Language of document : ECLI:EU:T:2021:420

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata rozšírená komora)

zo 7. júla 2021 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Prihláška ochrannej známky Európskej únie pozostávajúcej z kombinácie zvukov pri otváraní plechovky so šumivým nápojom – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Článok 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001“

Vo veci T‑668/19,

Ardagh Metal Beverage Holdings GmbH & Co. KG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: S. Abrar, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: M. Fischer, D. Hanf a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 24. júla 2019 (vec R 530/2019‑2), týkajúcemu sa prihlášky kombinácie zvukov vznikajúcich pri otváraní plechovky so šumivým nápojom ako ochrannej známky Európskej únie,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia D. Spielmann, U. Öberg (spravodajca), O. Spineanu‑Matei a R. Norkus,

tajomník: R. Ūkelytė, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 1. októbra 2019,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 19. decembra 2019,

so zreteľom na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 28. apríla a 30. októbra 2020,

so zreteľom na vrátenie tejto veci piatej rozšírenej komore Všeobecného súdu,

po pojednávaní z 10. februára 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 6. júna 2018 podala žalobkyňa, spoločnosť Ardagh Metal Beverage Holdings GmbH & Co. KG, prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zvukové označenie, ktoré pripomína zvuk vznikajúci pri otvorení plechovky s nápojom, po ktorom nasleduje ticho trvajúce približne jednu sekundu a šumenie trvajúce približne deväť sekúnd. Žalobkyňa predložila pri podaní prihlášky aj audiosúbor.

3        Tovary uvedené v prihláške patria do tried 6, 29, 30, 32 a 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení tovarov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

–        trieda 6: „Kovové prepravné a skladovacie nádoby, najmä kovové kontajnery, kovové kapsule [nádoby], kovové nádrže, kovové nádoby na chemikálie, kvapaliny a stlačené plyny“,

–        trieda 29: „Mliečne výrobky, najmä jogurty [nápoje], kokosové mlieko [nápoje], jogurtové nápoje, nápoje na báze mlieka alebo s jeho obsahom, nápoje na báze jogurtu, zahustené mliečne nápoje [jogurt], nápoje na báze mliečnych výrobkov, nápoje vyrobené z jogurtu, nápoje na báze jogurtu, nápoje na báze kokosového mlieka, nápoje na báze arašidového mlieka, nápoje na báze mandľového mlieka; nápoje na báze sójových bôbov používaných ako náhrada mlieka“,

–        trieda 30: „Káva, najmä nápoje pripravené z kávových náhrad, nápoje na báze kávy, nápoje vyrobené z kávy, nápoje pozostávajúce hlavne z kávy; čaj, najmä nápoje na báze čaju, nápoje na báze čaju s ovocnou príchuťou, nemedicínske nápoje na báze čaju; kakao, najmä nápoje na báze kakaa, nápoje pripravené z kakaa, nápoje hlavne na báze kakaa, hotové nápoje na báze kakaa, nápoje pripravené z kakaa a na báze kakaa; šumivé nápoje [na báze kávy, kakaa alebo čokolády], nápoje s čokoládou, nápoje na báze čokolády, nápoje s čokoládovou príchuťou, nápoje s chuťou čokolády, nápoje na báze čokolády, nápoje na báze mlieka s čokoládovou príchuťou“,

–        trieda 32: „Pivo, najmä nápoje na báze piva; minerálna voda [nápoje], najmä voda [nápoje], obohatená minerálna voda [nápoje], perlivá voda obohatená vitamínmi [nápoje], nápoje na báze vody obsahujúce čajové výťažky; perlivá voda, najmä minerálna voda [nápoje], tonik [nápoje na iné ako lekárske použitie]; nealkoholické nápoje, najmä izotonické nápoje, nealkoholické nápoje, nealkoholické nápoje, šumivé nealkoholické nápoje, kola [nealkoholické nápoje], mrazené šumivé nealkoholické nápoje, kola [nealkoholické nápoje], nealkoholické nápoje obsahujúce zeleninové šťavy, ochutené nealkoholické nápoje, nealkoholické nápoje s aloe vera; nealkoholické nápoje, nealkoholické nápoje s príchuťou piva, nealkoholické nápoje s príchuťou čaju, nealkoholické nápoje s príchuťou čaju; nealkoholické nápoje s príchuťou koly, nealkoholické nápoje s príchuťou kávy, nešumivé nealkoholické nápoje, ochutené šumivé nealkoholické nápoje, nutrične obohatené nápoje, vitamínmi obohatené nealkoholické nápoje, nealkoholické ovocné nápoje s príchuťou čaju, nealkoholické nápoje bez sladu na iné ako lekárske použitie; ovocné nápoje, najmä sorbety [nápoje], nápoje s ovocnou príchuťou, ovocné nápoje, nápoje na báze údených sliviek, nealkoholické nápoje na báze mrazeného ovocia, ovocné nápoje; ovocné šťavy, najmä zeleninové šťavy [nápoje], paradajková šťava [nápoje], zeleninové šťavy [nápoje], nealkoholické nápoje obsahujúce ovocné šťavy, nápoje pozostávajúce hlavne z ovocných štiav, sirupy [nealkoholické nápoje], nápoje pozostávajúce zo zmesi ovocných a zeleninových štiav; nápoje na báze orechov a sóje; izotonické nápoje na iné ako lekárske použitie; nápoje obsahujúce vitamíny (nie na lekárske použitie); nápoje na báze hnedej ryže iné ako náhrada mlieka“,

–        trieda 33: „Alkoholické nápoje [okrem piva], najmä destilované, liehoviny, nápoje z vína a ovocných štiav, nápoje obsahujúce víno [spritzers], ovocné koktaily s obsahom alkoholu, nápoje na báze rumu, nápoje s nízkym obsahom alkoholu, ovocné nápoje s obsahom alkoholu, nápoje na báze kávy s obsahom alkoholu, nápoje na báze čaju s obsahom alkoholu, šumivé nápoje s obsahom alkoholu okrem piva“.

4        Dňa 2. júla 2018 prieskumový pracovník informoval žalobkyňu, že prihlasovaná ochranná známka nie je spôsobilá na zápis. Predovšetkým uviedol, že táto ochranná známka, tvorená zvukom predstavujúcim otvorenie plechovky s nápojom, po ktorom nasleduje pauza a dlhé šumenie, nemôže byť vnímaná ako ukazovateľ obchodného pôvodu výrobkov.

5        Rozhodnutím z 8. januára 2019 prieskumový pracovník zamietol prihlášku ochrannej známky z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.

6        Rozhodnutím z 24. júla 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie, ktoré podala žalobkyňa proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka. Najprv uviedol, že pokiaľ ide o tovary zaradené do tried 29, 30, 32 a 33, príslušná skupina verejnosti sa skladá zo širokej verejnosti s priemernou úrovňou pozornosti, a pokiaľ ide o tovary zaradené do triedy 6, najmä z odborníkov s vysokou úrovňou pozornosti. Ďalej po tom, čo pripomenul, že kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti zvukových ochranných známok sa nelíšia od kritérií vzťahujúcich sa na iné kategórie ochranných známok, odvolací senát uviedol, že široká verejnosť nie je nevyhnutne zvyknutá na to, aby považovala zvuk za údaj o obchodnom pôvode balení neotvorených nápojov a zabalených nápojov. Dodal, že na to, aby mohol byť zvuk zapísaný ako ochranná známka, musí mať určitú rezonanciu alebo spôsobilosť byť rozpoznaný, aby mohol spotrebiteľov informovať o obchodnom pôvode dotknutých tovarov alebo služieb. Napokon sa odvolací senát domnieval, že prihlasovaná ochranná známka pozostáva zo zvuku, ktorý je neoddeliteľne spojený s používaním dotknutých tovarov, v dôsledku čoho by príslušná skupina verejnosti vnímala uvedenú ochrannú známku ako funkčný prvok a údaj o vlastnostiach dotknutých tovarov, a nie ako údaj o ich obchodnom pôvode. Z toho vyvodil záver, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

 Návrhy účastníkov konania

7        Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložiť EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.

8        EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O predmete sporu

9        Najskôr treba uviesť, že pokiaľ ide o rozsah sporu, žalobkyňa nespochybňuje, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary zaradené do triedy 6 a že teda nespochybňuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka tovarov zaradených do tejto triedy.

 O veci samej

10      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza šesť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 72 ods. 2 a článku 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát podľa nej vychádzal z nesprávneho posúdenia. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 72 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát podľa nej porušil svoju povinnosť odôvodnenia. Tretí žalobný dôvod je v podstate založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že odvolací senát podľa nej uplatnil nesprávne kritérium na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 72 ods. 2 a článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát podľa nej dospel k nesprávnemu záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 72 ods. 2 a článku 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát podľa nej nesprávne posúdil určité skutočnosti. Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 72 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v rozsahu, v akom odvolací senát údajne porušil právo žalobkyne byť vypočutá.

11      V prvom rade bude potrebné preskúmať tretí a štvrtý žalobný dôvod, ktoré sa v podstate týkajú posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky, v druhom rade prvý a piaty žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa v podstate týkajú údajných nesprávnych posúdení, v treťom rade druhý žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týka porušenia povinnosti odôvodnenia, a vo štvrtom rade šiesty žalobný dôvod týkajúci sa porušenia práva byť vypočutý.

 O posúdení rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky

12      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát v rámci analýzy rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky uplatnil kritériá, ktoré nie sú „pokryté“ článkom 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Odvolací senát podľa nej vychádzal z predpokladu, že na to, aby prihlasovaná ochranná známka splnila svoju funkciu označenia obchodného pôvodu dotknutých tovarov, musí sa výrazne líšiť od normy alebo zvykov odvetvia. Toto kritérium, stanovené vo vzťahu k trojrozmerným ochranným známkam, však podľa nej v prejednávanej veci nemožno uplatniť.

13      Podľa žalobkyne je zvuk reprodukovaný prihlasovanou ochrannou známkou neobvyklý pre výrobky zaradené do tried 29, 30, 32 a 33, ktoré neobsahujú oxid uhličitý, v dôsledku čoho sa posilňuje už existujúca rozlišovacia spôsobilosť uvedenej ochrannej známky. To isté podľa nej platí pre tovary zaradené do tried 29, 30, 32 a 33, ktoré obsahujú oxid uhličitý, keďže jednotlivé zvukové prvky tvoriace prihlasovanú ochrannú známku sa odlišujú od zvuku vznikajúceho pri otvorení plechoviek s bežnými šumivými nápojmi dostupnými na trhu, v dôsledku čoho ich príslušná skupina verejnosti bude vnímať ako označenie obchodného pôvodu uvedených výrobkov.

14      Hoci žalobkyňa vo svojej odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom tvrdí, že rozsudok z 13. septembra 2016, Globo Comunicação e Participações/EUIPO (Zvuková ochranná známka) (T‑408/15, EU:T:2016:468), nemožno v prejednávanej veci uplatniť, keďže dotknuté tovary a služby sú odlišné, uvádza, že Všeobecný súd v ňom spresnil, že minimálny stupeň rozlišovacej spôsobilosti postačuje na odmietnutie absolútneho dôvodu zamietnutia zápisu ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, vrátane zvukových ochranných známok.

15      EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

16      Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

17      Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať tovar alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako tovary alebo služby pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar alebo službu od tovarov alebo služieb iných podnikov (pozri rozsudky z 21. januára 2010, Audi/ÚHVT, C‑398/08 P, EU:C:2010:29, bod 33 a citovanú judikatúru, a z 20. októbra 2011, Freixenet/ÚHVT, C‑344/10 P a C‑345/10 P, EU:C:2011:680, bod 42 a citovanú judikatúru).

18      Označenia bez rozlišovacej spôsobilosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod tovaru alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tovar alebo službu označenú ochrannou známkou, umožnili pri ich ďalšom nadobudnutí uskutočniť rovnakú voľbu, ak bola jeho skúsenosť pozitívna, alebo inú voľbu, ak bola skúsenosť negatívna (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2004, SAT.1/ÚHVT, C‑329/02 P, EU:C:2004:532, bod 23).

19      Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k ich vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti (pozri rozsudok z 12. februára 2004, Henkel, C‑218/01, EU:C:2004:88, bod 50 a citovanú judikatúru). Úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa, ktorý sa považuje za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, sa môže meniť podľa druhu dotknutých tovarov alebo služieb [rozsudok z 10. októbra 2007, Bang & Olufsen/ÚHVT (Tvar reproduktora), T‑460/05, EU:T:2007:304, bod 32].

20      V prejednávanej veci je prihlasovaná ochranná známka zvukovým označením, ktoré postupne zodpovedá zvuku otvorenia plechovky, približne jednej sekunde ticha a približne deviatim sekundám šumenia bubliniek.

21      V prvom rade treba konštatovať, že účastníci konania nespochybňujú vymedzenie príslušnej skupiny verejnosti v bode 10 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej sú tovary zaradené do tried 29, 30, 32 a 33 určené širokej verejnosti s priemernou úrovňou pozornosti.

22      V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého odvolací senát použil nesprávne kritériá, keď uskutočňoval analýzu rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky pre tovary zaradené do tried 29, 30, 32 a 33, treba konštatovať, že v bode 17 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že ak prihlasovaný zvuk reprodukuje zvuk neoddeliteľne spätý s tovarom alebo jeho použitím, musí uvedená ochranná známka na to, aby mala vyžadovanú rozlišovaciu spôsobilosť, byť podstatne odlišná od normy alebo zvyklostí daného odvetvia, rovnako ako trojrozmerná ochranná známka zobrazujúca vonkajší aspekt tovaru alebo jeho obalu.

23      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti sú rovnaké pre všetky kategórie ochranných známok, keďže článok 7 ods. 1 nariadenia 2017/1001 nerozlišuje medzi týmito jednotlivými kategóriami. Kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti zvukových ochranných známok sa teda nelíšia od kritérií uplatňujúcich sa na iné druhy ochranných známok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2016, Zvuková ochranná známka, T‑408/15, EU:T:2016:468, bod 41 citovaná judikatúra).

24      Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že je nevyhnutné, aby zvukové označenie, ktorého prihláška bola podaná na zápis, malo určitú rezonanciu, ktorá umožňuje cieľovému spotrebiteľovi vnímať ho a považovať ho za ochrannú známku a nie za funkčný prvok alebo za ukazovateľ bez charakteristických vlastností. Uvedený spotrebiteľ teda musí považovať zvukové označenie za umožňujúce identifikáciu v tom zmysle, že je identifikovateľné ako ochranná známka (rozsudok z 13. septembra 2016, Zvuková ochranná známka, T‑408/15, EU:T:2016:468, bod 45).

25      Hoci má verejnosť vo zvyku vnímať slovné alebo obrazové ochranné známky ako označenia identifikujúce obchodný pôvod tovarov alebo služieb, neplatí to isté nevyhnutne v prípade, ak je označenie tvorené iba zvukovým prvkom. Spotrebiteľ dotknutých tovarov alebo služieb totiž musí mať možnosť samotným vnímaním ochrannej známky bez toho, aby bola kombinovaná s inými prvkami, ako sú najmä slovné alebo obrazové prvky, či dokonca iná ochranná známka, vytvoriť súvislosť s týmto obchodným pôvodom.

26      V tejto súvislosti EUIPO v odpovedi na otázku Všeobecného súdu správne zdôraznil, že zvyklosti v hospodárskom odvetví nie sú nemenné, ale sa môžu za určitých okolností časom meniť, a to aj veľmi dynamicky. Je teda všeobecne známe, že podnikatelia prítomní na trhu v odvetví potravinárstva, ktorý sa vyznačuje silnou konkurenciou, čelia nevyhnutnosti určitej prezentácie pri uvádzaní svojich tovarov na trh a sú silne motivovaní k tomu, aby zaručili identifikovateľnosť svojich tovarov s cieľom pritiahnuť pozornosť spotrebiteľov, vrátane použitia zvukových ochranných známok a marketingových a reklamných činností.

27      Keď sa sekvencii nôt, o ktorej zápis sa žiadalo vo veci uvedenej v bode 24 vyššie, neuznala rezonancia a spôsobilosť vyžadované na vyvolanie určitej formy pozornosti cieľovej skupiny verejnosti a na splnenie úlohy identifikácie obchodného pôvodu zvukovej ochrannej známky, bolo to odôvodnené „excesívnou jednoduchosťou“ a „banálnosťou“ uvedenej sekvencie. V prejednávanej veci však odvolací senát pri odmietnutí zápisu prihlasovanej ochrannej známky nevychádzal z kritérií a dôvodov odmietnutia zápisu, stanovených Všeobecným súdom v uvedenej veci, týkajúcej sa zvukovej ochrannej známky.

28      Naproti tomu, ako je uvedené v bode 22 vyššie, odvolací senát uplatnil ako kritérium posúdenia rozlišovacej spôsobilosti dotknutej zvukovej ochrannej známky kritérium vyplývajúce z judikatúry týkajúcej sa trojrozmerných ochranných známok, tvorených vzhľadom samotného tovaru alebo jeho obalu.

29      Podľa judikatúry týkajúcej sa trojrozmerných ochranných známok tvorených vzhľadom samotného tovaru alebo jeho obalu platí, že čím viac sa tvar, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, približuje najpravdepodobnejšiemu tvaru predmetného výrobku, tým je pravdepodobnejšie, že uvedený tvar nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Za týchto podmienok jedine ochranná známka, ktorá sa výrazne líši od normy alebo zvyklostí odvetvia, čím je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nie je zbavená rozlišovacej spôsobilosti v zmysle uvedeného ustanovenia (rozsudok zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, C‑136/02 P, EU:C:2004:592, bod 31).

30      Treba však uviesť, že táto judikatúra bola rozvinutá vzhľadom na osobitnú situáciu, v ktorej prihlasovaná ochranná známka spočívala v tvare samotného tovaru alebo jeho obalu, hoci existovala norma alebo zvyklosti odvetvia týkajúce sa tohto tvaru. V takom prípade dotknutý spotrebiteľ, ktorý je zvyknutý vidieť jeden tvar alebo viac tvarov v súlade s normou alebo zvyklosťami odvetvia, nebude vnímať prihlasovanú ochrannú známku ako údaj o obchodnom pôvode tovarov uvedených v prihláške, ak tvar tvoriaci uvedenú ochrannú známku je zhodný s obvyklým tvarom alebo obvyklými tvarmi alebo je mu alebo im podobný.

31      Táto judikatúra nestanovuje nové kritériá posúdenia rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ale sa obmedzuje na spresnenie, že v rámci uplatnenia týchto kritérií môže byť vnímanie príslušnej skupiny verejnosti ovplyvnené povahou označenia, o ktorého zápis sa žiada. Vnímanie priemerného spotrebiteľa totiž nie je nevyhnutne rovnaké v prípade trojrozmernej ochrannej známky, tvorenej tvarom samotného tovaru alebo jeho obalu, a v prípade slovnej, obrazovej alebo zvukovej ochrannej známky, ktorá spočíva v označení nezávislom od vonkajších aspektov alebo tvaru tovarov, ktoré označuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2019, EUIPO/Wajos, C‑783/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1073, bod 24 a citovanú judikatúru).

32      To je dôvod, prečo sa judikatúra pripomenutá v bode 29 vyššie v zásade nemôže uplatniť na zvukové ochranné známky.

33      Keďže v prejednávanej veci prihlasovaná ochranná známka nereprodukuje ani tvar dotknutých tovarov, ani tvar ich obalu, odvolací senát nesprávne uviedol, že sa analogicky uplatňuje judikatúra pripomenutá v bode 29 vyššie, a nesprávne uplatnil kritérium spočívajúce v určení, či sa prihlasovaná ochranná známka „podstatne“ líši od normy alebo zvyklostí odvetvia.

34      Toto nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o právne kritérium uplatňujúce sa na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky, však nemá takú povahu, že by spôsobilo nesprávnosť odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, keďže zo znenia všetkých dôvodov uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že odvolací senát nevychádzal výlučne z judikatúry rozvinutej vo vzťahu k trojrozmerným ochranným známkam.

35      Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak za osobitných okolností prejednávanej veci pochybenie nemohlo mať rozhodujúci vplyv na výsledok, argumentácia založená na takomto pochybení je neúčinná a nemôže teda postačovať na odôvodnenie zrušenia napadnutého rozhodnutia [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2017, VM/EUIPO – DAT Vermögensmanagement (Vermögensmanufaktur), T‑374/15, EU:T:2017:589, bod 143 a citovanú judikatúru]. Preto vzhľadom na to, že odvolací senát nesprávne uplatnil kritérium normy a zvyklostí odvetvia vo vzťahu k vzhľadu prihlasovaných tovarov a ich obalov, je potrebné určiť, či toto nesprávne právne posúdenie malo vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie je založené aj na inom dôvode.

36      Odvolací senát totiž v bodoch 12 až 16, 21 a 22 napadnutého rozhodnutia pripomenul tiež rozsudok z 13. septembra 2016, Zvuková ochranná známka (T‑408/15, EU:T:2016:468), a uplatnil ho na prejednávanú vec. Uviedol tak, že na to, aby mohol byť zvuk zapísaný ako ochranná známka, musí mať určitú rezonanciu alebo určitú spôsobilosť byť rozpoznaný, čo umožní cieľovým spotrebiteľom považovať ho „za označenie pôvodu a nie iba za funkčný prvok alebo údaj, ktorý nie je nositeľom odkazu“. V podstate dodal, že prieskumový pracovník správne uviedol, že zvuk tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku priamo súvisí s prihlasovanými tovarmi a je neoddeliteľne spojený s použitím týchto tovarov. Z toho vyvodil, že príslušná skupina verejnosti by vnímala prihlasovanú ochrannú známku ako funkčný prvok dotknutých tovarov, keďže zvuk šumenia je údajom o vlastnostiach uvedených tovarov, a nie označením ich obchodného pôvodu, v dôsledku čoho uvedená ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

37      Po tretie teda treba určiť, či je ďalší dôvod založený na tom, že príslušná skupina verejnosti by vnímala prihlasovanú ochrannú známku ako funkčný prvok, teda dôvod, ktorý môže preukázať nedostatok rozlišovacej spôsobilosti uvedenej ochrannej známky, opodstatnený.

38      V tejto súvislosti treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo uviedol odvolací senát v bode 18 napadnutého rozhodnutia, dotknutými tovarmi nie sú „všetky nápoje, ktoré môžu obsahovať oxid uhličitý“. Platí to najmä pre kategóriu „nešumivých nealkoholických nápojov“ zaradených do triedy 32, ktorá neobsahuje žiadny šumivý nápoj.

39      V prejednávanej veci však toto pochybenie nemôže mať za následok nezákonnosť záveru odvolacieho senátu o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky pre všetky tovary zaradené do tried 29, 30, 32 a 33.

40      Na jednej strane sa totiž zvuk vznikajúci pri otvorení plechovky bude vzhľadom na druh dotknutých tovarov považovať za čisto technický a funkčný prvok, keďže otvorenie plechovky alebo fľaše je nevyhnutne podmienené určitým technickým riešením v rámci narábania s nápojmi s cieľom ich konzumácie, a to bez ohľadu na to, či takéto tovary obsahujú alebo neobsahujú oxid uhličitý.

41      Ak však príslušná skupina verejnosti vníma určitý prvok tak, že predovšetkým plní technickú a funkčnú úlohu, nebude ho vnímať ako údaj o obchodnom pôvode dotknutých tovarov [pozri analogicky rozsudok z 18. januára 2013, FunFactory/ÚHVT (Vibrátor), T‑137/12, neuverejnený, EU:T:2013:26, bod 27 a citovanú judikatúru].

42      Na druhej strane bude príslušná skupina verejnosti okamžite vnímať zvuk šumenia bubliniek ako odkazujúci na nápoje.

43      Okrem toho zvukové prvky a približne jednosekundové ticho, ktoré ako celok tvoria prihlasovanú ochrannú známku, nemajú žiadnu neodňateľnú charakteristiku, ktorá by umožňovala domnievať sa, že okrem ich vnímania ako uvedenia vlastnosti a ako odkazu na dotknuté tovary pre príslušnú skupinu verejnosti by ich táto skupina verejnosti mohla vnímať ako označenie obchodného pôvodu.

44      Je pravda, že prihlasovaná ochranná známka obsahuje dve vlastnosti, a to skutočnosť, že ticho trvá približne jednu a že zvuk šumenia bubliniek trvá približne deväť sekúnd.

45      Takéto nuansy vo vzťahu ku klasickým zvukom, ktoré vznikajú pri otváraní nápojov, však v prejednávanej veci nemôžu postačovať na zamietnutie námietky založenej na článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, keďže príslušná skupina verejnosti ich bude vnímať tak, ako je uvedené v bodoch 19 a 21 vyššie, iba ako variant zvukov obvykle produkovaných nápojmi v okamihu otvorenia nádoby, v ktorej sa nachádzajú, a teda nedávajú prihlasovanej zvukovej ochrannej známke takú identifikačnú spôsobilosť, aby mohla byť identifikovaná ako ochranná známka.

46      Ako teda správne uvádza EUIPO, ticho po zvuku otvorenia plechovky a dĺžka zvuku šumenia bubliniek v trvaní približne deväť sekúnd nie sú dostatočne výrazné na to, aby sa odlišovali od porovnateľných zvukov v oblasti nápojov. Samotná skutočnosť, že krátko trvajúce šumenie bezprostredne nasledujúce po otvorení plechovky je v oblasti nápojov bežnejšie ako približne jednosekundové ticho, po ktorom nasleduje dlhé šumenie, nepostačuje na to, aby príslušná skupina verejnosti pripisovala týmto zvukom akýkoľvek význam, ktorý by umožnil identifikovať obchodný pôvod dotknutých tovarov.

47      Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, kombinácia zvukových prvkov a prvku ticha teda nie je svojou štruktúrou neobvyklá, keďže zvuky otvorenia plechovky, ticho a zvuk šumenia zodpovedajú predvídateľným a obvyklým prvkom na trhu s nápojmi.

48      Táto kombinácia teda neumožňuje príslušnej skupine verejnosti identifikovať uvedené tovary ako tovary pochádzajúce od určitého podniku a odlíšiť ich od tovarov iných podnikov.

49      Z uvedeného vyplýva, že odvolací senát dospel k správnemu záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre výrobky zaradené do tried 29, 30, 32 a 33.

50      Preto treba zamietnuť tretí a štvrtý žalobný dôvod, ktoré sú založené na nesprávnom posúdení rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.

 O údajnom nesprávnom právnom posúdení

51      Podľa žalobkyne sa odvolací senát nesprávne domnieval, že všetky dotknuté tovary boli nápojmi, ktoré mohli obsahovať oxid uhličitý, prinajmenšom pokiaľ ide o kategórie nešumivých nealkoholických nápojov a minerálnych vôd. Rovnako sa podľa nej nesprávne domnieval, že na dotknutých trhoch nápojov a balení nápojov je neobvyklé označovať obchodný pôvod výrobku iba pomocou zvukov, keďže si možno predstaviť mnoho metód distribúcie používajúcich zvuk. Do svojho posúdenia tak namiesto všeobecne známej skutočnosti údajne zaviedol nesprávne osobné stanovisko.

52      Hoci EUIPO uznal pochybenie odvolacieho senátu, pokiaľ ide o kategóriu „nešumivých nealkoholických nápojov“ zaradených do triedy 32, tvrdí, že to neopodstatňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia a spochybňuje ostatné tvrdenia žalobkyne.

53      V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že z bodov 39 až 50 vyššie vyplýva, že v prejednávanej veci toto pochybenie odvolacieho senátu nemalo rozhodujúci vplyv v zmysle judikatúry citovanej v bode 35 vyššie, keďže odvolací senát dospel k správnemu záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre výrobky zaradené do tried 29, 30, 32 a 33 bez ohľadu na to, či obsahujú alebo neobsahujú oxid uhličitý.

54      Argumentácia žalobkyne založená na tomto pochybení odvolacieho senátu je teda neúčinná, a preto nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

55      Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie uvedené v bode 14 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je na dotknutých trhoch nápojov a balení nápojov ešte neobvyklé označovať obchodný pôvod tovaru iba prostredníctvom zvukov, treba uviesť, že odvolací senát netvrdil, že ide o všeobecne známu skutočnosť. Naopak, v bode 15 napadnutého rozhodnutia odôvodnil takéto stanovisko tým, že uviedol, že dotknuté tovary vo všeobecnosti neprodukujú zvuky prinajmenšom pri ich spotrebe. Podľa odvolacieho senátu sa pritom zvuk prejavuje až pri spotrebe dotknutého tovaru, teda po jeho nadobudnutí, a preto nemôže príslušnej skupine verejnosti pomôcť orientovať sa pri svojom výbere, čo kúpiť.

56      S takýmto tvrdením však nemožno súhlasiť. Väčšina výrobkov je totiž sama osebe bez zvuku a vydáva zvuk až v čase svojej spotreby. Toto tvrdenie teda nemôže podporiť stanovisko odvolacieho senátu uvedené v bode 14 napadnutého rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že zvuk sa môže prejaviť iba pri spotrebe tovaru, totiž neznamená, že použitie zvukov na označenie obchodného pôvodu tovaru na určitom trhu je ešte neobvyklé.

57      V každom prípade však bez ohľadu na to, či už je alebo ešte nie je neobvyklé označiť obchodný pôvod tovarov výlučne pomocou zvukov, najmä na dotknutých trhoch nápojov a balení nápojov, prípadné pochybenie odvolacieho senátu v tejto súvislosti nemalo rozhodujúci vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.

58      Ako totiž bolo uvedené v bode 49 vyššie, Všeobecný súd potvrdil záver odvolacieho senátu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre výrobky zaradené do tried 29, 30, 32 a 33. Argumentácia žalobkyne založená na prípadnom pochybení odvolacieho senátu, pokiaľ ide o obvyklosť použitia zvukov na dotknutých troch, teda nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

59      Preto treba zamietnuť prvý a piaty žalobný dôvod, ktoré sú v podstate založené na nesprávnom posúdení.

 O porušení povinnosti odôvodnenia

60      Žalobkyňa sa v podstate domnieva, že odvolací senát opomenul preskúmať rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky vo vzťahu k dotknutým tovarom, ktoré neobsahujú oxid uhličitý. Dodáva, že tvrdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého je ešte neobvyklé označiť výlučne za pomoci zvuku obchodný pôvod tovarov na trhoch nápojov a ich obalov, nie je dostatočne podložené, najmä z dôvodu, že predložila publikácie týkajúce sa súčasnej práce zvukových inžinierov s cieľom zvukového sprievodu potravín uvádzaných na trh.

61      Hoci EUIPO uznáva existenciu nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k dotknutým tovarom, ktoré neobsahujú oxid uhličitý, napriek tomu sa domnieva, že to nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

62      Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 94 ods. 1 prvej vety nariadenia 2017/1001 musia byť rozhodnutia EUIPO odôvodnené.

63      Takto upravená povinnosť odôvodnenia má rovnaký rozsah ako povinnosť odôvodnenia vyplývajúca z článku 296 druhého odseku ZFEÚ, ako ju vykladá ustálená judikatúra, podľa ktorej musia z odôvodnenia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy autora aktu, aby mohli dotknuté osoby spoznať dôvody prijatého opatrenia a uplatniť na základe toho svoje práva, a jednak aby súd Európskej únie mohol pristúpiť k preskúmavaniu zákonnosti rozhodnutia (pozri analogicky rozsudky z 10. mája 2012, Rubinstein a L’Oréal/ÚHVT, C‑100/11 P, EU:C:2012:285, bod 111, a zo 6. septembra 2012, Storck/ÚHVT, C‑96/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:537, bod 86).

64      V prejednávanej veci treba uznať, že odvolací senát vychádzal z nesprávneho predpokladu, že všetky dotknuté tovary zaradené do tried 29, 30, 32 a 33 boli nápojmi, ktoré môžu obsahovať oxid uhličitý, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie neobsahuje výslovné odôvodnenie osobitne venované nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej zvukovej ochrannej známky pre tie z uvedených tovarov, ktoré nemôžu obsahovať oxid uhličitý, ako sú najmä „nešumivé nealkoholické nápoje“ zaradené do triedy 32, čo EUIPO navyše nespochybňuje.

65      Treba však uviesť, že napriek chýbajúcemu odôvodneniu v tejto konkrétnej súvislosti je napadnuté rozhodnutie ako celok dostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho žalobkyňa mohla pochopiť dôvody opatrenia prijatého voči nej a súd Únie môže pristúpiť k preskúmaniu zákonnosti uvedeného rozhodnutia, v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 63 vyššie.

66      Skutočnosť, že odvolací senát sa výslovne nevyjadril k tvrdeniu žalobkyne založenému na súčasnej práci zvukových inžinierov, neznamená, že si nesplnil povinnosť odôvodnenia.

67      Povinnosť odôvodnenia, ktorú má EUIPO, totiž neznamená povinnosť odpovedať na všetky tvrdenia a všetky dôkazy, ktoré mu boli predložené na posúdenie [pozri rozsudok z 9. júla 2008, Reber/ÚHVT – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (Mozart), T‑304/06, EU:T:2008:268, bod 55 a citovanú judikatúru]. Stačí, aby EUIPO uviedol skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C‑404/04 P, neuverejnený, EU:C:2007:6, bod 30, a z 9. decembra 2010, Tresplain Investments/ÚHVT – Hoo Hing (Golden Elephant Brand), T‑303/08, EU:T:2010:505, bod 46].

68      Žalobný dôvod žalobkyne založený na porušení povinnosti odôvodnenia preto musí byť zamietnutý.

 O porušení práva byť vypočutý

69      Žalobkyňa tvrdí, že nemohla predložiť svoje pripomienky týkajúce sa nevyhnutnosti dostupnosti, na ktorú poukázal odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho bolo porušené jej právo byť vypočutá.

70      EUIPO nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.

71      Treba pripomenúť, že z článku 94 ods. 1 druhej vety nariadenia 2017/1001 vyplýva, že EUIPO môže založiť svoje rozhodnutie len na skutkových alebo právnych okolnostiach, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky. Toto ustanovenie upravuje v rámci práva ochranných známok Európskej únie všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu. Podľa tejto zásady sa osobám, ktorým sú určené rozhodnutia orgánov verejnej moci, výrazným spôsobom ovplyvňujúce ich záujmy, musí umožniť účinne uviesť svoje stanovisko [pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Eurocool Logistik/ÚHVT – Lenger (EUROCOOL), T‑599/10, neuverejnený, EU:T:2013:399, bod 50 a citovanú judikatúru].

72      Právo byť vypočutý sa totiž vzťahuje na všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovania, ale nie na konečné stanovisko, ktoré správny orgán zamýšľa prijať [pozri rozsudok z 12. mája 2009, Jurado Hermanos/ÚHVT (JURADO), T‑410/07, EU:T:2009:153, bod 31 a citovanú judikatúru].

73      V prejednávanej veci zo skutočností uvedených v spise EUIPO, najmä z vyjadrenia žalobkyne vysvetľujúceho dôvody jej odvolania proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka, vyplýva, že spresnenie uvedené odvolacím senátom, podľa ktorého existuje nevyhnutnosť dostupnosti zvukov tvoriacich prihlasovanú ochrannú známku, nadväzuje na výmenu podaní medzi účastníkmi v priebehu správneho konania pred odvolacím senátom. Ako správne tvrdí EUIPO, odvolací senát nezavádza žiadny nový prvok, ale len odpovedá na odvolanie žalobkyne a konkrétnejšie na tvrdenie založené v podstate na tom, že zápisom prihlasovanej ochrannej známky by sa ostatným hospodárskym subjektom nebránilo používať svoje označenia s cieľom uvádzať na trh rôzne tekutiny s rozprašovačom.

74      Toto spresnenie odvolacieho senátu teda samo osebe nemohlo viesť k tomu, aby mu vznikla povinnosť ponúknuť žalobkyni možnosť vyjadriť svoje stanovisko v tejto súvislosti.

75      Z toho vyplýva, že treba zamietnuť žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý a v dôsledku toho aj žalobu ako celok.

 O trovách

76      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na základe článku 135 ods. 1 toho istého poriadku však Všeobecný súd môže rozhodnúť, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť iba časť trov konania druhého účastníka, alebo mu vôbec nemusí uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.

77      Okrem toho podľa znenia článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku sa nevyhnutné výdavky vynaložené v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú.

78      V prejednávanej veci vzhľadom na mnohé pochybenia, ktorými bolo poznačené napadnuté rozhodnutie, ako aj vzhľadom na to, že toto rozhodnutie nebolo zrušené, každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy, ktoré mu vznikli v konaní pred Všeobecným súdom. Žalobkyňa tiež znáša nevyhnutné trovy vynaložené na účely konania pred odvolacím senátom.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) znáša svoje vlastné trovy konania pred Všeobecným súdom.

3.      Ardagh Metal Beverage Holdings GmbH & Co. KG znáša svoje vlastné trovy konania pred Všeobecným súdom, ako aj nevyhnutné trovy vynaložené na účely konania pred odvolacím senátom EUIPO.

Papasavvas

Spielmann

Öberg

Spineanu‑Matei

 

Norkus

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. júla 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.