Žaloba podaná 14. marca 2013 - Petro Suisse Intertrade/Rada

(vec T-156/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Petro Suisse Intertrade Co. SA (Pully, Švajčiarsko) (v zastúpení: J. Grayston, solicitor, P. Gjørtler, G. Pandey, D. Rovetta, N. Pilkington a D. Sellers, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady 2012/829/SZBP z 21. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 356, s. 71), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1264/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 356, s. 55), v rozsahu, v akom sa napadnuté akty dotýkajú žalobkyne, a

zaviazal Radu na náhradu trov tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza šesť žalobných dôvodov založených na porušení základnej procesnej požiadavky, ako aj na porušení Zmlúv a právnych noriem týkajúcich sa ich vykonania: porušenie práva byť vypočutý, porušenie povinnosti primeraného doručenia, nedostatok odôvodnenia, porušenie práva na obranu, zjavne nesprávne posúdenie a porušenie základného vlastníckeho práva.

Žalobkyňa tvrdí, že ju Rada nevypočula a že to nemožno nijakým tvrdením vyvrátiť. Navyše Rada nesprávne označila žalobkyňu ako osobu, ktorej je rozhodnutie a nariadenie určené, a neoznačila žalobkyňu ani v liste o doručení; v každom prípade sú tieto akty nedostatočne odôvodnené. Na žiadosti žalobkyne o potvrdenie, že sa jej akty týkajú, o rozvinutie odôvodnenia a prístup k dokumentom nebolo odpovedané okrem krátkeho listu potvrdzujúceho doručenie žiadostí. Z dôvodu tohto nekonania Rada porušila právo na obranu žalobkyne, ktorej bola odmietnutá možnosť vyjadriť účinne svoje tvrdenia voči záverom Rady, pretože tieto závery neboli žalobkyni sprístupnené. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, žalobkyňa nie je krycia spoločnosť kontrolovaná zo strany National Iranian Oil Company (NIOC) a v každom prípade Rada nepreukázala, že kontrola žalobkyne zo strany NIOC-u predstavovala pre Irán hospodársky zisk, ktorý by bol v rozpore s cieľom napadnutého rozhodnutia a nariadenia. Napokon Rada tým, že obmedzila možnosť žalobkyne uzatvárať zmluvy, porušila základné vlastnícke právo tak, že prijala opatrenia, ktorých primeranosť nie je možné preukázať.

____________