Language of document : ECLI:EU:T:2020:561

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 25. novembra 2020 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Medzinárodný zápis s vyznačením Európskej únie – Trojrozmerné označenie – Tvar tmavej fľaše – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“

Vo veci T‑862/19,

Brasserie St Avold, so sídlom v Saint‑Avolde (Francúzsko), v zastúpení: P. Greffe, D. Brun a F. Donaud, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral a V. Ruzek, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 21. októbra 2019 (vec R 466/2019‑4) týkajúcemu sa medzinárodného zápisu s označením Európskej únie, pokiaľ ide o trojrozmerné označenie tvorené tvarom tmavej fľaše,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia V. Kreuschitz a G. Steinfatt (spravodajkyňa),

tajomník: J. Pichon, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 18. decembra 2019,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 28. februára 2020,

po pojednávaní z 10. septembra 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 16. marca 2018 žalobkyňa, Brasserie St Avold, vyznačila Európsku úniu pre medzinárodný zápis č. 1408065 trojrozmerného označenia tvoreného tvarom tmavej fľaše. Ochrannou známkou, ktorá je predmetom medzinárodného zápisu s označením Európskej únie, je trojrozmerné označenie vyobrazené takto:

Image not found

2        Výrobky, pre ktoré bola ochrana ochrannej známky požadovaná, patria do tried 32 a 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:

–        trieda 32: „Pivo; minerálne vody (nápoje); sýtené vody; ovocné nápoje; ovocné šťavy; sirupy na prípravu nápojov; prípravky na výrobu nápojov; limonády, ovocné nektáre; sódy; nealkoholické aperitívy“,

–        trieda 33: „Alkoholické nápoje (s výnimkou piva); vína; vína s chráneným označením pôvodu; vína s chráneným zemepisným označením“.

3        Prieskumová pracovníčka Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) rozhodnutím z 25. januára 2019 zamietla ochranu medzinárodného zápisu na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

4        Dňa 20. februára 2019 žalobkyňa proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky podala odvolanie na EUIPO na základe článkov 66 až 71 nariadenia 2017/1001.

5        Rozhodnutím z 21. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol štvrtý odvolací senát EUIPO odvolanie z dôvodu, že sporné označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.

6        Odvolací senát sa na to, aby dospel k tomuto záveru, po prvé domnieval, že keďže sporné označenie zodpovedá jednému z najevidentnejších tvarov pre balenie alkoholických a nealkoholických nápojov, ktorých sa týka prihláška, a to fľaši, možno sa domnievať, že má rozlišovaciu spôsobilosť len pod podmienkou, že sa podstatným spôsobom odlišuje od normy alebo zvyklostí v danom odvetví. Tieto odlišnosti musia byť zvláštne, zapamätateľné a vnímané verejnosťou ako označenie obchodného pôvodu výrobkov.

7        V druhom rade príslušná skupina verejnosti sa skladá z kupujúcich alkoholických alebo nealkoholických nápojov v celej Únii.

8        V treťom rade je tvar fľaše tmavej farby s korunkovým uzáverom v odvetví nápojov bežný. Pokiaľ ide o bielu etiketu, ktorá je nepravidelne ovinutá okolo tela fľaše, konkrétne príklady uvedené prieskumovou pracovníčkou ukazujú, že ide o charakteristickú črtu, ktorá nie je v dotknutom odvetví neobvyklá, spočívajúcu v tom, že etiketa pokrýva celú fľašu alebo jej časť. Tieto konkrétne príklady podporujú záver, podľa ktorého je dotknutá verejnosť viac náchylná identifikovať obchodný pôvod alkoholických alebo nealkoholických nápojov odkazom skôr na slovné prvky etikiet než odkazom na ich formu alebo umiestnenie. Dotknutá verejnosť nevníma sporné označenie ako označenie pôvodu, či už etiketa je vnímaná ako vyobrazenie biskupskej mitry alebo ako servítka zložená do trojuholníkového tvaru. Relevantná verejnosť si sporné označenie nemôže ľahko a okamžite zapamätať ako rozlišujúce označenie. Okrem toho by etiketa mohla byť vnímaná tak, že má pri nalievaní tekutiny funkciu zabrániť kvapkaniu.

9        Sporné označenie je tak podľa odvolacieho senátu tvorené iba kombináciou typických prvkov dotknutých výrobkov, a to fľaše a etikety, ktorých tvar a usporiadanie sa podstatne nelíšia od niektorých základných tvarov uvedených výrobkov, ale javí sa, že sú skôr iba jednoduchým variantom týchto základných tvarov. Rozdiely uvádzané vo vzťahu k normám daného odvetvia sú postrehnuteľné až po vykonaní skôr pozorného preskúmania, ktoré však priemerný spotrebiteľ nerobí, takže nebudú vnímané ako označenie obchodného pôvodu dotknutých výrobkov. Uvedený spotrebiteľ vníma sporné označenie ako estetickú, dekoratívnu alebo funkčnú úpravu dotknutých výrobkov, ktorá sa navyše podstatne neodlišuje od noriem odvetvia.

10      V štvrtom rade odvolací senát spresnil, že pri svojom posúdení nemôže byť viazaný zápismi vykonanými vo Francúzsku a v Spojených štátoch.

 Návrhy účastníkov konania

11      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

12      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        žalobu zamietol,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

 O prípustnosti dôkazných prostriedkov predložených prvýkrát na Všeobecnom súde

13      V bode 43 žaloby sú uvedené dve fotografie, z ktorých prvá má znázorniť umiestnenie fliaš s etiketami, ktoré sú v súlade s údajnou normou v danom odvetví, v regáloch a druhá umiestnenie výrobkov žalobkyne, opatrených požadovanou ochrannou známkou, v regáloch.

14      Tieto dokumenty, ktoré boli po prvýkrát predložené až pred Všeobecným súdom, nemožno vziať do úvahy. Cieľom podania žaloby na Všeobecný súd je totiž preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO podľa článku 72 nariadenia 2017/1001 v tom zmysle, že úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dokumenty, ktoré boli prvýkrát predložené až v konaní pred ním. Uvedené dokumenty teda treba odmietnuť bez toho, aby bolo potrebné skúmať ich dôkaznú silu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR A FELICIE), T‑346/04, EU:T:2005:420, bod 19 a citovanú judikatúru].

 O veci samej

15      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.

16      Tento žalobný dôvod sa ďalej delí na tri časti. Po prvé žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne vnímal charakteristické črty a povahu sporného označenia. Po druhé odvolací senát použil v podstate nesprávne kritériá na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti sporného označenia. Po tretie odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že sporné označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

 O prvej časti založenej na nesprávnom vnímaní charakteristických čŕt a povahy prihlasovanej ochrannej známky

17      Žalobkyňa v rámci tejto časti uvádza v podstate tri výhrady. Po prvé odvolaciemu senátu vytýka, že sporné označenie nesprávne definoval. Toto označenie je podľa nej tvorené etiketou umiestnenou špecifickým spôsobom na fľaši, ale bez toho, aby bola táto fľaša súčasťou sporného označenia. Po druhé tvrdí, že tvar a umiestnenie tejto etikety na fľaši sa veľmi podstatným spôsobom líši od normy a zvyklostí v danom odvetví. Po tretie uvedená etiketa nevykazuje žiadny funkčný aspekt.

18      Keďže argumenty uplatnené v rámci posledných dvoch vytýkaných výhrad sa týkajú konkrétneho posúdenia existencie rozlišovacej spôsobilosti sporného označenia a dopĺňajú argumenty predložené v rámci tretej časti, budú zohľadnené v rámci tejto poslednej uvedenej časti.

19      Pokiaľ ide o prvú výhradu, žalobkyňa uvádza, že sporné označenie sa skladá z nasledujúcich prvkov:

–        etikety v tvare pravouhlého trojuholníka,

–        zvláštneho umiestnenia tejto etikety na fľaši: prepona tohto trojuholníka sa nachádza v dolnej časti fľaše a celá etiketa je ovinutá okolo valcovitého tela fľaše tak, že sa jej výška po obvode fľaše mení, keď na jednej strane tvorí špicatý výčnelok a na opačnej strane výstrižok v tvare veľkého písmena „V“, čím evokuje biskupskú mitru; etiketa má takú výšku, že presahuje valcovité telo fľaše, takže na úrovni výčnelku neprilieha k tvaru fľaše.

20      Podľa nej teda nie je dôležité, že „tmavá fľaša s korunkovým uzáverom [je] bežným balením dotknutých výrobkov“, pretože žalobkyňa uplatňuje práva na základe zvláštnej etikety umiestnenej na fľaši spôsobom, ktorý ju odlišuje, a nie na základe samotnej nádoby. V dôsledku toho je podľa nej irelevantné skúmať charakteristické črty fľaše a je nepresné opísať sporné označenie tak, ako to urobil odvolací senát, a to že je „trojrozmerným vyobrazením tmavej fľaše s korunkovým uzáverom zo štyroch uhlov… s bielou etiketou ovinutou okolo dolnej časti tela tejto fľaše“. Odvolací senát mal naopak preskúmať, či kombinácia prvkov etikety spresnených v bode 19 vyššie netvorí ako celok rozlišujúce označenie.

21      EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

22      V tejto súvislosti žalobkyňa v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní spresnila, že označenie, ktorého zápis sa požadoval, je trojrozmerným označením, ako je zobrazené v bode 2 žaloby a v prihláške, teda fľaša s korunkovým uzáverom a etiketou.

23      Odvolací senát tak správne zohľadnil celkový dojem, ktorý vyvolávajú všetky tieto prvky.

24      Okrem toho najmä z bodov 16, 17, 20, 22, 23 a 25 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát riadne zohľadnil všetky prvky, ktoré charakterizujú vnímanie sporného označenia dotknutým spotrebiteľom.

25      S výhradou spresnenia uvedeného v bode 18 vyššie musí byť teda prvá časť zamietnutá.

 O druhej časti založenej na uplatnení nesprávnych kritérií na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti sporného označenia

26      Žalobkyňa odkazuje na rozsudok z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL) (T‑34/00, EU:T:2002:41, bod 39), a tvrdí, že na to, aby sa článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 nepoužil, stačí minimálna rozlišovacia spôsobilosť. Sporné označenie je pritom tvorené kombináciou prvkov, ktoré ho jasne odlišujú od iných tvarov, ktoré sa nachádzajú na trhu pre dotknuté výrobky, takže toto označenie, posudzované ako celok, má požadovanú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť.

27      Tento záver podľa nej potvrdzuje rozsudok z 3. októbra 2018, Wajos/EUIPO (Tvar nádoby) (T‑313/17, neuverejnený, EU:T:2018:638, bod 26), podľa ktorého v potravinárskom odvetví, pre ktoré je charakteristická silná konkurencia, sú hospodárske subjekty silne nabádané k tomu, aby svoje výrobky urobili identifikovateľnými v porovnaní s výrobkami konkurentov, najmä pokiaľ ide o ich vzhľad a koncepciu ich balenia, aby pritiahli pozornosť spotrebiteľov. Zdá sa teda, že priemerný spotrebiteľ je plne spôsobilý vnímať tvar balenia dotknutých výrobkov ako označenie ich obchodného pôvodu, pokiaľ tento tvar má dostatočné charakteristiky na to, aby pritiahol pozornosť tohto spotrebiteľa.

28      Odvolací senát pritom údajne túto judikatúru v bode 11 napadnutého rozhodnutia nezohľadnil, keď dospel v podstate k záveru, že by sa mohlo javiť ťažšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť trojrozmerného označenia, ktoré je tvorené vzhľadom samotného výrobku alebo jeho balením v porovnaní s rozlišovacou spôsobilosťou slovnej alebo obrazovej ochrannej známky. Odvolací senát sa teda tým, že pre sporné označenie vyžadoval vyšší stupeň rozlišovacej spôsobilosti, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

29      EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

30      V tejto súvislosti podľa článku 4 nariadenia 2017/1001 tvar výrobku alebo jeho balenie sú spôsobilé predstavovať ochrannú známku Európskej únie za predpokladu, že tento tvar postačuje na odlíšenie tovarov podniku od tovarov iných podnikov.

31      Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 nemožno zapísať ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

32      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia znamená, že táto ochranná známka umožňuje identifikovať tovar alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako tovar alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar od tovarov iných podnikov [pozri rozsudky z 20. októbra 2011, Freixenet/ÚHVT, C‑344/10 P a C‑345/10 P, EU:C:2011:680, bod 42 a citovanú judikatúru, a z 24. septembra 2019, Fränkischer Weinbauverband/EUIPO (Tvar elipsoidnej fľaše), T‑68/18, neuverejnený, EU:T:2019:677, bod 15 a citovanú judikatúru].

33      Táto rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí na jednej strane posudzovať vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti [pozri rozsudky z 20. októbra 2011, Freixenet/ÚHVT, C‑344/10 P a C‑345/10 P, EU:C:2011:680, bod 43 a citovanú judikatúru, a zo 16. januára 2014, Steiff/ÚHVT (Etiketa s kovovým gombíkom uprostred ucha plyšovej hračky), T‑434/12, neuverejnený, EU:T:2014:6, bod 19 a citovanú judikatúru].

34      Treba tiež pripomenúť, že na účely posúdenia, či ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, je potrebné zohľadniť celkový dojem, ktorý vyvoláva. To však neznamená, že nie je potrebné najprv vykonať postupné preskúmanie rôznych prvkov použitých pri tejto ochrannej známke. Pri celkovom posúdení totiž môže byť užitočné skúmať každý jednotlivý prvok dotknutej ochrannej známky (pozri rozsudok zo 16. januára 2014, Etiketa s kovovým gombíkom uprostred ucha plyšovej hračky, T‑434/12, neuverejnený, EU:T:2014:6, bod 18 a citovanú judikatúru).

35      Okrem toho minimálna rozlišovacia spôsobilosť stačí na to, aby sa absolútny dôvod zamietnutia zápisu stanovený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 neuplatnil [pozri rozsudok z 25. septembra 2015, Bopp/ÚHVT (Vyobrazenie zeleného osemuholníkového rámu), T‑209/14, neuverejnený, EU:T:2015:701, bod 45 a citovanú judikatúru].

36      Podľa ustálenej judikatúry kritériá posudzovania rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok tvorených vzhľadom samotného výrobku sa nelíšia od kritérií uplatniteľných na iné kategórie ochranných známok. V rámci uplatnenia týchto kritérií však vnímanie priemerného spotrebiteľa nie je nevyhnutne rovnaké v prípade trojrozmernej ochrannej známky tvorenej vzhľadom samotného výrobku ako v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky, ktorú tvorí označenie nezávislé od vzhľadu výrobkov, ktoré označuje. Priemerní spotrebitelia totiž nemajú pri absencii akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku odvodzovať pôvod výrobkov od ich tvaru alebo tvaru ich balenia, a preto by mohlo byť náročnejšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o takúto trojrozmernú ochrannú známku, ako v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky (pozri rozsudky z 20. októbra 2011, Freixenet/ÚHVT, C‑344/10 P a C‑345/10 P, EU:C:2011:680, body 45 a 46 a citovanú judikatúra, a z 24. septembra 2019, Tvar elipsoidnej fľaše, T‑68/18, neuverejnený, EU:T:2019:677, bod 17 a citovanú judikatúru; pozri takisto analogicky rozsudok z 8. apríla 2003, Linde a i., C‑53/01 až C‑55/01, EU:C:2003:206, bod 48).

37      Konkrétnejšie vzhľadom na to, že obal tekutého tovaru je nevyhnutnosťou pre jeho uvádzanie na trh, priemerný spotrebiteľ mu v prvom rade priznáva túto jednoduchú funkciu. Trojrozmerná ochranná známka tvorená takýmto balením je rozlišujúca, iba ak umožňuje priemernému spotrebiteľovi dotknutého výrobku, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, odlíšiť dotknutý výrobok od výrobkov iných podnikov bez toho, aby ho musel skúmať, a bez potreby preukázať osobitnú pozornosť (pozri rozsudok z 24. septembra 2019, Tvar elipsoidnej fľaše, T‑68/18, neuverejnený, EU:T:2019:677, bod 18 a citovanú judikatúru, pozri tiež analogicky rozsudok z 12. februára 2004, Henkel, C‑218/01, EU:C:2004:88, bod 53).

38      Za týchto podmienok, čím viac sa tvar, ktorý je prihlasovaný ako ochranná známka, približuje najpravdepodobnejšiemu tvaru predmetného výrobku, tým je pravdepodobnejšie, že uvedený tvar nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Za týchto podmienok jedine ochrannej známke, ktorá sa výrazne líši od normy alebo zvyklostí v odvetví, a tým je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nechýba rozlišovacia spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 (pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, EU:C:2004:258, bod 39, a z 12. decembra 2019, EUIPO/Wajos, C‑783/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1073, bod 24 a citovanú judikatúru; pozri takisto analogicky rozsudok z 12. februára 2004, Henkel, C‑218/01, EU:C:2004:88, bod 49).

39      Rovnako treba pripomenúť, že novosť alebo originalita nie sú relevantnými kritériami na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, takže na to, aby mohla byť ochranná známka zapísaná, nestačí, aby bola pôvodná, ale je potrebné, aby sa podstatne odlišovala od základných tvarov predmetného výrobku bežne používaných v obchode a aby sa nejavila ako jednoduchý variant, či dokonca možný variant týchto tvarov. Okrem toho na preukázanie nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky nie je potrebné predložiť dôkaz o obvyklom charaktere tvaru v obchode [pozri rozsudok zo 7. októbra 2015, The Smiley Company/ÚHVT (Tvar tváre vo forme hviezdy), T‑244/14, neuverejnený, EU:T:2015:764, bod 38 a citovanú judikatúru, pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2019, Gibson Brands/EUIPO – Wilfer (Tvar tela gitary), T‑340/18, neuverejnený, EU:T:2019:455, bod 39].

40      Všeobecný súd tiež spresnil, že prítomnosť veľkého počtu tvarov, s ktorými sa spotrebiteľ stretáva, na trhu spôsobuje, že je málo pravdepodobné, že by spotrebiteľ považoval osobitný druh tvaru skôr za taký, že pochádza od špecifického výrobcu a nie za taký, že zodpovedá rozmanitosti charakterizujúcej uvedený trh. Rozsiahla rozmanitosť tvarov, ktoré majú originálny alebo fantazijný aspekt, už prítomných na trhu, totiž obmedzuje pravdepodobnosť, že sa určitý tvar bude považovať za výrazne odlišný od normy prevládajúcej na tomto trhu, a teda spotrebitelia ho identifikujú len na základe svojej osobitosti alebo originality (rozsudok z 28. júna 2019, Tvar tela gitary, T‑340/18, neuverejnený, EU:T:2019:455, bod 36).

41      Z toho vyplýva, že keď je trojrozmerná ochranná známka tvorená tvarom výrobku, pre ktorý sa požaduje zápis, alebo tvarom balenia tohto výrobku, samotná skutočnosť, že tento tvar je variantom obvyklého tvaru tohto typu výrobku alebo tvaru balenia tohto typu výrobku, nepostačuje na preukázanie toho, že predmetná ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Treba vždy overiť, či takáto ochranná známka umožňuje priemernému spotrebiteľovi tohto výrobku, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, odlíšiť dotknutý výrobok od tovarov iných podnikov bez toho, aby ho musel skúmať a bez preukázania osobitnej pozornosti (pozri rozsudok z 12. decembra 2019, EUIPO/Wajos, C‑783/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1073, bod 25 a citovanú judikatúru).

42      V prejednávanej veci odvolací senát v bodoch 8 až 13 napadnutého rozhodnutia uviedol judikatúru uplatniteľnú v oblasti preskúmania existencie rozlišovacej spôsobilosti trojrozmernej ochrannej známky tvorenej tvarom samotného výrobku alebo jeho balením. Odvolací senát najmä pripomenul požiadavku, podľa ktorej sa taká ochranná známka musí podstatne odlišovať od normy alebo zvyklostí v danom odvetví. V bodoch 14 až 27 napadnutého rozhodnutia uplatnil túto judikatúru na sporné označenie a v bodoch 25 až 27 tohto rozhodnutia dospel k záveru, že po prvé toto označenie je tvorené iba kombináciou prvkov typických pre dotknuté výrobky, teda fľašou a etiketou, ktorých tvar a usporiadanie sa podstatne nelíšia od určitých základných tvarov predmetných výrobkov, ale sa javia skôr ako ich jednoduchý variant, po druhé, že odlišnosti uvádzané oproti norme v danom odvetví sú postrehnuteľné až po vykonaní skôr pozorného preskúmania, ktoré priemerný spotrebiteľ neurobí, takže nebudú vnímané ako označenia obchodného pôvodu požadovaných výrobkov, a po tretie, že uvedený spotrebiteľ bude ochrannú známku vnímať ako estetickú, dekoratívnu alebo funkčnú úpravu výrobkov, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, ktorá sa napokon podstatne nelíši od normy daného odvetvia.

43      Je pravda, že z bodu 26 rozsudku z 3. októbra 2018, Tvar nádoby (T‑313/17, neuverejnený, EU:T:2018:638), na ktorý odkazuje žalobkyňa, vyplýva, že v potravinárskom odvetví, pre ktoré je charakteristická silná konkurencia, sú hospodárske subjekty silne nabádané k tomu, aby zabezpečili, že ich výrobky budú dostatočne identifikovateľné vo vzťahu k tovarom konkurentov, najmä pokiaľ ide o ich vzhľad a koncepciu ich balenia, aby pritiahli pozornosť spotrebiteľov, takže sa zdá, že priemerný spotrebiteľ je plne spôsobilý vnímať tvar balenia dotknutých výrobkov ako označenie ich obchodného pôvodu, ak má tento tvar charakteristické črty dostatočné na upútanie jeho pozornosti.

44      Treba však jednak pripomenúť, že od rozsudku z 8. apríla 2003, Linde a i. (C‑53/01 až C‑55/01, EU:C:2003:206, bod 48), ktorý bol vydaný v rámci uplatnenia prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), ktorého zásady sú ale použiteľné v prejednávanej veci, podľa ustálenej judikatúry platí, že priemerní spotrebitelia zvyčajne nevyvodzujú pôvod výrobkov z ich tvaru alebo tvaru ich balenia v prípade, že neexistuje žiadny grafický alebo textový prvok, a že teda sa môže javiť byť ťažšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť takej trojrozmernej ochrannej známky ako v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky (pozri bod 36 vyššie).

45      Ďalej Všeobecný súd v bode 26 rozsudku z 3. októbra 2018, Tvar nádoby (T‑313/17, neuverejnený, EU:T:2018:638), odkázal na svoj rozsudok z 3. decembra 2003, Nestlé Waters France/ÚHVT (Tvar fľaše) (T‑305/02, EU:T:2003:328, bod 34), ktorý bol vydaný predtým, ako Súdny dvor spresnil vo svojich rozsudkoch z 12. februára 2004, Henkel (C‑218/01, EU:C:2004:88, bod 49); z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT (C‑456/01 P a C‑457/01 P, EU:C:2004:258, bod 39), a zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT (C‑136/02 P, EU:C:2004:592, bod 31), že v oblasti trojrozmerných ochranných známok tvorených tvarom samotného výrobku alebo jeho balenia, iba ochrannej známke, ktorá sa podstatným spôsobom odlišuje od normy alebo zvyklostí v danom odvetví, a v dôsledku toho je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nechýba rozlišovacia spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 (pozri bod 38 vyššie).

46      Pravidlo stanovené v bode 34 rozsudku z 3. decembra 2003, Tvar fľaše (T‑305/02, EU:T:2003:328), tak treba vykladať vzhľadom na neskoršiu judikatúru Súdneho dvora (pozri body 36 a 38 vyššie). Predpoklad, podľa ktorého je priemerný spotrebiteľ v plnej miere spôsobilý vnímať tvar balenia dotknutých výrobkov ako označenie ich obchodného pôvodu, ak má tento tvar charakteristické črty dostatočné na upútanie jeho pozornosti, musí byť teda chápaný v tom zmysle, že sa vzťahuje na situáciu, keď sa prihlásená trojrozmerná ochranná známka tvorená tvarom samotného výrobku alebo jeho balenia odlišuje podstatným spôsobom od normy alebo zvyklostí v danom odvetví.

47      Platí to o to viac, že Všeobecný súd v rozsudku z 3. októbra 2018, Tvar nádoby (T‑313/17, neuverejnený, EU:T:2018:638, bod 28), spresnil, že na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti trojrozmernej ochrannej známky tvorenej tvarom samotného výrobku alebo jeho balením treba skúmať, či sa prihlasovaná ochranná známka podstatne odlišuje od normy alebo zvyklostí v danom odvetví. V rozsudku z 12. decembra 2019, EUIPO/Wajos (C‑783/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1073, body 24, 26 a 30), Súdny dvor výslovne potvrdil, že sa v danej oblasti použije test „podstatnej odlišnosti vo vzťahu k norme a zvyklostiam v danom odvetví“.

48      Z toho vyplýva, že žalobkyňa neprávom tvrdí, že odvolací senát použil nesprávne kritériá na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.

49      Druhú časť je preto potrebné zamietnuť.

 O tretej časti založenej na tom, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že sporné označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť

50      Vzhľadom na spresnenie uvedené v bode 18 vyššie žalobkyňa uvádza dve výhrady v rámci tejto tretej časti. Po prvé v podstate tvrdí, že odvolací senát nesprávne definoval normu a zvyklosti v danom odvetví. Po druhé tvar a umiestnenie etikety na fľaši nevykazujú žiadny funkčný aspekt a podstatne sa odlišujú od normy a zvyklostí v danom odvetví.

–       O prvej výhrade založenej na nesprávnom definovaní normy a zvyklostí v danom odvetví

51      Žalobkyňa tvrdí, že príklady uvedené odvolacím senátom neodrážajú normu a zvyklosti v danom odvetví. V potravinárskom odvetví, a konkrétne v odvetví alkoholických nápojov je normou, že je na fľaši umiestnená etiketa, obvykle obdĺžnikového tvaru, ktorá je celá pripevnená na časť valcovitého tela fľaše.

52      EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

53      V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že keď sa žalobkyňa odvoláva na rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky napriek analýze EUIPO, prináleží žalobkyni, aby poskytla konkrétne a podložené údaje preukazujúce, že prihlasovaná ochranná známka má inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť [pozri rozsudky z 28. septembra 2010, Rosenruist/ÚHVT (Vyobrazenie dvoch kriviek na vrecku), T‑388/09, neuverejnený, EU:T:2010:410, bod 37 a citovanú judikatúru, a z 21. novembra 2018, Bopp/EUIPO (Vyobrazenie pravidelného osemuholníka), T‑460/17, neuverejnený, EU:T:2018:816, bod 53 a citovanú judikatúru].

54      Treba takisto pripomenúť, že odvolací senát nie je povinný uvádzať navyše všeobecným a abstraktným spôsobom všetky normy a zvyklosti v dotknutom odvetví [pozri rozsudok z 13. mája 2020, Cognac Ferrand/EUIPO (Tvar opletenia na fľaši), T‑172/19, neuverejnený, EU:T:2020:202, bod 49 a citovanú judikatúru].

55      V prejednávanej veci odvolací senát tým, že schválil analýzu prieskumovej pracovníčky týkajúcu sa rozmanitosti tvarov etikiet na fľašiach na nápoje, a to aj pokiaľ ide o ich umiestnenie, a tým, že niektoré z nich reprodukoval v bode 17 napadnutého rozhodnutia, preukázal, že norma a zvyklosti v tomto odvetví sa vyznačujú veľkou rozmanitosťou tvarov prezentácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2019, Tvar tela gitary, T‑340/18, neuverejnený, EU:T:2019:455, body 38 a 39).

56      Aj za predpokladu, že by tvar etikety dotknutých výrobkov používaný vo väčšine prípadov bol, ako tvrdí žalobkyňa, obdĺžnikový, pričom by celá táto etiketa bola pripevnená na časť valcovitého tela fľaše, norma a zvyklosti v danom odvetví nemôžu byť obmedzené, ako právom tvrdí EUIPO, iba na štatisticky najrozšírenejší tvar, ale zahŕňajú všetky tvary, ktoré spotrebiteľ na trhu obvykle vníma.

57      Z toho vyplýva, že prvá výhrada sa musí zamietnuť.

–       O druhej výhrade založenej na nesprávnom posúdení funkčnej povahy etikety a podstatnej odlišnosti od normy a zvyklostí v odvetví

58      Po prvé žalobkyňa tvrdí, že tvar etikety a spôsob, akým je ovinutá okolo fľaše, sú veľmi osobitné. Sporné označenie sa podľa nej vyznačuje etiketou v tvare pravouhlého trojuholníka, ktorého prepona sa nachádza v dolnej časti fľaše a jeho výška sa po obvode fľaše mení tak, že na jednej strane tvorí špicatý výčnelok a na opačnej strane výstrižok v tvare veľkého písmena „V“, pričom tak evokuje biskupskú mitru. Etiketa má výšku presahujúcu valcovité telo fľaše, takže na úrovni výčnelku etiketa neprilieha k tvaru fľaše.

59      Na druhej strane v takmer všetkých príkladoch poskytnutých odvolacím senátom je etiketa na povrchu drsná, a nie hladká. Tieto etikety k telu fľaše priliehajú celé, a nielen čiastočne. Jediný príklad poskytnutý v napadnutom rozhodnutí predstavujúci etiketu, ktorá je ovinutá okolo tela fľaše, sa však týka obdĺžnikovej etikety a výška tejto etikety je pravidelná po celom obvode fľaše, a nie etikety s nepravidelnou výškou so špicatým výčnelkom.

60      Sporné označenie je tak podľa nej veľmi odlišné od týchto príkladov, a teda od normy daného odvetvia. Žiadny z príkladov uvedených odvolacím senátom neznázorňuje fľašu, ktorej etiketa by vykazovala rozlišujúce črty sporného označenia. Jeho osobitný vzhľad je vnímateľný aj na diaľku. Relevantná verejnosť ho nebude vnímať ako klasickú variantu možných tvarov pre dotknuté výrobky, ale ako ľahko zapamätateľné označenie pôvodu, ktoré jej umožní okamžite odlíšiť výrobky žalobkyne od výrobkov, ktoré majú iný obchodný pôvod, bez toho, aby sa musela pozrieť na údaje napísané na etikete.

61      Po druhé tvrdenie odvolacieho senátu v bode 20 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého špicatý výčnelok etikety nemusí byť viditeľný alebo povšimnutý, ak osoba, ktorá konzumuje tekutinu z fľaše, chytí túto časť fľaše do ruky, je prekvapujúce. Výčnelok sa nenachádza na úrovni tela fľaše, teda v dolnej časti, za ktorú ju spotrebiteľ uchopí, ak bude chcieť konzumovať tekutinu, ale na úrovni hrdla fľaše, takže ho pri pití rukou nezakryje. Ďalej sa podľa nej vôbec nevyžaduje, aby označenie na to, aby malo rozlišovaciu spôsobilosť, bolo pre spotrebiteľa trvalo viditeľné. V opačnom prípade by nebolo možné žiadnu ochrannú známku chrániť, keďže akékoľvek označenie umiestnené na výrobku je dočasne skryté podľa spôsobu, akým je uskladnený alebo používaný.

62      Po tretie na rozdiel od toho, čo uvádza odvolací senát v bode 24 napadnutého rozhodnutia, nevykazuje etiketa uvádzaná žalobkyňou žiadny funkčný aspekt a nie je určená na to, aby zachytila kvapky tekutiny zostávajúcej na hrdle ihneď po naliatí tekutiny do pohára alebo po tom, čo bola tekutina vypitá priamo z hrdla fľaše. Nejde totiž o servítku, ale skutočne o etiketu z jemného papiera, ktorá nemá žiadnu absorpčnú vlastnosť. Kvapka, ktorá by stekala po fľaši, či už na strane výčnelku, ktorý tvorí špičku, alebo na strane, ktorá tvorí výstrižok v tvare „V“, by dotknutou etiketou nebola zachytená lepšie ako akoukoľvek inou papierovou etiketou.

63      EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

64      V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že sporné označenie spočíva v trojrozmernom vyobrazení tmavej fľaše s korunkovým uzáverom zo štyroch rôznych uhlov. Okolo dolnej časti tela fľaše je nepravidelne ovinutá biela etiketa, s výnimkou výčnelku so špičkou smerujúcou nahor, ktorý k telu fľaše v tejto časti neprilieha. Na druhej strane fľaše tvorí etiketa výstrižok v tvare veľkého písmena „V“.

65      Tak odvolací senát, ako aj prieskumová pracovníčka preukázali, že sa odvetvie potravinárskych nápojov vyznačuje veľkou rozmanitosťou tvarov a spôsobov umiestňovania etikiet na fľašiach. Existujú najmä etikety s pokrčeným alebo hladkým povrchom, ako je etiketa, o ktorú ide v prejednávanej veci, ako aj etikety, ktoré fľašu pokrývajú úplne alebo ktoré ju obopínajú iba čiastočne, podobne ako dotknutá etiketa. Niektoré etikety sú na fľašu pripevnené celé, zatiaľ čo iné, ako je etiketa, o ktorú ide v prejednávanej veci, sa od nej čiastočne oddeľujú. Rovnako tak existujú etikety obdĺžnikového a guľatého tvaru alebo etikety, ktoré ako v prípade etikety, o ktorú ide v prejednávanej veci, majú iné geometrické tvary. Aj keď nie je vylúčené, že taká etiketa, ako je etiketa uvedená v prihláške, prípadne veľmi podobná etiketa, sa na trhu s dotknutými výrobkami ešte nevyskytuje, treba pripomenúť, že novosť alebo originalita nie sú kritériami relevantnými pre posúdenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. Vzhľad a umiestnenie predmetnej etikety na fľaši nadväzujú na tvary, ktoré môže spotrebiteľ obvykle vidieť na trhu. Ako v podstate vyplýva najmä z bodov 17 až 25 napadnutého rozhodnutia, táto etiketa, ktorá sa zďaleka podstatne neodlišuje od normy alebo zvyklostí v danom odvetví, predstavuje iba možnú variantu už existujúcich tvarov.

66      Ako správne konštatoval odvolací senát, najmä v bodoch 23 a 26 napadnutého rozhodnutia, na to, aby sa zistili rozdiely medzi etiketou uvedenou v spornom označení a ostatnými tvarmi etikiet, ktoré sa bežne nachádzajú na trhu, je potrebné vykonať pozorné preskúmanie, ktoré priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov neurobí. Uvedené odlišnosti tak jeho pozornosť nezaujmú a nezapamätá si ich ako rozlišujúce označenie (pozri judikatúru citovanú v bodoch 37 a 41 vyššie).

67      V každom prípade iba odlišnosť od normy alebo zvyklostí v danom odvetví nestačia na to, aby bola daná rozlišovacia spôsobilosť sporného označenia (rozsudok z 13. mája 2020, Tvar opletenia na fľaši, T‑172/19, neuverejnený, EU:T:2020:202, bod 55).

68      Po druhé, ako vyplýva z bodov 18, 19, 22 a 27 napadnutého rozhodnutia a ako správne tvrdí EUIPO, priemerní spotrebitelia očakávajú, že etiketa je nosičom informácií týkajúcich sa dotknutých výrobkov, vrátane označenia ich obchodného pôvodu, ale že sama osebe, teda bez akéhokoľvek grafického alebo obrazového prvku, neoznačuje pôvod týchto výrobkov. Žalobkyňa okrem toho pripúšťa, že etiketa bude pokrytá slovnými prvkami (pozri bod 60 vyššie). Spotrebitelia môžu etiketu vnímať takisto ako estetickú úpravu. V prípade neexistencie informácií, ktoré by mohli spotrebiteľov upovedomiť o tom, že toto označenie má označovať pôvod dotknutých výrobkov, si títo spotrebitelia nebudú môcť predstaviť, že predmetné označenie má označovať konkrétneho výrobcu a nebudú mu venovať osobitnú pozornosť [pozri analogicky rozsudky z 9. októbra 2002, Glaverbel/ÚHVT (Povrch sklenenej dosky), T‑36/01, EU:T:2002:245, bod 28, a z 21. novembra 2018, Bopp/EUIPO (Vyobrazenie pravidelného osemuholníka), T‑460/17, nezverejnený, EU:T:2018:816, bod 63].

69      Sporné označenie preto nemôže označovať pôvod predmetných výrobkov. Nemá teda požadovanú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť.

70      Tvrdenia žalobkyne tento záver nespochybňujú.

71      Po prvé žalobkyňa nepreukázala, že priemerný spotrebiteľ etiketu pochopí ako narážku na biskupskú mitru, čo by prispelo k jej odlíšeniu od normy a zvyklostí v danom odvetví. Na jednej strane na rozdiel od uvedenej etikety má biskupská mitra obvykle dva výčnelky, jeden vpredu a druhý vzadu. Na druhej strane význam etikety ako biskupskej mitry musia pochopiť spotrebitelia na úrovni Únie ako celku. Mitra so špicatými výčnelkami je pritom obvykle súčasťou iba odevov biskupov katolíckej a anglikánskej cirkvi, ako aj iných menej rozšírených cirkví. Nepoužíva sa v ortodoxných alebo evanjelických cirkvách, ktoré sú však v niektorých členských štátoch vo veľkej miere rozšírené. V každom prípade žalobkyňa na pojednávaní spresnila, že je bezvýznamné, či spotrebitelia etiketu rozpoznajú ako narážku na mitru.

72      Po druhé konštatovanie odvolacieho senátu uvedené v bode 20 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého si spotrebitelia v podstate môžu nevšimnúť, že výčnelok etikety je oddelený od hornej časti fľaše v závislosti od spôsobu, akým túto fľašu držia, keď konzumujú jej obsah, treba chápať s prihliadnutím na judikatúru citovanú v bodoch 37 a 41 vyššie, ako bola pripomenutá a uplatnená najmä v bodoch 12, 22, 23 a 26 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého dotknutá verejnosť, ktorá je obvykle informovaná a primerane pozorná, pri nadobudnutí dotknutých výrobkov spravidla nevykazuje zvláštnu pozornosť, takže dotknutá etiketa, ako aj spôsob, akým je na fľašu umiestnená, jej pozornosť určite nezaujmú. Rovnako však odvolací senát ani nekonštatoval, že žiadny zo spotrebiteľov tento prvok nebude vnímať. Odvolací senát tak spomenul len možnosť, že bežne pozorný spotrebiteľ nemusí túto zvláštnosť vnímať, pokiaľ fľašu drží určitým spôsobom. Takúto situáciu však nemožno účinne vylúčiť, keďže fľašu možno držať tak v dolnej, ako aj hornej časti, aj keď k tomu môže dôjsť iba zriedkavo.

73      Okrem toho z bodov 17 až 19, 21, 22 a 27 napadnutého rozhodnutia najmä jasne vyplýva, že tieto zvláštne charakteristické črty etikety nebudú spotrebitelia vnímať ako prvok, ktorý by jej mohol priznať rozlišovaciu spôsobilosť. Jednak predstavuje iba drobnú estetickú alebo dekoratívnu variáciu v porovnaní s tvarmi, ktoré sa na trhu vyskytujú. Jednak priemerní spotrebitelia očakávajú, že etiketa je nosičom informácií týkajúcich sa dotknutých výrobkov, vrátane označenia ich obchodného pôvodu, ale že sama osebe, teda bez akéhokoľvek grafického alebo obrazového prvku, neoznačuje pôvod týchto výrobkov. Odôvodnenie uvedené v bode 20 napadnutého rozhodnutia bolo teda v skutočnosti nadbytočné.

74      Po tretie, aj keď je odôvodnenie uvedené v bodoch 24 a 27 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa údajnej funkcie dotknutej etikety spočívajúcej v zabránení kvapkaniu málo presvedčivé, ako napokon uznáva EUIPO, je v každom prípade nadbytočné. Z vyššie uvedeného vyplýva nielen to, že ostatné dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí už postačujú na odôvodnenie toho, že sporné označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť, ale dotknutým konštatovaniam predchádzajú v texte výrazy „rovnako ako“, prípadne „alebo rovnako ako“, ktoré potvrdzujú ich druhotný význam v rámci úvah odvolacieho senátu. Z toho vyplýva, že argumenty žalobkyne, ktorých cieľom bolo toto odôvodnenie spochybniť, musia byť odmietnuté, lebo sú v prejednávanej veci irelevantné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2020, Vinos de Arganza/EUIPO – Nordbrand Nordhausen (ENCANTO), T‑239/19, neuverejnený, EU:T:2020:12, bod 51].

75      Spotrebitelia dotknutých tovarov teda nebudú vnímať sporné označenie ako označenie ich obchodného pôvodu, takže toto označenie nemá minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.

76      Konštatovanie o neexistencii minimálnej rozlišovacej spôsobilosti v zmysle tohto ustanovenia platí o to viac, že sporné označenie je tvorené okrem dotknutej etikety tmavou fľašou s uzáverom, ktorých úplne obvyklý charakter vo vzťahu k norme dotknutého odvetvia, ktorý preukázal odvolací senát, nebol žalobkyňou spochybnený. Sporné označenie teda predstavuje iba variant foriem prezentácie prítomných na trhu.

77      Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že sa sporné označenie podstatným spôsobom odlišuje od normy alebo zvyklostí v danom odvetví na trhu, ktorý sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou tvarov balení. Preto druhú a tretiu výhradu treba tiež zamietnuť.

78      Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že jediný žalobný dôvod a tým aj žalobu v celom rozsahu treba zamietnuť.

 O trovách

79      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom EUIPO.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Brasserie St Avold je povinná nahradiť trovy konania.

Collins

Kreuschitz

Steinfatt

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. novembra 2020.

Podpisy


*      Jazyk konania: francúzština.