Vec T‑167/08

Microsoft Corp.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Operačné systémy pre osobné počítače – Operačné systémy pre servery pracovnej skupiny – Odmietnutie podniku s dominantným postavením poskytnúť informácie súvisiace s interoperabilitou a povoliť ich používanie – Výkon povinností vyplývajúcich z rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladajú sa opatrenia zaväzujúce na určité správanie – Penále“

Abstrakt rozsudku

1.      Právo Európskej únie – Všeobecné zásady práva – Právna istota – Zákonnosť trestov – Rozsah

2.      Hospodárska súťaž – Porušenie pravidiel Zmluvy – Pokuta – Penále – Odstrašujúci účinok pokuty a penále, ktorého účelom je zabrániť opakovaniu porušenia alebo pokračovaniu v porušení – Zhoda vo vlastnostiach a cieľoch – Rozlišovanie na úrovni spresnení poskytnutých podniku, aby sa správal v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže – Neexistencia

(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 a článok 24 ods. 2)

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Ukončenie porušovaní – Právomoc Komisie – Príkazy udelené podnikom – Hranice

(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7 ods. 1)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie ukladajúce pokutu podniku

(Článok 253 ES)

5.      Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie udelenia licencie na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva – Dodržiavanie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladajú sa opatrenia zaväzujúce na určité správanie – Povinnosť povoliť dané použitie za primeraných a nediskriminačných podmienok – Primeraná povaha požadovanej odmeny – Kritériá posúdenia

(Článok 102 ZFEÚ)

6.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obranu – Rozsah

7.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Dočasná povaha – Upustenie od výhrad, ktoré sa ukázali byť nedôvodné – Povinnosť Komisie informovať o tom dotknuté osoby dodatočným oznámením o výhradách – Vylúčenie

8.      Hospodárska súťaž – Penále – Výška – Súdne preskúmanie – Skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené súdom Únie – Informácie neobsiahnuté v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pokuta, nevyžadované na jeho odôvodnenie – Začlenenie

(Články 229 ES a 253 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

9.      Hospodárska súťaž – Penále – Výška – Súdne preskúmanie – Skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené súdom Únie – Povolenie Komisie, na základe ktorého možno uplatňovať počas určitého obdobia praktiky, ktoré môžu mať protisúťažné účinky – Začlenenie

(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

1.      Použitie neurčitých právnych konštrukcií pri formulovaní pravidiel, ktorých porušenie spôsobí vznik občianskoprávnej, správnej alebo dokonca trestnej zodpovednosti ich porušiteľa, nepovedie k nemožnosti uložiť zákonom stanovené nápravné opatrenia, ak sa právny subjekt môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby pomocou jeho výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, dozvedieť, aké konania alebo opomenutia zakladajú takúto jeho zodpovednosť.

(pozri bod 84)

2.      Na jednej strane sú pokuta uložená podľa článku 23 nariadenia č. 1/2003 a konečné penále, ktoré bolo uložené podľa článku 24 ods. 2 toho istého nariadenia, dôsledkami porušenia článku 101 ZFEÚ alebo článku 102 ZFEÚ a rozhodnutia, ktorým sa prikazuje skončiť predmetné porušenie a prípadne sa ukladajú opatrenia zaväzujúce na určité správanie. Na druhej strane sa pokuta aj penále týkajú správania podniku, ku ktorému došlo v minulosti, a musia mať odstrašujúci účinok, aby sa zabránilo opakovaniu porušenia alebo pokračovaniu v porušení. Vzhľadom na túto zhodu vo vlastnostiach a cieľoch neexistuje nič, čo by odôvodňovalo rozlišovanie na úrovni spresnenia toho, čo podnik musí alebo nesmie vykonať, aby sa správal v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže predtým, ako voči nemu dôjde k prijatiu rozhodnutia o uložení pokuty alebo rozhodnutia o uložení konečného penále.

(pozri bod 94)

3.      Hoci Komisia, samozrejme, má právomoc konštatovať porušenie článku 101 ZFEÚ alebo článku 102 ZFEÚ a nariadiť dotknutým účastníkom skončiť toto porušenie, neprináleží jej nanútiť im svoj výber spomedzi rôznych možností správania sa, ktoré sú v súlade so Zmluvou, ani prijať rozhodnutie ukladajúce opatrenia správania. Z toho vyplýva, že ak si podnik zvolil jednu z týchto možností, Komisia nemôže konštatovať porušenie alebo uložiť penále len preto, že by dala prednosť inej možnosti.

(pozri bod 95)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 99, 100)

5.      Rozdiel medzi strategickým významom a skutočnou hodnotou technológií, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, predstavuje základný predpoklad posúdenia primeranej povahy akejkoľvek odmeny požadovanej podnikom s dominantným postavením v odvetví operačných systémov pre osobné počítače a operačných systémov pre servery pracovnej skupiny za poskytnutie prístupu k uvedeným informáciám súvisiacim s interoperabilitou a povolenie ich použitia. Skutočná hodnota uvedených informácií totiž spočíva v ich inovatívnej povahe. Naopak skutočnosť, že tieto technológie predstavovali obchodné tajomstvo v rámci politiky uplatňovanej podnikom s dominantným postavením, je znakom toho, že ich jediná hodnota spočívala v strategickom význame, čiže v hodnote vyplývajúcej len z možnosti využívať interoperabilitu s operačnými systémami vyrábanými týmto podnikom. V prípade neexistencie inovácie tajná povaha sama osebe predstavuje pre nadobúdateľa licencie jedine strategický význam.

V súvislosti s povinnosťou dodávať za primeraných a nediskriminačných podmienok, ktorá vylučuje akúkoľvek odmenu za strategický význam, Komisia je oprávnená posúdiť inovatívnu povahu týchto technológií s ohľadom na tieto dve zložky, t. j. novosť a nevyplývania zrejmým spôsobom zo stavu techniky, pričom posledná uvedená zložka spadá pod pojem vynálezcovská činnosť. Dôsledkom posúdenia inovatívnej povahy technológií s ohľadom na novosť a vynálezcovskú činnosť nie je v zásade zánik hodnoty práv duševného vlastníctva, obchodného tajomstva ani iných dôverných informácií, a tým skôr ani vyžadovanie tejto ako podmienky, aby sa na produkt alebo informáciu vzťahovalo také právo alebo bolo predmetom obchodného tajomstva.

(pozri body 138, 142 – 144, 149, 150)

6.      V rámci uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže musí oznámenie o výhradách obsahovať zhrnutie výhrad formulované dostatočne jasne, aj keď stručne, aby umožňovalo dotknutým osobám skutočne zistiť, aké správanie im Komisia vytýka. Iba pod touto podmienkou môže oznámenie o výhradách spĺňať funkciu, ktorú mu priznáva právna úprava Únie, spočívajúcu v uvedení všetkých skutočností, ktoré podniky potrebujú na úspešné uplatňovanie svojej obhajoby predtým, ako Komisia prijme konečné rozhodnutie. Táto požiadavka je dodržaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porušenia, než sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť. Navyše oznámenie o výhradách je procesným aktom, ktorý je len prípravný v porovnaní s rozhodnutím, ktorým sa správne konanie končí. V dôsledku toho Komisia môže až do prijatia konečného rozhodnutia, najmä vzhľadom na písomné alebo ústne pripomienky účastníkov konania, upustiť od niektorých alebo aj všetkých výhrad pôvodne uplatnených voči týmto účastníkom a zmeniť tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnúť o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, že dotknutým podnikom poskytne príležitosť uviesť svoje stanovisko k tejto veci.

Pokiaľ ide o výkon práva na obhajobu vo vzťahu k uloženiu pokút, ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, že bude skúmať, či je potrebné uložiť dotknutým podnikom pokuty, a ak označí hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, ako napríklad závažnosť a trvanie predpokladaného porušenia a skutočnosť, že bolo spáchané „úmyselne alebo z nedbanlivosti“, splní si povinnosť rešpektovať právo podnikov byť vypočutý. Komisia im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti konštatovaniu porušenia, ale aj proti uloženiu pokuty.

Napokon, keď Komisia v oznámení o výhradách alebo v akomkoľvek inom neskoršom dokumente, z ktorého sa dotknuté podniky mohli dozvedieť, aké správanie sa im vytýka, uvedie, že k skončeniu porušenia ešte nedošlo, môže pri výpočte výšky pokuty vziať do úvahy obdobie, ktoré uplynulo od oznámenia o výhradách do prijatia rozhodnutia, ktorým sa končí správne konanie, pod podmienkou, že zohľadní len skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na zhodu vo vlastnostiach a cieľoch pokút a penále vyššie uvedené úvahy sa v plnej miere uplatnia v súvislosti s ukladaním penále podľa článku 24 nariadenia č. 1/2003.

(pozri body 182 – 187)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 184, 191)

8.      Čo sa týka spôsobu výpočtu penále, výkon neobmedzenej právomoci súdu Únie, ktorá mu bola priznaná článkom 229 ES a článkom 31 nariadenia č. 1/2003, môže odôvodniť predloženie a zohľadnenie doplňujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí sa ako také nevyžaduje na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES.

(pozri body 217, 222)

9.      Ak však Komisia vzhľadom na prekážku začatého konania a so zreteľom na povinnosti uložené rozhodnutím, ktorým sa konštatuje porušenie a ktorým sa ukladajú opatrenia správania, a dôsledky, ktoré z prípadného zrušenia rozhodnutia mohli vyplývať, dovolila dotknutému podniku počas určitého obdobia uplatňovať praktiky, ktoré mohli mať protisúťažné účinky, ktoré sa uvedené rozhodnutie snaží odstrániť, túto okolnosť môže súd Únie zohľadniť v rámci určenia výšky penále pri výkone neobmedzenej právomoci, ktorá mu bola priznaná článkom 31 nariadenia č. 1/2003.

(pozri bod 226)