ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 30. marca 2017 (*)

„EPUZF – Záručná sekcia – EPZF a EPFRV – Výdavky vylúčené z financovania – Nariadenie (ES) č. 1782/2003 – Nariadenie (ES) č. 796/2004 – Režim podpory na plochu – Pojem trvalé pasienky – Povinnosť odôvodnenia – Proporcionalita – Paušálna finančná oprava – Odpočítanie predchádzajúcej opravy“

Vo veci T‑112/15,

Helénska republika, v zastúpení: pôvodne I. Chalkias, G. Kanellopoulos, E. Leftheriotou a A. Vasilopoulou, neskôr M. Kanellopoulos, Leftheriotou a Vasilopoulou, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne D. Triantafyllou a A. Marcoulli, neskôr Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh, založený na článku 263 ZFEÚ, na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2014/950/EÚ z 19. decembra 2014, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 369, 2014, s. 71),

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kănčeva a N. Półtorak (spravodajkyňa),

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 15. septembra 2016,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Komisia Európskych spoločenstiev vykonala v období od 26. do 29. septembra 2008 vyšetrovania AA/2008/012/GR a od 23. do 27. februára 2009 vyšetrovania AA/2009/031/GR, ktoré sa týkali výdavkov vynaložených Helénskou republikou z dôvodu podpory na plochu a opatrení na rozvoj vidieka v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), ako aj v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

2        Komisia listami z 21. novembra 2008 a 13. mája 2009 zaslala Helénskej republike svoje pripomienky. Helénska republika na ne odpovedala 21. januára 2009 a 13. júla 2009.

3        Dňa 8. apríla 2010 sa v Bruseli uskutočnilo bilaterálne stretnutie. Komisia 2. júna 2010 oznámila Helénskej republike svoje závery, na ktoré Helénska republika odpovedala 2. augusta 2010.

4        Komisia listom z 31. mája 2013 oznámila Helénskej republike, že naďalej trvá na svojom stanovisku, pokiaľ ide o čistú sumu vo výške 104 758 550,31 eura, ktorej zaplatenie zamýšľa uložiť Helénskej republike, a o dôvody vykonaných opráv.

5        Helénska republika sa listom z 11. júla 2013 obrátila na zmierovací orgán, v ktorom namietala najmä proti výške navrhovaných opráv.

6        Zmierovací orgán vo svojom stanovisku z 31. januára 2014 napriek tomu, že konštatoval, že sa nepodarilo zmierniť odlišné postoje strán, vyzval tieto strany na ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť zblíženie ich postojov.

7        V dôsledku stanoviska zmierovacieho orgánu prijala Komisia 26. marca 2014 záverečné stanovisko, v ktorom konštatovala nedostatky vo fungovaní identifikačného systému poľnohospodárskych parciel a zemepisných informačných systémov (ďalej len „SIPA‑SIG“) ovplyvňujúce krížové a administratívne kontroly, nedostatky pri kontrolách na mieste, ako aj nesprávne výpočty platieb a sankcií. Komisia navyše zdôraznila opakujúcu sa povahu týchto zistení. Konečná čistá suma opravy stanovenej Helénskej republike bola vo výške 86 007 771,11 eura.

8        Dňa 19. decembra 2014 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie 2014/950/EÚ, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci EPUZF, Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a EPFRV (Ú. v. EÚ L 369, 2014, s. 71, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

9        Komisia napadnutým rozhodnutím voči Helénskej republike uplatnila paušálne opravy za rok žiadosti 2008 v oblasti podpory na plochu v celkovej výške 61 012 096,85 eura, z ktorej odpočítala 2 135 439,32 eura. Komisia tiež uložila opravy za rok žiadosti 2008 v oblasti rozvoja vidieka v celkovej výške 10 504 391,90 eura, z ktorej odpočítala 2 588 231,20 eura. Výška finančných dosahov, ktoré z toho vyplývajú, je 58 876 657,53 eura, resp. 7 916 160,70 eura.

10      Komisia odôvodnila uloženie paušálnych opráv z nasledujúcich dôvodov uvedených v súhrnnej správe priloženej k napadnutému rozhodnutiu (ďalej len „súhrnná správa“):

–        pokiaľ ide o SIPA‑SIG: služby Komisie zastávali názor, že nebol v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 20 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269), v znení zmien a doplnení, konkrétne:

–        boli zistené pochybenia týkajúce sa hraníc referenčných pozemkov a ich maximálnej prípustnej plochy, pričom tieto údaje boli v podstate nepresné; konkrétne boli tieto pochybenia zistené vo vzťahu k plochám využívaným ako pasienky, ktoré sa podľa overení nemohli vždy považovať za plochy, na ktoré možno poskytnúť podporu na základe článku 2 prvého odseku bodov 2 a 2a nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 141, 2004, s. 18; Mim. vyd. 03/044, s. 243), v znení zmien a doplnení; v dôsledku toho neboli poľnohospodári správne informovaní o spôsobilosti pozemkov, ktoré chceli deklarovať; navyše krížové kontroly, ktorých cieľom je zabrániť tomu, aby sa zabránilo neoprávnenému poskytnutiu rovnakej podpory na ten istý pozemok, nie sú presvedčivé okrem prípadov, keď sa vykonali kontroly na mieste, ktoré odhalili nesprávnu polohu pozemkov a ich spôsobilosť,

–        od roku 2009 sa používala nová informácia v SIPA‑SIG pre deklarácie a krížové kontroly; výsledky krížových kontrol sa nemohli použiť na posúdenie rizika pre fond za rok 2008; v roku 2008 totiž poľnohospodári deklarovali svoje pozemky na základe predchádzajúceho SIPA‑SIG; keby systém v roku 2008 fungoval správne, časť týchto pozemkov by bola odmietnutá ako nespôsobilá, pričom podstatnú časť tvorili trvalé pasienky, ktoré grécke orgány považovali za spôsobilé a vo vzťahu ku ktorým Komisia už v predchádzajúcej korešpondencii uviedla ich nespôsobilosť z dôvodu nerešpektovania relevantných zákonných ustanovení,

–        kontroly na mieste v roku žiadosti 2008 nezodpovedali požiadavkám článkov 23 a 30 nariadenia č. 796/2004; konkrétne:

–        pokiaľ ide o pasienky: neexistencia výmery pasienkov bola posúdená ako vzbudzujúca mimoriadne obavy; vo viacerých prípadoch boli spôsobilé plochy pokryté drevnatými rastlinami a iné pozemky boli sčasti pokryté bylinnými rastlinami, takže nespĺňali kritériá trvalých pasienkov článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004; deklarované plochy sa často nachádzali vo vzdialených oblastiach, bez viditeľných hraníc a ťažko prístupných; konštatovalo sa, že inšpektori nevymerali plochy poľnohospodárskych pozemkov v súlade s požiadavkami článku 30 nariadenia č. 796/2004; hoci Helénska republika opakovane uviedla, že napadnuté plochy sa vždy považovali za pasienky bez toho, aby Komisia spochybnila ich spôsobilosť, tieto plochy boli tiež nespôsobilé so zreteľom na pravidlá uplatniteľné pred rokom 2006, pričom generálne riaditeľstvo (GR) pre „poľnohospodárstvo“ tiež kritizovalo ich spôsobilosť (vyšetrovanie AP/2001/06),

–        pokiaľ ide o kontroly na mieste prostredníctvom diaľkového snímania: uplatnený postup nebol v súlade s požiadavkami; v dôsledku toho bola vyplatená podpora na pozemky, ktoré neboli spôsobilé podľa článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 2 nariadenia č. 796/2004,

–        pokiaľ ide o klasické kontroly na mieste: „opätovné premeranie“ odhalilo rozdiely bez preukázania systematického zlyhania vo fungovaní tohto druhu kontroly s výnimkou pasienkov; vzhľadom na zavedenie nového SIPA‑SIG Helénska republika v roku 2008 nevložila do uvedeného systému údaje o pozemkoch podrobených klasickým kontrolám na mieste; v dôsledku toho neexistovalo žiadne grafické zobrazenie umožňujúce odhaliť viacnásobné deklarácie,

–        zistené nedostatky boli pokračujúcim zlyhaním vo fungovaní kľúčových a sekundárnych kontrol a vytvorili riziko pre fond vo vzťahu k podpore na plochu, tieto zistenia sa navyše opakovali,

–        zistené nedostatky sa odrazili na doplnkovej podpore „viazanej“ na plochu.

11      Komisia vzhľadom na zistenia týkajúce sa nedostatkov SIPA‑SIG a kontrol na mieste uplatnila opravy rozdelené podľa tejto klasifikácie:

–        pre poľnohospodárov deklarujúcich iba pasienky bola uložená paušálna oprava vo výške 10 % z dôvodu problematickej situácie v SIPA a kontrolách na mieste, ktoré odhalili zvýšenú mieru pochybení, a teda podstatné nezrovnalosti; hoci je podľa Komisie v súlade s dokumentom č. VI/5330/97 z 23. decembra 1997 nazvaným „Usmernenia na výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov zo záručnej sekcie EPUZF (ďalej len „dokument č. VI/5330/97“) odôvodnená paušálna oprava vo výške 25 %, uplatnenie paušálnej opravy vo výške 10 % sa zdá byť primeranejšie s prihliadnutím na „tampónový efekt“,

–        pre poľnohospodárov deklarujúcich iba pasienky bola uložená paušálna oprava vo výške 2 % s prihliadnutím na „tampónový efekt“, zlepšenie klasických kontrol na mieste a z dôvodu, že v tejto kategórii poľnohospodárov bola miera zistených nezrovnalostí nižšia a že klasické kontroly na mieste tvorili podstatnú časť kontrol,

–        pre doplnkovú podporu viazanú na plochu bola uložená paušálna oprava vo výške 5 % z dôvodu jej negatívneho vplyvu v dôsledku neskorého začatia s kontrolami na mieste a z dôvodu neexistencie „tampónového efektu“,

–        pre všetky opatrenia na rozvoj vidieka založené na ploche sa uložila paušálna oprava vo výške 5 %.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

12      Helénska republika návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. marca 2015 podala túto žalobu.

13      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

14      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd vyzval Komisiu, aby predložila dva dokumenty. Komisia tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote.

15      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 15. septembra 2016. Helénska republika na pojednávaní predložila určité dokumenty, ktoré sa už nachádzali v spise.

16      Helénska republika navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom z financovania Európskou úniou vylučuje určité výdavky vynaložené na podporu na plochu za rok žiadosti 2008 a zodpovedajúce 10 % celkovej sumy výdavkov vynaložených na podporu pasienkom, 5 % celkovej sumy výdavkov vynaložených na doplnkovú viazanú podporu a 5 % celkovej sumy výdavkov vynaložených na rozvoj vidieka.

17      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil Helénskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

18      Na podporu svojej žaloby uvádza Helénska republika tri žalobné dôvody neplatnosti. Prvý žalobný dôvod týkajúci sa paušálnej finančnej opravy vo výške 10 % na podporu na plochu je založený na nesprávnom výklade a chybnom uplatnení článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004, nedostatočnom odôvodnení a porušení zásady proporcionality a prekročení medzí diskrečnej právomoci Komisie. Druhý žalobný dôvod týkajúci sa paušálnej finančnej opravy vo výške 5 % na doplnkovú viazanú podporu je založený na skutkovom omyle, nedostatočnom odôvodnení a porušení zásady proporcionality. Tretí žalobný dôvod týkajúci sa paušálnej finančnej opravy vo výške 5 % uplatniteľnej na druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), venovaný rozvoju vidieka, je založený na nedostatku odôvodnenia, skutkovom omyle a porušení zásady proporcionality.

19      Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry európske poľnohospodárske fondy financujú iba zásahy uskutočnené v súlade s ustanoveniami Únie v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (rozsudok z 27. februára 2013, Poľsko/Komisia, T‑241/10, neuverejnený, EU:T:2013:96, bod 20).

20      Pokiaľ Komisia odmietne pripísať na ťarchu fondov niektoré výdavky z dôvodu porušenia ustanovení práva Únie zo strany členského štátu, nie je povinná preukázať vyčerpávajúcim spôsobom nedostatok kontrol vykonaných vnútroštátnymi správnymi orgánmi alebo nesprávnosť číselných údajov, ale je povinná predložiť dôkazný prostriedok o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré má v súvislosti s týmito kontrolami a číselnými údajmi. Dôvodom zmiernenia dôkazného bremena na strane Komisie je skutočnosť, že je to práve členský štát, ktorý má najlepšie podmienky na zhromažďovanie a overovanie údajov potrebných na zúčtovanie výdavkov z európskych poľnohospodárskych fondov a v dôsledku toho prislúcha tomuto štátu, aby poskytol maximálne podrobný a úplný dôkaz, že kontroly boli vykonané alebo že jeho čísla sú správne, prípadne, že tvrdenia Komisie sú nesprávne (rozsudky z 11. januára 2001, Grécko/Komisia, C‑247/98, EU:C:2001:4, body 7 až 9, a zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 21).

21      Treba teda overiť, či dotknutý členský štát preukázal nepresnosť posúdení Komisie alebo neexistenciu rizika straty či nezrovnalosti v súvislosti s fondmi na základe uplatnenia spoľahlivého a účinného systému kontroly (rozsudok zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 22; pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, C‑300/02, EU:C:2005:103, bod 95).

22      Práve z hľadiska týchto úvah je potrebné preskúmať žalobné dôvody predložené Helénskou republikou na podporu žaloby v rozsahu, v akom je zameraná na tri kategórie paušálnych opráv uplatnených v napadnutom rozhodnutí.

 O žalobnom dôvode týkajúcom sa finančnej opravy vo výške 10 % súvisiacej s podporou na plochu

23      Pokiaľ ide o paušálnu opravu vo výške 10 % týkajúcu sa podpory na plochu, Helénska republika uvádza tri výhrady založené na nesprávnom výklade a uplatnení článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004, v ktorom sa stanovuje definícia pojmu pasienok, na nedostatku odôvodnenia a porušení zásady proporcionality.

 O prvej výhrade založenej na nesprávnom výklade a uplatnení článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004

24      Helénska republika v podstate tvrdí, že definícia pojmu „trvalý pasienok“ uvedená v článku 2 prvom odseku bode 2 nariadenia č. 796/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa plochy pokryté krovím a drevnatými rastlinami, ktoré sú typické pre pasienky tzv. stredomorského rázu.

25      Na úvod treba uviesť, že podľa článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1) Komisia z financovania Úniou vylučuje výdavky, ktoré neboli vynaložené v súlade s pravidlami Únie. Z toho vyplýva, že Komisia je povinná sledovať cieľ normotvorcu v medziach stanovených v dotknutých nariadeniach a že podpora poľnohospodárskych príjmov sa neposkytuje podľa vlastnej úvahy, ale výlučne v súlade s podmienkami uvedenými v uplatniteľnej právnej úprave.

26      V rozsahu, v akom účastníci konania namietajú proti výkladu definície pojmu „trvalé pasienky“, na ktoré možno poskytnúť podporu podľa platnej právnej úpravy, pokiaľ ide o rok žiadosti 2008, treba na úvod určiť relevantné pravidlá týkajúce sa definície pojmu „trvalé pasienky“ a jeho výklad a ďalej preskúmať, či sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia tým, že na základe uskutočnených zistení uložila spornú paušálnu opravu.

27      Po prvé treba uviesť, že na účely určenia nárokov na vyplatenie podpory článok 43 nariadenia č. 1782/2003 v znení účinnom v čase vzniku skutkových okolností stanovoval nárok na platbu na hektár, pričom počet hektárov podľa odseku 2 písm. b) uvedeného článku zahŕňa všetky kŕmne plochy v referenčnom období. Tieto plochy definoval odsek 3 článku 43 nariadenia č. 1782/2003, podľa ktorého je v nich zahrnutá „plocha poľnohospodárskeho podniku dostupná… pre chov zvierat“ s výnimkou najmä budov, lesov, rybníkov a ciest.

28      Podľa článku 44 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 v znení účinnom v čase vzniku skutkových okolností každý platobný nárok viazaný na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, udeľuje právo na vyplatenie podpory. Podľa odseku 2 tohto článku sa za hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, považuje „akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa využíva ako orná pôda a [trvalý] pasienok, okrem plôch, na ktorých… lesy alebo [plochy,] ktoré sú vyčlenené pre nepoľnohospodársku činnosť“.

29      Z toho vyplýva, že systém zavedený nariadením č. 1782/2003 v znení účinnom v čase vzniku skutkových okolností vyhradzuje podporu viazanú na plochu iba pre poľnohospodárske plochy, inými slovami pre akúkoľvek plochu obsahujúcu poľnohospodársku výrobu, aby sa zabránilo tomu, že bude možné na plochy, na ktorých sa v skutočnosti nevykonáva poľnohospodárska aktivita, poskytnúť podporu.

30      Po druhé, trvalý pasienok je podľa článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004 v znení uplatniteľnom v roku 2008 definovaný ako „pôda využívaná na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktoré nie sú zahrnuté do rotácie podniku už päť alebo viac rokov…“.

31      Okrem toho článok 2 prvého odseku bodu 2a nariadenia č. 796/2004 v znení účinnom v čase vzniku skutkových okolností definuje „trávy alebo iné bylinné krmoviny“ ako „všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členských štátoch (aj nevyužívaných na spásanie zvieratami)…“.

32      Navyše podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 v znení účinnom v čase vzniku skutkových okolností „pozemok na ktorom sa nachádzajú stromy sa bude považovať za poľnohospodársky pozemok na účely podporných režimov závislých od plochy v prípade že poľnohospodárske činnosti uvedené v článku 51 nariadenia… č. 1782/2003 alebo, kde je to vhodné produkcia sa môže posudzovať jednoducho ako pozemky bez stromov s takou istou plochou“.

33      Ďalej treba konštatovať, že definícia „trvalý pasienok“ uvedená v článku 2 prvom odseku bode 2 nariadenia č. 796/2004 je výslovne uvedená tak, že „trvalý pasienok“ je pôda využívaná na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín.

34      Hoci teda rastliny iné než tráva a iné bylinné krmoviny nie sú z tejto definície výslovne vylúčené, rozlišuje táto definícia implicitne medzi trávami a bylinnými krmovinami na jednej strane a akýmikoľvek a netrávnatými rastlinami, ako sú drevnaté rastliny, na druhej strane. Z formulácie „pestovanie tráv a iných bylinných krmovín“ totiž vyplýva, že vzhľadom na uvedenú definíciu možno podporu poskytnúť v zásade iba na trávy a bylinné krmoviny.

35      Pokiaľ teda ide o podporu na pasienky, kritériom vyplývajúcim z nariadenia č. 796/2004 na zabezpečenie, aby sa neposkytla podpora na plochy, na ktorých sa nevykonáva poľnohospodárska činnosť, bol druh vegetácie nachádzajúcej sa na predmetnej ploche. Prevaha rastlín, ktoré nie sú bylinnými rastlinami, totiž v prípade pasienkov slúži ako indícia v prospech zanechania poľnohospodárskej činnosti na predmetných plochách. Cieľom obmedzenia definície pojmu „trvalý pasienok“ iba na plochy pokryté trávou a bylinnými krmovinami, pričom tieto posledné uvedené slúžia ako prírodné krmivo, je zabrániť riziku poskytnutia podpory na plochy, ktoré sa využívajú na nepoľnohospodárske činnosti a nie skutočne na chov zvierat. Dreviny (stromy a krovie) možno nanajvýš tolerovať v rozsahu, v akom neobmedzujú vývoj bylinných krmovín, a tým skutočné využívanie pozemkov ako pasienkov.

36      V dôsledku toho tak zo znenia článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004, ako aj z jeho cieľov a kontextu vyplýva, že pojem „trvalý pasienok“ sa má vykladať v tom zmysle, že lesy a pozemky pokryté drevnatými rastlinami sú v zásade vylúčené z poskytnutia podpory.

37      Zo spisu ďalej vyplýva, že Joint Research Center (JRC) Komisie uverejňuje príručku určenú členským štátom na poskytnutie usmernení o čo najlepšom dodržiavaní účinných zákonných ustanovení týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

38      Podľa znenia príručky uplatneného v roku 2008 a predloženého Komisiou ako odpoveď na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania:

„Služby Komisie zastávajú názor, že ,lesy‘ sa majú vykladať ako plochy v rámci poľnohospodárskeho pozemku pokryté stromami (vrátane krovia atď.), ktoré bránia porastu pod stromami vhodnému na spásanie; podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 treba zalesnené plochy v rámci poľnohospodárskeho pozemku s hustotou porastu vyššou než 50 stromov na hektár vo všeobecnosti považovať za nespôsobilé; výnimky vopred odôvodnené členskými štátmi možno prijať pre druhy stromov v rámci miešaného porastu, ako sú sady, a z ekologických/environmentálnych dôvodov;… pokiaľ ide o krovie, horniny atď., podmienky, za ktorých možno tieto prvky považovať za súčasť poľnohospodárskeho pozemku sa majú definovať na základe zvyčajných noriem členského štátu alebo dotknutého regiónu“.

39      Z výňatku uvedenej príručky vyplýva, že obmedzený počet stromov, nižší než 50 kusov na hektár nevylučuje poskytnutie podpory na poľnohospodárske pozemky v rozsahu, v akom taký marginálny výskyt nebráni ich skutočnému poľnohospodárskemu využitiu. Podľa príručky je tiež možné stanoviť ďalšie výnimky z vylúčenia stromov a iných drevnatých rastlín pod podmienkou, že sa vopred vymedzia a odôvodnia.

40      Treba tiež uviesť, že pokiaľ ide o paušálnu opravu uplatnenú na podporu týkajúcu sa pasienkov, Komisia v prejednávanej veci svoje rozhodnutie založila na nasledujúcich zisteniach. Komisia v prvom liste z 21. novembra 2008, ktorý zaslala Helénskej republike, uviedla, že kontroly na mieste uskutočnené v rámci predmetných vyšetrovaní preukázali, že určité plochy, na ktoré bola poskytnutá podpora, nespĺňali kritériá na jej poskytnutie stanovené v článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a v článku 2 nariadenia č. 796/2004. Komisia spomenula tieto príklady:

–        642‑526‑7231‑031B: z 18 deklarovaných/akceptovaných hektárov možno iba na 10 % poskytnúť podporu; pozemok nebolo možné tak, ako bol zakreslený na mape, lokalizovať na obecných pasienkoch,

–        665‑522‑0095‑039B: 35 deklarovaných/akceptovaných hektárov; časť pozemku deklarovaného poľnohospodárom bol piesočnatý morský breh s minimom rastlín, čiastočne slúžiaci ako testovacia trať; grécke orgány akceptovali plochu ako pasienok, pretože zvieratá ňou prechádzali, čo však nemožno považovať za prijateľné kritérium,

–        585‑559‑2915‑001B: deklarované/akceptované pre 3,1 hektára; celý pozemok mal rozlohu 38,4 hektára, z ktorých obec 37,7 považovala za pasienky, na ktoré možno poskytnúť podporu; pozemok ako obecný pasienok nebolo možné lokalizovať; na fotografii poskytnutej ku koncu misie bola prinajmenšom polovica celého pozemku pokrytá hustým krovím alebo lesom,

–        522‑528‑2317‑401B: deklarované/akceptované pre 20 hektárov; celý pozemok mal rozlohu 33,69 hektára, z ktorých obec 32,75 považovala za pasienky, na ktoré možno poskytnúť podporu; celý pozemok bol pokrytý stromami a bol v skutočnosti lesom; orgány tvrdili, že zvieratá sa naň môžu dostať; v novom SIPA‑SIG sa celok na základe ortometrie považuje za les,

–        513‑526‑3201‑401B:deklarované/akceptované pre 7 hektárov; celý pozemok mal rozlohu 9,3 hektára, z ktorých obec 8,8 považovala za pasienky, na ktoré možno poskytnúť podporu; celok bol v skutočnosti horským svahom, ktorý z 80 % pokrývalo krovie a husté stromy; v novom SIPA‑SIG sa celok na základe ortometrie považuje za taký, na ktorý možno vo výške 100 % poskytnúť podporu, čo bolo považované za nesprávne; vedľa celku sa nachádza pastvina a poľnohospodár uviedol, že svoje zvieratá necháva pásť na skutočnom pasienku mimo tohto celku,

–        512‑526‑9460‑402B: deklarované/akceptované pre 18 hektárov; celý pozemok mal rozlohu 42 hektárov, z ktorých obec 41,2 považovala za pasienky, na ktoré možno poskytnúť podporu; celok sa nachádza na strmom svahu pokrytom stromami/krovím a krami; v novom SIPA‑SIG sa celok na základe ortometrie považuje za les.

41      Z posledných výmen písomností medzi Komisiou a Helénskou republikou vyplýva, že grécke orgány nedokázali odôvodniť nedostatky zistené Komisiou. V dôsledku toho Komisia v súhrnnej správe konštatovala, že „pre poľnohospodárov deklarujúcich iba pasienky, situácia odhaľovala zvýšenú mieru pochybenia a teda podstatné nezrovnalosti“. Súhrnná správa okrem iného uvádza, že vo viacerých prípadoch pozemky, na ktoré možno poskytnúť podporu, neboli pokryté bylinnými rastlinami, ale drevnatými rastlinami, a niekedy časti pozemkov pokryté bylinnými rastlinami v dôsledku toho nespĺňali kritériá trvalých pasienkov vyplývajúce z článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004. Navyše podľa súhrnnej správy bolo bežné, že deklarované plochy sa nachádzajú na vzdialených miestach (verejných/obecných), ktoré neboli vždy zreteľne vytýčené a ľahko prístupné. Konštatovalo sa teda, že inšpektori nevymerali plochy poľnohospodárskych pozemkov deklarovaných v súlade s článkom 30 nariadenia č. 796/2004, pretože niekedy bol uvedený iba jeden referenčný bod bez ďalšieho skutočného určenia polohy plochy.

42      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že nezrovnalosti zistené službami Komisie mohli byť preukázaním vážnych a odôvodnených pochybností podľa judikatúry citovanej v bode 20 vyššie, ktoré má Komisia vo vzťahu k podpore vyplatenej na pasienky.

43      Helénska republika nepredložila žiadny dôkaz o nepresnosti posúdení Komisie, ktorý by umožnil spochybniť rozhodnutie o uložení paušálnej opravy uplatniteľnej na trvalé pasienky podľa judikatúry citovanej v bode 21 vyššie.

44      Helénska republika totiž v podstate tvrdí, že je nelogické a nedôvodné vylúčiť pasienky „stredomorského rázu“ z podpory SPP, a na podporu svojho tvrdenia uvádza niekoľko argumentov s cieľom preukázať, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že uložila spornú paušálnu opravu na plochy pokryté drevnatými rastlinami slúžiacimi ako tradičné krmivo pre zvieratá stredomorskej oblasti, na ktoré by sa mala ako na pasienky poskytnúť podpora.

45      Je potrebné uviesť, že Helénska republika touto výhradou nezamýšľa napadnúť zákonnosť definície pojmu „trvalý pasienok“ obsiahnutej v článku 2 prvom odseku bode 2 nariadenia č. 796/2004.

46      Helénska republika navyše po prvé tvrdí, že cieľom SPP bolo vždy podporovať pasienky stredomorského rázu, ktoré sa rozliehajú na podstatnej časti gréckeho, francúzskeho, talianskeho, španielskeho a portugalského územia. Podľa Helénskej republiky by vylúčenie stredomorských pasienkov z definície „trvalých pasienkov“ navyše bolo v rozpore s ustanoveniami Únie v oblasti ochrany životného prostredia.

47      V tejto súvislosti treba konštatovať, že Helénska republika sa obmedzuje na abstraktné tvrdenie, že cieľom SPP bolo vždy ponúknuť podporu trvalých pasienkov stredomorského rázu, pričom v tomto ohľade abstraktne odkázala na rozsudok zo 6. novembra 2014, Grécko/Komisia (T‑632/11, neuverejnený, EU:T:2014:934), ale neuviedla vysvetlenia v súvislosti s jeho relevantnosťou.

48      Pokiaľ ide o údajný cieľ SPP, ktorým je podpora trvalých pasienkov stredomorského rázu, treba na úvod uviesť, že taký cieľ nie je ani uvedený v cieľoch SPP uvedených v článku 39 ZFEÚ, ani nevyplýva z ustanovení nariadenia č. 1782/2003, ktoré vo svojom odôvodnení 4 iba stanovuje, že „z dôvodu pozitívneho vplyvu trvalých pasienkov na životné prostredie treba prijať opatrenia podporujúce zachovanie súčasných trvalých pasienkov, aby sa zabránilo ich všeobecne rozšírenej premene na ornú pôdu“.

49      Navyše treba konštatovať, že v rozsahu, v akom Helénska republika tvrdí, že napadnuté rozhodnutie musí byť v súlade s ustanoveniami Únie v oblasti ochrany životného prostredia, neuvádza údajne porušené ustanovenia.

50      Helénska republika po druhé tvrdí, že v krajinách Stredomoria pojem „trvalé pasienky“ odkazuje na plochy pokryté prírodnou vegetáciou, drevnatou alebo krovinatou, určené na spásanie poľnohospodárskymi zvieratami. Helénska republika tiež uvádza opakované požiadavky chovateľov z Južnej Európy týkajúce sa uznania spôsobilosti pasienkov stredomorského rázu na poskytnutie podpory podľa SPP bez ohľadu na vegetáciu, ktorá sa na nich vyskytuje.

51      Na úvod treba uviesť, že Helénska republika sa nemôže platne odvolávať na údajne vnútroštátny pojem pasienky, ktorý pripúšťa plochy s prevažným pokrytím drevnatým rastlinným porastom ako zdroj krmiva, keďže je podľa definície Únie účinnej v čase vzniku skutkových okolností prípustný iba marginálny výskyt drevnatých rastlín (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2012, Grécko/Komisia, T‑86/08, EU:T:2012:345, bod 68).

52      Helénska republika sa na podporu svojho tvrdenia založeného na opakovanej požiadavke týkajúcej sa uznania spôsobilosti pasienkov stredomorského rázu na poskytnutie podpory podľa SPP uspokojila s odkazom na niekoľko príloh, z ktorých najstaršia je z roku 2011, bez toho, aby vysvetlila či označila ich relevantné časti.

53      Z článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku vyplýva, že právne a skutkové okolnosti, na ktorých sa zakladá žaloba, sa musia vyskytnúť v texte samotnej žaloby aspoň vo forme zhrnutia a že nestačí, ak sa bude žaloba na predmetné okolnosti uvedené v jej prílohe iba odvolávať. Všeobecnému súdu neprináleží, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody, ktoré by mohol považovať za tvoriace základ právneho prostriedku, keďže tieto prílohy majú čisto dôkaznú a pomocnú funkciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, body 94, 97 a 100). Z toho vyplýva, že všeobecný odkaz na prílohy, ktorých sa dovoláva Helénska republika, treba odmietnuť ako neprípustný.

54      Treba však uviesť, že práce na reforme SPP 2014 – 2020 začali v apríli 2010 začatím verejnej diskusie o budúcnosti SPP, jej cieľoch a zásadách. Komisia ďalej v októbri 2011 predložila súbor legislatívnych návrhov, ktoré viedli k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608). Uvedené nariadenie rozšírilo definíciu pojmu „trvalý pasienok“ na plochy pokryté drevnatými rastlinami. Na základe obsahu dokumentov, na ktoré sa pokúša odvolávať Helénska republika, možno dospieť k záveru, že boli vypracované a uverejnené v rámci kampane, ktorej cieľom bolo ovplyvniť vôľu normotvorcu v súvislosti so sporným ustanovením týkajúcim sa trvalých pasienkov. Aj za predpokladu, že prílohy uvedené Helénskou republikou môžu byť relevantné v rámci námietky zákonnosti, ktorá v prejednávanej veci nebola vznesená, nariadenia č. 796/2004, pokiaľ toto nariadenie z definície trvalých pasienkov vylučuje pasienky stredomorského rázu, nie sú však relevantné na poskytnutie základu pre rozšírený výklad ustanovenia sporného v prejednávanej veci.

55      Helénska republika po tretie tvrdí, že sporné plochy vždy slúžili ako pasienky bez toho, aby Komisia napadla ich spôsobilosť poskytnúť na ne podporu.

56      V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia nie je povinná na účet európskych poľnohospodárskych fondov prevziať výdavky členského štátu na základe objektívne nesprávneho uplatnenia, ktoré je však založené na výklade práva Únie prijatom v dobrej viere, okrem prípadov, že nesprávny výklad práva Únie možno pripísať inštitúcii Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2009, Španielsko/Komisia, T‑369/05, neuverejnený, EU:T:2009:213, bod 67).

57      Treba konštatovať, že Helénska republika nepredložila žiadny dôkaz umožňujúci dospieť k záveru, že v roku 2008 bol jej výklad pojmu pasienky pripísateľný správaniu Komisie. Obmedzuje sa na opätovné potvrdenie tvrdenia napadnutého Komisiou, týkajúceho sa napadnutia spôsobilosti poskytnúť podporu na tradične spásané plochy, pričom toto tvrdenie už uviedla v konaní pred podaním žaloby bez toho, aby predložila dôkazy na jeho podporu. V tejto súvislosti zo súhrnnej správy vyplýva, že podľa pravidiel účinných pred rokom 2006 sa tieto plochy považovali za nespôsobilé na poskytnutie podpory a že Komisia napadla ich spôsobilosť. V dôsledku toho treba toto tvrdenie zamietnuť.

58      Helénska republika po štvrté tvrdí, že výklad sporného pojmu, ktorý uvádza, je na jednej strane podporený odporúčaniami Komisie, ktoré v roku 2012 slúžili ako základ pre vypracovanie gréckeho akčného plánu týkajúceho sa spôsobilosti pasienkov na získanie podpory prostredníctvom fotointerpretácie satelitných snímok poľnohospodárskych pozemkov, a na druhej strane prostredníctvom zmeny predmetnej definície vykonanej nariadením č. 1307/2013.

59      Pokiaľ ide o zmenu definície „trvalých pasienkov“ vykonanú nariadením č. 1307/2013, treba konštatovať, že Helénska republika sa svojím tvrdením dovoláva neskoršej právnej úpravy na podporu svojho výkladu právnej úpravy uplatniteľnej v prejednávanej veci.

60      Je nesporné, že relevantné ustanovenia nového nariadenia č. 1307/2013 sú uplatniteľné od 1. januára 2015, pričom nie je stanovené žiadne retroaktívne uplatnenie. Treba konštatovať, že so zreteľom na skutočnosť, že normotvorcovi Únie, ktorý má pri výkone svojej právomoci široký priestor na voľnú úvahu, prislúcha hodnotiť situáciu a prípadne rozhodnúť o potrebe zmeniť platné ustanovenia, pričom z jedinej poslednej zmeny spornej definície nevyplýva, že článok 2 prvý odsek bod 2 nariadenia č. 796/2004 sa má vykladať v zmysle vykonanej zmeny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, T‑351/02, EU:T:2006:104, bod 112). Táto výhrada musí byť teda zamietnutá ako nedôvodná.

61      Pokiaľ ide o odporúčania a akčný plán z roku 2012, z výňatku uvedených odporúčaní predložených Helénskou republikou vyplýva, že pokiaľ je počet stromov na hektár pasienku nižší než 50, považuje sa celý pozemok výlučne za pasienok. Pokiaľ je naopak počet stromov na hektár referenčného pozemku vyšší než 50, celý pozemok sa potom nepovažuje za pasienok. V súvislosti s pozemkami s výskytom roztrúsených kríkov bola stanovená táto klasifikácia:

–        pokiaľ bola plocha spôsobilá byť pasienkom posúdená prostredníctvom fotointerpretácie v rozsahu 0 % až 25 %, treba 0 % celkovej plochy považovať za spôsobilú plochu,

–        pokiaľ bola plocha spôsobilá byť pasienkom posúdená prostredníctvom fotointerpretácie v rozsahu 25 % až 50 %, treba 37,5 % celkovej plochy považovať za spôsobilú plochu,

–        pokiaľ bola plocha spôsobilá byť pasienkom posúdená prostredníctvom fotointerpretácie v rozsahu 50 % až 75 %, treba 62,5 % celkovej plochy považovať za spôsobilú plochu,

–        pokiaľ bola plocha spôsobilá byť pasienkom posúdená prostredníctvom fotointerpretácie v rozsahu 75 % až 100 %, treba 100 % celkovej plochy považovať za spôsobilú plochu.

62      Uvedené odporúčania boli založené na príručke uverejnenej JRC v znení uplatnenom v roku 2012, ktorá je určená členským štátom na poskytnutie usmernení o čo najlepšom dodržiavaní účinných zákonných ustanovení týkajúcich sa SPP (pozri body 37 až 39 vyššie). Podľa výňatku z tejto príručky, pripojeného k vyššie uvedeným odporúčaniam a totožného so znením účinným v roku 2008:

„Komisia zastáva názor, že ,lesy‘ sa majú vykladať ako plochy v rámci poľnohospodárskeho pozemku pokryté stromami (vrátane krovia atď.), ktoré bránia porastu pod stromami vhodnému na spásanie; pokiaľ ide o zalesnené plochy, služby Komisie zastávajú názor, že v dôsledku toho treba plochy v rámci poľnohospodárskeho pozemku s hustotou porastu vyššou než 50 stromov na hektár vo všeobecnosti považovať za nespôsobilé; výnimky vopred odôvodnené členskými štátmi možno prijať pre druhy stromov v rámci miešaného porastu, ako sú sady, a z ekologických/environmentálnych dôvodov; pokiaľ ide o krovie, horniny atď., podmienky, za ktorých možno tieto prvky považovať za súčasť poľnohospodárskeho pozemku sa majú definovať na základe zvyčajných noriem členského štátu alebo dotknutého regiónu“.

63      Na rozdiel od znenia účinného v roku 2008 spresňovalo znenie z roku 2012, že na účely posúdenia, či plochu možno považovať za trvalý pasienok, môžu členské štáty použiť redukčný koeficient v jednej z týchto foriem: „– systém pro rata…“.

64      Zo spisu a informácií, ktoré Komisia predložila na pojednávaní, vyplýva, že akčný plán založený na odporúčaniach Komisie, na ktorý odkazuje Helénska republika, sa vypracoval v priebehu roka 2012 so zreteľom na nadobudnutie účinnosti nariadenia č. 1307/2013, ktoré zmenilo definíciu pojmu „trvalý pasienok“. Zo spisu však vôbec nevyplýva, že uvedený akčný plán a odporúčania, na ktorých je založený, sa uplatňujú pred rokom vypracovania plánu, teda pred rokom 2012. Z toho vyplýva, že aj za predpokladu, že akčný plán a uvedené odporúčania umožňujú podoprieť širší výklad pojmu pasienky prístupné poskytnutiu podpory na plochy pokryté drevnatými rastlinami v počte vyššom než 50 stromov na hektár, Helénska republika sa nemôže odvolávať na vypracovanie tohto akčného plánu a týchto odporúčaní na účely napadnutia uloženia spornej paušálnej opravy založenej na zisteniach uskutočnených pre rok žiadosti 2008.

65      V dôsledku toho treba konštatovať, že Helénskej republike sa nepodarilo preukázať nepresnosť posúdení Komisie.

66      Napokon treba subsidiárne konštatovať, že so zreteľom na nedostatky zistené pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa pasienkov a vo fungovaní systému kontrol SIPA‑SIG, uvedené v bodoch 40 a 41 vyššie, by boli sporné plochy nespôsobilé na poskytnutie podpory, aj keby bola uplatnená definícia v súlade so znením článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004 alebo keby Komisia uplatnila výklad vyplývajúci z akčného plánu z roku 2012, či dokonca výklad prijatý v nariadení č. 1307/2013.

67      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť prvú výhradu Helénskej republiky založenú na nesprávnom výklade definície pojmu „trvalý pasienok“ obsiahnutej v článku 2 prvom odseku bode 2 nariadenia č. 796/2004.

 O druhej výhrade založenej na nedostatku odôvodnenia

68      Helénska republika tvrdí, že Komisia nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že odmietla zohľadniť dôkazy, ktoré Helénska republika uviedla na podporu výhrady založenej na nesprávnom výklade a uplatnení definície pojmu pasienok chápanom v širšom kontexte cieľov SPP.

69      Na úvod treba poznamenať, že ani z jednej skutočnosti nevyplýva, že by Komisia poskytla Helénskej republike príležitosť domnievať sa, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

70      Navyše treba pripomenúť, že pri povinnosti odôvodnenia ide o podstatnú formálnu požiadavku, ktorú je potrebné odlišovať od otázky presvedčivosti, prípadne obsahovej správnosti odôvodnenia, ktoré vedú k vecnej správnosti sporného právneho aktu. Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznačne uvádzať úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom, ktorý umožňuje dotknutým osobám spoznať zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať svoje preskúmanie (rozsudok z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C‑159/01, EU:C:2004:246, bod 65).

71      Rozhodnutia Komisie týkajúce sa zúčtovania výdavkov fondu sa prijímajú na základe súhrnnej správy, ako aj korešpondencie medzi Komisiou a dotknutým členským štátom (rozsudok zo 14. marca 2002, Holandsko/Komisia, C‑132/99, EU:C:2002:168, bod 39). Za týchto podmienok odôvodnenie rozhodnutia odmietajúceho na jeho úkor prevziať časť deklarovaných výdavkov je potrebné považovať za dostatočné, ak členský štát, ktorému je rozhodnutie určené, bol úzko zapojený do rozhodovacieho procesu a vedel o dôvodoch, prečo Komisia dospela k záveru, že nebolo potrebné účtovať spornú sumu fondu (rozsudky z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, C‑263/98, EU:C:2001:455, bod 98, a zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 94).

72      V prejednávanej veci zo spisových materiálov vyplýva, že Helénska republika bola zapojená do procesu vypracovania napadnutého rozhodnutia a že otázka nespôsobilosti deklarovaných plôch z dôvodu nesúladu s definíciou pojmu „trvalý pasienok“ v článku 2 prvom odseku bode 2 nariadenia č. 796/2004 bola výslovne vznesená v pôvodnej korešpondencii, v rámci zmierovacieho konania a v konečnej pozícií prijatej Komisiou, ako to vyplýva z výmeny písomností medzi Komisiou a Helénskou republikou, zo stanoviska zmierovacieho orgánu a súhrnnej správy.

73      Z listov Komisie z 21. novembra 2008 a 31. mája 2013, ako aj zo stanoviska zmierovacieho orgánu a súhrnnej správy priloženej k napadnutému rozhodnutiu, teda jednoznačne vyplýva, že Helénska republika vedela o nezrovnalostiach, ktoré boli dôvodom uložených opráv. Služby Komisie totiž výslovne odmietli spôsob, akým grécke orgány určili plochy pasienkov, na ktoré možno poskytnúť podporu, tým, že sa opreli o príklady nezrovnalostí, ako aj konštatovali a uviedli nedostatky vo fungovaní SIPA‑SIG a v kontrolách na mieste.

74      Komisia napokon v súhrnnej správe dospela k tomuto záveru:

„Pre poľnohospodárov deklarujúcich iba pasienky, situácia odhaľovala zvýšenú mieru pochybení a teda podstatné nezrovnalosti; v dôsledku toho je podľa ustanovení dokumentu č. VI/5330/97, strany 11 a 12, odôvodnená oprava vo výške 25 %; so zreteľom na skutočnosť, že viacerí poľnohospodári majú viac pôdy než nárokov („tampónový efekt“) [iba časť trvalých pasienkov, ktoré boli deklarované, sa používa na uplatnenie platobných nárokov] sa uplatnenie paušálnej opravy vo výške 10 % javí ako primeranejšie.“

75      Z toho vyplýva, že Helénska republika bola úzko zapojená do procesu vypracovania sporného rozhodnutia a poznala dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že z fondu nemôže byť uhradená sporná suma a že Komisia v priebehu konania výslovne uviedla dôvody uloženia paušálnej opravy vo výške 10 % z podpory poskytnutej Helénskej republike v roku 2008 ako podpory na plochu týkajúcej sa trvalých pasienkov.

76      Z predchádzajúcich konštatovaní vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je odôvodnené v súlade s požiadavkami článku 296 ZFEÚ. Táto výhrada teda musí byť zamietnutá.

 O tretej výhrade založenej na porušení zásady proporcionality

77      Helénska republika v podstate tvrdí, že sadzba opravy vo výške 10 % uložená v napadnutom rozhodnutí je neprimeraná a nemala by byť vyššia než 5 %.

78      Podľa judikatúry oprava vydaná Komisiou v súlade s usmerneniami, ktoré v tejto oblasti prijala, má zabrániť výdavkom účtovaným na ťarchu fondov, ktoré neslúžili na financovanie cieľa sledovaného predmetnou právnou úpravou Únie, a nie je sankciou (pozri rozsudok z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, T‑214/07, neuverejnený, EU:T:2011:130, bod 136 a citovanú judikatúru). V judikatúre je teda uznané, že paušálne sadzby uvedené v usmerneniach súčasne umožňujú rešpektovať právo Únie a riadnu správu zdrojov Únie, ako aj zabrániť tomu, aby Komisia svoju diskrečnú právomoc vykonávala tak, že členským štátom uloží prehnané a neprimerané opravy (rozsudok z 10. septembra 2008, Taliansko/Komisia, T‑181/06, neuverejnený, EU:T:2008:331, bod 234).

79      Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o výšku finančnej opravy, Komisia môže zájsť až tak ďaleko, že odmietne uhradiť z európskeho poľnohospodárskeho fondu všetky vynaložené výdavky, ak zistí, že neexistujú dostatočné kontrolné mechanizmy (rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, T‑33/07, neuverejnený, EU:T:2009:195, bod 140). Komisia však musí rešpektovať zásadu proporcionality, ktorá vyžaduje, aby akty inštitúcií neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (rozsudky zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, EU:C:1984:183, bod 25, a z 19. júna 1997, Air Inter/Komisia, T‑260/94, EU:T:1997:89, bod 144).

80      Podľa ustálenej judikatúry prináleží Komisii preukázať existenciu porušenia pravidiel Únie, a len čo je toto porušenie dokázané, prináleží členskému štátu, aby prípadne preukázal, že Komisia sa dopustila omylu, pokiaľ ide o z toho vyplývajúce finančné dôsledky (rozsudky zo 14. februára 2008, Španielsko/Komisia, T‑266/04, neuverejnený, EU:T:2008:37, bod 105, a z 5. júla 2012, Grécko/Komisia, T‑86/08, EU:T:2012:345, bod 196).

81      Pokiaľ ide o druh opravy uplatnenej v prejednávanej veci, je potrebné pripomenúť, že so zreteľom na usmernenia Komisie uvedené v dokumente č. VI/5330/97, ak nie je možné presne vyčísliť škodu, ktorá vznikla Únii, môže Komisia uvažovať o paušálnej oprave (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 2003, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑346/00, EU:C:2003:474, bod 53).

82      Pokiaľ podľa dokumentu č. VI/5330/97 vykonanie systému kontroly vôbec neexistuje alebo je značne nedostatočné a existujú nepriame dôkazy o veľmi častých nezrovnalostiach a nedbanlivosti v boji proti nedovoleným alebo podvodným praktikám, treba uplatniť opravu vo výške 25 % výdavkov v rozsahu, v akom existuje riziko mimoriadne veľkých strát pre fond.

83      Ak jedna alebo viacero kľúčových kontrol nebolo vykonaných alebo sú vykonávané zle alebo tak zriedka, že nepostačujú na zistenie prípustnosti žiadosti alebo predchádzanie nezrovnalostiam, je namieste uplatniť úpravu až do výšky 10 %, pokiaľ existuje zvýšené riziko značných strát pre európsky poľnohospodársky fond.

84      Pokiaľ ide o nedostatky zistené Komisiou, treba na úvod poznamenať, že Helénska republika nenapáda ich existenciu, ale sa obmedzuje na namietanie proti rozsahu uloženej opravy, a to vo výške 10 %.

85      V prejednávanej veci je nesporné, že nešlo o úplnú absenciu vykonania systému kontroly. V súlade s kritériami uvedenými v bode 82 vyššie treba teda overiť, či sa Komisia mohla správne domnievať, že so zreteľom na zistené nedostatky bolo vykonanie systému kontroly značne nedostatočné.

86      Zo súhrnnej správy vyplýva, že Komisia konštatovala medzery v SIPA‑SIG, ktoré znamenali vecné nepresnosti, pokiaľ ide o hranice a maximálne prípustné plochy referenčných pozemkov. V dôsledku toho krížové kontroly, ktorých cieľom je zabrániť tomu, aby sa zabránilo neoprávnenému poskytnutiu rovnakej podpory na ten istý pozemok, nie sú presvedčivé okrem prípadov, keď došlo ku kontrolám na mieste, ktoré odhalili nesprávnu polohu pozemkov a ich nespôsobilosť.

87      Presnejšie, Komisia zistila výrazné ťažkosti týkajúce sa plôch deklarovaných ako trvalé pasienky, ktoré Helénska republika považovala za spôsobilé, ktoré však Komisia opakovane odmietla z dôvodu rozporu s relevantnými ustanoveniami.

88      Účastníci konania sa rozchádzajú vo svojom posúdení, pokiaľ ide o spôsob určenia „pasienkov, na ktoré možno poskytnúť podporu“. Z analýzy uskutočnenej v rámci prvej výhrady tohto žalobného dôvodu však vyplýva, že bez ohľadu na rozsah definície pojmu „trvalý pasienok“ uplatnenej v prejednávanej veci by zistené nezrovnalosti viedli Komisiu predsa len k tomu, že by uložila uplatnenú paušálnu opravu.

89      Komisia v súhrnnej správe konkrétnejšie uviedla, že v dôsledku aktualizácie SIPA‑SIG bola časť plôch deklarovaných v roku 2008 odstránená zo systému od roku 2009. Keby SIPA‑SIG v roku 2008 správne fungoval, nepovažovala by sa teda táto časť plôch za spôsobilú. Táto medzera sa týkala veľkého podielu plôch, ktoré sa na základe nesprávnej definície nesprávne považovali za spôsobilé byť trvalými pasienkami.

90      Komisia okrem toho v roku 2008 konštatovala, že SIPA‑SIG nefungoval správne v rozsahu, v akom vzhľadom na zavedenie nového SIPA‑SIG v roku 2009 Helénska republika do uvedeného systému nevložila údaje o pozemkoch podrobených klasickým kontrolám na mieste. V dôsledku toho neexistovalo žiadne grafické zobrazenie umožňujúce odhaliť viacnásobné deklarácie. Podľa pravidiel práva Únie týkajúcich sa fondov prislúcha členským štátom vytvoriť účinný systém kontroly a dozoru. Takáto požiadavka znamená, že hranice referenčných pozemkov a ich maximálna plocha prístupná podpore budú definované presne. Tieto informácie sú totiž podstatné na to, aby sa zabezpečila spoľahlivosť administratívnych krížových kontrol, aby sa mohli vykonať kontroly na mieste a aby poľnohospodári mali správne informácie, ktoré im umožňujú podať správne deklarácie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, Bulharsko/Komisia, T‑335/11, neuverejnený, EU:T:2013:262, bod 29).

91      Komisia ďalej v súvislosti s kontrolami na mieste v súhrnnej správe konštatovala, že tieto kontroly neboli vykonané v súlade s normami účinnými v roku 2008.

92      Pokiaľ ide o kvalitu kontrol na mieste, Komisia po prvé konštatovala, že neexistencia výmery pasienkov vzbudzovala mimoriadne obavy. Totiž okrem nesúladu plôch s definíciou pojmu „trvalý pasienok“ vyplývajúcou z článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004, sa deklarované plochy často nachádzali vo vzdialených oblastiach, bez viditeľných hraníc a ťažko prístupných; konštatovalo sa, že inšpektori nevymerali plochy poľnohospodárskych pozemkov deklarovaných v súlade s požiadavkami článku 30 nariadenia č. 796/2004, pretože niekedy bol uvedený iba jeden referenčný bod bez ďalšieho skutočného určenia polohy plochy.

93      Po druhé, pokiaľ ide o kontroly prostredníctvom diaľkového snímania, uplatnený postup nebol v súlade s požiadavkami. Audity totiž ukázali, že kód T‑4 (pozemok pokrytý oblakmi) sa príliš často vzťahoval na pozemky, o ktorých spôsobilosti existovali pochybnosti. Komisia v tejto súvislosti upozornila na technické špecifikácie, podľa ktorých sa tieto kódy nemôžu priradiť pozemkom, o ktorých spôsobilosti existujú po vykonaní počítačovej fotointerpretácie pochybnosti.

94      Komisia po tretie v súvislosti s riadnymi kontrolami na mieste v súhrnnej správe uviedla, že pokiaľ ide o celkový počet pozemkov v roku 2008, údaje, ktoré boli predmetom týchto kontrol, neboli zaznamenané, čo znemožnilo odhalenie viacnásobných deklarácií.

95      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že v súvislosti s výdavkami viazanými na pasienky Komisia zistila medzery v systéme kontroly vedúce k tomu, že grécke orgány umožnili plochám, ktoré nie sú v súlade s platnými pravidlami, získať podporu na plochu pre pasienky. Toto konštatovanie Komisie nemožno spochybniť ani s prihliadnutím na rozšírený výklad znenia článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004. Nakoniec, tieto medzery v systéme kontroly zohľadnené spoločne so všetkými ďalšími medzerami, ktoré Helénska republika zistila a nenapadla, predstavujú značne nedostatočný výkon systému kontroly, ktorý znamená vyššiu mieru pochybení osvedčujúcu všeobecné nezrovnalosti, ktoré pravdepodobne spôsobili mimoriadne veľké straty pre fond (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2005, Grécko/Komisia, C‑175/03, neuverejnený, EU:C:2005:643, bod 79). Komisia však vzala do úvahy nižšie riziko strát pre fond vyplývajúce z „tampónového efektu“, podľa ktorého sa na aktiváciu platobných nárokov zohľadní iba časť deklarovaných plôch.

96      So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, uplatniť na tieto výdavky paušálnu opravu vo výške 10 %.

97      Žiadny argument Helénskej republiky tento záver nespochybňuje.

98      Helénska republika po prvé odkazuje na zlepšenia klasických kontrol bez toho, aby uviedla, čím je tento argument podporený, alebo bez toho, aby spresnila, o aké zlepšenia ide.

99      Pokiaľ ide o kontroly na mieste, zo súhrnnej správy v tejto súvislosti vyplýva, že Komisia v rokoch žiadosti 2007 a 2008 skutočne konštatovala vyšší počet kontrol na mieste (o viac než 10 %), ktorých predmetom boli poľnohospodári, čo zohľadnila pri výpočte paušálnych opráv. Treba tiež konštatovať, že pokiaľ ide o kvalitu systému kontrol na mieste, Komisia v súhrnnej správe vytýkala Helénskej republike medzery a nedostatky a nekonštatovala zlepšenia v súvislosti s pasienkami.

100    Pri neexistencii dôkazov umožňujúcich overiť tvrdenie Helénskej republiky treba zamietnuť jej argument týkajúci sa konštatovaných zlepšení.

101    Po druhé, pokiaľ ide o vykonávacie rozhodnutie Komisie z 15. apríla 2011, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie EPUZF, EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 102, 2011, s. 33), ktorým Komisia Helénskej republike za rok 2007 uložila sadzbu opravy vo výške 5 % na základe rovnakých zistení, ako sú tie uvedené v napadnutom rozhodnutí, treba konštatovať, že zistenia Komisie týkajúce sa skoršieho roka žiadosti nemôžu stačiť na spochybnenie zistení Komisie týkajúcich sa predmetného roka žiadosti, pretože tieto posledné uvedené zistenia môžu odôvodniť závery a uloženú paušálnu opravu. Komisia navyše v súhrnnej správe poukázala na opakujúce sa nedostatky, ktoré zistila.

102    Napokon treba rovnako ako Komisia uviesť, že plochy trvalých pasienkov boli zmenšené na 1,5 milióna hektára napriek tomu, že sa od roku 2012 uplatňuje širšia definícia pojmu „trvalý pasienok“, ktorá zahŕňa drevnatú vegetáciu. Komisia správne poznamenala, že zníženie spôsobilých plôch o 50 % namiesto očakávaného zvýšenia v dôsledku rozšírenia spornej definície preukazuje rozsah pôvodnej problematiky ovplyvňujúcej deklarácie týkajúce sa plôch, ktoré nie sú v žiadnom prípade obsiahnuté v hoci aj rozšírenej definícii pasienkov.

103    Hoci rozdiel medzi plochami pasienkov zakladajúcimi platobné nároky a skutočne deklarovanými plochami pasienkov, na ktoré sa odvoláva Helénska republika, bol riadne zohľadnený a umožnil znížiť uplatnenú paušálnu opravu na 10 % vďaka prihliadnutiu na „tampónový efekt“, nesúvisí s problematikou konštatovanou v roku 2008 ovplyvňujúcou pôvodné deklarácie. Helénska republika totiž nemôže platne tvrdiť, že napriek zohľadneniu zníženia spôsobilých plôch na 1,5 milióna hektára z toho nevyplýva žiadne riziko pre fond. Skutočnosť, že plochy pasienkov zakladajúce platobné nároky viazané na plochu sú iba zlomkom deklarovaných plôch pasienkov, nespochybňuje zistené nepresnosti vo fungovaní SIPA‑SIG a v kľúčových kontrolách, podľa ktorých tieto plochy, na ktoré bola poskytnutá podpora, neboli vždy spôsobilé na získanie podpory, pretože nespĺňali požiadavky článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 204).

104    Treba teda konštatovať, že Helénska republika nepreukázala nepresnosť posúdení Komisie alebo neexistenciu rizika strát pre fond či nezrovnalosti so zreteľom na vážne a dôvodné pochybnosti, ktoré mala Komisia v súvislosti s fungovaním SIPA‑SIG a kontrol.

105    Z toho vyplýva, že Komisia sa správne domnievala, že nedostatky v SIPA‑SIG a medzery v kľúčových kontrolách vyplývali zo značne nedostatočného vykonania systému kontroly, ktorý vykazoval vyššiu mieru pochybení osvedčujúcu všeobecné nezrovnalosti. So zreteľom na nižšie riziko pre fond vyplývajúce z „tampónového efektu“ Komisia správne uplatnila finančnú opravu vo výške 10 %.

106    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba túto výhradu zamietnuť a v dôsledku toho aj celý žalobný dôvod týkajúci sa paušálnej opravy vo výške 10 % uplatnenej na pasienky.

 O žalobnom dôvode týkajúcom sa finančnej opravy vo výške 5 % súvisiacej s doplnkovou podporou na plochu

107    V rámci žalobného dôvodu súvisiaceho s finančnou opravou vo výške 5 % týkajúcou sa doplnkovej podpory na plochu Helénska republika uvádza výhrady založené na skutkovom omyle, nedostatočnom odôvodnení a porušení zásady proporcionality.

108    V tejto súvislosti treba poznamenať, že Helénska republika sa v rámci formulácie tohto žalobného dôvodu obmedzila na výpočet uvedených výhrad, pričom po tomto výpočte uvádza zmätenú argumentáciu, ktorá je sčasti nepodložená, pokiaľ ide o údajne porušené zásady. Z písomností Helénskej republiky však vyplýva, že v podstate uvádza porušenie procesných záruk v rámci konania pred podaním žaloby a porušenie zásady proporcionality.

 O prvej výhrade založenej na porušení procesných záruk v rámci konania pred podaním žaloby

109    Helénska republika sa v rámci tejto výhrady snaží o určenie, že bola zbavená procesnej záruky uvedenej v článku 31 nariadenia č. 1290/2005 a článku 11 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, 2006, s. 90), z dôvodu, že Komisia opomenula voči nej včas uplatniť oneskorenie kontrol.

110    Treba pripomenúť, že konečné a definitívne rozhodnutie týkajúce sa zúčtovania výdavkov treba prijať v rámci špecifického kontradiktórneho konania, v priebehu ktorého dotknuté členské štáty musia mať všetky záruky požadované na uvedenie svojho stanoviska (rozsudok zo 14. decembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑245/97, EU:C:2000:687, bod 47).

111    Navyše podľa ustálenej judikatúry musí Komisia vo svojich vzťahoch s členskými štátmi dodržiavať podmienky, ktoré si stanovila vo vykonávacích nariadeniach. Nesplnenie týchto podmienok totiž môže v závislosti od svojej závažnosti zmariť účel procesných záruk, ktoré členským štátom priznáva článok 31 nariadenia č. 1290/2005 (pozri analogicky rozsudok zo 17. júna 2009, Portugalsko/Komisia, T‑50/07, neuverejnený, EU:T:2009:206, bod 27).

112    Článok 31 nariadenia č. 1290/2005 na jednej strane a článok 11 nariadenia č. 885/2006 na druhej strane sa okrem toho týkajú tej istej fázy postupu pri zúčtovaní výdavkov, konkrétne, zaslania prvého oznámenia Komisiou členskému štátu po kontrolách, ktoré vykonala (pozri rozsudok z 30. apríla 2015, Francúzsko/Komisia, T‑259/13, neuverejnený, ktorý je predmetom odvolania, EU:T:2015:250, bod 100 a citovanú judikatúru).

113    Článok 11 nariadenia č. 885/2006 definuje jednotlivé fázy, ktoré treba dodržiavať počas postupu pri zúčtovaní výdavkov. Konkrétne, článok 11 ods. 1 prvý pododsek tohto nariadenia spresňuje obsah prvého písomného oznámenia, v ktorom Komisia oznamuje členským štátom výsledky svojich kontrol, pred zorganizovaním bilaterálnej diskusie. Podľa znenia tohto ustanovenia prvé oznámenie musí spresniť výsledky týchto kontrol príslušnému členskému štátu a uviesť nápravné opatrenia, ktoré musí tento členský štát prijať, aby sa v budúcnosti zabezpečilo dodržanie predmetných pravidiel Únie (rozsudok z 24. marca 2011, Grécko/Komisia, T‑184/09, neuverejnený, EU:T:2011:120, bod 40).

114    Treba navyše pripomenúť, že už bolo rozhodnuté, že písomné oznámenie uvedené v článku 11 ods. 1 nariadenia č. 885/2006 musí členskému štátu umožniť dokonale sa oboznámiť s výhradami Komisie, takže môže splniť funkciu upozornenia, ktorú mu priznáva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2009, Portugalsko/Komisia, T‑50/07, neuverejnený, EU:T:2009:206, bod 39).

115    Z toho vyplýva, že Komisia v prvom oznámení uvedenom v článku 11 ods. 1 nariadenia č. 885/2006 musí dostatočne presným spôsobom uviesť predmet vyšetrovania vedeného jej službami a nedostatky zistené v priebehu tohto vyšetrovania, ktoré môžu neskôr slúžiť ako dôkaz o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré má v súvislosti s kontrolami vykonanými vnútroštátnymi správnymi orgánmi alebo číselnými údajmi poskytnutými týmito orgánmi, a tieto nedostatky tak môžu odôvodniť finančné opravy uplatnené v konečnom rozhodnutí, ktorým sa z financovania Úniou vylučujú určité výdavky vynaložené dotknutým členským štátom v rámci fondu (rozsudok zo 17. júna 2009, Portugalsko/Komisia, T‑50/07, neuverejnený, EU:T:2009:206, bod 40).

116    Na to, aby bola v dôsledku toho splnená funkcia upozornenia, najmä so zreteľom na článok 31 nariadenia č. 1290/2005, musí oznámenie stanovené v článku 11 nariadenia č. 885/2006 dostatočne presným spôsobom pomenovať všetky nezrovnalosti vytýkané príslušnému členskému štátu, na ktorých bola v konečnom dôsledku založená vykonaná finančná oprava. Iba takéto oznámenie je spôsobilé zabezpečiť dôkladné oboznámenie sa s výhradami Komisie a môže predstavovať referenčné kritérium na vypočítanie 24‑mesačnej lehoty stanovenej v článku 31 nariadenia č. 1290/2005 (rozsudky z 3. mája 2012, Španielsko/Komisia, C‑24/11 P, EU:C:2012:266, bod 31, a z 30. apríla 2015, Francúzsko/Komisia, T‑259/13, neuverejnený, ktorý je predmetom odvolania, EU:T:2015:250, bod 106).

117    Podľa citovanej judikatúry treba preskúmať, či oznámenie výsledkov spĺňalo požiadavky článku 11 nariadenia č. 885/2006 a v dôsledku toho je podľa uvedeného ustanovenia riadnym oznámením.

118    Je potrebné konštatovať, že to tak je. Ako totiž tvrdí Komisia, v rámci oznámenia výsledkov vyšetrovaní v liste z 21. novembra 2008, ako aj v liste z 31. mája 2013 vypracovaného na základe článku 16 ods. 1 nariadenia č. 885/2006 výslovne uviedla problematiku omeškaní pri vykonávaní kontrol na mieste, pričom uviedla, že omeškania ovplyvnili kvalitu kontrol na mieste, pokiaľ ide o podporu viazanú na plochu. V dôsledku toho nedostatky vyplývajúce z nepriaznivého ovplyvnenia kvality kontrol na mieste z dôvodu ich oneskorenia boli jasne uvedené v konečnom stanovisku Komisie (pozri list z 26. marca 2014).

119    V dôsledku toho treba konštatovať, že tak oznámenie výsledkov, ako aj oznámenie adresované Helénskej republike v rámci zmierovacieho konania v zmysle vyššie uvedenej judikatúry označilo oneskorenie kontrol vytýkané členskému štátu, ktoré prispelo k založeniu finančnej opravy v prejednávanej veci, pokiaľ ide o doplnkovú podporu na plochu.

120    So zreteľom na skutočnosť, že výhrada oneskorenia kontrol ovplyvňujúceho ich kvalitu, spôsobilá zaviniť fondu straty a odôvodniť uloženie finančnej opravy, bola Helénskej republike oznámená minimálne dvakrát v rámci konania pred podaním žaloby, Helénska republika tak nemôže platne tvrdiť, že Komisia porušila svoju povinnosť vykonať bilaterálnu diskusiu o každom výsledku kontroly spôsobilom odôvodniť uplatnenie zvýšenej sadzby opravy.

121    Z toho vyplýva, že prvú výhradu Helénskej republiky treba zamietnuť.

 O druhej výhrade založenej na porušení zásady proporcionality

122    Helénska republika v rámci tejto výhrady tvrdí, že vzhľadom na zistenia týkajúce sa iných plôch než pasienkov a zlepšenia konštatované vo vzťahu k predchádzajúcemu obdobiu treba obmedziť opravu na nanajvýš 2 %.

123    Na úvod treba uviesť, že Helénska republika nenamieta proti oneskoreniam, ku ktorým došlo pri výkone klasických kontrol na mieste.

124    Z prílohy 2 už citovaného dokumentu č. VI/5330/97 vyplýva, že nedostatky ovplyvňujúce fungovanie SIPA‑SIG a nedostatky týkajúce sa kontrol na mieste sa vzťahujú na kľúčové kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, Bulharsko/Komisia, T‑335/11, neuverejnený, EU:T:2013:262, bod 92).

125    Z dokumentu č. VI/5330/97 tiež vyplýva, že pokiaľ sa všetky kľúčové kontroly uskutočnia, ale nedodrží sa ich počet, frekvencia alebo intenzita, tak ako to vyplýva z nariadení, z čoho sa možno odôvodnene domnievať, že uvedené kontroly nedosahujú očakávanú úroveň, ktorá by zabezpečovala riadnu implementáciu žiadostí, treba uplatniť opravu vo výške 5 % v rozsahu, v akom existuje značné riziko významných strát pre fond.

126    Ako už bolo uvedené v rámci preskúmania tretej výhrady prvého žalobného dôvodu a prvej výhrady druhého žalobného dôvodu, Komisia v súhrnnej správe konštatovala nedostatky týkajúce sa SIPA‑SIG, ktorý obsahoval vecne nesprávne informácie o hraniciach a maximálnych spôsobilých plochách pozemkov. Hoci sa tieto nedostatky týkali najmä pasienkov, zistili sa pri každom druhu pozemkov.

127    Komisia ďalej v súvislosti s kontrolami na mieste v súhrnnej správe konštatovala, že neboli vykonané v súlade s normami účinnými v roku 2008, pričom to bolo nevyhnutné na správne overenie spôsobilosti deklarovanej plochy, a teda na zabezpečenie dodržania článkov 23 a 30 nariadenia č. 796/204. Pokiaľ ide o kontroly prostredníctvom diaľkového snímania, uplatnený postup nebol v súlade s požiadavkami. Audity totiž ukázali, že kód T‑4 (pozemok pokrytý oblakmi) sa príliš často vzťahoval na pozemky, o ktorých spôsobilosti existovali pochybnosti. Komisia v súvislosti s riadnymi kontrolami na mieste uviedla, že pokiaľ ide o celkový počet pozemkov v roku 2008, údaje, ktoré boli predmetom týchto kontrol, neboli zaznamenané, čo znemožnilo odhalenie viacnásobných deklarácií.

128    Konkrétnejšie, Komisia v súvislosti s klasickými kontrolami na mieste v súhrnnej správe uviedla, že hoci „opätovné premeranie“ odhalilo rozdiely, tieto rozdiely neboli spôsobilé podporiť záver, že vo fungovaní týchto kontrol existovalo systematické zlyhanie.

129    Komisia napokon uviedla, že pokiaľ ide o doplnkovú podporu viazanú na plochu, kontroly na mieste boli nepriaznivo ovplyvnené oneskoreniami pri ich výkone.

130    Komisia dospela k záveru, že zistené medzery boli pokračujúcim zlyhaním vo fungovaní kľúčových a sekundárnych kontrol. Konkrétne konštatovala, že nedostatky týkajúce sa SIPA‑SIG neboli pre predmetný rok opravené vo vzťahu k predchádzajúcemu roku žiadosti (2007).

131    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že pokiaľ ide o doplnkovú podporu viazanú na plochu, Komisia na ňu mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, uplatniť paušálnu opravu vo výške 5 % v súlade s ustanoveniami dokumentu č. VI/5330/97.

132    Helénska republika uvádza, že zlepšenia klasických kontrol na mieste a konštantné zlepšenie SIPA‑SIG odporujú vážnym a odôvodneným pochybnostiam vyjadreným Komisiou, ktoré podľa názoru poslednej uvedenej odôvodňujú uloženie sadzby opravy vo výške 5 % na doplnkovú podporu viazanú na plochu. Okrem toho podľa Helénskej republiky mala Komisia uplatniť sadzbu vo výške 2 % uplatnenú na podporu poskytnutú na iné plochy než pasienky.

133    Argument založený na neexistencii dôvodnosti zachovania odôvodnených a vážnych pochybností treba zamietnuť napriek zlepšeniam SIPA‑SIG. Z bodu 4 žaloby a z jej prílohy č. 4 totiž vyplýva, že zlepšenia SIPA‑SIG uvádzané Helénskou republikou sa v priebehu roka žiadosti 2008 neuplatňovali. Neskoršie zlepšenia SIPA‑SIG tak nemôžu spochybniť zistenie nedostatkov počas sporného obdobia (pozri analogicky rozsudok zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 206).

134    Navyše zlepšenia konštatované v systéme klasických kontrol na mieste samy osebe nestačia na spochybnenie posúdenia rizika pre fond, ktoré sa vykonalo na základe všetkých nedostatkov zistených v spornom roku a vymenovaných vyššie.

135    Napokon treba odmietnuť tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého Komisia na zváženie rizika pre fond mohla odkázať na doplnkovú podporu viazanú na plochu a uplatniť sadzbu vo výške 2 %, ktorú uplatnila na podporu poskytnutú na iné plochy než pasienky.

136    Okrem skutočnosti, že Helénska republika sa na podporu svojho tvrdenia totiž obmedzuje na to, že uvádza akcesorickú povahu podpory viazanej na plochu, zo súhrnnej správy vyplýva, že zníženie sadzby opravy z 5 % na 2 % uloženej na podporu na iné plochy než pasienky (orná pôda) vyplýva z uplatnenia „tampónového efektu“. Ako teda tvrdí Komisia, to isté zníženie z dôvodu „tampónového efektu“ nemožno uplatniť na doplnkovú podporu na plochu, pre ktorú je „tampónový efekt“ irelevantný. Pre tento druh podpory, ktorá je viazaná na produkciu, sa totiž nepoužívajú „platobné nároky“, pretože tieto nároky sa aktivujú na základe prípustných plôch, ktorých počet môže byť nižší než celková plocha deklarovaná poľnohospodárom. V prípade doplnkovej podpory na plochu môže byť iba skutočne obrábaná plocha vyhlásená za základ príslušnej podpory.

137    So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba túto výhradu zamietnuť a v dôsledku toho aj celý žalobný dôvod týkajúci sa opravy vo výške 5 % uplatnenej na doplnkovú podporu na plochu.

 O žalobnom dôvode týkajúcom sa finančnej opravy vo výške 5 % súvisiacej s podporou na rozvoj vidieka

138    V rámci žalobného dôvodu súvisiaceho s finančnou opravou vo výške 5 % týkajúcou sa podpory na rozvoj vidieka Helénska republika uvádza výhrady založené na nedostatočnom odôvodnení, skutkovom omyle a porušení zásady proporcionality. Okrem toho uvádza dvojité uloženie opravy z toho istého dôvodu.

139    V tejto súvislosti treba poznamenať, že Helénska republika sa v rámci formulácie tohto žalobného dôvodu opäť obmedzila na výpočet uvedených výhrad, pričom po tomto výpočte uvádza zmätenú argumentáciu, ktorá je sčasti nepodložená, pokiaľ ide o údajne porušené zásady. Táto dvojznačnosť, nech je akokoľvek poľutovaniahodná, však nebráni Komisii, aby predložila argumenty na obranu, ani Všeobecnému súdu, aby rozhodol o žalobe (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2011, Sachsa Verpackung/Komisia, T‑79/06, neuverejnený, EU:T:2011:674, bod 21). Z písomností Helénskej republiky, ktoré uvádza, totiž v podstate vyplýva výhrada založená na nedostatku odôvodnenia a výhrada založená na dvojitom uložení opravy z toho istého dôvodu, pokiaľ ide o opatrenie č. 214 programu na rozvoj vidieka.

 O prvej výhrade založenej na nedostatku dodatočného odôvodnenia

140    Po prvé, ako už bolo uvedené, rozhodnutia Komisie týkajúce sa zúčtovania výdavkov fondov sa prijímajú na základe súhrnnej správy, ako aj korešpondencie medzi Komisiou a dotknutým členským štátom (rozsudok zo 14. marca 2002, Holandsko/Komisia, C‑132/99, EU:C:2002:168, bod 39). Za týchto podmienok odôvodnenie rozhodnutia odmietajúceho na úkor fondu prevziať časť deklarovaných výdavkov je potrebné považovať za dostatočné, ak členský štát, ktorému je rozhodnutie určené, bol úzko zapojený do rozhodovacieho procesu a vedel o dôvodoch, pre ktoré Komisia dospela k záveru, že nebolo potrebné účtovať spornú sumu fondu (rozsudky z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, C‑263/98, EU:C:2001:455, bod 98, a zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 94).

141    Po druhé, podľa článku 73 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV (Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1) Komisia v rámci spoločného riadenia na zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia podľa článku 274 ES vykonáva činnosti a kontroly stanovené v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005.

142    Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005 Komisia predovšetkým overuje existenciu a riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly v členských štátoch.

143    Navyše treba uviesť, ako správne poznamenala Komisia bez toho, aby Helénska republika odporovala, že podpora na rozvoj vidieka dotknutá v prejednávanej veci je podpora viazaná na deklarovanú poľnohospodársku plochu.

144    Z toho vyplýva, že integrovaný správny a kontrolný systém sa uplatní na režimy priamej podpory, ako aj na opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré sa poskytnú na základe počtu hektárov.

145    V tejto súvislosti treba pripomenúť už spomínaný význam, ktorý má zavedenie SIPA‑SIG pre fungovanie režimu podpory viazanej na plochu. Identifikácia poľnohospodárskych pozemkov totiž predstavuje kľúčový prvok správneho uplatnenia režimu týkajúceho sa plôch. Neexistencia spoľahlivého systému identifikácie pozemkov predstavuje sama osebe vysoké riziko škody pre rozpočet Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, T‑214/07, neuverejnený, EU:T:2011:130, bod 57, a z 5. júla 2012, Grécko/Komisia, T‑86/08, EU:T:2012:345, bod 122).

146    V prejednávanej veci zo spisových materiálov vyplýva, že Helénska republika bola zapojená do procesu vypracovania napadnutého rozhodnutia a že Komisia nedostatky vo fungovaní SIPA‑SIG a v kontrolách na mieste uviedla v pôvodnej korešpondencii, v rámci zmierovacieho konania a v konečnej pozícií prijatej Komisiou, ako to vyplýva z výmeny písomností medzi Komisiou a Helénskou republikou, zo stanoviska zmierovacieho orgánu a súhrnnej správy. Zistené nedostatky ovplyvnili všetky druhy podpory viazanej na plochu.

147    Z listov Komisie z 21. novembra 2008 a 31. mája 2013, ako aj z jej konečného stanoviska teda jednoznačne vyplýva, že Helénska republika vedela o nezrovnalostiach, ktoré boli dôvodom uložených opráv. Služby Komisie totiž gréckym orgánom výslovne vytýkali nefunkčnosť v SIPA‑SIG a kontrolách na mieste.

148    Komisia napokon v súhrnnej správe dospela k záveru, že „pre všetky opatrenia [druhého] piliera založené na ploche sa so zreteľom na kombináciu zistení v a súlade s ustanoveniami dokumentu [č.] VI/5330/97 navrhuje paušálna oprava vo výške 5 %“.

149    Z toho vyplýva, že Helénska republika bola úzko zapojená do procesu vypracovania sporného rozhodnutia a poznala dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že nemôže zaťažiť fond spornou sumou, a že Komisia v priebehu správneho konania výslovne uviedla dôvody uloženia predmetnej paušálnej opravy.

150    V tejto súvislosti nie je relevantné tvrdenie Helénskej republiky, ktoré je navyše nepodložené, podľa ktorého Komisia pri posudzovaní rizík, ktoré predstavujú zistené nedostatky, nezohľadnila nárast kontrol na mieste predpísaný v rámci vykonávanie predmetného opatrenia na rozvoj vidieka. Aj keby sa nárast kontrol na mieste preukázal, nemôže nahradiť nedostatky zistené pri ich vykonaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 205).

151    Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 133 vyššie, treba poznamenať, že za predpokladu, že Helénska republika pri odkaze na konštantné zlepšovanie SIPA‑SIG poukazuje na zlepšenia uskutočnené od roku 2009 v dôsledku akčného plánu prijatého na tento účel, nemôžu zlepšenia uskutočnené po roku 2008, aj keby sa preukázali, spochybniť predchádzajúce úvahy. Prvú výhradu založenú na nedostatku dodatočného odôvodnenia treba teda zamietnuť ako nedôvodnú.

 O druhej výhrade založenej na údajnej dvojitej oprave uloženej z toho istého dôvodu

152    Helénska republika v podstate tvrdí, že opravu týkajúcu sa podpory na rozvoj vidieka treba zrušiť v rozsahu, v akom sa uplatňuje po druhýkrát v súvislosti s opatrením na rozvoj vidieka č. 214.

153    Konkrétnejšie, Helénska republika na úvod tvrdí, že v súlade s usmerneniami uplatnenými Komisiou, ktoré sú vyhotovené v dokumente č. VI/5330/97, ak sa v tom istom systéme odhalia viaceré nedostatky, paušálne opravy sa neuplatnia kumulatívne, ale zohľadní sa iba najzávažnejší nedostatok z hľadiska rizík, akým je vystavený systém kontroly ako celok.

154    Ako bolo spresnené v replike a na pojednávaní, Helénska republika odmieta spôsob výpočtu opravy uloženej v prejednávanej veci.

155    Helénska republika totiž tvrdí, že napriek odpočítaniu sumy 2 318 055,75 eura Komisia uložila dvojitú opravu z toho istého dôvodu, ako mala oprava uložená predtým. Helénska republika sa konkrétne domnieva, že dotknuté odpočítanie nezohľadňuje celú opravu uloženú podľa vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/214/EÚ z 2. mája 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie EPUZF, EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 123, 2013, s. 11). Helénska republika tvrdí, že nemôže pochopiť spôsob výpočtu sumy 2 318 055,75 eura, ktorá bola ako jediná zohľadnená pri oprave uloženej na základe vykonávacieho rozhodnutia 2013/214, hoci táto posledná uvedená suma bola vo výške 3 328 030,09 eura.

156    Na úvod zo súhrnnej správy, na ktorú odkazuje vykonávacie rozhodnutie 2013/214, vyplýva, že nedostatky v kontrolách zistené Komisiou sa týkali dodržiavania uložených záväzkov, ako aj úplnosti správ o kontrole a spätného sledovania, pokiaľ ide najmä o opatrenie pomoci na rozvoj vidieka s číslom 214 za rok žiadosti 2008. Naopak, tieto zistené nedostatky sa netýkali plôch (hraníc a maximálnych spôsobilých plôch) pozemkov, ktoré boli uvedené v rámci vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci, v rámci najmä tohto istého opatrenia pomoci na rozvoj vidieka s číslom 214.

157    V dôsledku toho treba konštatovať, že obe po sebe idúce paušálne opravy boli uložené za rôzne slabiny a nedostatky odhalené pri dvoch po sebe idúcich vyšetrovaniach vedených Komisiou v rámci toho istého opatrenia pomoci na rozvoj vidieka. V tejto súvislosti Komisia tak v písomnej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ako aj na pojednávaní potvrdila, že bola povinná znížiť sumu spornej opravy, aby zabránila kumulácii opráv, uviedla však, že odpočítanie sumy 2 318 055,75 eura je na tento účel správne.

158    V súvislosti s vykonávacím rozhodnutím 2013/214 z časti prílohy uvedeného rozhodnutia venovanej rozpočtovej položke 6711 vyplýva, že Komisia na jednej strane uložila paušálnu opravu vo výške 2 % za rok 2009 za nedostatky týkajúce sa kontrol na mieste, pokiaľ ide o druhý pilier SPP, vo výške 959 020,82 eura a na druhej strane paušálnu opravu vo výške 5 % za rok 2009 za nedostatky týkajúce sa kontrol na mieste, pokiaľ ide o druhý pilier SPP, vo výške 2 369 009,27 eura. Celková suma opravy uložená za rok 2009 za nedostatky týkajúce sa kontrol na mieste, pokiaľ ide o rozvoj vidieka (druhý pilier SPP), bola 3 328 030,09 eura.

159    Pokiaľ ide ďalej o sumy opráv uložených v napadnutom rozhodnutí, z časti prílohy uvedeného rozhodnutia venovanej rozpočtovej položke 6711 vyplýva, že Komisia uložila paušálnu opravu vo výške 5 % za nedostatky týkajúce sa SIPA a kontrol na mieste, pokiaľ ide o rozvoj vidieka (druhý pilier SPP). Podľa tej istej prílohy bola pôvodná suma tejto opravy 5 007 867,36 eura, z ktorej Komisia odpočítala 2 318 055,75 eura za predchádzajúcu opravu uloženú podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/214. So zreteľom na toto odpočítanie je finančný dosah spornej opravy 2 689 811,61 eura.

160    Pokiaľ ide o už citované odpočítanie vo výške 2 318 055,75 eura, z vysvetlení poskytnutých Komisiou v jej vyjadrení k žalobe a duplike vyplýva, že suma 2 318 055,75 eura zodpovedajúca sume predchádzajúcej opravy odpočítanej z opravy dotknutej v prejednávanej veci bola za rok žiadosti 2008 zahrnutá v sume paušálnej opravy vo výške 2 369 009,27 eur, ktorá sa týkala dvoch rokov žiadosti, konkrétne 2008 a 2009.

161    Ako odpoveď na otázku o spôsoboch výpočtu sumy 2 318 055,75 eura odpočítanej zo spornej opravy Komisia vo svojej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a neskôr na pojednávaní vysvetlila, že predchádzajúca oprava uložená v roku 2009 za rok 2008 bola 3 745 694,27 eura z celkovej sumy výdavkov vo výške 134 518 285,02 eura. Podľa vysvetlení Komisie sa táto oprava však týkala všetkých opatrení na rozvoj vidieka (uvedených v položke končiacej sa číslami 001). Podľa Komisie sa priame platby za toto isté obdobie pohybovali vo výške 83 247 820,42 eura. Z toho podľa Komisie vyplýva, že pomer medzi priamymi platbami viazanými na plochu a všetkými výdavkami v rámci agroenvironmentálnych opatrení bol približne 61 %.

162    Komisia ďalej uvádza, že vzhľadom na to, že na účely zabránenia dvojitej oprave musela odpočítať iba sumu predchádzajúcej opravy týkajúcej sa podpory na rozvoj vidieka zodpovedajúcej percentu tejto podpory viazanej na plochu, uplatnila na predchádzajúcu opravu sadzbu 61 % podľa pomeru uvedeného v bode 161 vyššie. Týmto spôsobom dospela k sume 2 318 055,75 eura, ktorú odpočítala.

163    Treba však konštatovať, že písomnosti predložené Komisiou na podporu jej spôsobu výpočtu odpočítanej sumy 2 318 055,75 eura tento spôsob v každom prípade nepodporujú. Sumy uvedené v tabuľkách predložených Komisiou v prílohe VIa jej vyjadrenia k žalobe nie sú v súlade so sumami v tabuľkách predložených Komisiou v prílohe jej odpovede na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania. Konkrétne sa na jednej strane základy výpočtu uložených opráv nezhodujú s dokumentmi predloženými Komisiou a na druhej strane Komisia nevysvetlila pôvod sumy 134 518 285,02 eura a sumy predchádzajúceho odpočítania pripísaného v roku 2009 za rok žiadosti 2008, ktorá bola 3 745 694,27 eura, pričom tieto sumy nevyplývajú zo žiadneho ďalšieho dokumentu nachádzajúceho sa v spise. Komisia tiež nevysvetlila relevantnosť týchto číselných údajov pre výpočet sporného odpočítania a pre odstránenie dvojitej opravy medzi vykonávacím rozhodnutím 2013/2014 a napadnutým rozhodnutím.

164    Navyše treba uviesť, že „priama podpora“, na ktorú Komisia odkazuje v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, patrí do prvého piliera SPP. Pritom tak sporná oprava, ako aj predchádzajúca oprava uložená na základe vykonávacieho rozhodnutia 2013/214, ktorá mala byť údajne odpočítaná, sa týka rozvoja vidieka (druhý pilier SPP). Z toho vyplýva, že odpoveď Komisie na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania je nejasná a mätúca v rozsahu, v akom uvádza, že nesprávny výpočet plôch má vplyv tak na priame platby, ako aj na podporu na rozvoj vidieka, nespresňuje však, v čom to odôvodňuje nasledujúce vysvetlenia.

165    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonávať svoju kontrolnú právomoc (pozri rozsudok z 12. mája 2016, Taliansko/Komisia, T‑384/14, EU:T:2016:298, bod 43 a citovanú judikatúru).

166    Treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje iba sumy uloženej opravy a zníženia, a to bez akéhokoľvek údaja, ktorý by mohol objasniť ich výpočet. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 163 vyššie, dôvod, ktorý viedol Komisiu k domnienke, že odpočítanie sumy 2 318 055,75 eura bolo dostatočné na zohľadnenie predchádzajúcej opravy uloženej podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/2014, ostáva nejasný a neúplný.

167    Z toho vyplýva, že so zreteľom na judikatúru pripomenutú v bode 165 vyššie je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o neexistenciu kumulácie opráv. V dôsledku toho treba vyhovieť tretiemu žalobnému dôvodu Helénskej republiky a napadnuté rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom sa týka výpočtu sumy opravy vo výške 5 007 867,36 eura, odpočtu vo výške 2 318 055,75 eura a finančného dosahu vo výške 2 689 811,61 eura súvisiaceho s výdavkami týkajúcimi sa podpory na rozvoj vidieka (druhý pilier) a uložených z titulu rozpočtového roka 2009 za nedostatky týkajúce sa SIPA a kontrol na mieste za rok žiadosti 2008.

168    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na jednej strane treba z dôvodu nedostatku odôvodnenia zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom z financovania Úniou vylučuje výdavky vynaložené Helénskou republikou v odvetví rozvoja vidieka EPFRV Axe 2 (2007 – 2013, opatrenia viazané na plochu) za hospodársky rok 2009, z dôvodu nedostatkov týkajúcich sa SIPA a kontrol na mieste (druhý pilier, rok žiadosti 2008), a na druhej strane zamietnuť žalobu v zostávajúcej časti.

 O trovách

169    Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

170    V prejednávanej veci treba konštatovať, že Helénska republika nenavrhla uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

171    V dôsledku toho vzhľadom na to, že Helénska republika opomenula podať návrh týkajúci sa trov konania a žalobe sa vyhovelo iba čiastočne, treba rozhodnúť, že Helénska republika znáša vlastné trovy konania a je povinná v súlade s návrhmi Komisie nahradiť trovy konania, ktoré táto posledná uvedená vynaložila.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/950/EÚ z 19. decembra 2014, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka sumy opravy vo výške 5 007 867,36 eura, odpočtu vo výške 2 318 055,75 eura a finančného dosahu vo výške 2 689 811,61 eura, pokiaľ ide o výdavky vynaložené Helénskou republikou v oblasti rozvoja vidieka EPFRV Axe 2 (2007 – 2013, opatrenia viazané na plochu) za rozpočtové obdobie roku 2009, z dôvodu nedostatkov týkajúcich sa systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (SIPA) a kontrol na mieste (druhý pilier, rok žiadosti 2008).

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Helénska republika znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

Gratsias Kănčeva Półtorak

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. marca 2017.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O žalobnom dôvode týkajúcom sa finančnej opravy vo výške 10 % súvisiacej s podporou na plochu

O prvej výhrade založenej na nesprávnom výklade a uplatnení článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004

O druhej výhrade založenej na nedostatku odôvodnenia

O tretej výhrade založenej na porušení zásady proporcionality

O žalobnom dôvode týkajúcom sa finančnej opravy vo výške 5 % súvisiacej s doplnkovou podporou na plochu

O prvej výhrade založenej na porušení procesných záruk v rámci konania pred podaním žaloby

O druhej výhrade založenej na porušení zásady proporcionality

O žalobnom dôvode týkajúcom sa finančnej opravy vo výške 5 % súvisiacej s podporou na rozvoj vidieka

O prvej výhrade založenej na nedostatku dodatočného odôvodnenia

O druhej výhrade založenej na údajnej dvojitej oprave uloženej z toho istého dôvodu

O trovách

* Jazyk konania: gréčtina.