ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 30. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Prisťahovalecká politika – Právo na zlúčenie rodiny – Smernica 2003/86/ES – Článok 10 ods. 3 písm. a) – Zlúčenie rodiny maloletého utečenca bez sprievodu s jeho najbližšími príbuznými v priamej vzostupnej línii – Článok 2 písm. f) – Pojem ‚maloletá osoba bez sprievodu‘ – Osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny, ktorá bola v čase podania žiadosti maloletou osobou, avšak v priebehu konania o zlúčení rodiny dosiahla plnoletosť – Relevantný dátum na posúdenie postavenia maloletej osoby – Lehota na podanie žiadosti o zlúčenie rodiny – Plnoletá sestra osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny, ktorá potrebuje trvalú pomoc svojich rodičov z dôvodu vážnej choroby – Potrebný účinok práva maloletého utečenca bez sprievodu na zlúčenie rodiny – Článok 7 ods. 1 – Článok 12 ods. 1 prvý a tretí pododsek – Možnosť podmieniť zlúčenie rodiny dodatočnými podmienkami“
Vo veci C‑560/20,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň, Rakúsko) z 25. septembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 26. októbra 2020, ktorý súvisí s konaním:
CR,
GF,
TY
proti
Landeshauptmann von Wien,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev, A. Prechal, E. Regan, T. von Danwitz a O. Spineanu–Matei, sudcovia M. Ilešič, J.–C. Bonichot, L. S. Rossi (spravodajkyňa), I. Jarukaitis, A. Kumin, N. Jääskinen, N. Wahl a M. Gavalec,
generálny advokát: A. M. Collins,
tajomník: M. Krausenböck, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. februára 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– CR, GF a TY, v zastúpení: J. Ecker, Rechtsanwältin, a D. Bernhart, vedúci oddelenia pre zlúčenie rodiny na generálnom sekretariáte rakúskeho Červeného kríža,
– rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll, C. Schweda a V.‑S. Strasser, splnomocnení zástupcovia,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman, M. H. S. Gijzen a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: C. Cattabriga, J. Hottiaux a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. mája 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. f), článku 7 ods. 1, článku 10 ods. 3 písm. a), ako aj článku 12 ods. 1 smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 2003, s. 12; Mim. vyd. 19/006, s. 224).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi CR a GF, ako aj ich dcérou TY, sýrskymi štátnymi príslušníkmi, na jednej strane a Landeshauptmann von Wien (predseda vlády spolkovej krajiny Viedeň, Rakúsko) na strane druhej vo veci zamietnutia žiadostí CR, GF a TY o udelenie národného víza na účely zlúčenia rodiny s RI, ktorý má postavenie utečenca v Rakúsku a je synom CR a GF a tiež bratom TY, zo strany Landeshauptmann von Wien.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 2, 4 a 6 až 10 smernice 2003/86 znejú:
„(2) Je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zlúčenia rodiny v súlade s povinnosťou chrániť rodinu a rešpektovať rodinný život, ktorá je zakotvená v mnohých nástrojoch medzinárodného práva. Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v článku 8 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len ‚EDĽP‘)], a v Charte základných práv Európskej únie [ďalej len ‚Charta‘].
…
(4) zlúčenie rodiny je nevyhnutný spôsob na umožnenie rodinného života. Pomáha vytvárať sociálno‑kultúrnu stabilitu, ktorá uľahčuje integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v členskom štáte, čo slúži aj na podporu ekonomickej a sociálnej súdržnosti, základného cieľa spoločenstva uvedeného v zmluve;
…
(6) na ochranu rodiny a vytvorenie alebo zachovanie rodinného života je potrebné stanoviť materiálne podmienky na uplatnenie práva na zlúčenie rodiny na základe spoločných kritérií;
(7) členské štáty by mali byť schopné uplatňovať túto smernicu aj vtedy, keď rodina vstúpi [členovia rodiny vstupujú do členského štátu – neoficiálny preklad] spoločne;
(8) osobitnú pozornosť je potrebné venovať situácii utečencov s ohľadom na príčiny, ktoré ich donútili opustiť svoju krajinu a bránili im tam viesť normálny rodinný život. Preto je potrebné ustanoviť priaznivejšie podmienky na uplatnenie ich práva na zlúčenie rodiny;
(9) zlúčenie rodiny sa má v každom prípade vzťahovať na členov užšej rodiny, to znamená na manželského partnera a maloleté deti;
(10) je na členskom štáte, aby rozhodol, či si želá povoliť zlúčenie rodiny príbuzným partnera v priamej vzostupnej línii, dospelým slobodným deťom, nezosobášeným alebo registrovaným partnerom, ako aj, v prípade polygamického manželstva, maloletým deťom ďalšieho manželského partnera [ďalšej manželky – neoficiálny preklad] a garanta [osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad]. Keď členský štát povolí zlúčenie týchto osôb, nedotkne sa to možnosti členských štátov, ktoré neuznávajú existenciu rodinných väzieb v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, nezaobchádzať s uvedenými osobami ako s rodinnými príslušníkmi, pokiaľ ide o právo zdržiavať sa v inom členskom štáte, čo je vymedzené v príslušných právnych predpisoch ES [predpisoch Spoločenstva – neoficiálny preklad].“
4 Článok 1 smernice 2003/86 stanovuje:
„Účelom tejto smernice je určiť podmienky na uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov.“
5 Podľa článku 2 tejto smernice:
„Na účely tejto smernice:
…
c) ‚garant [osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad]‘: je štátny príslušník tretej krajiny oprávnene sa zdržiavajúci v členskom štáte, ktorý žiada alebo rodinní príslušníci ktorého žiadajú o zlúčenie rodiny, aby s ním boli spojení;
…
f) ‚maloletý bez sprievodu‘: je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti mladšia ako osemnásť rokov, ktorý prichádza na územie členských štátov bez sprievodu dospelého, ktorý je zo zákona alebo podľa obyčajového práva za neho zodpovedný, a dovtedy, kým nie je právoplatne zverený do starostlivosti takejto osoby [kým je skutočne prevzatý do starostlivosti takouto osobou – neoficiálny preklad], alebo maloletý, ktorý zostal bez sprievodu po vstupe na územie členských štátov.“
6 Článok 4 uvedenej smernice stanovuje:
„1. Členské štáty povolia vstup a pobyt podľa tejto smernice a za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v kapitole IV, ako aj článku 16, týmto rodinným príslušníkom:
a) manželskému partnerovi garanta [osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad];
b) maloletým deťom garanta [osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad] a jeho manželského partnera vrátane osvojených detí v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal príslušný orgán v príslušnom členskom štáte, alebo s rozhodnutím, ktoré je automaticky vykonateľné vďaka medzinárodným záväzkom tohto členského štátu, alebo ktoré sa musí uznať v súlade s medzinárodnými záväzkami;
…
Maloleté deti uvedené v tomto článku musia byť mladšie, ako je vek plnoletosti ustanovený právom príslušného členského štátu a nesmú byť v manželskom zväzku.
…
2. Členské štáty môžu zákonom alebo iným právnym predpisom povoliť vstup a pobyt v súlade s touto smernicou a za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v kapitole IV týmto rodinným príslušníkom:
a) prvostupňovým [najbližším – neoficiálny preklad] príbuzným v priamej vzostupnej línii garanta [osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad] alebo jeho manželského partnera, keď sú od neho [nej – neoficiálny preklad] závislí a nepožívajú náležitú rodinnú podporu v krajine pôvodu;
b) dospelým nezosobášeným deťom garanta [osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad] alebo jeho manželského partnera, keď sú objektívne neschopné zabezpečiť svoje vlastné potreby z dôvodu svojho zdravotného stavu.
…“
7 Článok 5 tej istej smernice stanovuje:
„1. Členské štáty určia, či s cieľom uplatnenia práva na zlúčenie rodiny žiadosť o vstup a pobyt podá príslušným orgánom príslušného členského štátu garant [osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad] alebo rodinný príslušník alebo rodinní príslušníci.
…
5. Pri posudzovaní žiadosti členské štáty náležit[e] zohľadnia najlepšie záujmy maloletých detí.“
8 Článok 7 ods. 1 smernice 2003/86 stanovuje:
„1. Po podaní žiadosti o zlúčenie rodiny môže príslušný členský štát požiadať osobu, ktorá podala žiadosť, aby predložila dôkaz o tom, že garant [osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad]:
a) má ubytovanie považované za bežné pre porovnateľnú rodinu [rodinu porovnateľnej veľkosti – neoficiálny preklad] v tom istom regióne, a ktoré spĺňa všeobecné zdravotné a bezpečnostné predpisy platné v dotknutom členskom štáte;
b) má zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká, ktoré sú bežne kryté pre vlastných štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, pre seba a pre príslušníkov svojej rodiny;
c) má trvalý a pravidelný príjem [má trvalé a pravidelné príjmy – neoficiálny preklad], ktoré sú dostatočné na to, aby uživil seba a svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby sa uchýlil k systému [aby využíval systém – neoficiálny preklad] sociálnej pomoci príslušného členského štátu. Členské štáty zhodnotia tieto príjmy so zreteľom na ich charakter a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy aj úroveň minimálnej vnútroštátnej mzdy a dôchodku, ako aj počet rodinných príslušníkov.“
9 Článok 10 ods. 2 a článok 10 ods. 3 písm. a) tejto smernice spresňuje:
„2. Členské štáty môžu povoliť zlúčenie rodiny pre ďalších rodinných príslušníkov, ktorí nie sú uvedení v článku 4, ak sú od utečenca závislí.
3. Ak je utečencom maloletá osoba bez sprievodu, členské štáty:
a) povolia vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny jej prvostupňovým [najbližším – neoficiálny preklad] príbuzným v priamej vzostupnej línii bez toho, aby sa uplatnili podmienky ustanovené v článku 4 ods. 2 písm. a);
…“
10 V článku 12 ods. 1 uvedenej smernice sa uvádza:
„Odlišne od článku 7 členské štáty nepožadujú od utečenca a/alebo od rodinných príslušníkov, aby vo vzťahu k žiadosti, ktorá sa týka rodinných príslušníkov uvedených v článku 4 ods. 1[,] predložili dôkaz, že utečenec spĺňa požiadavky ustanovené v článku 7.
Ak je zlúčenie rodiny možné v tretej krajine, s ktorou má garant [osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny – neoficiálny preklad] a/alebo rodinní príslušníci osobitné väzby, môžu členské štáty, bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky, požadovať predloženie dôkazu uvedeného v prvom pododseku.
Členské štáty môžu požadovať od utečenca, aby splnil podmienky uvedené v článku 7 ods. 1, ak sa žiadosť o zlúčenie rodiny nepodá v lehote troch mesiacov od priznania postavenia utečenca.“
Rakúske právo
11 Bundesgesetz über die Niederlassung und den Aufenthalt in Österreich (Niederlassungs‑und Aufenthaltsgesetz – NAG) [spolkový zákon o usadení sa a pobyte v Rakúsku (zákon o usadení a pobyte – NAG)] zo 16. augusta 2005 (BGBl. I, 100/2005) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „NAG“) v § 11 nazvanom „Všeobecné podmienky na získanie povolenia na pobyt“ stanovuje:
„…
2. Povolenie na pobyt sa môže vydať cudzincovi, iba ak
…
(2) doloží právny titul na ubytovanie považované za bežné pre rodinu porovnateľnej veľkosti;
(3) má zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká, a to aj v Rakúsku;
(4) jeho pobyt nesmie znamenať finančnú záťaž pre územný samosprávny celok;
…
3. Aj v prípade, že existuje dôvod na zamietnutie podľa odseku 1 bodov 3, 5 alebo 6 alebo nie je splnená podmienka uvedená v odseku 2 bodoch 1 až 7, povolenie na pobyt možno udeliť, ak je to potrebné na zachovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 [EDĽP]…“
12 Ustanovenie § 46 tohto zákona s názvom „Ustanovenia o zlúčení rodiny“ stanovuje:
„1. Povolenie na pobyt je potrebné udeliť vo forme ‚Rot‑Weiss‑Rot – Karte plus‘ [‚Červeno‑bielo‑červená – Karta plus‘] rodinným príslušníkom štátnych príslušníkov tretích krajín, ak spĺňajú podmienky stanovené v prvej časti a ak
…
(2) sú ešte k dispozícii kvóty a osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny:
…
c) má postavenie utečenca a neuplatní sa § 34 ods. 2 [Bundesgesetz über die Gewährung von Asyl (spolkový zákon o udeľovaní azylu) zo 16. augusta 2005 (BGBl. I, č. 100/2005) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len ‚AsylG‘)]…“.
13 Ustanovenie § 34 AsylG s názvom „Konanie o zlúčení rodiny v Rakúsku“ v odsekoch 2 a 4 stanovuje:
„2. Orgán musí na žiadosť rodinného príslušníka cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie utečenca, priznať rozhodnutím tomuto rodinnému príslušníkovi postavenie utečenca, ak:
(1) tento cudzinec nespáchal trestný čin a
…
(3) proti cudzincovi, ktorému bolo priznané postavenie utečenca, neprebieha nijaké konanie o odňatí tohto postavenia (§ 7).
…
4. Orgán musí posudzovať žiadosti rodinných príslušníkov žiadateľa o azyl oddelene; konania sú spojené; za podmienok stanovených v odsekoch 2 a 3 všetci rodinní príslušníci získajú rovnakú ochranu. …“
14 Ustanovenie § 35 tohto zákona s názvom „Žiadosti o vstup podané na zastupiteľské úrady“ znie:
„1. Rodinný príslušník v zmysle odseku 5 cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie utečenca a ktorý sa nachádza v zahraničí, môže na účely podania žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa § 34 ods. 1 bodu 1 v spojení s § 2 ods. 1 bodom 13 tohto zákona podať žiadosť o povolenie na vstup rakúskemu orgánu zodpovednému za výkon konzulárnych činností v zahraničí (zastupiteľský úrad). Ak je žiadosť o povolenie na vstup podaná viac ako tri mesiace po konečnom priznaní postavenia utečenca, musia byť splnené podmienky stanovené v § 60 ods. 2 bodoch 1 až 3.
…
2a. Ak je žiadateľ jedným z rodičov maloletej osoby bez sprievodu, ktorej bolo priznané postavenie utečenca alebo doplnková ochrana, podmienky stanovené v § 60 ods. 2 bodoch 1 až 3 sa považujú za splnené.
…
5. Podľa [§ 17 ods. 1 a 2 AsylG] je rodinným príslušníkom osoba, ktorá je rodičom maloletého dieťaťa, manželom/manželkou alebo ktorá je v čase podania tejto žiadosti slobodným maloletým dieťaťom cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie utečenca alebo doplnková ochrana, za predpokladu, že v prípade manželov existovalo toto manželstvo už pred vstupom uvedeného cudzinca do krajiny; to platí aj pre registrovaných partnerov, ak toto partnerstvo existovalo už pred vstupom cudzinca do krajiny.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
15 RI, narodený 1. septembra 1999, pricestoval 31. decembra 2015 ako maloletá osoba bez sprievodu do Rakúska, kde 8. januára 2016 podal žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa AsylG. Rozhodnutím Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Spolkový úrad pre cudzinecké a azylové záležitosti, Rakúsko), ktoré bolo RI doručené 5. januára 2017, mu bolo priznané postavenie utečenca. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2. februára 2017.
16 Dňa 6. apríla 2017, teda tri mesiace a jeden deň po doručení uvedeného rozhodnutia, CR a GF, ktorí sú rodičmi RI, ako aj TY, jeho plnoletá sestra podali na veľvyslanectve Rakúskej republiky v Sýrii žiadosti o vstup a pobyt v Rakúsku na účely zlúčenia rodiny s RI podľa § 35 AsylG (ďalej len „prvé žiadosti o vstup a pobyt“). RI bol ku dňu podania týchto žiadostí ešte maloletý. Rakúske veľvyslanectvo však tieto žiadosti zamietlo rozhodnutím z 29. mája 2018 z dôvodu, že RI sa stal plnoletým v priebehu konania o zlúčení rodiny. Toto rozhodnutie, proti ktorému nebol podaný opravný prostriedok, nadobudlo právoplatnosť 26. júna 2018.
17 Dňa 11. júla 2018 CR, GF a TY podali predsedovi vlády spolkovej krajiny Viedeň žiadosti o udelenie povolenia na pobyt na účely zlúčenia rodiny s RI podľa § 46 ods. 1 bodu 2 NAG (ďalej len „druhé žiadosti o vstup a pobyt“). Na tento účel sa CR a GR dovolávali práv, ktoré im vyplývajú zo smernice 2003/86, zatiaľ čo TY založila svoju žiadosť na článku 8 EDĽP. Rozhodnutiami z 20. apríla 2020 predseda vlády Spolkovej krajiny Viedeň zamietol tieto žiadosti s odôvodnením, že neboli podané do troch mesiacov odo dňa, keď bolo RI priznané postavenie utečenca.
18 CR, GF a TY napadli tieto rozhodnutia na Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň, Rakúsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
19 Vnútroštátny súd má v prvom rade pochybnosti, pokiaľ ide o práva, ktoré môžu CR, GF a TY vyplývať z článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, keďže RI dosiahol plnoletosť počas konania o zlúčení rodiny. V tejto súvislosti sa domnieva, že výklad, ktorý prijal Súdny dvor v rozsudku z 12. apríla 2018, A a S (C‑550/16, EU:C:2018:248, bod 64), pokiaľ ide o situáciu, keď maloletá osoba bez sprievodu dosiahne plnoletosť počas konania o azyle, a teda ešte pred podaním žiadosti o zlúčenie rodiny, by sa mal uplatniť na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej je osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny v čase podania tejto žiadosti ešte maloletá, takže aj v tejto druhej situácii sa môže právo na zlúčenie rodiny zakladať na tomto ustanovení.
20 Za predpokladu, že sa tento záver potvrdí, sa vnútroštátny súd v druhom rade pýta, či sa spresnenie, ktoré Súdny dvor uviedol v bode 61 tohto rozsudku, že žiadosť o zlúčenie rodiny podaná podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 osobou usilujúcou sa o zlúčenie rodiny, ktorá dosiahla plnoletosť počas konania o azyle, je potrebné v zásade podať do troch mesiacov odo dňa, keď jej bolo priznané postavenie utečenca, musí uplatniť aj na situáciu osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny, ktorá dosiahla plnoletosť počas konania o zlúčení rodiny. Je totiž možné, že v takejto situácii by takáto lehota nemala začať plynúť predtým, ako utečenec dosiahne plnoletosť. Táto lehota by teda bola nevyhnutne dodržaná v prípade, že by osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny bola – ako je to v prejednávanej veci – v čase podania žiadosti o zlúčenie rodiny ešte maloletá.
21 Naproti tomu sa vnútroštátny súd v treťom rade pýta, či za predpokladu, že by sa takáto lehota musela uplatniť aj na túto situáciu a začala by plynúť odo dňa, keď bolo dotknutej maloletej osobe priznané postavenie utečenca, sa musí táto lehota považovať za dodržanú v prípade, ako je to v prejednávanej veci, keď medzi doručením rozhodnutia, ktorým bolo osobe usilujúcej sa o zlúčenie rodiny priznané toto postavenie, a prvými žiadosťami o vstup a pobyt, vo vzťahu ku ktorým by sa podľa tohto súdu malo posúdiť dodržanie uvedenej lehoty, uplynuli tri mesiace a jeden deň. V tejto súvislosti sa pýta najmä na kritériá, ktoré treba uplatniť pri posúdení, či bola žiadosť o zlúčenie rodiny podaná v stanovenej lehote.
22 Vo štvrtom rade sa vnútroštátny súd pýta, či splnenie podmienok stanovených v článku 7 smernice 2003/86, a to, že osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny má po prvé ubytovanie, ktoré sa považuje za bežné pre seba a svoju rodinu, po druhé zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká pre seba a svojich rodinných príslušníkov a po tretie trvalé a pravidelné príjmy, ktoré sú dostatočné na to, aby uživila seba a svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby využívala systém sociálnej pomoci dotknutého členského štátu, možno požadovať aj v prípade zlúčenia rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) tejto smernice. V tejto súvislosti sa tiež pýta, či možnosť požadovať splnenie uvedených podmienok závisí od toho, či bola žiadosť o zlúčenie rodiny podaná po uplynutí lehoty troch mesiacov stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku uvedenej smernice.
23 V piatom rade vnútroštátny súd uvádza, že podľa uplatniteľnej rakúskej právnej úpravy TY, ako sestra RI, ktorý usiluje o zlúčenie rodiny, nepatrí medzi „rodinných príslušníkov“, pre ktorých je stanovené právo na zlúčenie rodiny. Tento súd však zdôrazňuje, že TY, ktorá žije so svojimi rodičmi v Sýrii, trpí mozgovou obrnou a dlhodobo potrebuje invalidný vozík, ako aj každodennú osobnú starostlivosť vrátane pomoci pri prijímaní potravy. Túto starostlivosť jej poskytuje hlavne jej matka CR, keďže TY nemôže v mieste svojho súčasného bydliska využiť žiadnu sieť sociálnej pomoci, ktorá by jej uvedenú starostlivosť poskytovala. Za týchto podmienok rodičia TY ju nemôžu nechať samu v Sýrii, kde nemá bydlisko nijaký iný rodinný príslušník.
24 Vnútroštátny súd konštatuje, že vzhľadom na osobitnú situáciu, v ktorej sa nachádza sestra RI z dôvodu svojej choroby, by rodičia RI boli fakticky nútení vzdať sa svojho práva na zlúčenie rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, ak by povolenie na pobyt nebolo udelené aj TY.
25 Uvedený súd napokon uvádza, že podľa rakúskej právnej úpravy by povolenie na pobyt mohlo byť prípadne udelené plnoletej sestre osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny, aj keď nie sú splnené zákonné podmienky, a to z naliehavých dôvodov týkajúcich sa súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 EDĽP. Keďže však právo na udelenie povolenia na pobyt vyplývajúce priamo z práva Únie môže ísť nad rámec ochrany priznanej článkom 8 EDĽP, je potrebné určiť, či sa TY môže takéhoto práva dovolávať.
26 Za týchto okolností Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Môžu sa rodičia utečenca, ktorý svoju žiadosť o azyl podal ako maloletá osoba bez sprievodu a ktorému bol azyl priznaný ešte ako maloletej osobe, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, aj naďalej odvolávať na článok 2 písm. f) v spojení s článkom 10 ods. 3 písm. a) smernice [2003/86], ak tento utečenec po priznaní azylu, ale počas konania o vydaní povolenia na pobyt pre jeho rodičov dosiahol plnoletosť?
2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná: je v takomto prípade nevyhnutné, aby rodičia štátneho príslušníka tretej krajiny dodržali lehotu na podanie žiadosti o zlúčenie rodiny uvedenú v rozsudku [z 12. apríla 2018, A a S (C‑550/16, EU:C:2018:248, bod 61)], ‚v zásade… v lehote troch mesiacov odo dňa, kedy bola dotknutá «maloletá osoba» uznaná za utečenca‘?
3. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná: má sa plnoletej sestre, ktorá je štátnou príslušníčkou tretej krajiny, cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie utečenca, priamo na základe práva Únie vydať povolenie na pobyt, ak by rodičia utečenca pri odmietnutí udeliť povolenie na pobyt plnoletej sestre utečenca boli fakticky nútení vzdať sa svojho práva na zlúčenie rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice [2003/86], keďže plnoletá sestra tohto utečenca z dôvodu svojho zdravotného stavu bezpodmienečne potrebuje starostlivosť svojich rodičov, a preto nemôže v krajine pôvodu zostať sama?
4. Ak je odpoveď na druhú otázku kladná: aké kritériá sa majú zohľadniť pri posudzovaní, či bola takáto žiadosť o zlúčenie rodiny podaná v požadovanej lehote, teda ‚v zásade‘ v lehote troch mesiacov v zmysle rozsudku [z 12. apríla 2018, A a S (C‑550/16, EU:C:2018:248, bod 61)]?
5. Ak je odpoveď na druhú otázku kladná: môžu sa rodičia utečenca naďalej odvolávať na svoje právo na zlúčenie rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice [2003/86], ak medzi dňom, keď bolo maloletej osobe priznané postavenie utečenca, a ich žiadosťou o zlúčenie rodiny uplynuli tri mesiace a jeden deň?
6. Môže členský štát v konaní o zlúčení rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice [2003/86] od rodičov utečenca v zásade požadovať, aby splnili podmienky podľa článku 7 od. 1 [tejto] smernice?
7. Závisí požadovanie splnenia podmienok uvedených v článku 7 ods. 1 smernice [2003/86] v súvislosti so zlúčením rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) [tejto smernice] od toho, či v zmysle článku 12 ods. 1 tretieho pododseku [uvedenej smernice] bola žiadosť o zlúčenie rodiny podaná v lehote troch mesiacov po priznaní postavenia utečenca?“
Konanie na Súdnom dvore
27 Rozhodnutím z 9. júla 2021 predseda Súdneho dvora prerušil toto konanie až do prijatia rozhodnutia, ktorým sa ukončí konanie v spojených veciach C‑273/20 a C‑355/20, ako aj vo veci C‑279/20.
28 Rozhodnutím z 8. augusta 2022 predseda Súdneho dvora oznámil vnútroštátnemu súdu rozsudky z 1. augusta 2022, Bundesrepublik Deutschland (Zlúčenie rodiny s maloletým utečencom) (C‑273/20 a C‑355/20, EU:C:2022:617), a z 1. augusta 2022, Bundesrepublik Deutschland (Zlúčenie rodiny dieťaťa, ktoré dosiahlo plnoletosť) (C‑279/20, EU:C:2022:618), pričom ho vyzval, aby mu oznámil, či vzhľadom na tieto rozsudky trvá – v celom rozsahu alebo čiastočne – na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
29 Listom z 30. augusta 2022 doručeným do kancelárie Súdneho dvora 6. septembra 2022 vnútroštátny súd uviedol, že trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale už nepožaduje odpoveď na prvú otázku, a to z dôvodu, že vzhľadom na uvedené rozsudky treba na túto otázku odpovedať kladne. V tejto súvislosti spresnil, že keďže sa teda domnieva, že podmienka, za ktorej položil druhú a tretiu otázku, bola splnená, je potrebné na tieto otázky odpovedať.
O prejudiciálnych otázkach
O druhej otázke
30 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 vykladať v tom zmysle, že najbližší príbuzní v priamej vzostupnej línii (ďalej len „rodičia“) maloletého utečenca bez sprievodu sú podľa tohto ustanovenia povinní podať žiadosť o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny s týmto utečencom v stanovenej lehote, ak je tento utečenec v čase podania tejto žiadosti ešte maloletý a plnoletosť dosiahne počas konania o zlúčení rodiny, aby mohli založiť právo na zlúčenie rodiny na tomto ustanovení a využiť tak priaznivejšie podmienky, ktoré sú v ňom stanovené.
31 Je dôležité pripomenúť, že cieľom smernice 2003/86 je podľa jej článku 1 určiť podmienky na uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov.
32 V tejto súvislosti z odôvodnenia 8 tejto smernice vyplýva, že táto smernica stanovuje pre utečencov priaznivejšie podmienky na uplatnenie tohto práva na zlúčenie rodiny, keďže ich situácia si vyžaduje osobitnú pozornosť z dôvodov, ktoré ich prinútili opustiť svoju krajinu a ktoré im bránia viesť v nej normálny rodinný život.
33 Jedna z týchto priaznivejších podmienok sa týka zlúčenia rodiny utečenca s najbližšími príbuznými v priamej vzostupnej línii. Ako už totiž Súdny dvor konštatoval, zatiaľ čo podľa článku 4 ods. 2 písm. a) smernice 2003/86 je možnosť takéhoto zlúčenia v zásade ponechaná na voľnú úvahu každého členského štátu a podlieha najmä podmienke, že najbližší príbuzní v priamej vzostupnej línii sú závislí od osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny a nemajú náležitú podporu rodiny v krajine pôvodu, článok 10 ods. 3 písm. a) tejto smernice stanovuje výnimku z tejto zásady, na základe ktorej majú maloletí utečenci bez sprievodu právo na takéto zlúčenie, ktoré nepodlieha ani voľnej úvahe členských štátov, ani podmienkam stanoveným v tomto článku 4 ods. 2 písm. a). Uvedený článok 10 ods. 3 písm. a) má teda konkrétne za cieľ zabezpečiť zvýšenú ochranu tých utečencov, ktorí majú postavenie maloletých osôb bez sprievodu (rozsudok z 12. apríla 2018, A a S, C‑550/16, EU:C:2018:248, body 33, 34 a 44).
34 Súdny dvor už vo svojom rozsudku z 12. apríla 2018, A a S (C‑550/16, EU:C:2018:248, bod 64), rozhodol, že článok 2 písm. f) smernice 2003/86, ktorý definuje pojem „maloletý bez sprievodu“ v spojení s článkom 10 ods. 3 písm. a) tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že za „maloletého“ v zmysle tohto ustanovenia treba považovať štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorý je v čase príchodu na územie členského štátu a podania žiadosti o azyl v tomto štáte mladší ako 18 rokov, avšak v priebehu konania dosiahol plnoletosť a následne mu bolo priznané postavenie utečenca.
35 Za týchto podmienok ak by právo na zlúčenie rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 záviselo od momentu, keď príslušný vnútroštátny orgán formálne prijme rozhodnutie, ktorým sa dotknutej osobe prizná postavenie utečenca, a teda od toho, ako rýchlo tento orgán rozhodne o žiadosti o medzinárodnú ochranu, bol by spochybnený užitočný účinok tohto ustanovenia, čo by bolo v rozpore nielen s cieľom tejto smernice, ktorým je podporovať zlúčenie rodiny a priznať v tejto súvislosti osobitnú ochranu utečencom, najmä maloletým osobám bez sprievodu, ale aj zásadami rovnosti zaobchádzania a právnej istoty (rozsudok z 12. apríla 2018, A a S, C‑550/16, EU:C:2018:248, bod 55).
36 Tieto úvahy sa navyše uplatňujú a fortiori v situácii, keď maloletá osoba bez sprievodu dosiahne plnoletosť nie počas konania o azyle, ale v priebehu konania o zlúčení rodiny. Takýto maloletý utečenec sa tak môže opierať o článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, aby mohol využiť právo na zlúčenie rodiny so svojimi rodičmi na základe priaznivejších podmienok stanovených v tomto ustanovení, a to bez toho, aby dotknutý členský štát mohol zamietnuť žiadosť o zlúčenie rodiny z dôvodu, že dotknutý utečenec už nie je v čase rozhodnutia o tejto žiadosti maloletý [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2022, Bundesrepublik Deutschland (Zlúčenie rodiny s maloletým utečencom), C‑273/20 a C‑355/20, EU:C:2022:617, bod 52].
37 Súdny dvor však v rozsudku z 12. apríla 2018, A a S (C‑550/16, EU:C:2018:248, bod 61), tiež rozhodol, že keďže by bolo nezlučiteľné s cieľom stanoveným v článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, pokiaľ by utečenec, ktorý mal v čase podania žiadosti o azyl postavenie maloletej osoby bez sprievodu, ale ktorý dosiahol plnoletosť v priebehu konania o tejto žiadosti, mohol dovolávať uplatnenia tohto ustanovenia „bez akéhokoľvek časového obmedzenia“ na účely zlúčenia rodiny, žiadosť o zlúčenie rodiny musí byť podaná v primeranej lehote. Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, že na účely určenia takejto primeranej lehoty má riešenie prijaté normotvorcom Európskej únie v podobnom kontexte článku 12 ods. 1 tretieho pododseku tejto smernice informatívnu hodnotu, takže je potrebné sa domnievať, že žiadosť o zlúčenie rodiny podaná na základe článku 10 ods. 3 písm. a) uvedenej smernice musí byť v takejto situácii v zásade podaná v lehote troch mesiacov odo dňa, kedy bolo dotknutej maloletej osobe priznané postavenie utečenca.
38 Pochybnosti vnútroštátneho súdu sa však v podstate týkajú otázky, či treba takúto lehotu dodržať aj za okolností, o aké ide vo veci samej, teda v situácii, keď bol dotknutý utečenec ku dňu podania žiadosti o zlúčenie rodiny ešte maloletý a plnoletosť dosiahol v priebehu konania o tejto žiadosti.
39 V tejto súvislosti treba uviesť, že z judikatúry citovanej v bode 37 tohto rozsudku vyplýva, že cieľom požiadavky dodržania takejto lehoty je zabrániť riziku, že právo na zlúčenie rodiny možno uplatniť bez akéhokoľvek časového obmedzenia v situácii, keď sa utečenec stal plnoletým už v priebehu azylového konania, a teda ešte pred podaním žiadosti o zlúčenie rodiny.
40 Ako však zdôraznila Európska komisia, takéto riziko neexistuje, ak dotknutý utečenec dosiahne plnoletosť počas konania o zlúčení rodiny. Okrem toho vzhľadom na cieľ článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, ktorým je konkrétne podporovať zlúčenie maloletých utečencov bez sprievodu so svojimi rodičmi, aby sa im zaručila zvýšená ochrana z dôvodu ich osobitnej zraniteľnosti, žiadosť o zlúčenie rodiny podľa tohto ustanovenia nemožno považovať za oneskorenú, ak bola podaná v čase, keď bol dotknutý utečenec ešte maloletý. Vzhľadom na tento cieľ teda lehota na podanie takejto žiadosti nemôže začať plynúť skôr, než sa dotknutý utečenec stane plnoletým.
41 Pokiaľ je teda utečenec maloletý, jeho rodičia môžu podať žiadosť o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny s týmto utečencom na základe článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 bez toho, aby museli dodržať lehotu na to, aby sa na ne mohli vzťahovať priaznivejšie podmienky stanovené týmto ustanovením.
42 Z toho vyplýva, že okolnosť, že prvé žiadosti o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny žalobcovia vo veci samej podali neskôr ako tri mesiace po oznámení rozhodnutia, ktorým bolo osobe usilujúcej sa o zlúčenie rodiny priznané postavenie utečenca, je v prejednávanej veci irelevantná, keďže táto osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny bola v čase podania týchto žiadostí maloletá. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa teda rozhodnutie uvedené v bode 16 tohto rozsudku, ktorým boli tieto žiadosti zamietnuté, nezdá byť v súlade s ustanoveniami smernice 2003/86.
43 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že rodičia maloletého utečenca bez sprievodu na to, aby mohli založiť právo na zlúčenie rodiny na tomto ustanovení a využiť tak priaznivejšie podmienky, ktoré sú v ňom stanovené, nie sú podľa tohto ustanovenia povinní podať žiadosť o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny s týmto utečencom v stanovenej lehote, ak je tento utečenec v čase podania tejto žiadosti ešte maloletý a plnoletosť dosiahne počas konania o zlúčení rodiny.
O štvrtej a piatej otázke
44 Svojou štvrtou a piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, na základe akých kritérií treba posúdiť, či bola žiadosť o zlúčenie rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 podaná v stanovenej lehote.
45 Ako uvádza vnútroštátny súd, tieto otázky sú položené za predpokladu, že odpoveď na druhú otázku bude kladná. Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku nie je potrebné odpovedať na štvrtú a piatu otázku.
O tretej otázke
46 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby sa povolenie na pobyt udelilo plnoletej sestre maloletého utečenca bez sprievodu, ktorá je štátnou príslušníčkou tretej krajiny a ktorá je z dôvodu vážnej choroby úplne a trvalo odkázaná na pomoc svojich rodičov, ak by odmietnutie udelenia tohto povolenia na pobyt viedlo k tomu, že tento utečenec by bol zbavený svojho práva na zlúčenie rodiny so svojimi rodičmi, ktoré priznáva toto ustanovenie.
47 V tejto súvislosti treba uviesť, že členské štáty pri uplatňovaní práva Únie podľa článku 51 ods. 1 Charty rešpektujú práva a dodržiavajú zásady stanovené Chartou a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené Zmluvami.
48 V súlade s ustálenou judikatúrou je tak povinnosťou členských štátov, a najmä ich súdnych orgánov, nielen vykladať ich vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, ale tiež dohliadať na to, aby sa nevychádzalo z výkladu textu sekundárneho práva, ktorý by bol v rozpore so základnými právami chránenými právnym poriadkom Únie [rozsudok zo 16. júla 2020, État belge (Zlúčenie rodiny – Maloleté dieťa), C‑133/19, C‑136/19 a C‑137/19, EU:C:2020:577, bod 33, ako aj citovaná judikatúra].
49 Konkrétne článok 7 Charty uznáva právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Tento článok 7 treba podľa ustálenej judikatúry vykladať v súlade s povinnosťou brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa, uznanou v článku 24 ods. 2 Charty, a s prihliadnutím na potrebu dieťaťa na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov s obidvoma svojimi rodičmi vyjadrenú v článku 24 ods. 3 Charty [rozsudok z 1. augusta 2022, Bundesrepublik Deutschland (Zlúčenie rodiny s maloletým utečencom), C‑273/20 a C‑355/20, EU:C:2022:617, bod 38, ako aj citovaná judikatúra].
50 Z toho vyplýva, že ustanovenia smernice 2003/86 treba vykladať a uplatňovať s prihliadnutím na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty, ako to navyše vyplýva zo znenia odôvodnenia 2 a článku 5 ods. 5 tejto smernice, ktoré ukladajú členským štátom povinnosť preskúmať žiadosti o zlúčenie rodiny v záujme dotknutých detí a s cieľom podporovať rodinný život [rozsudok z 1. augusta 2022, Bundesrepublik Deutschland (Zlúčenie rodiny s maloletým utečencom), C‑273/20 a C‑355/20, EU:C:2022:617, bod 39, ako aj citovaná judikatúra].
51 Platí to najmä pre článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, ktorého cieľom je – ako bolo uvedené v bode 40 tohto rozsudku – osobitne podporovať zlúčenie maloletých utečencov bez sprievodu s ich rodičmi, aby sa im zabezpečila zvýšená ochrana z dôvodu ich osobitnej zraniteľnosti, a ktorý má preto osobitný význam pre účinné dodržiavanie základných práv zakotvených v článku 7 a v článku 24 ods. 2 a 3 Charty.
52 Navyše, ako už mal Súdny dvor príležitosť konštatovať, článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 ukladá členským štátom konkrétnu povinnosť konať, ktorej zodpovedá jasne definované právo. V prípade vymedzenom týmto ustanovením im ukladá povinnosť povoliť zlúčenie rodiny najbližších príbuzných v priamej vzostupnej línii osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny bez toho, aby mali priestor na voľnú úvahu (rozsudok z 12. apríla 2018, A a S, C‑550/16, EU:C:2018:248, bod 43).
53 Podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 má preto maloletý utečenec bez sprievodu, akým je RI, právo na zlúčenie rodiny s obidvoma svojimi rodičmi.
54 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žiadosti o vstup a pobyt v Rakúsku na účely zlúčenia rodiny s RI podali obaja rodičia RI a TY, ktorá je sestrou RI. TY je síce plnoletá, ale z dôvodu vážnej choroby je úplne a trvalo odkázaná na materiálnu pomoc svojich rodičov. Konkrétne trpí mozgovou obrnou a dlhodobo potrebuje invalidný vozík, ako aj každodennú osobnú starostlivosť vrátane pomoci pri prijímaní potravy. Túto starostlivosť jej poskytuje hlavne jej matka CR, keďže TY nemôže v mieste svojho súčasného bydliska využiť žiadnu sieť sociálnej pomoci, ktorá by jej uvedenú starostlivosť poskytovala. Rodičia TY sú preto jedinými osobami, ktoré sa o ňu môžu starať, takže ju nemôžu v jej krajine pôvodu nechať samu.
55 Ako konštatoval vnútroštátny súd, vzhľadom na túto výnimočnú situáciu a osobitnú závažnosť choroby TY sa obaja jej rodičia nemôžu prisťahovať do Rakúska k svojmu synovi, ktorý je maloletým utečencom bez sprievodu bez toho, aby so sebou zobrali svoju dcéru. Udelenie povolenia na vstup a pobyt sestre RI je teda jediným spôsobom, ako mu umožniť uplatniť jeho právo na zlúčenie rodiny s rodičmi.
56 Za týchto podmienok, ak by TY nebolo priznané právo na zlúčenie rodiny s RI súčasne so svojimi rodičmi, RI by bol fakticky zbavený svojho práva na zlúčenie rodiny so svojimi rodičmi, ktoré vyplýva z článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86.
57 Takýto výsledok by bol nezlučiteľný s bezpodmienečnou povahou tohto práva a spochybnil by jeho potrebný účinok, čo by bolo v rozpore tak s cieľom článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 pripomenutým v bode 51 tohto rozsudku, ako aj s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 7 a článku 24 ods. 2 a 3 Charty, ktoré sú uvedené v bode 49 tohto rozsudku, ktorých dodržiavanie musí táto smernica zabezpečiť.
58 Z toho vyplýva, že vzhľadom na výnimočné okolnosti vo veci samej prináleží vnútroštátnemu súdu, aby zabezpečil potrebný účinok práva RI na zlúčenie rodiny so svojimi rodičmi, ktoré vyplýva z článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, ako aj rešpektovanie základných práv zakotvených v článku 7 a článku 24 ods. 2 a 3 Charty tým, že vydá povolenie na vstup a pobyt v Rakúsku aj jeho sestre.
59 Okrem toho tento záver nie je spochybnený rozsudkom z 12. decembra 2019, Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal (Zlúčenie rodiny – Sestra utečenca) (C‑519/18, EU:C:2019:1070), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že článok 10 ods. 2 smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát povolil zlúčenie rodiny v prípade sestry utečenca len vtedy, ak táto sestra nie je z dôvodu svojho zdravotného stavu schopná sa o seba postarať, a to pokiaľ sú splnené určité podmienky.
60 V tejto súvislosti treba konštatovať, že skutkové okolnosti, o aké ide vo veci samej, ako aj právne otázky položené vnútroštátnym súdom sa značne odlišujú od tých, ktoré viedli k uvedenému rozsudku. V tomto poslednom uvedenom rozsudku totiž išlo o určenie podmienok, za akých článok 10 ods. 2 smernice 2003/86, ktorý má fakultatívnu povahu, prípadne umožňuje utečencom, vrátane tých, ktorí nie sú maloletými osobami bez sprievodu, samostatne požiadať o zlúčenie rodiny so svojimi súrodencami. V prejednávanej veci má Súdny dvor naopak rozhodnúť o rozsahu práva maloletého utečenca bez sprievodu na zlúčenie rodiny so svojimi rodičmi podľa článku 10 ods. 3 uvedenej smernice v osobitnej situácii, keď toto právo nemôže uplatniť, pokiaľ jeho plnoletej sestre, ktorá je vážne chorá, a z tohto dôvodu je úplne a trvalo závislá od uvedených rodičov, nebude udelené povolenie na vstup a pobyt.
61 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby bolo udelené povolenie na pobyt plnoletej sestre maloletého utečenca bez sprievodu, ktorá je štátnou príslušníčkou tretej krajiny a ktorá je z dôvodu vážnej choroby úplne a trvalo odkázaná na pomoc svojich rodičov, ak by odmietnutie udelenia tohto povolenia na pobyt viedlo k tomu, že tento utečenec by bol zbavený svojho práva na zlúčenie rodiny so svojimi rodičmi, ktoré priznáva toto ustanovenie.
O šiestej a siedmej otázke
62 Svojou šiestou a siedmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 vykladať v tom zmysle, že členský štát môže požadovať, aby maloletý utečenec bez sprievodu alebo jeho rodičia na to, aby mu mohlo byť priznané právo na zlúčenie rodiny so svojimi rodičmi podľa tohto ustanovenia, spĺňali podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 tejto smernice, a či prípadne možnosť požadovať splnenie týchto podmienok závisí od toho, či bola žiadosť o zlúčenie rodiny podaná v lehote stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku uvedenej smernice.
63 Aby bolo možné odpovedať na tieto otázky, treba pripomenúť, že článok 7 ods. 1 smernice 2003/86, ktorý je súčasťou kapitoly IV tejto smernice s názvom „Požiadavky na uplatnenie práva na zlúčenie rodiny“, umožňuje členským štátom požadovať dôkaz o tom, že osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny má ubytovanie, ktoré sa považuje za bežné pre rodinu porovnateľnej veľkosti v dotknutom členskom štáte, zdravotné poistenie pre seba a svojich rodinných príslušníkov, ako aj trvalé a pravidelné príjmy, ktoré sú dostatočné na to, aby uživila seba a svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby využívala systém sociálnej pomoci dotknutého členského štátu.
64 Článok 12 ods. 1 prvý pododsek smernice 2003/86, ktorý sa podobne ako jej článok 10 nachádza v kapitole V tejto smernice s názvom „Zlúčenie rodiny utečencov“, stanovuje, že odchylne od článku 7 tejto smernice členské štáty nesmú od utečenca a/alebo od jeho rodinných príslušníkov požadovať, aby v súvislosti so žiadosťami týkajúcimi sa rodinných príslušníkov uvedených v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice predložili dôkaz o tom, že osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny spĺňa požiadavky stanovené v tomto článku 7.
65 V súlade s odsekom 1 uvedeného článku 4, ktorý je jediným článkom kapitoly II smernice 2003/86 s názvom „Rodinní príslušníci“, členské štáty povolia v súlade s touto smernicou a za predpokladu splnenia podmienok stanovených v kapitole IV tejto smernice, ako aj v jej článku 16, vstup a pobyt rodinných príslušníkov uvedených v tomto článku 4, vrátane manžela/manželky osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny, ako aj maloletých detí.
66 Z výkladu článku 12 ods. 1 prvého pododseku smernice 2003/86 v spojení s jej článkom 4 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 teda vyplýva, že toto prvé uvedené ustanovenie stanovuje priaznivejšie podmienky na zlúčenie rodiny utečenca s členmi užšej rodiny, keďže vylučuje možnosť členských štátov požadovať dôkaz o tom, že utečenec má ubytovanie, ktoré sa považuje za bežné pre rodinu porovnateľnej veľkosti, zdravotné poistenie pre seba a svojich rodinných príslušníkov, ako aj trvalé a pravidelné príjmy, ktoré sú dostatočné na to, aby uživil seba a svojich rodinných príslušníkov.
67 Článok 12 ods. 1 tretí pododsek smernice 2003/86 však spresňuje, že členské štáty môžu požadovať od utečenca, aby splnil požiadavky uvedené v článku 7 ods. 1 tejto smernice, ak sa žiadosť o zlúčenie rodiny nepodá do troch mesiacov od priznania postavenia utečenca.
68 Z článku 12 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2003/86 teda vyplýva, že v prípadoch uvedených v prvom pododseku tohto ustanovenia normotvorca Únie poskytol členským štátom možnosť, aby pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 7 ods. 1 smernice 2003/86 uplatnili všeobecný režim namiesto priaznivejšieho režimu, ktorý sa za normálnych okolností uplatňuje na utečencov, ak bola žiadosť o zlúčenie rodiny podaná po uplynutí určitej lehoty po priznaní postavenia utečenca (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2018, K a B, C‑380/17, EU:C:2018:877, bod 46).
69 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Rakúska republika využila tak možnosť stanovenú v článku 7 ods. 1 smernice 2003/86, keď vyžaduje, aby osoby usilujúce sa o zlúčenie rodiny spĺňali podmienky stanovené v tomto ustanovení, ako aj možnosť stanovenú v článku 12 ods. 1 treťom pododseku tejto smernice, keď stanovila, že tieto podmienky musia spĺňať aj osoby usilujúce sa o zlúčenie rodiny, ktoré majú postavenie utečenca, ak žiadosť o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny bola podaná neskôr ako tri mesiace po konečnom priznaní tohto postavenia.
70 Vnútroštátny súd sa však pýta, či sa táto posledná uvedená možnosť vzťahuje aj na zlúčenie rodiny maloletých utečencov bez sprievodu so svojimi rodičmi podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, a teda či členské štáty môžu na účely takéhoto zlúčenia požadovať, aby maloletý utečenec alebo jeho rodičia spĺňali podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ žiadosť o zlúčenie rodiny s jeho rodičmi nebola podaná do troch mesiacov od priznania postavenia utečenca tejto maloletej osobe.
71 Vzhľadom na znenie, štruktúru a účel smernice 2003/86, ako aj požiadavky vyplývajúce z článku 7 a článku 24 ods. 2 a 3 Charty treba na túto otázku odpovedať záporne.
72 Článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 totiž priznáva maloletým utečencom bez sprievodu priaznivejšie zaobchádzanie tým, že zabezpečuje zlúčenie rodiny s ich najbližšími príbuznými v priamej vzostupnej línii „bez toho, aby sa uplatnili podmienky ustanovené v článku 4 ods. 2 písm. a) tejto smernice“.
73 Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 26 svojich návrhov, tento článok 4 ods. 2 písm. a) výslovne odkazuje na podmienky stanovené v kapitole IV, ktorej súčasťou je článok 7. Zo znenia článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 v spojení s jej článkom 4 ods. 2 písm. a) tak vyplýva, že členské štáty nemôžu požadovať, aby maloletý utečenec bez sprievodu alebo jeho rodičia spĺňali podmienky článku 7 ods. 1 tejto smernice, ak podajú žiadosť o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny s maloletým utečencom na základe článku 10 ods. 3 písm. a) tejto smernice.
74 Tento výklad článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 je podporený tak účelom tohto ustanovenia –, ktorým je, ako bolo pripomenuté v bodoch 40 a 51 tohto rozsudku, osobitne podporovať zlúčenie maloletých utečencov bez sprievodu s ich rodičmi, aby sa im zabezpečila zvýšená ochrana z dôvodu ich osobitnej zraniteľnosti, – ako aj systematikou tejto smernice a najmä článkom 12 ods. 1 tejto smernice.
75 Toto posledné uvedené ustanovenie sa totiž výslovne vzťahuje len na „žiadosti, ktor[é] sa týka[jú] rodinných príslušníkov uvedených v článku 4 ods. 1 [tejto smernice]“, teda najmä manžela/manželky osoby usilujúcej sa o zlúčenie rodiny, ako aj maloletých detí. Zo štruktúry tejto smernice tak vyplýva, že normotvorca Únie v tomto článku 12 ods. 1 na jednej strane a v článku 10 ods. 3 písm. a) uvedenej smernice na strane druhej stanovil dva odlišné režimy, z ktorých prvý sa uplatňuje na zlúčenie rodiny každého utečenca s členmi jeho najbližšej rodiny a umožňuje členským štátom požadovať, aby osoba usilujúca sa o zlúčenie rodiny spĺňala podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 tej istej smernice, ak žiadosť o zlúčenie rodiny nie je podaná do troch mesiacov od priznania postavenia utečenca, zatiaľ čo druhý režim sa osobitne uplatňuje na zlúčenie rodiny maloletých utečencov bez sprievodu so svojimi rodičmi a takúto možnosť nestanovuje.
76 Okrem toho normotvorca Únie tým, že vylúčil možnosť členských štátov, aby v súvislosti so žiadosťami o zlúčenie rodiny maloletých utečencov bez sprievodu so svojimi rodičmi na základe článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 požadovali splnenie podmienok stanovených v článku 7 ods. 1 tejto smernice, splnil požiadavky vyplývajúce z článku 7 Charty, ktorý sa týka rešpektovania rodinného života, ako aj z článku 24 ods. 2 a 3 Charty, ktorý vyžaduje, aby sa pri všetkých činnostiach, ktoré sa týkajú detí, v prvom rade brali do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa a aby sa zohľadnila potreba dieťaťa pravidelne udržiavať osobné vzťahy s obidvoma svojimi rodičmi.
77 Ako totiž zdôraznila Komisia, je prakticky nemožné, aby maloletý utečenec bez sprievodu mal pre seba a svojich rodinných príslušníkov ubytovanie, zdravotné poistenie, ako aj dostatočné príjmy, a teda spĺňal podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 2003/86. Rovnako je pre rodičov takejto maloletej osoby mimoriadne ťažké splniť tieto podmienky ešte predtým, ako sa k svojmu dieťaťu do dotknutého členského štátu prisťahujú. Ak by teda možnosť zlúčenia rodiny maloletých utečencov bez sprievodu s ich rodičmi závisela od dodržania uvedených podmienok, viedlo by to v skutočnosti k zbaveniu týchto maloletých osôb ich práva na takéto zlúčenie, čo by bolo v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 7 a článku 24 ods. 2 a 3 Charty.
78 Z toho vyplýva, že ak rodičia maloletého utečenca bez sprievodu podajú žiadosť o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny s týmto maloletým utečencom podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, členské štáty nemôžu požadovať, aby táto maloletá osoba alebo jej rodičia spĺňali podmienky uvedené v článku 7 ods. 1 tejto smernice, teda aby mali ubytovanie, ktoré sa považuje za dostatočné pre všetkých rodinných príslušníkov v dotknutom členskom štáte, zdravotné poistenie vzťahujúce sa na všetkých rodinných príslušníkov, ako aj trvalé a pravidelné príjmy, ktoré sú dostatočné na to, aby uživili uvedenú rodinu bez toho, aby využívali systém sociálnej pomoci dotknutého členského štátu.
79 Rovnako keďže vzhľadom na výnimočné okolnosti vo veci samej a ako bolo konštatované v bode 58 tohto rozsudku, je na zabezpečenie potrebného účinku práva RI na zlúčenie rodiny s jeho obidvoma rodičmi, ktoré vyplýva z článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, potrebné, aby sa povolenie na vstup a pobyt udelilo aj jeho plnoletej sestre, pretože jej rodičia sa nemôžu prisťahovať do Rakúska k svojmu synovi, ktorý je maloletým utečencom bez sprievodu, bez toho, aby so sebou zobrali svoju dcéru, a to z dôvodu, že trpí vážnou chorobou, v dôsledku ktorej je úplne a trvalo odkázaná na materiálnu pomoc svojich rodičov, dotknutý členský štát nemôže ani požadovať, aby RI alebo jeho rodičia spĺňali podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ ide o sestru maloletého utečenca.
80 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na šiestu a siedmu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže na to, aby maloletý utečenec bez sprievodu mohol využiť právo na zlúčenie rodiny so svojimi rodičmi podľa tohto ustanovenia, požadovať, aby tento utečenec alebo jeho rodičia spĺňali podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 tejto smernice, a to bez ohľadu na to, či bola žiadosť o zlúčenie rodiny podaná v lehote stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku uvedenej smernice.
O trovách
81 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Článok 10 ods. 3 písm. a) smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny sa má vykladať v tom zmysle, že najbližší príbuzní v priamej vzostupnej línii maloletého utečenca bez sprievodu na to, aby mohli založiť právo na zlúčenie rodiny na tomto ustanovení a využiť tak priaznivejšie podmienky, ktoré sú v ňom stanovené, nie sú podľa tohto ustanovenia povinní podať žiadosť o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny s týmto utečencom v stanovenej lehote, ak je tento utečenec v čase podania tejto žiadosti ešte maloletý a plnoletosť dosiahne počas konania o zlúčení rodiny.
2. Článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby bolo udelené povolenie na pobyt plnoletej sestre maloletého utečenca bez sprievodu, ktorá je štátnou príslušníčkou tretej krajiny a ktorá je z dôvodu vážnej choroby úplne a trvalo odkázaná na pomoc svojich rodičov, ak by odmietnutie udelenia tohto povolenia na pobyt viedlo k tomu, že tento utečenec by bol zbavený svojho práva na zlúčenie rodiny so svojimi najbližšími príbuznými v priamej vzostupnej línii, ktoré priznáva toto ustanovenie.
3. Článok 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže na to, aby maloletý utečenec bez sprievodu mohol využiť právo na zlúčenie rodiny so svojimi najbližšími príbuznými v priamej vzostupnej línii podľa tohto ustanovenia, požadovať, aby tento utečenec alebo jeho najbližší príbuzní v priamej vzostupnej línii spĺňali podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 tejto smernice, a to bez ohľadu na to, či bola žiadosť o zlúčenie rodiny podaná v lehote stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku uvedenej smernice.
Podpisy