NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 17. decembra 2020(1)
Vec C‑709/19
Vereniging van Effectenbezitters
proti
BP plc
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 – Medzinárodná súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach – Súdna právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti – Spor v oblasti investícií – Miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – Škoda, ktorá spočíva výlučne vo finančnej strate – Určovacia žaloba podaná subjektom, ktorého úlohou je ochrana kolektívnych záujmov“
1. Združenie majiteľov cenných papierov podalo na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) žalobu o náhradu škody spôsobenej poklesom kurzu akcií spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktoré vlastnili títo majitelia, v dôsledku úniku ropy spôsobeného zariadeniami uvedenej spoločnosti v Mexickom zálive.
2. V rámci uvedeného konania vnútroštátny súd žiada o výklad článku 7 bodu 2 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012(2). Keďže predmetom žaloby je čisto majetková škoda, tento súd má ťažkosti s rozhodnutím o svojej právomoci vzhľadom na skoršie rozhodnutia Súdneho dvora, najmä rozsudky Kolassa, Universal a Löber(3).
3. Pochybnosti vnútroštátneho súdu svedčia o rizikách spojených s výkladom založeným na nejednoznačne formulovaných pojmoch v tejto oblasti, ako je výklad, podľa ktorého je medzinárodná súdna právomoc viazaná na „osobitné okolnosti“ sporu. Tieto pochybnosti zároveň umožňujú spresniť alebo – v prípade potreby – prehodnotiť tento výklad.
I. Právny rámec
A. Právo Únie. Nariadenie č. 1215/2012
4. V odôvodnení 16 sa uvádza:
„Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu [uľahčenia riadneho výkonu – neoficiálny preklad] súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím [ktorý – neoficiálny preklad] nemohla rozumne predvídať. …“
5. V súlade s článkom 4 uvedeného nariadenia:
„1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
…“
6. Podľa článku 7:
„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:
…
2. vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;
…“
B. Holandské právo. Burgerlijk Wetboek(4)
7. V súlade s § 305a knihy 3 BW(5):
„1. Nadácia alebo združenie s úplnou právnou spôsobilosťou môže podať na súde žalobu na ochranu podobných záujmov iných osôb, pokiaľ ochranu týchto záujmov presadzuje podľa svojich stanov.
…
3. Predmetom žaloby v zmysle odseku 1… nemôže byť náhrada škody v peniazoch.
…“
II. Skutkový stav, konania na vnútroštátnych súdoch a prejudiciálne otázky
8. Vereniging van Effectenbezitters (združenie majiteľov cenných papierov, ďalej len „VEB“) je holandské združenie so sídlom v Haagu (Holandsko), ktorého cieľom je podľa jeho stanov ochrana záujmov majiteľov prevoditeľných cenných papierov.
9. BP plc (ďalej len „BP“) je celosvetovo pôsobiaca ropná a plynárenská spoločnosť so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo). Jej kmeňové akcie sú kótované na londýnskej a frankfurtskej burze.
10. V apríli 2010 došlo na ropnej plošine v Mexickom zálive, ktorú si prenajímala BP, k explózii, pri ktorej vznikla vážna škoda na životnom prostredí.
11. Dňa 17. apríla 2015 VEB podalo proti spoločnosti BP na Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam, Holandsko) na základe § 3:305a BW kolektívnu žalobu v mene všetkých osôb, ktoré v období od 16. januára 2007 do 25. júna 2010 získali, držali alebo predali kmeňové akcie spoločnosti BP prostredníctvom investičného účtu vedeného v Holandsku alebo prostredníctvom investičného účtu v banke alebo investičnej spoločnosti so sídlom v Holandsku (ďalej len „akcionári spoločnosti BP“).
12. VEB navrhlo, aby Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam) určil, že
– holandské súdy majú medzinárodnú právomoc rozhodnúť o žalobách o náhradu škody podaných akcionármi spoločnosti BP,
– Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam) je miestne príslušný na rozhodnutie o uvedených žalobách,
– BP konala vo vzťahu k svojim akcionárom protiprávne, keďže im poskytla nesprávne, neúplné a zavádzajúce informácie o: i) svojich bezpečnostných a údržbových programoch pred ropným znečistením z 20. apríla 2010 alebo ii) rozsahu tohto ropného znečistenia alebo iii) úlohe a zodpovednosti spoločnosti BP v súvislosti s týmto ropným znečistením,
– k nákupu a predaju akcií spoločnosti BP akcionármi spoločnosti BP by došlo za výhodnejšiu trhovú cenu alebo by k nemu nedošlo, ak by sa BP nedopustila uvedeného protiprávneho konania,
– existuje nevyhnutná súvislosť medzi protiprávnym konaním spoločnosti BP a škodou na kurze akcií, ktorá vznikla akcionárom spoločnosti BP v období od 16. januára 2007 do 25. júna 2010.
13. BP poprela právomoc holandských súdov, pričom sa opierala o nariadenie č. 1215/2012. Rechtbank Amsterdam (Súd prvého stupňa Amsterdam) rozhodol, že nemá právomoc, a Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko) uvedené rozhodnutie potvrdil.
14. VEB podalo kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska), ktorý kladie Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. a) Má sa článok 7 bod 2 [nariadenia č. 1215/2012] vykladať v tom zmysle, že priame spôsobenie čisto finančnej škody na investičnom účte v Holandsku alebo investičnom účte v banke a/alebo investičnej spoločnosti so sídlom v Holandsku, ktorá je následkom investičných rozhodnutí, ktoré sa prijali pod vplyvom celosvetovo zverejnených, ale nesprávnych, neúplných a zavádzajúcich informácií medzinárodného podniku kótovaného na burze, predstavuje dostatočné kritérium väzby na priznanie medzinárodnej právomoci holandským súdom na základe miesta vzniku škody (‚Erfolgsort‘)?
b) Ak to tak nie je, vyžadujú sa dodatočné okolnosti, ktoré odôvodňujú právomoc holandských súdov, a aké sú to okolnosti? Postačujú dodatočné okolnosti uvedené v bode 4.2.2[(6)] návrhu na priznanie právomoci holandským súdom?
2. Má sa na prvú otázku odpovedať inak, ak ide o žalobu podanú podľa § 3:305a [BW] združením, ktorého cieľom je samostatné zastupovanie kolektívnych záujmov investorov, ktorí utrpeli škodu v zmysle prvej otázky, čo okrem iného vedie k tomu, že sa nezistia ani jednotlivé miesta bydliska týchto investorov, ani osobitné okolnosti individuálnych nákupov, respektíve individuálnych rozhodnutí nepredať už vlastnené akcie?
3. Ak majú holandské súdy na základe článku 7 bodu 2 [nariadenia č. 1215/2012] právomoc rozhodnúť o žalobe podanej podľa § 3:305a BW, majú tieto súdy podľa článku 7 bodu 2 tohto nariadenia tak medzinárodnú právomoc, ako aj vnútroštátnu miestnu príslušnosť na rozhodnutie o všetkých následných individuálnych žalobách o náhrade škody podaných investormi, ktorí utrpeli škodu v zmysle prvej otázky?
4. Ak holandské súdy v zmysle tretej otázky síce majú medzinárodnú právomoc, ale nemajú vnútroštátnu miestnu príslušnosť na rozhodnutie o všetkých individuálnych žalobách o náhrade škody podaných investormi, ktorí utrpeli škodu v zmysle prvej otázky, má sa vnútroštátna miestna príslušnosť určiť podľa miesta bydliska poškodeného investora, sídla banky, v ktorej je vedený osobný účet tohto investora, alebo sídla banky, v ktorej je vedený investičný účet, alebo na základe iného kritéria väzby?“
III. Konanie na Súdnom dvore
15. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 25. septembra 2019.
16. Písomné pripomienky predložili VEB, BP a Európska komisia. Po zrušení pôvodne nariadeného pojednávania im Súdny dvor položil otázky na písomné zodpovedanie, na ktoré odpovedali 8. októbra 2020.
IV. Analýza
A. Všeobecné poznámky
17. Na základe pokynu Súdneho dvora sa tieto návrhy budú týkať len prvých dvoch prejudiciálnych otázok.
18. Skôr než začnem s ich skúmaním, považujem za vhodné pripomenúť, že
– ustanovenia nariadenia č. 1215/2012 sa musia vykladať autonómne s prihliadnutím na jeho štruktúru a ciele,(7)
– keďže nariadenie č. 1215/2012 nahrádza nariadenie (ES) č. 44/2001(8) (ktoré zasa nahrádza Bruselský dohovor(9)), naďalej platí výklad Súdneho dvora týkajúci sa predchádzajúcich ustanovení rovnocenných ustanoveniam platného právneho aktu,(10)
– jediným cieľom určenia miesta, v ktorom škoda vznikla alebo sa konkrétne prejavila, v kontexte článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 je založiť právomoc súdov niektorého členského štátu,
– uvedené určenie má zabezpečiť účinnú súdnu ochranu účastníkov cezhraničných konaní v oblasti súkromného práva a poskytnúť kritérium právomoci, ktoré je alternatívou bydliska žalovaného, na uspokojenie „objektívn[ych] potr[ieb] z hľadiska dokazovania alebo organizácie konania“,(11)
– v štruktúre nariadenia č. 1215/2012 má priznanie právomoci súdom podľa bydliska žalobcu (forum actoris) výnimočný charakter.(12)
B. Úvodné poznámky týkajúce sa návrhu na začatie prejudiciálneho konania
19. V prvej a druhej otázke sú spojené viaceré otázky súvisiace s článkom 7 bodom 2 nariadenia č. 1215/2012.
20. Súbor uvedených nadväzujúcich otázok možno zhrnúť takto:
– vnútroštátny súd chce vedieť, či čisto finančná strata, ktorá vznikla priamo na investičnom účte(13) vedenom v Holandsku, umožňuje určiť medzinárodnú súdnu právomoc súdov tohto štátu ako miesta, v ktorom sa škoda prejavila, ak bola táto strata spôsobená rozhodnutiami prijatými so zreteľom na verejne dostupné informácie, ktoré poskytla medzinárodná spoločnosť, ktorá je kótovaná na burze cenných papierov v inom členskom štáte,
– v prípade zápornej odpovede sa pýta, či sa vyžadujú dodatočné okolnosti a aké sú to okolnosti,
– žiada o konkrétne preskúmanie osobitných okolností, ktoré sú predmetom sporu,(14) a
– napokon chce vedieť, aký vplyv na odpoveď by mohla mať skutočnosť, že podaná žaloba je kolektívnou žalobou.
21. každom prípade je potrebné spresniť skutočnosti, ktoré nie sú predmetom diskusie a považujú sa za preukázané. Sú to tieto skutočnosti:
– predmetom žaloby je mimozmluvný nárok,
– k príčinnej udalosti došlo v Holandsku a
– škoda, ktorá spočíva v poklese hodnoty kmeňových akcií spoločnosti BP, je čisto finančná a individualizovateľná.(15)
22. Pochybnosti Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) vychádzajú z toho, čo bolo označené ako „holistický prístup“,(16) ktorý Súdny dvor použil v súvislosti s článkom 7 bodom 2 nariadenia č. 1215/2012 pri jeho uplatnení na určité spory v oblasti investícií,(17) v ktorých sa predpokladalo, že škoda vznikla v mieste, kde bol vedený účet investora.(18)
23. Hoci je nesporné, že miesto, kde bol vedený účet investora, slúžilo na určenie súdu, ktorý má právomoc, musím uviesť, že to bolo v kontexte, ktorý Súdny dvor označil ako „konkrétny“,(19) a to z nasledujúcich dôvodov:
– Súdny dvor sa zaoberal touto otázkou z veľmi špecifického hľadiska, pretože išlo o potvrdenie právomoci súdov podľa bydliska žalobcu a
– význam miesta, kde je vedený účet, ako kritéria väzby bol relatívny, keďže iné okolnosti ako celok potvrdzovali možnosť založiť súdnu právomoc na tomto mieste vzhľadom na blízkosť medzi sporom a súdom, ktorý má právomoc, a predvídateľnosť tohto súdu pre účastníkov konania.
1. Ťažkosti spojené s uznaním miesta, kde je vedený investičný účet, ako miesta, v ktorom sa prejavila škoda
24. Nie som si istý, či skutočnosť, že účet žalobcu je vedený v členskom štáte, ktorého súdna právomoc je predmetom sporu, je užitočným referenčným kritériom, dokonca aj v prípade, ak existujú ďalšie okolnosti, pre ktorýkoľvek spor týkajúci sa mimozmluvnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri investovaní v dôsledku nedostatočných informácií. Skôr si myslím, že je to otvorená otázka, a to aj s prihliadnutím na prístup Súdneho dvora k nej.
25. Keďže investičný účet vyjadruje určitú majetkovú hodnotu a v súvislosti s ňou vznikne škoda, miesto, kde je tento účet vedený, by v zásade mohol byť miestom, v ktorom sa prejavila čisto finančná strata jeho majiteľa. Toto geografické určenie škody je však teoretické alebo fiktívne, ako je každé geografické určenie nehmotnej škody.(20)
26. Uprednostnenie, pokiaľ ide o túto škodu, z dôvodu jej priradenia k jednému z miest, ktoré prichádzajú do úvahy, však musí zohľadňovať účel predmetného predpisu. Význam investičného účtu (alebo bankového účtu v širšom zmysle) je z tohto hľadiska sporný: samotná judikatúra Súdneho dvora potvrdzuje, že uvedená väzba je slabá.
27. Miesto, kde je vedený účet, je priaznivejšie pre akcionára, najmä ak sa zhoduje s jeho bydliskom alebo sídlom, čo je – ak ide o spotrebiteľov alebo malých investorov – v súlade s cieľom legislatívnej politiky, ktorý sledujú hmotnoprávne predpisy.(21)Túto politiku však nemožno podporovať na úkor samotného účelu nariadenia č. 1215/2012, ako je stanovený v jeho súčasnom znení.
28. Miesto, kde je vedený účet, môže prispieť k objektívnej blízkosti medzi sporom a súdom, ktorý má právomoc, ale netreba ho preceňovať. Účty, na ktorých sú uložené akcie kótované na burze alebo na ktorých sa prejaví pokles ich hodnoty, napríklad nemajú vplyv na príčinnú súvislosť medzi udalosťou a škodou ani na výšku spôsobenej škody.
29. Okrem toho z pohľadu spoločnosti, ktorá je emitentom akcií kótovaných na burze, je miesto, kde sú vedené účty jej akcionárov, nepredvídateľnou okolnosťou, ktorá vôbec neumožňuje predpokladať, na ktorých súdoch, ktoré majú medzinárodnú právomoc, by táto spoločnosť mohla byť žalovaná.
30. Je pravda, že keď sa emitent akcií rozhodne zaregistrovať akcie na burze v inom štáte, než je štát, v ktorom má sídlo, implicitne súhlasí s tým, že možno bude žalovaný mimo svojho bydliska. Keďže však nemá vplyv na neskorší pohyb cenných papierov, miesto, kde sa vedie investičný účet(22), je pre neho nielen náhodné, ale aj nepredvídateľné(23).
31. Za uvedených okolností uznanie miesta, kde je vedený účet, za faktor, podľa ktorého sa určuje právomoc, nevylučuje možnosť, „že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, [ktorý] nemohla rozumne predvídať“.(24) Skôr uľahčuje uvedenú možnosť.
2. Výhrady k použitiu „holistického prístupu“ v prípadoch, ako je prejednávaný prípad
32. V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Verein für Konsumenteninformation, som uviedol, že neexistencia fyzického poškodenia sťažuje určenie miesta, v ktorom vznikne škoda, a vyvoláva pochybnosti o vhodnosti použitia tohto miesta ako kritéria väzby na účely článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012.(25)
33. Pripomenul som, že z uvedeného dôvodu sa Súdnemu dvoru viackrát navrhlo, aby v situáciách týkajúcich sa čisto majetkovej ujmy zrušil možnosť voľby medzi miestom, kde došlo k predmetnej udalosti, a miestom, kde vznikla škoda. Stotožnil som sa s uvedeným stanoviskom, pričom som spresnil, že ho možno použiť v niektorých prípadoch, nie nevyhnutne so všeobecnou platnosťou.(26)
34. Súhlasím teda s výhradami pri výklade článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti týkajúcej sa investícií do prevoditeľných cenných papierov, a to na základe fikcie, že nehmotná škoda sa prejaví na určitom mieste, pričom na priznanie právomoci súdom podľa tohto miesta sa navyše vyžaduje koncentrácia osobitných okolností.(27)
35. Potrebu opäť uvažovať o tomto prístupe potvrdzuje argument súvisiaci s právnou istotou: vo vhodnom štádiu konania (v niektorých prípadoch dokonca pred začatím konania) súd, na ktorom bola podaná žaloba, musí určiť faktory väzby so štátom súdu, ktorý má právomoc, z ktorých vzhľadom na uplatniteľné právne predpisy vyplynie, že má medzinárodnú súdnu právomoc. Nielen z praktických dôvodov, ale – pripomínam – z dôvodov právnej istoty musí byť schopný bez ťažkostí rozhodnúť o tejto požiadavke pred rozhodnutím o veci samej.
36. Výklad článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, ktorý vyžaduje rozbor osobitných okolností každého prípadu v situáciách, ako je táto, nepodporuje istotu výsledku. Okrem toho samotná povaha predmetného kritéria pravdepodobne vyvolá pochybnosti u hospodárskych subjektov a podporí zdržovacie procesné stratégie, ako aj odlišné výklady v členských štátoch a bude viesť k ďalším návrhom na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore.(28)
3. Predbežný záver
37. V sporoch, ako je prejednávaný spor, teda nemusí byť nevyhnutné použiť metódu zoskupenia kontaktov na priznanie právomoci na základe článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012. Bolo by potom potrebné priradiť škodu k miestu, ktoré viac zodpovedá cieľom, ktoré toto ustanovenie sleduje, a vylúčiť miesto, kde je vedený investičný účet.
38. Podľa môjho názoru je tento prístup možný a v skutočnosti ho použili súdy niektorých členských štátov, ktoré posudzujú svoju právomoc na základe iných faktorov, pričom uprednostňujú napríklad faktor trhu, na ktorom sú akcie kótované.(29) Je to (nie nevyhnute fyzické) miesto, ktoré je vopred známe, ktoré si vybral emitent a ktorého právne predpisy týkajúce sa informačných povinností sa uplatnia na emitenta. Na druhej strane investor vopred pozná alebo musí poznať toto miesto pri nadobudnutí akcií spoločnosti.(30)
39. Vzhľadom na znenie prejudiciálnych otázok však na ne odpoviem z hľadiska východísk, na ktorých sú založené, teda so zreteľom na doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, pričom v prípade potreby preskúmam navrhnuté alternatívne riešenia.
C. Prvá prejudiciálna otázka
1. Odpoveď so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora
a) Písmeno a): je miesto, kde je vedený investičný účet, „dostatočným kritériom väzby“?
40. Z rozsudkov Kolassa, Universal a Löber vyplýva, že miesto v členskom štáte, v ktorom je vedený bankový účet (v širšom zmysle), na ktorom sa prejaví finančná strata, nestačí na priznanie medzinárodnej súdnej právomoci súdom tohto štátu. Musia navyše existovať osobitné okolnosti, ktoré ako celok umožňujú priznať uvedenú právomoc.(31)
41. Ak zatiaľ nechám stranou prípadný vplyv formy (kolektívnej) žaloby, ktorú podalo VEB,(32) na túto vec, domnievam sa, že táto vec sa nevyznačuje nijakou skutočnosťou, ktorá by bola taká významná, že by umožňovala odkloniť sa od uvedenej judikatúry.
42. Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v rozsudku Universal finančná strata vznikla na bankovom účte žalobcu, ktorý si žalobca vybral na splatenie svojho dlhu. Samotný poškodený sa rozhodol, kde vznikne jeho strata, čo znižuje spoľahlivosť miesta, kde je vedený účet, ako faktora na priznanie medzinárodnej súdnej právomoci. V prejednávanej veci majetková škoda, ktorá vyplýva z poklesu hodnoty akcií uložených na investičných účtoch, podľa vnútroštátneho súdu naopak vzniká priamo na týchto účtoch.
43. Toto tvrdenie sa mi nezdá presvedčivé z viacerých dôvodov:
– v uvedenom rozsudku Súdny dvor nespomenul nedostatočnú spoľahlivosť účtu, ktorý si vybral žalobca, ako hlavné, ale ako doplňujúce odôvodnenie,(33)
– nemožno vylúčiť zásah akcionára, ktorý si vyberie účet na uloženie svojich cenných papierov, čo mu umožní vopred určiť miesto, kde je tento účet vedený, ako väzbu s určitým územím so zreteľom na budúcu žalobu proti emitentovi akcií,(34)
– ako som už uviedol, skutočnosť, že akcionár, ktorý vlastní cenné papiere, ktorých hodnota sa znížila, si nevybral také miesto, neznamená, že toto miesto je pre emitenta menej nepredvídateľným faktorom.
44. Odlišnosť medzi prejednávanou vecou a vecami, v ktorých boli vydané rozsudky Kolassa a Löber, pokiaľ ide o formu a rozsah údajne zavádzajúcich informácií, ktoré poskytol žalovaný, tiež neodôvodňuje priznať medzinárodnú právomoc súdom podľa miesta, kde sú vedené investičné účty.
45. To, že informácie spoločnosti, ktorá je emitentom, sa konkrétne alebo samostatne neposkytujú holandským investorom, v skutočnosti zrejme podporuje skôr opačný záver.(35) Keďže však VEB považuje tento faktor za osobitnú okolnosť, ktorá potvrdzuje súdnu právomoc holandských súdov, neskôr ho rozoberiem z uvedeného hľadiska.
46. Aby som to zhrnul, vznik finančnej škody na investičnom účte vedenom v Holandsku nemožno uznať ako „dostatočné kritérium väzby na priznanie medzinárodnej právomoci“ súdom uvedeného štátu.
b) Písmeno b): osobitné okolnosti veci
47. V prípade, ak by odpoveď na jeho prvú prejudiciálnu otázku bola záporná, Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) chce vedieť, či sa „vyžadujú… dodatočné okolnosti, ktoré odôvodňujú právomoc holandských súdov, a aké sú to okolnosti“. Konkrétne žiada určiť, či by stačili okolnosti uvedené v bode 4.2.2 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.(36)
48. Ako som už uviedol v inej veci, je nemožné abstraktne vymedziť osobitné okolnosti, ktoré ako celok vytvárajú dostatočnú súvislosť medzi sporom a súdom, ktorý má právomoc, ak je škoda, ktorá je opísaná v žalobe, čisto finančná.(37)
49. Považujem však za relevantné zopakovať, že „osobitné okolnosti“, ktoré sú dôležité na účely priznania právomoci, sú okolnosti, ktoré svedčia o blízkosti medzi sporom a súdom, ktorý má právomoc, ako aj predvídateľnosti tohto súdu pre účastníkov konania, lebo „miesto vzniku škody“ ako kritérium medzinárodnej súdnej právomoci vychádza práve z týchto zásad.(38)
50. K uvedeným okolnostiam patria:
– skutočnosti relevantné pre riadny výkon spravodlivosti a hospodárnosť konania a
– faktory, na základe ktorých si účastníci konania mohli vytvoriť názor na to, kde podajú žalobu alebo kde prípadne môžu byť žalovaní v dôsledku svojho konania.
51. Z listín založených v spise vyplýva, že v spore vo veci samej neexistujú osobitné okolnosti podobné okolnostiam vecí Kolassa a Löber. Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu by naopak mohli existovať ďalšie okolnosti.(39) Domnievam sa, že väčšina z týchto okolností (ak zatiaľ nechám stranou skutočnosť, že ide o kolektívnu žalobu) nemá vplyv na priznanie právomoci.(40)
1) Dohoda spoločnosti BP s inými akcionármi
52. Považujem za nepodstatné, že BP uzavrela dohodu so svojimi akcionármi v USA, ktorú neponúkla európskym akcionárom. Táto okolnosť z hľadiska predvídateľnosti, blízkosti alebo riadneho výkonu spravodlivosti vôbec nepodporuje záver, že v Európskej únii majú právomoc holandské súdy.
2) Postavenie akcionárov spotrebiteľov
53. Podľa môjho názoru nemá význam ani to, že niektorí z poškodených majú postavenie spotrebiteľov.(41) Mohlo by byť žiaduce upraviť situáciu retailových investorov v súlade s oddielom 4 kapitoly II nariadenia č. 1215/2012(42), ale je nesporné, že v súčasnosti to nie je tak.
54. Spotrebiteľom chráneným v súlade s nariadením č. 1215/2012 je len spotrebiteľ, ktorý je účastníkom zmluvy za okolností uvedených v článku 17.(43) V súčasnom znení uvedeného nariadenia nie je zakotvená všeobecná zásada ochrany spotrebiteľa, ktorá by s takým hmotnoprávnym postavením spájala oprávnenie podať žalobu vždy v mieste svojho bydliska.
55. Pokiaľ neexistuje také všeobecné pravidlo, postavenie „spotrebiteľa“ treba posudzovať v kontexte článku 7 bodu 2 tak ako ostatné faktory: teda z hľadiska blízkosti a predvídateľnosti súdu, ktorý má právomoc. V tomto zmysle mi nie je jasné, akým spôsobom skutočnosť, že niektorí investori spoločnosti BP majú postavenie spotrebiteľov, z objektívneho hľadiska posilňuje blízkosť medzi súdom, ktorý má právomoc, a sporom alebo spôsobuje, že holandské súdy sú z pohľadu žalovaného viac alebo menej predvídateľné.(44)
3) Informácie spoločnosti BP o jej akciách
56. Informácie spoločnosti BP o jej akciách sa poskytujú širokému okruhu investorov na celosvetovej úrovni. BP teda vie, že uvedené cenné papiere môžu nadobudnúť investori z iných štátov, než je štát, v ktorom má BP sídlo alebo v ktorom sa nachádza sídlo jedného alebo viacerých burzových trhov, na ktorých sa rozhodla registrovať tieto cenné papiere.(45)
57. Je pravda, že hospodársky subjekt nemôže zabrániť tomu, aby bol žalovaný na určitom mieste, s odvolaním sa na skutočnosť, že informácie, ktoré zverejňuje, sú všeobecne dostupné. Tiež sa však nezdá rozumné umožniť, aby bol žalovaný na súdoch všetkých štátov, do ktorých sa tieto informácie v dôsledku dostupnosti internetu dostanú, ak je ich účelom ukázať vlastnosti určitých akcií kótovaných na burze, ktoré spravidla možno previesť prostredníctvom reťazca sprostredkovateľov, na ktorý emitent nemá vplyv.
58. Inak povedané, domnievam sa, že na účely článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 celosvetové zverejňovanie informácií, ktoré spoločnosť poskytuje o svojich akciách, vôbec nepodporuje právomoc súdov konkrétneho štátu.(46)
59. Za týchto podmienok si nemyslím, že osobitné okolnosti, ktoré sú spomenuté v druhej prejudiciálnej otázke, svedčia v prospech právomoci holandských súdov.
2. Alternatívne riešenie?
60. Komisia navrhuje výnimočne použiť výklad, podľa ktorého sa škoda prejaví na investičnom účte vedenom v určitom členskom štáte a umožňuje priznať právomoc súdom tohto štátu bez toho, aby museli existovať dodatočné okolnosti, ak neexistujú faktory, ktoré umožňujú priradiť túto škodu k miestu, ktoré sa nachádza v inom členskom štáte.
61. Komisia tvrdí, že v opačnom prípade by žalobca stratil možnosť, ktorú mu ponúka článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012, ak sa v opísanej situácii miesto, v ktorom nastala príčinná udalosť, zhoduje s miestom bydliska žalovaného.
62. Podľa môjho názoru tento – aj keď nešťastný – výsledok nie je v rozpore so systémom priznávania medzinárodnej súdnej právomoci podľa nariadenia č. 1215/2012. V rozpore s týmto systémom by však mohol byť opačný výsledok.
63. Bruselský dohovor a neskoršie nariadenia vychádzajú z predpokladu, že (s výnimkami, ktoré sú v nich stanovené) bydlisko žalovaného je a musí byť hlavným kritériom právomoci. Ďalšie osobitné kritériá právomoci sú založené na súbore úvah, medzi ktorými výslovne nie je uvedený – ako samostatný cieľ – cieľ ponúknuť žalobcovi alternatívy.(47)
64. Je nesporné, že na počiatku výkladu článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru sa nachádza jeho potrebný účinok, aby zahŕňal tak miesto, kde nastala udalosť, ako aj miesto, kde vznikla škoda. Uvedený účinok by zanikol, ak by sa toto ustanovenie vykladalo výlučne a systematicky ako miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, lebo toto miesto sa obvykle zhoduje s miestom bydliska žalovaného.(48)
65. Súdny dvor zároveň opakovane pripomenul, že článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať striktne, lebo inak by všeobecná zásada, podľa ktorej majú právomoc súdy štátu, na území ktorého má žalovaný bydlisko, bola zbavená obsahu.(49)
66. V tejto súvislosti pripomeniem, že článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 nestanovuje kritérium právomoci na ochranu žalobcu. S takým konštatovaním sa obvykle spája varovanie pred výkladom tohto ustanovenia, ktorý by uprednostňoval právomoc súdov podľa bydliska žalobcu.(50)
67. Cieľ uľahčiť žalobcovi podanie žaloby teda nemôže prevážiť nad cieľmi právnej istoty a fyzickej blízkosti medzi sporom a súdom, ktorý má právomoc.
68. Z vyššie uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že neexistuje povinnosť – a v nijakom prípade absolútna povinnosť – poskytnúť žalobcovi možnosti na podanie žaloby a už vôbec nie možnosť podať žalobu v mieste považovanom za miesto, kde sa prejavila škoda, ak toto miesto z dôvodu, že je v skutočnosti fiktívne, nevyjadruje potrebnú väzbu medzi sporom a súdom, ktorý má právomoc.
69. V tomto zmysle pripomínam, že podľa Súdneho dvora poškodený musí v situáciách, v ktorých je nemožné alebo zložité určiť, kde došlo k príčinnej udalosti, podať žalobu na súde podľa miesta, kde vznikla škoda.(51)
70. Dodávam – ako som uviedol v inej veci(52) –, že Súdny dvor vylúčil uplatnenie článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru (teraz článok 7 bod 1 nariadenia) v súvislosti so záväzkom, ktorý „nemožno lokalizovať na konkrétnom mieste ani spojiť so súdom, ktorý je osobitne vhodný na prejednávanie sporov súvisiacich s týmto záväzkom“.(53)
71. Napokon vzhľadom na to, že podmienkou uplatnenia nariadenia č. 1215/2012 je, aby žalovaný mal bydlisko v niektorom členskom štáte, žalobca má vždy, keď sa tento nástroj uplatní, prinajmenšom prístup k nejakým súdom. Preto neexistuje riziko odopretia spravodlivosti.(54)
D. Druhá prejudiciálna otázka
72. Vnútroštátny súd chce vedieť, či povaha žaloby, ktorú podalo VEB (teda jej kolektívny charakter), a skutočnosť, že predmetom tejto žaloby je len určenie zodpovednosti, majú vplyv na odpoveď na prvú otázku.
73. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok CDC Hydrogen Peroxide(55), v ktorom Súdny dvor uviedol, že postúpenie pohľadávok vykonané každým pôvodným veriteľom v prospech žalobcu nemá vplyv na určenie súdu, ktorý má právomoc, podľa článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012.
74. Vnútroštátny súd zastáva názor, že ak by sa uvedené riešenie použilo v konaní vo veci samej, mechanizmus kolektívnej žaloby by sa stal neúčinným.
1. Kolektívna žaloba a miesto vzniku škody
a) Žaloba, ktorej predmetom je len určenie zodpovednosti
75. Podľa vnútroštátnych právnych predpisov platných v čase podania žaloby subjekt, ktorého cieľom je ochrana kolektívnych záujmov, ako VEB, nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody (v peniazoch). Takej náhrady by sa mohli domáhať len jednotliví poškodení.
76. Súdny dvor konštatoval, že článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 sa vzťahuje na žaloby, ktorých predmetom je len určenie mimozmluvnej zodpovednosti za škodu,(56) vrátane žalôb, ktorými sa navrhuje určiť neexistenciu zodpovednosti(57), ako aj na preventívne žaloby, ktorých účelom je zabrániť budúcej škode(58).
77. V súlade s uvedenou vetvou judikatúry súdy členského štátu, v ktorom buď nastala príčinná udalosť, alebo vznikla alebo sa predpokladá, že vznikne škoda, môžu platne uznať svoju právomoc podľa článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, pokiaľ ide o žaloby, v ktorých sa (zatiaľ) nenavrhuje konkrétna náhrada škody.(59)
78. V rozsudku DFDS Torline Súdny dvor:
– založil svoje úvahy okrem iného na vzťahu medzi prvou fázou žaloby (týkajúcou sa určenia nezákonnosti určitého správania) a druhou fázou žaloby (týkajúcou sa náhrady škody založenej na tomto správaní),
– konštatoval, že rozdelenie oboch fáz na účely medzinárodnej súdnej právomoci by vyžadovalo, aby sa žalobca obrátil na súdy rôznych členských štátov, a že to „by odporoval[o] zásadám riadneho výkonu spravodlivosti, právnej istoty a jednotnosti kritéria súdnej právomoci v súvislosti s tým istým právnym vzťahom“.(60)
79. Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažujem za problematické, ak sa článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 uplatní na určovacie žaloby, ako je žaloba, ktorú podalo VEB, ktoré predchádzajú neskorším žalobám o náhradu škody, ktoré môžu v budúcnosti jednotlivo podať len poškodení, ktorých totožnosť a bydlisko v čase podania (prvej) žaloby nie sú známe.
80. Vyššie uvedené konštatovanie v každom prípade vychádza z predpokladu, že medzi určovacím konaním vedeným na základe žaloby, ktorú podalo VEB, a konaniami o náhradu škody, ktoré sa neskôr začnú, existuje určitá súvislosť alebo funkčné prepojenie.(61) Vnútroštátnemu súdu prináleží rozhodnúť, či je tento predpoklad v kontexte § 3:305a BW správny.
81. Netreba zabúdať na to, že určenie miesta vzniku škody bude v týchto dvojfázových konaniach zložitejšie, keďže uvedená škoda súvisí s majiteľmi, ktorí ešte nevyhnutne nie sú identifikovaní. Podľa môjho názoru uvedená okolnosť automaticky neznamená, že nejde o „skutočnú, a nie abstraktnú“(62) škodu.
82. V prejednávanej veci sú tieto ťažkosti menšie vďaka vymedzeniu záujmov, ktoré chráni subjekt, ktorý je žalobcom, teda záujmov vyplývajúcich z toho, že investičné účty, na ktorých sa prejavil pokles hodnoty akcií, sú vedené v Holandsku.
b) Kolektívna žaloba a viaceré miesta vzniku škody
83. Miesto, kde vznikla škoda, ako kritérium na priznanie medzinárodnej súdnej právomoci je miesto, kde sa konkrétne prejavia nepriaznivé dôsledky určitej skutočnosti.(63) V prvom rade je teda potrebné vedieť, o akú škodu ide, pričom na tento účel sa vyžaduje určiť potenciálne dotknutý právny záujem.
84. Materiálne záujmy, ktoré môžu byť poškodené, môžu byť rôzne. Zjednodušene možno rozlišovať medzi všeobecnými záujmami(64), kolektívnymi záujmami(65) a individuálnymi záujmami: v prípade individuálnych záujmov je vopred známe, o čie záujmy ide, alebo to možno určiť po podaní žaloby (či dokonca po vydaní rozsudku).
85. Neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu posúdiť povahu záujmu, ktorý chráni subjekt, ktorý je žalobcom, prostredníctvom kolektívnej žaloby upravenej v § 3:305a BW, na ktorý sa žalobca podľa všetkého odvolal.
86. Ak sa vnútroštátny súd domnieva, že predmetom kolektívnej žaloby, ktorú podalo VEB, sú (zrejme)(66) záujmy určitých alebo ľahko určiteľných majiteľov, odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku musí vychádzať z doterajšej judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti.
87. V rozsudku CDC, v ktorom k preskupeniu pohľadávok jednotlivých subjektov došlo po ich postúpení, Súdny dvor konštatoval, že uvedené postúpenie nemá vplyv na určenie medzinárodnej súdnej právomoci.(67)
88. Súdny dvor uvedeným postupom potvrdil to, čo už konštatoval v rozsudku ÖFAB, vzhľadom na to, že a) osobitne úzka väzba medzi miestom, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, a súdom, ktorý má právomoc, je zachovaná, aj keď pôvodný veriteľ postúpi pohľadávku, a b) odlišná odpoveď by bola v rozpore s cieľom nariadenia, podľa ktorého pravidlá právomoci musia byť vysoko predvídateľné.(68)
89. V súlade s uvedenou judikatúrou v prípade, ak by VEB svojou kolektívnou žalobou chránilo individuálne záujmy investorov, ktoré ho poverili ich ochranou na súdoch, bolo by potrebné dospieť k záveru, že kolektívna forma ochrany nemá vplyv na podmienky právomoci holandských súdov podľa článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012.
90. Uvedené priznanie právomoci teda závisí od splnenia všeobecných podmienok, ktoré vyžaduje judikatúra Súdneho dvora: a) jedno alebo viaceré miesta, v ktorom sa škoda konkrétne prejaví u každého poškodeného, sa musia nachádzať v Holandsku, a b) musia byť splnené osobitné podmienky, ktoré preukazujú úzku väzbu medzi súdom a sporom.
91. Vnútroštátny súd predpokladá, že v tomto prípade „sa nezistia ani jednotlivé miesta bydliska týchto investorov[(69)], ani osobitné okolnosti individuálnych nákupov, respektíve individuálnych rozhodnutí nepredať už vlastnené akcie“. Vzhľadom na povahu podanej žaloby sa však nezdá, že uvedené opomenutia bránia uznaniu súdnej právomoci holandských súdov, ak by boli splnené všeobecné podmienky, ktoré som spomenul vyššie.
2. Účinnosť kolektívnej žaloby
92. Podľa Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) by sa mechanizmus kolektívnej žaloby stal neúčinným, ak by subjekt ako VEB musel podať žalobu v každom z miest, v ktorých vznikne individuálna škoda.
93. Nepochybujem o tom, že uvedené tvrdenie vnútroštátneho súdu je správne,(70) ale v systéme priznávania medzinárodnej súdnej právomoci platnom v Európskej únii, ktorý v súčasnosti predstavuje nariadenie č. 1215/2012, nenachádzam inú alternatívu.
94. Nevylučujem však, že ak by sa preukázalo, že každá z relevantných škôd vznikne v jedinom členskom štáte, dôvody týkajúce sa špecializácie konkrétneho miestne príslušného súdu umožnia prekonať nejednotnosť miestnej príslušnosti vyplývajúcu zo striktného uplatňovania článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012.(71)
95. Navyše súhlasím s tým, čo generálny advokát Bobek uviedol v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Schrems, v súvislosti so skutočnosťou, že v nariadení č. 44/2001 sa nenachádzajú „osobitné ustanovenia o postúpení nárokov… alebo o konaniach týkajúcich sa kolektívneho uplatňovania nárokov“: nie je úlohou súdov, vrátane Súdneho dvora, aby v takej citlivej oblasti zaviedli nové procesné mechanizmy skôr než normotvorca,(72) a tiež im neprináleží vytvoriť kritérium právomoci ad hoc(73).
V. Návrh
96. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú a druhú prejudiciálnu otázku, ktoré mu položil Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska), takto:
1. Článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) sa má vykladať v tom zmysle, že
a) skutočnosť, že pokles hodnoty akcií spoločnosti kótovanej na burzách v iných členských štátoch sa prejavil na investičných účtoch vedených v dotknutom členskom štáte alebo na investičných účtoch v banke alebo v investičnej spoločnosti so sídlom v tomto členskom štáte, nie je dostatočným kritériom väzby na priznanie medzinárodnej právomoci súdom dotknutého členského štátu, ak je uvedená škoda následkom rozhodnutí prijatých investormi na základe údajne nesprávnych, neúplných a zavádzajúcich informácií, ktoré spoločnosť kótovaná na burze celosvetovo zverejnila;
b) existencia dohody medzi žalovanou spoločnosťou a niektorými z akcionárov v treťom štáte, ktorá nebola ponúknutá žalobcom v konaní vo veci samej, ani skutočnosť, že niektorí z nich majú postavenie spotrebiteľa, nie sú osobitnými okolnosťami relevantnými pre priznanie medzinárodnej súdnej právomoci na základe článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012. Takou okolnosťou nie je ani skutočnosť, že žalovaná spoločnosť zverejňuje príslušné informácie v celosvetovom meradle.
2. Podanie kolektívnej žaloby združením, ktoré zastupuje záujmy majiteľov cenných papierov, ktorí utrpeli škodu, podľa vnútroštátnych procesných predpisov, nemá vplyv na výklad článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012.