testu nevyhnutnosti aj zásadu minimalizácie osobných údajov zakotvenú v článku 4 ods. 1 písm. c) tejto smernice.(42) V tomto štádiu analýzy možno preskúmať aj vzájomný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom, ktorý musí byť v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 1 smernice 2016/680 konkrétne určený, výslovne uvedený a legitímny. V druhom rade sa treba ubezpečiť, že spracúvanie je skutočne prípustné podľa práva členského štátu, čo s prihliadnutím na to, čo vyžaduje najmä článok 8 ods. 2 smernice 2016/680 odkazuje na povahu zákona, ako to preukážem. V treťom rade bude potrebné posúdiť, či spracúvanie upravené článkom 10 tejto smernice spĺňa požiadavku, aby ponúkalo primerané záruky pre práva a slobody dotknutej osoby.
1. O úplne nevyhnutnej povahe spracúvania údajov získaných pri policajnej registrácii
49. Prvou z podmienok teda je, že spracúvanie biometrických a genetických údajov musí byť úplne nevyhnutné. Podľa môjho názoru niet pochybností o tom, že v tomto prípade ide o prísnejšiu požiadavku, keďže článok 8 ods. 1 smernice 2016/680 odkazuje iba na nevyhnutnosť spracúvania ako podmienku jeho zákonnosti. Bez nároku na úplnosť však uvádzam, že verzie v španielskom, nemeckom, anglickom, talianskom, poľskom, portugalskom alebo aj rumunskom jazyku upravujú v článku 10 tejto smernice odlišne formulovaný prah, pretože tieto verzie odkazujú na striktne nevyhnutné spracúvanie.(43) Hoci existuje rozdiel, aj keď veľmi jemný, myslím si, že v skutočnosti nemá žiadny vplyv na povahu testu, ktorý z toho vyplýva. Naproti tomu článok 10 smernice 2016/680 jednoznačne ukladá prísnejšiu požiadavku, ktorá je nevyhnutná v prípade závažných zásahov do práva na ochranu osobných údajov,(44) v porovnaní s tým, čo je prípustné podľa všeobecného režimu, ktorý sa uplatňuje na údaje, ktoré nemajú povahu osobitných údajov. V dôsledku toho treba mať neustále na pamäti myšlienku prísnej nevyhnutnosti.
50. Pre jej väčšiu koherenciu začnem preskúmaním účelov. Osobné údaje musia byť získané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú byť spracúvané spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmito účelmi, čo si vyžaduje preskúmanie vnútroštátneho práva, ktoré z rôznych zdrojov vytvára právny režim policajnej registrácie, čo je preskúmanie, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu. Iba odkaz na účel sledovaný v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680 nemôže stačiť na konštatovanie, že je splnená požiadavka upravená v článku 4 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Hoci smernica 2016/680 uznáva potrebu príslušných orgánov spracúvať osobné údaje, ktoré boli získané v kontexte predchádzania konkrétnym trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, aj mimo tohto kontextu s cieľom rozvíjať poznatky o trestnej činnosti a zisťovať súvislosti medzi rôznymi odhalenými trestnými činmi,(45) vnútroštátne právo, ktoré vymedzuje túto činnosť, musí identifikovať účely spracúvania, ktoré musia byť jasne uvedené.(46) Navyše, pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v predchádzaní, vyšetrovaní, odhaľovaní a stíhaní trestných činov, „len boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť [môže] odôvodniť… závažné zásahy do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty…. Preto iba zásahy do uvedených základných práv, ktoré nemajú závažnú povahu, môžu byť odôvodnené cieľom predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti“.(47)
51. Vnútroštátne ustanovenia musia byť jasné a presné,(48) aby dotknuté osoby mohli byť upozornené na riziká, pravidlá, záruky a práva(49) pri zamýšľanom spracúvaní. Podľa môjho názoru sa preskúmanie legitímnosti sledovaného účelu nemôže obmedzovať iba na preskúmanie toho, či vnútroštátne právo obsahuje zmienku o účele porovnateľnom s účelmi smernice 2016/680, keďže účel sa stáva legitímnym aj na základe podmienok, za ktorých je sledovaný. Navyše aj keď je sledovaný účel legitímny, ak nie je dostatočne podrobný, pokiaľ ide o podmienky jeho praktickej realizácie, nebude ho možné považovať ani za výslovne uvedený, ani za konkrétne určený v zmysle článku 4 písm. b) smernice 2016/680. Výslovné uvedenie a konkrétne určenie účelov sú teda podstatnými etapami na to, aby bolo možné vykonať preskúmanie úplnej nevyhnutnosti.
52. Pokiaľ ide o zásadu, podľa ktorej získavané a spracúvané osobné údaje musia byť primerané, relevantné a nie nadbytočné vo vzťahu k účelom sledovaným ich spracúvaním, ide o zásadu minimalizácie údajov,(50) vyjadrenú v článku 4 ods. 1 písm. c) smernice 2016/680.
53. Zdá sa, že primeranosť a relevancia údajov a priori nepredstavujú problém, keďže fotografie, odtlačky a DNA sú známymi faktormi individuálnej identifikácie, ktoré na základe porovnania umožňujú preukázať údajnú účasť dotknutej osoby na spáchaní trestného činu, či už v rámci prebiehajúceho trestného konania alebo porovnaním s dôkaznými prostriedkami zhromaždenými v minulých konaniach.
54. Odôvodnenie 26 smernice 2016/680 zahŕňa do zásady minimalizácie údajov overenie nevyhnutnej doby uchovávania dotknutých údajov(51) a uvádza, že údaje „by sa mali spracúvať len vtedy, ak účel spracúvania nebolo možné za primeraných podmienok dosiahnuť inými prostriedkami“.(52) Pokiaľ ide navyše o výnimky a obmedzenia základného práva na ochranu osobných údajov, tieto výnimky a obmedzenia sa musia uplatňovať v medziach toho, čo je striktne nevyhnutné.(53) Treba preukázať primeraný vzťah medzi údajmi, ktoré sa majú uchovávať a sledovaným cieľom.(54) Hoci nejde o spochybnenie toho, že súbory údajov, do ktorých nahliadajú vnútroštátne orgány, účinne prispievajú k potrestaniu určitých trestných činov, v niektorých prípadoch tých najzávažnejších, Európsky súd pre ľudské práva napriek tomu už rozhodol, že takéto mechanizmy nemožno vykonávať s neprimeranou logikou maximalizácie informácií, ktoré sú do týchto súborov pridávané a doby ich uchovávania. Bez rešpektovania nevyhnutnej proporcionality vzhľadom na legitímne ciele, ktoré sú im pripisované, by totiž ich výhody boli obmedzené závažnými zásahmi, ktoré by spôsobili do práv a slobôd, ktoré musia štáty zaručiť.(55)
55. Súdny dvor nedávno v kontexte nariadenia GDPR a v súvislosti so zásadou minimalizácie pripomenul, že na splnenie požiadavky proporcionality, ktorej vyjadrením je ustanovenie upravujúce túto zásadu, „musí právna úprava, na ktorej sa zakladá spracúvanie, stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať pôsobnosť a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladať minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sú dotknuté, mali dostatočné záruky umožňujúce účinne chrániť tieto údaje pred rizikom zneužitia. Táto právna úprava musí byť podľa vnútroštátneho práva právne záväzná a musí najmä vymedziť okolnosti a podmienky, za akých možno prijať opatrenie upravujúce spracúvanie takýchto údajov, čím zaručí, aby zásah nešiel nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné“(56). Uvedená právna úprava musí byť navyše „založená na objektívnych kritériách, na účely vymedzenia okolností a podmienok“,(57) za ktorých je osoba povinná poskytnúť svoje osobné údaje na účely ich spracúvania príslušnými orgánmi.
2. O požiadavke, podľa ktorej musí byť spracúvanie prípustné podľa vnútroštátneho práva
56. Článok 10 stanovuje ako jednu z podmienok prípustnosti spracúvania osobitných kategórií osobných údajov, že toto spracúvanie musí byť prípustné podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Odôvodnenie 33 smernice 2016/680 spresňuje, čo treba rozumieť „vnútroštátnym právom“, ako aj vlastnosti, ktoré musí toto právo mať. Vnútroštátne právo tak musí byť jasné a presné a jeho uplatňovanie predvídateľné. Jeho obsah je stanovený v článku 8 ods. 2 tejto smernice, ktorý stanovuje, že ustanovenie vnútroštátneho práva upravujúce spracúvanie osobných údajov patriacich do pôsobnosti uvedenej smernice stanoví „aspoň ciele spracúvania, osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať, a účely spracúvania“. Rozlišovať ciele spracúvania a jeho účely sa nezdá byť na prvý pohľad zrejmé. Myslím si však, že hoci účel môže byť formulovaný na určitej úrovni všeobecnosti, ciele by mali špecifikovať konkrétnu a bezprostrednú užitočnosť zamýšľaného spracúvania.(58) Vnútroštátne právo tak musí dostatočne jasne uvádzať dôvody, na základe ktorých bolo pripustené spracúvanie tejto osobitnej kategórie údajov.
3. O existencii primeraných záruk pre práva a slobody dotknutej osoby
57. Vzhľadom na riziká, ktoré predstavuje spracúvanie tzv. citlivých osobných údajov, musí byť toto spracúvanie sprevádzané primeranými zárukami pre práva a slobody dotknutej osoby. Aby boli tieto záruky primerané, musia byť stanovené zákonom, čo nie je nijako prekvapivé.(59) Posúdiť existenciu týchto záruk si vyžaduje celkový pohľad na všetky podmienky, aby bolo možné posúdiť presný rozsah dotknutého spracúvania a ubezpečiť sa, že existuje účinná ochrana proti nevhodnému spracúvaniu alebo zneužitiu.(60) Odôvodnenie 37 smernice 2016/680 totiž uvádza ako príklad takýchto záruk „možnosť získať uvedené údaje iba v súvislosti s inými údajmi o dotknutej fyzickej osobe, možnosť primerane zabezpečiť získané údaje, prísnejšie pravidlá prístupu personálu príslušného orgánu k údajom a zákaz prenosu týchto údajov“. Z dôvodu, že v oblasti spracúvania citlivých údajov ide o vážny zásah a vzhľadom na riziká zneužitia spojené s vlastnou povahou týchto údajov, sú otázky doby ich uchovávania a prístupu príslušných orgánov zásadné. Posúdenie súladu zamýšľaného spracúvania s požiadavkami článku 10 smernice 2016/680 teda zahŕňa aj prísne preskúmanie všetkých aspektov zamýšľaného spracúvania, ktoré musia byť preto formulované jasne vo vnútroštátnom práve(61) a vyhovovať normám stanoveným právom Únie.
4. Záver a predbežné uplatnenie
58. Z uvedeného tak vyplýva, že článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 písm. b) a c) a článkom 8 tejto smernice, vykladaný s prihliadnutím na články 7, 8 a článok 52 ods. 1 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že keďže získavanie a spracúvanie biometrických a genetických údajov, ako sú fotografie, daktyloskopické odtlačky a vzorka na účely vytvorenia profilu DNA, predstavuje závažný zásah do práva na ochranu osobných údajov, je prípustné iba vtedy, ak je to striktne nevyhnutné na sledovanie cieľov súvisiacich so závažnou trestnou činnosťou, ktoré musí vnútroštátne právo jasne identifikovať. Povaha a množstvo spracúvaných osobných údajov musia byť striktne primerané a v súlade so sledovaným cieľom a účelom. V tejto súvislosti musí vnútroštátne právo rešpektovať niektorý z účelov sledovaných smernicou 2016/680. Vnútroštátne právo musí tiež uvádzať, aké sú konkrétne sledované ciele, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu tohto účelu. Musia byť tiež konkrétne špecifikované dôvody, pre ktoré sa napriek tomu, že ide o závažný zásah, spracúvanie týchto údajov, a predovšetkým genetických údajov, javí striktne nevyhnutné na tento účel. Vnútroštátne právo musí navyše jednoznačne formulovať podmienky spracúvania vo všetkých jeho aspektoch, teda od podmienok získavania až po podmienky prístupu k údajom a ich vymazania cez presné a nevyhnutne striktne obmedzené určenie osobnej pôsobnosti získavania a spracúvania. Každá z týchto podmienok musí byť obmedzená na to, čo je striktne nevyhnutné. Takto definovaný režim sa musí javiť spôsobilý účinne chrániť osoby proti rizikám zneužitia, ktoré predstavuje predovšetkým spracúvanie genetických údajov. Bude prináležať vnútroštátnemu súdu, aby sa ubezpečil, že všetky tieto požiadavky sú dôsledne rešpektované.
59. Nezdá sa mi totiž, že Súdny dvor má plne k dispozícii všetky informácie o stave vnútroštátneho práva upravujúceho policajnú registráciu, aby mohol sám rozhodnúť o zlučiteľnosti policajnej registrácie s právom Únie. Napriek tomu treba uviesť, že niektoré aspekty tejto registrácie už teraz vyvolávajú nejaké otázky, alebo dokonca obavy.
60. Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že cieľom spracúvania je vyšetrovacia činnosť a že toto spracúvanie je súčasťou výkonu činností ministerstva vnútra. Navyše z článku 27 ZMVR vyplýva, že údaje registrované políciou podľa článku 68 tohto zákona sú používané „iba“ na ochranu národnej bezpečnosti, boj proti trestnej činnosti a udržiavanie verejného poriadku.(62) Údaje získané pri policajnej registrácii budú spracúvané na účely trestného konania, v ktorom bola dotknutá osoba obvinená, ale podľa písomných vyjadrení bulharskej vlády aj „na iné účely súvisiace s bojom proti trestnej činnosti“, a to prípadne na základe porovnania. Na prvý pohľad sa samozrejme zdá, že tieto účely zodpovedajú účelom uvedeným v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, predovšetkým odhaľovaniu a vyšetrovaniu trestných činov. Neexistencia presného určenia sledovaného účelu, ba dokonca kumulácia uvádzaných účelov, ako aj nedostatočné vysvetlenie dôvodov, prečo takýto účel alebo takéto účely odôvodňujú takýto prostriedok (pripomínam, že ide o povinné a systematické získavanie a spracúvanie troch typov osobných údajov patriacich do osobitných kategórií, ktoré musia používať zvýšenú ochranu podľa článku 10 smernice 2016/680, vrátane profilu DNA osôb obvinených z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo),(63) sa javia zrejmé a môžu brániť ďalším etapám testu, ktorý treba použiť. Predovšetkým v prípade pridania profilu DNA dotknutej osoby do automatizovaného súboru treba vo vnútroštátnom práve vynaložiť osobitné úsilie na vysvetlenie nevyhnutnosti takéhoto spracúvania, aby bolo preukázané, že výsledok, ku ktorému vnútroštátne právo dospelo, vyplýva zo skutočného vyváženia dotknutých záujmov.
61. Aj keď sa účely údajne sledované policajnou registráciou zdajú byť v súlade s účelmi uvedenými v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, vnútroštátne právo ani nestanovilo, ani nespresnilo vzťah medzi rozsahom získavania – či už ide o počet dotknutých osôb, ako aj počet získavaných a spracúvaných údajov – a sledovanými účelmi.
62. Keďže Súdny dvor už rozhodol, že účinnosť trestného stíhania vo všeobecnosti nezávisí od jediného vyšetrovacieho nástroja, ale od všetkých vyšetrovacích nástrojov, ktorými na tento účel disponujú príslušné vnútroštátne orgány,(64) v prípade, keď členský štát povolí týmto orgánom získavať a spracúvať tak citlivé osobné údaje, ako je profil DNA, musia byť dôvody, pre ktoré tieto údaje majú byť predmetom spracúvania na účely prebiehajúceho vyšetrovania, konkrétne špecifikované.
63. Zdôrazňujem tiež, že policajnej registrácii sa musia podrobiť všetky osoby obvinené z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo. Vnútroštátny súd však spresňuje, že do týchto kategórií (úmyselný trestný čin/trestný čin stíhaný ex offo) patria takmer všetky trestné činy upravené v trestnom zákone. Všetky údaje sú získavané v štádiu vznesenia obvinenia, keď už boli zhromaždené dostatočné dôkazy o vine obvinenej osoby, ako to vyžaduje bulharské trestné procesné právo. Z pohľadu policajnej registrácie sa však s osobami, ktoré budú na konci konania skutočne uznané za vinné, nezaobchádza odlišne ako s osobami, ktoré uznané za vinné nebudú, zrejme iba s výnimkou práva na vymazanie spracúvaných údajov, akonáhle je osoba právoplatne oslobodená. V prípade závažných zásahov a citlivých údajov vyžadujúcich zvýšenú ochranu si však kladiem otázku, prečo táto logika nie je opačná, teda prečo sa pred vykonaním policajnej registrácie nepočká na odsúdenie za vytýkané skutky, čo by malo aspoň výhodu posilnenia selektivity opatrenia. Súdny dvor však nemá k dispozícii informácie o dôvodoch rozhodnutia vnútroštátneho zákonodarcu.
64. Nie je zohľadnená ani povaha trestného činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Ak by sme to mali zjednodušiť do krajnosti, mohli by sme uviesť, že s osobou obvinenou z dopravného priestupku, sa bude zaobchádzať rovnako ako s osobou obvinenou z vraždy. Zdá sa, že právna úprava neupravuje prípady, v ktorých sa nevykoná policajná registrácia všetkých dotknutých údajov. Pokiaľ však ide prinajmenšom o prebiehajúce trestné konania, všetky nevyžadujú vytvorenie profilu DNA na preukázanie viny dotknutej osoby. Hoci z dôvodu, že opatrenie je „obmedzené“ na obvinené osoby, nie je ako také všeobecné, naproti tomu jeho uplatňovanie bez rozdielu v širokej kategórii uvedených osôb jasne nastoľuje otázky. Okrem toho už tým, že vnútroštátne právo nerozlišuje v závislosti od závažnosti trestného činu, sa zdá v tomto jedinom ohľade ťažko zlučiteľné s judikatúrou pripomenutou v bode 50 vyššie.
65. Osobitnú pozornosť bude treba venovať podmienkam uchovávania údajov a prístupu k týmto údajom, o ktorých má Súdny dvor málo informácií.
66. Napokon otázka porovnania takto získaných údajov ma inšpiruje k dvom poznámkam. Po prvé, pokiaľ ide o porovnanie s dôkaznými prostriedkami zhromaždenými počas predchádzajúcich vyšetrovaní, striktne nevyhnutný výklad tohto cieľa môže prípadne odôvodniť iba bezprostredné porovnanie stôp, takže nie je nevyhnutné uchovávať viac či menej dlho osobné údaje obvinených osôb. Po druhé, ak je zámerom vytvoriť databázu údajov, ktorá má uľahčiť rozhodovanie o budúcich trestných činoch, teda v prípade recidívy, nezdá sa jasne odôvodnené pridávať do tejto databázy citlivé osobné údaje osôb, vo vzťahu ku ktorým už boli realizované opatrenia boja proti úplne hypotetickému riziku recidívy, ktoré predstavujú, hoci ešte neboli uznané za vinné.
IV. Návrh
67. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku, ktoré položil Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko), takto:
Článok 6 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV sa s prihliadnutím na články 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje, že preskúmanie príslušného trestného súdu, na ktorý je podaná žiadosť o udelenie súhlasu s núteným výkonom policajnej registrácie osobných údajov, najmä biometrických a genetických údajov, ktorej sa osoba obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo odmietla podrobiť, sa obmedzuje na zistenie, že existuje rozhodnutie o vznesení obvinenia a odmietnutie dotknutej osoby, pričom uvedený súd nemôže posúdiť, či existujú dostatočné dôkazné prostriedky, ktoré viedli k rozhodnutiu obviniť uvedenú osobu, pokiaľ otázka dostatočnosti dôkazných prostriedkov na odôvodnenie vznesenia obvinenia bude môcť byť uplatnená na súde a to prípadne v neskoršej fáze trestného konania.
Článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 písm. b) a c) a článkom 8 tejto smernice, vykladaný s prihliadnutím na články 7, 8 a článok 52 ods. 1 Charty základných práv, sa má vykladať v tom zmysle, že keďže získavanie a spracúvanie biometrických a genetických údajov, ako sú fotografie, daktyloskopické odtlačky a vzorka na účely vytvorenia profilu DNA, predstavuje závažný zásah do práva na ochranu osobných údajov, je prípustné iba vtedy, ak je to striktne nevyhnutné na sledovanie cieľov súvisiacich so závažnou trestnou činnosťou, ktoré musí vnútroštátne právo jasne identifikovať. Povaha a množstvo spracúvaných osobných údajov musia byť striktne primerané a v súlade so sledovaným cieľom a účelom. V tejto súvislosti musí vnútroštátne právo sledovať niektorý z účelov sledovaných smernicou 2016/680. Vnútroštátne právo musí tiež uvádzať, aké sú konkrétne sledované ciele, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu tohto účelu. Musia byť tiež konkrétne špecifikované dôvody, pre ktoré sa napriek tomu, že ide o závažný zásah, spracúvanie týchto údajov, a predovšetkým genetických údajov, javí striktne nevyhnutné na tento účel. Vnútroštátne právo musí navyše jednoznačne formulovať podmienky spracúvania vo všetkých jeho aspektoch, teda od podmienok získavania až po podmienky prístupu k údajom a ich vymazania cez presné a nevyhnutne striktne obmedzené určenie osobnej pôsobnosti získavania a spracúvania. Každá z týchto podmienok musí byť obmedzená na to, čo je striktne nevyhnutné. Takto definovaný režim sa musí javiť spôsobilý účinne chrániť osoby proti rizikám zneužitia, ktoré predstavuje predovšetkým spracúvanie genetických údajov. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby sa ubezpečil, že všetky tieto požiadavky sú rešpektované.