ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)
z 21. februára 2024 (*)
„Verejné zákazky – Rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania – Dodanie dezinfekčných robotov európskym nemocniciam – Časová tieseň – COVID‑19 – Vylúčenie žalobkýň z verejného obstarávania – Žaloba o neplatnosť – Neexistencia osobnej dotknutosti – Zmluvná povaha sporu – Neprípustnosť – Zodpovednosť“
Vo veci T‑38/21,
Inivos Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),
Inivos BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko),
v zastúpení: R. Martens, L. Hoet a A. Van Laer, advokátky,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: L. André a M. Ilkova, splnomocnené zástupkyne,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora),
na poradách v zložení: predseda komory D. Spielmann, sudcovia V. Valančius, R. Mastroianni, M. Brkan (spravodajkyňa) a T. Tóth,
tajomník: P. Cullen, referent,
so zreteľom na uznesenie z 21. mája 2021, Inivos a Inivos/Komisia (T‑38/21 R, neuverejnené, EU:T:2021:287),
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 28. februára 2023,
so zreteľom na článok 22 a článok 24 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu po skončení výkonu funkcie sudcu Valančiusa 26. septembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobkyne Inivos Ltd a Inivos BV sa svojou žalobou domáhajú jednak na základe článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Európskej komisie z 18. septembra 2020 o použití rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na nákup dezinfekčných robotov (ďalej len „rozhodnutie o použití rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania“), rozhodnutia z 3. novembra 2020 o zadaní tejto zákazky (ďalej len „napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky“), ako aj rozhodnutia z 19. novembra 2020 o uzavretí rámcových zmlúv s dvoma hospodárskymi subjektmi a o vyhlásení týchto rámcových zmlúv za absolútne neplatné a jednak na základe článku 268 ZFEÚ náhrady škody, ktorá im v dôsledku toho údajne vznikla.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobkyne so sídlom v Spojenom kráľovstve a Holandsku pôsobia v oblasti zdravotníckej techniky a špecializujú sa na prevenciu a kontrolu infekcií.
3 V súvislosti s krízou COVID‑19 sa Komisia rozhodla pomôcť členským štátom tým, že v rámci nástroja núdzovej podpory podporí nasadenie robotov na dezinfekciu vnútorných priestorov v ich nemocniciach. Po analýze dostupných technológií sa rozhodla pre dezinfekciu ultrafialovým žiarením (UV) pomocou autonómnych robotov.
4 Na základe naliehavosti vyplývajúcej z krízy COVID‑19 sa Komisia 18. septembra 2020 rozhodla použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v súlade s bodom 11.1 druhým odsekom písm. c) prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1; ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).
5 S cieľom pripraviť verejné obstarávanie a zhromaždiť informácie o príslušnom trhu a potenciálnych dodávateľoch Komisia uskutočnila predbežnú trhovú konzultáciu podľa článku 166 nariadenia o rozpočtových pravidlách zaslaním formulára prieskumu okrem iného združeniam a iným subjektom združujúcim výrobcov robotov.
6 Na základe tejto trhovej konzultácie Komisia zostavila rozsiahlu databázu dodávateľov, ktorí boli následne hodnotení na základe vopred stanovených kritérií, konkrétne označenia CE (základná požiadavka), výrobnej kapacity (najmenej 20 kusov mesačne) a skúseností s nasadzovaním robotov v nemocniciach (najmenej 10 robotov).
7 Šesť dodávateľov, ktorí splnili tieto kritériá, bolo vyzvaných na predloženie ponuky v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia pod referenčným číslom CNECT/LUX/2020/NP0084, ale iba traja z nich skutočne predložili ponuku.
8 Dňa 30. októbra 2020 bola v súlade s článkom 168 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách vypracovaná hodnotiaca správa s cieľom zadať zákazku. Do poradia boli zaradené dve ponuky, zatiaľ čo tretia bola zamietnutá, pretože nespĺňala kritériá výberu.
9 Dňa 3. novembra 2020 zodpovedný povoľujúci úradník prijal napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky v súlade s odporúčaním uvedeným v hodnotiacej správe.
10 Rámcové zmluvy na dezinfekčné roboty pre európske nemocnice (COVID‑19) boli 19. novembra 2020 uzavreté s dvoma úspešnými uchádzačmi (ďalej len „sporné rámcové zmluvy“) a ich podpísanie bolo 9. decembra 2020 oznámené v Úradnom vestníku Európskej únie oznámením o zadaní zákazky 2020/S 240‑592299.
11 Dňa 23. novembra 2020 sa žalobkyne dozvedeli o tlačovej správe Komisie, v ktorej oznámila, že plánuje zakúpiť 200 dezinfekčných robotov v rámci osobitného rozpočtu z nástroja núdzovej podpory.
12 Komisia v tlačovej správe uviedla, že nemocnice vo väčšine členských štátov vyjadrili potrebu a záujem o tieto roboty, ktoré by dokázali vydezinfikovať izby pacientov štandardnej veľkosti pomocou UV žiarenia už za 15 minút, čím by pomohli predchádzať šíreniu vírusu a obmedziť ho. Proces by riadil operátor nachádzajúci sa mimo dezinfikovaného priestoru, aby sa zabránilo akémukoľvek vystaveniu UV žiareniu. Na nákup týchto dezinfekčných robotov by bol k dispozícii osobitný rozpočet vo výške až dvanásť miliónov eur z nástroja núdzovej podpory.
13 Vzhľadom na to, že v online verzii dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie týkajúceho sa európskych verejných zákaziek nebolo zverejnené žiadne oznámenie o zadaní predmetnej zákazky a neboli zverejnené žiadne informácie o rozhodnutí Komisie o zadaní predmetnej zákazky, žalobkyne 3. decembra 2020 zaslali Komisii list, v ktorom vyjadrili obavu, že neboli dodržané platné pravidlá verejného obstarávania založené na nariadení o rozpočtových pravidlách. Taktiež požiadali Komisiu, aby pozastavila alebo ukončila sporné rámcové zmluvy a zrušila všetky prijaté rozhodnutia o zadaní zákazky, a vyzvali Komisiu, aby vyhlásila nové verejné obstarávanie prostredníctvom predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
14 Dňa 9. decembra 2020 sa žalobkyne prostredníctvom oznámenia o zadaní zákazky (Ú. v. EÚ 2020/S 240‑592299) dozvedeli, že sporné rámcové zmluvy boli uzavreté už 19. novembra 2020.
15 V tomto oznámení o zadaní zákazky je použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania odôvodnené takto:
„Krajná časová tieseň spôsobená mimoriadnymi udalosťami, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať, a v súlade s presne stanovenými podmienkami uvedenými v smernici.
Vysvetlenie:
Pandémia COVID‑19 vytvára obrovský tlak na systémy zdravotnej starostlivosti na celom svete a v Európe. V tejto súvislosti sa Komisia rozhodla podporiť prostredníctvom nástroja núdzovej podpory [C(2020) 5162 final] nasadenie autonómnych robotov na dezinfekciu vnútorných priestorov, aby tak prispela k úsiliu o naliehavé zaistenie väčšej bezpečnosti personálu a pacientov vo vybraných európskych nemocniciach a podobných zdravotníckych zariadeniach. Dezinfekčné roboty sa už používajú na dezinfekciu v nemocniciach a Komisia zhromaždila niekoľko správ z nemocníc, ktoré túto technológiu použili počas krízy COVID‑19. Počet nasadených robotov je však nedostatočný a zďaleka nepokrýva všetky nemocnice, ktoré musia toto ochorenie priamo zvládať. Komisia prijíma opatrenia na čiastočné zmiernenie tohto problému.
Treba preto použiť mimoriadne rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, keďže ide o mimoriadne naliehavé opatrenie vzhľadom na to, že v čase vypracovania tohto dokumentu sa 2. vlna COVID‑19 rýchlo šíri, ako je vysvetlené vyššie. V niektorých členských štátoch je v súčasnosti počet chorých vyšší ako na vrchole prvej vlny a zdroje zdravotnej starostlivosti sú podľa správ v celej Únii pod rastúcim tlakom. Preto je potrebné rýchlo nasadiť dezinfekčné roboty, ktoré pomôžu zdravotníckym pracovníkom v boji proti pandémii.“
16 Dňa 24. decembra 2020 Komisia zverejnila nové oznámenie (Ú. v. EÚ 2020/S 251‑626998) nadväzujúce na oznámenie o zadaní zákazky z 9. decembra 2020, v ktorom sa ako právny základ pre obstarávanie maximálneho počtu 200 dezinfekčných robotov nahrádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65) nariadením o rozpočtových pravidlách.
Návrhy účastníkov konania
17 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutie o použití rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania,
– zrušil napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky,
– zrušil rozhodnutie Komisie z 19. novembra 2020 o uzavretí sporných rámcových zmlúv s ďalšími dvoma hospodárskymi subjektmi,
– vyhlásil sporné rámcové zmluvy za absolútne neplatné,
– nariadil Komisii, aby oznámila špecifikácie ponuky, na základe ktorých boli uzavreté sporné rámcové zmluvy,
– vydal predbežné opatrenie o zodpovednosti Komisie v rozsahu, v akom protiprávne použila rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania,
– subsidiárne zaviazal Komisiu na náhradu škody vo výške 3 000 000 eur v dôsledku straty príležitosti,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov konania, ktoré vznikli žalobkyniam.
18 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú,
– subsidiárne zamietol žalobu ako zjavne nedôvodnú,
– uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.
Právne posúdenie
O návrhoch na zrušenie
O prípustnosti prvého žalobného dôvodu, ktorým sa navrhuje zrušenie rozhodnutia o použití rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania
19 Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že prvý žalobný dôvod je neprípustný z dôvodu, že žalobkyne nemajú žiadny záujem na zrušení rozhodnutia o použití rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Keďže sa žalobkyne nezúčastnili na verejnom obstarávaní, podľa názoru Komisie nemajú záujem na podaní žaloby. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že v prípade zrušenia rozhodnutia o použití rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania by nebolo vôbec isté, či bude vyhlásené nové verejné obstarávanie, a neexistovala by žiadna záruka, že žalobkyne budú vybrané.
20 Žalobkyne sa domnievajú, že prvý žalobný dôvod je prípustný. Tvrdia, že skutočnosť, že sa nezúčastnili na verejnom obstarávaní, nemôže byť použitá proti nim na spochybnenie prípustnosti tohto žalobného dôvodu, keďže ich neúčasť je spôsobená tým, že Komisia nezverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania. Tvrdia, že ak by Všeobecný súd zamietol prvý žalobný dôvod ako neprípustný z tohto dôvodu, znemožnil by konkurentom napadnúť priame zadanie verejných zákaziek. Podľa žalobkýň je ich neúčasť v konaní na jednej strane spôsobená tým, že Komisia nezverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, a na druhej strane im nebráni v tom, aby mali záujem na podaní žaloby.
21 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sú aktmi, proti ktorým možno podať žalobu o neplatnosť, výlučne opatrenia majúce záväzné právne účinky, ktoré by sa mohli dotýkať záujmov tretích osôb a podstatne meniť ich právne postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, EU:C:1971:32, bod 42; z 2. marca 1994, Parlament/Rada, C‑316/91, EU:C:1994:76, bod 8, a z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, bod 36).
22 Na účely posúdenia, či akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, má takéto účinky, treba preskúmať jeho podstatu (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9), kontext, v ktorom bol vypracovaný (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 2000, Stork Amsterdam/Komisia, T‑241/97, EU:T:2000:41, bod 62), ako aj zámer jeho autora (rozsudok z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑362/08 P, EU:C:2010:40, bod 52; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, body 42, 46 a 52). Naopak forma, v akej je akt prijatý, je z hľadiska prípustnosti žaloby o neplatnosť v zásade bezvýznamná (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9, a zo 7. júla 2005, Le Pen/Parlament, C‑208/03 P, EU:C:2005:429, bod 46).
23 Iba akt, ktorým jeho autor jednoznačne a s konečnou platnosťou určuje svoje stanovisko vo forme umožňujúcej identifikovať jeho povahu, predstavuje rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom žaloby o neplatnosť (rozsudok z 13. decembra 2016, IPSO/ECB, T‑713/14, EU:T:2016:727, bod 20; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 1982, Nemecko a Bundesanstalt für Arbeit/Komisia, 44/81, EU:C:1982:197, bod 12).
24 Konkrétne, v prípade aktov alebo rozhodnutí, ktorých vypracovanie prebieha vo viacerých štádiách, najmä po skončení interného postupu, sa za napadnuteľné akty považujú len také opatrenia, ktoré obsahujú konečné stanovisko inštitúcie po skončení takéhoto postupu, s výnimkou predbežných opatrení, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie (rozsudky zo 7. marca 2002, Satellimages TV5/Komisia, T‑95/99, EU:T:2002:62, bod 32, a zo 16. decembra 2020, Balti Gaas/Komisia a INEA, T‑236/17 a T‑596/17, neuverejnený, EU:T:2020:612, bod 88).
25 Vzhľadom na uvedené úvahy treba preskúmať, či rozhodnutie použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania predstavuje akt, ktorý s konečnou platnosťou určuje jeho postavenie, nepriaznivo ovplyvňuje žalobkyne a môže byť predmetom žaloby o neplatnosť.
26 V tejto súvislosti treba analyzovať obsah tohto rozhodnutia. Išlo o prvú fázu rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a rozhodnutie malo formu poznámky do spisu, ktorú podpísala riaditeľka riaditeľstva pre umelú inteligenciu a digitálny priemysel 18. septembra 2020. Účelom tohto dokumentu bolo odôvodniť použitie takéhoto konania pri zadávaní zákazky s názvom „Dezinfekčné roboty na pomoc v boji proti kríze COVID‑19“.
27 V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu Komisia uviedla, že rozhodnutie o použití rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je interným aktom, ktorý nemá právne účinky mimo sféry inštitúcie, ktorá toto rozhodnutie prijala. Až v prípade, keď by Komisia rozoslala jednotlivé výzvy na predloženie ponúk, by bolo možné uvažovať o právnych účinkoch tohto rozhodnutia. Rozhodnutie použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania by totiž nepredurčilo, ktoré hospodárske subjekty sa budú môcť zúčastniť na verejnej súťaži. Komisia dodala, že až postupnosť úkonov v rámci verejného obstarávania môže nakoniec vyvolať právne účinky. Rozhodnutie použiť verejné obstarávanie nemôže mať samo osebe právne účinky a môže ich mať len prostredníctvom úkonov, ktoré ho uvádzajú do platnosti skutočným vykonaním postupu, ako napríklad rozhodnutím o zadaní zákazky.
28 V odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom žalobkyne uviedli, že protiprávne konanie Komisie bolo výsledkom viacerých rozhodnutí, vrátane rozhodnutia použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré sú však nevyhnutne prepojené, keďže rozhodnutie použiť toto konanie viedlo k napadnutému rozhodnutiu o zadaní zákazky a v konečnom dôsledku umožnilo uzatvorenie sporných rámcových zmlúv. Podľa žalobkýň rozhodnutie o použití rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania nemožno považovať za prípravný akt napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky, pretože vyvoláva citeľné právne účinky, keďže účastníci, ktorí neboli vyzvaní na predloženie ponuky, boli ipso facto vylúčení z účasti na verejnom obstarávaní a nemali šancu získať zákazku. Okrem toho subjekty, ktoré neboli vyzvané na účasť v tomto konaní, boli formálne informované o uzavretí rámcovej zmluvy až 9. decembra 2020 prvým oznámením o zadaní zákazky. V dôsledku toho žalobkyne tvrdia, že rozhodnutie použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania by nemalo byť vylúčené zo súdneho preskúmania Všeobecným súdom.
29 Treba poznamenať, že v rozhodnutí použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa uvádzajú dôvody, pre ktoré je potrebné použiť toto konanie. V tomto dokumente sa teda určuje postup uplatniteľný na predmetné zadávanie zákazky. Ako však Komisia zdôraznila v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu, tento dokument nie je určený žiadnemu konkrétnemu adresátovi a nepredurčuje hospodárske subjekty, ktoré sú vyzvané na predloženie ponuky na túto zákazku. V dôsledku toho v tejto fáze konania nebol žiadny hospodársky subjekt vyzvaný na predloženie ponuky, a teda žiadny hospodársky subjekt nemohol byť vylúčený.
30 Žalobkyne sú teda dotknuté rozhodnutím o ich nevyzvaní na predloženie ponuky, ktoré má v prejednávanej veci podobu napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky. Žalobkyne teda môžu, za predpokladu, že o ňom vedeli, podať žalobu proti poslednému aktu, ktorý bol k dispozícii v čase podania ich žaloby a ktorý ich vylučuje z konania. Rozhodnutie použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania však nepredstavuje rozhodnutie, ktoré by zasahovalo do záujmov žalobkýň, keďže týmto rozhodnutím neboli vylúčené z predmetného verejného obstarávania. V čase podania žaloby Komisia už 3. novembra 2020 prijala rozhodnutie o zadaní zákazky, ktorým bola zákazka s konečnou platnosťou zadaná a ktoré malo za následok definitívne vylúčenie žalobkýň z predmetného verejného obstarávania.
31 Rozhodnutie použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania má teda prípravnú povahu.
32 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého skutočnosť, že sa nezúčastnili na verejnom obstarávaní, nemožno použiť na účely spochybnenia prípustnosti ich žaloby proti rozhodnutiu použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, treba pripomenúť, že prípadné nezákonnosti v čisto prípravných opatreniach možno uplatniť na podporu žaloby podanej proti konečnému aktu, ktorého sú prípravnou fázou (pozri rozsudok zo 16. decembra 2020, Balti Gaas/Komisia a INEA, T‑236/17 a T‑596/17, neuverejnený, EU:T:2020:612, bod 101 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci sa žalobkyne svojím druhým žalobným návrhom domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky, čo im v zásade poskytuje možnosť dovolávať sa akejkoľvek nezrovnalosti, ktorá by mohla mať za následok neplatnosť rozhodnutia použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, za predpokladu, že žalobný návrh, ktorým sa domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky, je prípustný.
33 V dôsledku toho treba vyhlásiť za neprípustný prvý žalobný návrh, ktorým sa navrhuje zrušenie rozhodnutia použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
O prípustnosti druhého žalobného návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky
34 Vo svojom vyjadrení k žalobe Komisia namieta neprípustnosť druhého žalobného návrhu z dôvodu, že žalobkyne nemajú žiadny záujem žiadať o zrušenie napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky. Keďže sa žalobkyne nezúčastnili na postupe verejného obstarávania, podľa názoru Komisie nemajú záujem na podaní žaloby. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že zrušenie napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky by neznamenalo, že žalobkyne budú vybrané, keďže neboli medzi uchádzačmi.
35 Žalobkyne tvrdia, že druhý žalobný dôvod je prípustný. Po prvé sa domnievajú, že skutočnosť, že sa nezúčastnili na postupe verejného obstarávania, nemôže byť použitá proti nim na spochybnenie prípustnosti ich žaloby, keďže ich neúčasť vyplýva z toho, že Komisia nezverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania. Domnievajú sa, že ak by Všeobecný súd zamietol druhý žalobný dôvod ako neprípustný z tohto dôvodu, znemožnil by konkurentom napadnúť priame zadanie verejných zákaziek. Podľa žalobkýň skutočnosť, že sa nezúčastnili na postupe, im nebráni v tom, aby mali záujem na podaní žaloby. Podľa ich názoru by zrušenie napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky malo za následok najmä obnovenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže vo vzťahu k ich konkurentom.
36 Po druhé žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky sa ich priamo a osobne dotýka. Na jednej strane tvrdia, že pôsobia na rovnakom trhu ako uchádzači, ktorým bola zadaná predmetná zákazka, a po druhé, že boli schopné dodať roboty v súlade s opisom kritérií kvality uvedených v oznámení o zadaní zákazky. Tvrdia teda, že boli oprávnené zúčastniť sa ako uchádzači na verejnom obstarávaní organizovanom Komisiou s cieľom uzavrieť rámcovú zmluvu.
37 Ako je uvedené v bode 21 vyššie, výlučne opatrenia majúce záväzné právne účinky, ktoré by sa mohli dotýkať záujmov tretích osôb a podstatne meniť ich právne postavenie, sú aktmi, proti ktorým možno podať žalobu o neplatnosť a ktoré predstavujú napadnuteľný akt.
38 Navyše treba pripomenúť, že záujem na konaní a aktívna legitimácia predstavujú odlišné podmienky prípustnosti, ktoré musí fyzická alebo právnická osoba spĺňať kumulatívne, aby mohla podať žalobu o neplatnosť podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 62 a citovanú judikatúru).
– O povahe napadnuteľného aktu
39 Ako vyplýva z bodu 23 vyššie, iba akt, ktorým jeho autor jednoznačne a s konečnou platnosťou určuje svoje stanovisko vo forme umožňujúcej identifikovať jeho povahu, predstavuje rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom žaloby o neplatnosť.
40 V prejednávanej veci, ako je uvedené v bode 30 vyššie, žalobkyne neboli vylúčené z rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia z dôvodu rozhodnutia o použití tohto konania z 18. septembra 2020, v ktorom ešte neboli určené hospodárske subjekty pozvané na účasť v tomto konaní, a teda ani hospodárske subjekty, ktoré boli vylúčené. O tom, ktorí uchádzači boli pozvaní na účasť v tomto konaní a ktorí nie, rozhodli výzvy na predloženie ponúk, ktoré Komisia zaslala šiestim hospodárskym subjektom. V rámci tohto konania však oznámenie o zadaní zákazky, ktorým sa oznamuje zadanie zákazky dvom uchádzačom, bolo úkonom, ktorý svojím zverejnením umožnil žalobkyniam oboznámiť sa s použitím tohto konania na zadanie tejto zákazky. V dôsledku toho malo napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky automaticky za následok, že žalobkyne boli definitívne zbavené možnosti zúčastniť sa na tomto konaní, a tým ich z neho vylúčilo. Napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky malo teda vplyv na právne postavenie žalobkýň v tom zmysle, že definitívne stanovilo ich právne postavenie ako hospodárskeho subjektu vylúčeného z rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
41 Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky predstavuje akt, proti ktorému možno podať žalobu.
– O právnom záujme žalobkýň na podaní žaloby
42 Podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal. Dôkaz takého záujmu, ktorý sa posudzuje ku dňu podania žaloby a ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku každého návrhu na začatie konania, musí predložiť žalobca (pozri rozsudky z 18. októbra 2018, Gul Ahmed Textile Mills/Rada, C‑100/17 P, EU:C:2018:842, bod 37, a z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada, C‑236/17 P, EU:C:2019:258, bod 91).
43 Preto treba overiť, či by v prejednávanej veci prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky mohlo žalobkyniam priniesť prospech.
44 Komisia tvrdí, že to tak nie je, pretože takéto zrušenie neznamená, že by žalobkyne boli vybrané, keďže sa nezúčastnili na verejnom obstarávaní.
45 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že účasť na verejnom obstarávaní v zásade môže platne predstavovať podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje na preukázanie, že dotknutá osoba odôvodnila záujem získať dotknutú zákazku alebo že jej hrozí vznik škody z dôvodu údajnej nezákonnej povahy rozhodnutia o zadaní uvedenej zákazky. Ak však hospodársky subjekt nepredložil ponuku v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, pretože nebol vyzvaný na predloženie ponuky, bolo by neprimerané a dokonca protirečivé požadovať, aby sa zúčastnil na tomto konaní, hoci na účasť v takomto konaní je potrebná, aby ho verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. januára 2022, Leonardo/Frontex, T‑849/19, EU:T:2022:28, body 25 až 28).
46 V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyne nemohli vedieť o rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a že neboli vyzvané na predloženie ponuky v rámci tohto konania. Preto im nemožno vytýkať, že sa na tomto konaní nezúčastnili.
47 Okrem toho treba zistiť, či sú žalobkyne hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi na trhu, na ktorý sa vzťahuje predmetné rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia.
48 V tejto súvislosti z oznámenia o zadaní zákazky z 24. decembra 2020 vyplýva, že cieľom predmetného zadania zákazky bolo, aby Komisia získala 200 autonómnych dezinfekčných robotov využívajúcich UV žiarenie ako metódu dezinfekcie, aby mohli byť nasadené v európskych nemocniciach. Žalobkyne vo svojej žalobe uviedli, že vyrobili „prenosný dezinfekčný robot Ultra V, inteligentný dezinfekčný robot využívajúci technológiu UVC svetelného lúča pre dôslednú účinnosť dekontaminácie“. Žalobkyne predložili dôkazy, ktoré priložili k svojej žiadosti, týkajúce sa robota Ultra V, ako aj vedecké hodnotenia tohto robota vykonané pre Národný systém zdravotnej starostlivosti Spojeného kráľovstva. Z týchto dôkazov je zrejmé, že žalobkyne vyrábajú dezinfekčný robot využívajúci UV žiarenie.
49 Komisia však na pojednávaní tvrdila, že žalobkyne nemohli byť vyzvané na účasť na predmetnom verejnom obstarávaní vzhľadom na to, že cieľom tohto konania bolo získať autonómne roboty, ktoré by sa mohli samé pohybovať, čo nie je prípad robota Ultra‑V, ktorý vyrábajú.
50 V tejto súvislosti treba uviesť, že táto požiadavka nie je zahrnutá ani v kritériách, ktoré Komisia uplatňuje pri výbere podnikov, ktorým zašle výzvu na predkladanie ponúk, ani v kritériách na vyhodnotenie ponúk zverejnených v oznámení o zadaní zákazky z 24. decembra 2020. Podľa Komisie však táto požiadavka predstavuje samotný predmet dotknutej zákazky, keďže v tomto oznámení o zadaní zákazky sa v položke II.1.4 s názvom „Stručný opis“ uvádza, že Komisia zakúpi až 200 autonómnych a ľahko ovládateľných UV dezinfekčných robotov.
51 Z dôkazov predložených žalobkyňami je zrejmé, že robot Ultra V, ktorý vyrábajú, si vyžaduje zásah obsluhy len vo fáze prípravy, ktorá predchádza procesu dezinfekcie. Tento robot v skutočnosti funguje vďaka šiestim senzorom nazývaným „spektrometre“, ktoré operátor umiestni do miestnosti pred dezinfekciou. Na otázku na pojednávaní žalobkyne uviedli, že operátor musí umiestniť senzory do miestnosti len pred dezinfekciou a robot sa potom sám presunie k svojim senzorom, čo umožňuje prispôsobiť sa každej miestnosti a zvýšiť účinnosť tohto riešenia dezinfekcie na báze UV žiarenia. Okrem toho sa senzory umiestňujú len raz a nie je potrebné ich premiestňovať pred každou ďalšou dezinfekciou tej istej miestnosti. Výsledkom je, že robot Ultra‑V si nevyžaduje žiadny ľudský zásah počas samotného procesu dezinfekcie.
52 Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že v oznámení o zadaní zákazky z 24. decembra 2020 nie je uvedený požadovaný stupeň autonómie robotov, robot Ultra V vyrobený žalobkyňami sa musí považovať za autonómneho a ľahko použiteľného robota, ako to stanovuje oznámenie o zadaní zákazky.
53 Z toho vyplýva, že žalobkyne predložili dostatočné dôkazy o tom, že pôsobili na trhu s autonómnymi dezinfekčnými robotmi využívajúcimi UV žiarenie, ktoré boli predmetom rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
54 Navyše treba pripomenúť, že žalobkyne majú záujem domáhať sa zrušenia aktu s cieľom dosiahnuť, aby súd Únie konštatoval, že voči nim nastala protiprávnosť, keďže takéto konštatovanie môže slúžiť ako základ pre prípadnú žalobu o náhradu škody určenú na to, aby sa primeraným spôsobom napravila škoda spôsobená napadnutým aktom (pozri rozsudok z 5. septembra 2014, Éditions Odile Jacob/Komisia, T‑471/11, EU:T:2014:739, bod 44 a citovanú judikatúru).
55 Žalobkyne však svojím prvým žalobným dôvodom výslovne spochybňujú rozhodnutie o uplatnení tohto mimoriadneho postupu a tvrdia, že podmienky uplatnenia tohto postupu stanovené v bode 11.1 druhom odseku písm. c) prílohy I k nariadeniu o rozpočtových pravidlách neboli splnené.
56 Z toho vyplýva, že cieľom návrhov na zrušenie podaných žalobkyňami je preukázať protiprávnosť, ktorej sa voči nim dopustila Komisia v rámci predmetného verejného obstarávania, aby takéto konštatovanie mohlo slúžiť ako základ pre ich návrhy na náhradu škody. Žalobkyne to potvrdili na pojednávaní a uviedli, že získaním náhrady škody od Komisie by sa obnovila rovnováha na trhu.
57 Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyne majú záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky.
– O aktívnej legitimácii žalobkýň
58 Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
59 Keďže treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky je určené úspešným uchádzačom o predmetnú zákazku a nie žalobkyniam a že takéto rozhodnutie o zadaní zákazky nepredstavuje všeobecne záväzný akt, je potrebné overiť, či sa toto rozhodnutie priamo a osobne týka žalobkýň.
60 V prvom rade, pokiaľ ide o to, či sú žalobkyne priamo dotknuté napadnutým rozhodnutím o zadaní zákazky, treba pripomenúť, že podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa musí opatrenie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej alebo právnickej osoby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to konkrétne po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie tejto osoby, a po druhé, aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže je čisto automatické a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení [pozri rozsudok zo 14. júla 2022, Taliansko a Comune di Milano/Rada a Parlament (Európska agentúra pre lieky), C‑106/19 a C‑232/19, EU:C:2022:568, bod 61 a citovanú judikatúru].
61 Je potrebné postupne preskúmať, či žalobkyne spĺňajú obidve tieto podmienky.
62 Po prvé treba preskúmať, či napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky má priame účinky na právnu situáciu žalobkýň.
63 V tejto súvislosti z bodu 40 vyššie vyplýva, že napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky malo za následok definitívne zbavenie žalobkýň príležitosti zúčastniť sa na rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, a tým ich vylúčenie z tohto konania. Napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky teda priamo ovplyvnilo právne postavenie žalobkýň tým, že s konečnou platnosťou stanovilo ich právne postavenie ako hospodárskych subjektov vylúčených z rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
64 Napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky však môže mať priamy vplyv na právne postavenie žalobkýň, len ak sú schopné preukázať, že sú hospodárskymi subjektmi na relevantnom trhu.
65 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 47 až 53 vyššie, žalobkyne poskytli dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že pôsobia na trhu autonómnych dezinfekčných robotov využívajúcich UV žiarenie.
66 Po druhé napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky s konečnou platnosťou určilo dva hospodárske subjekty ako úspešných uchádzačov predmetnej zákazky s okamžitou a záväznou platnosťou. Keďže toto rozhodnutie o zadaní zákazky má v tomto ohľade právne účinky bez toho, aby sa vyžadovali akékoľvek ďalšie opatrenia, druhá požiadavka uvedená v bode 60 vyššie je splnená.
67 Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky sa priamo dotýkalo žalobkýň.
68 V druhom rade pokiaľ ide o otázku, či sú žalobkyne individuálne dotknuté napadnutým rozhodnutím o zadaní zákazky, z ustálenej judikatúry vyplýva, že iné subjekty ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, keď sa ich toto rozhodnutie týka na základe určitých osobitných vlastností, ktoré sú im vlastné, alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia 25/62, EU:C:1963:17, s. 223; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Deutsche Lufthansa/Komisia C‑594/19 P, EU:C:2022:40, bod 31 a citovanú judikatúru).
69 Treba preto overiť, či sa napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky dotýka žalobkýň buď z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú im vlastné, alebo z dôvodu skutkovej situácie, ktorá ich odlišuje od všetkých ostatných osôb.
70 Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie dotýka skupiny osôb, ktoré boli určené alebo ich bolo možné určiť v čase prijatia tohto opatrenia a v závislosti od kritérií vlastných členom tejto skupiny, tieto osoby môžu byť osobne dotknuté týmto opatrením, keďže tvoria súčasť užšieho okruhu hospodárskych subjektov (rozsudok z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C‑125/06 P, EU:C:2008:159, body 71 a 72; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 158 a citovanú judikatúru).
71 Za osobitných okolností, keď verejný obstarávateľ použije rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa hospodársky subjekt, ktorý nebol vyzvaný na účasť v tomto konaní, hoci bol schopný splniť kritériá, ktoré verejný obstarávateľ použil na výber podnikov, ktoré mali byť vyzvané na predloženie ponuky, musí považovať za subjekt patriaci do užšieho okruhu súťažiteľov, ktorí mohli predložiť ponuku, ak boli vyzvaní na účasť v konaní.
72 V prejednávanej veci Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe vysvetlila, že kritériá použité na určenie hospodárskych subjektov, ktoré boli pozvané na účasť v predmetnom konaní, boli označenie CE, výrobná kapacita najmenej 20 kusov mesačne a skúsenosti s nasadením robotov v nemocniciach zahŕňajúce najmenej 10 robotov. Na otázku na pojednávaní Komisia potvrdila, že tieto kritériá boli aj výberovými kritériami použitými v súvislosti s predmetným konaním.
73 Kritériá, ktoré Komisia použila na posúdenie toho, ktoré hospodárske subjekty by mali byť vyzvané na rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, boli teda žalobkyniam sprístupnené v priebehu súdneho konania. Okrem toho žalobkyne na otázku na pojednávaní, či tieto kritériá spĺňajú a či v tejto súvislosti predložili dôkazy, poukázali na prílohu A.8 k svojej žalobe.
74 Po prvé, pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa označenia CE, žalobkyne na pojednávaní tvrdili, že ich robot „Ultra‑V“ mal označenie CE, keďže jednou z nich bola aj holandská spoločnosť, ktorá svoje roboty nasadila v Únii. Okrem toho, ako žalobkyne uviedli vo svojej žalobe, v používateľskej príručke k robotovi „Ultra‑V“ je uvedené logo s označením CE. Treba preto konštatovať, že robot toto kritérium spĺňal.
75 Po druhé, pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa výrobnej kapacity, žalobkyne na pojednávaní uviedli, že toto kritérium spĺňajú a dokonca sú schopné zvýšiť svoju výrobnú kapacitu. Treba však poznamenať, že žalobkyne nepredložili žiadne dôkazy ani v žalobe, vrátane jej prílohy A.8, ani v replike, ktoré by preukazovali, že ich výrobná kapacita mohla dosiahnuť 20 robotov mesačne.
76 Po tretie, pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa ich skúseností s nasadzovaním robotov v nemocniciach, treba uviesť, že žalobkyne predložili štúdie vykonané fakultnými nemocnicami v Spojenom kráľovstve a správu vypracovanú dvoma odborníkmi na hygienu z North West Anglia NHS Foundation Trust, z ktorých okrem iného vyplýva, že nasadzujú roboty v nemocniciach zdravotnej starostlivosti v Spojenom kráľovstve minimálne od apríla 2015. V týchto dôkazoch sa však neuvádza presný počet nasadených robotov.
77 Preto aj za predpokladu, že by žalobkyne nasadili v nemocniciach aspoň desať robotov, zostáva skutočnosťou, že nepreukázali, že mesačný objem ich výrobnej kapacity pre robot Ultra‑V dosiahol hodnotu stanovenú Komisiou na účely výberu hospodárskych subjektov vyzvaných na predloženie ponuky.
78 Z toho vyplýva, že žalobkyne nepredložili dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že boli schopné splniť kritériá, ktoré Komisia použila na výber hospodárskych subjektov, ktorým boli zaslané výzvy na predloženie ponúk v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. V dôsledku toho nepreukázali, že patrili do užšieho okruhu hospodárskych subjektov, ktoré mohli byť vyzvané na predloženie ponuky a ktoré mohli predložiť ponuku. Z toho vyplýva, že žalobkyne nie sú priamo dotknuté napadnutým rozhodnutím o zadaní zákazky.
79 V dôsledku toho je druhý žalobný dôvod, ktorým sa navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky, neprípustný.
O prípustnosti tretieho a štvrtého žalobného dôvodu, ktorými sa navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie o uzavretí sporných rámcových zmlúv a ich vyhlásenie za absolútne neplatné
80 Komisia tvrdí, že tretí a štvrtý žalobný dôvod sú neprípustné v rozsahu, v akom sa domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie o uzavretí sporných rámcových zmlúv a určenia absolútnej neplatnosti týchto rámcových zmlúv Všeobecným súdom. Komisia tvrdí, že zrušenie napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky nebude mať za následok neplatnosť už podpísaných zmlúv, keďže tieto zmluvy podliehajú len právomoci súdu rozhodujúceho o zmluve a súd Únie ich nemôže zrušiť v rámci žaloby o neplatnosť podanej podľa článku 263 ZFEÚ.
81 Pokiaľ ide o otázku, či rozhodnutie o uzavretí rámcových zmlúv predstavuje napadnuteľný akt, treba pripomenúť, že podľa článku 263 ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie preskúmava len zákonnosť aktov prijatých inštitúciami a orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči stretím stranám.
82 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že žaloby o neplatnosť aktov prijatých inštitúciami, ktoré patria do čisto zmluvného rámca, od ktorých sú neoddeliteľné, sú podľa článku 263 ZFEÚ neprípustné (pozri uznesenie z 3. októbra 2018, Pracsis a Conceptexpo Project/Komisia a EACEA, T‑33/18, neuverejnené, EU:T:2018:656, bod 62 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky zo 17. júna 2010, CEVA/Komisia, T‑428/07 a T‑455/07, EU:T:2010:240, bod 52, a z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, bod 26).
83 V prejednávanej veci sa žalobkyne domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie z 19. novembra 2020 o uzavretí sporných rámcových zmlúv a vyhlásenia týchto rámcových zmlúv uzavretých medzi Komisiou a úspešnými uchádzačmi za neplatné. V tejto súvislosti postačuje na jednej strane konštatovať, že podpísanie rámcových zmlúv je z definície vlastné zmluvnému postupu bez toho, aby bolo možné v prejednávanej veci určiť rozhodnutie, ktoré by bolo oddeliteľné od tohto postupu, a na druhej strane, že tieto rámcové zmluvy vyvolávajú a vyčerpávajú všetky svoje účinky v rámci zmluvného vzťahu medzi dotknutými zmluvnými stranami, vo vzťahu ku ktorým sú žalobkyne tretími osobami.
84 Z uvedeného vyplýva, že tretí a štvrtý žalobný dôvod sú v rozsahu, v akom smerujú k zrušeniu rozhodnutia o uzavretí rámcových zmlúv a rámcových zmlúv uzavretých medzi Komisiou a úspešnými uchádzačmi, neprípustné.
85 Vzhľadom na vyššie uvedené treba návrhy na zrušenie zamietnuť ako neprípustné.
O návrhu na náhradu škody
86 Žalobkyne požadujú náhradu škody za stratu príležitosti zúčastniť sa na verejnom obstarávaní v dôsledku nezákonného použitia rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania Komisiou. Podľa žalobkýň treba túto škodu považovať za skutočnú a určitú, keďže definitívne stratili možnosť získať zákazku. Tvrdia, že z dôvodu, že Komisia odmietla zverejniť technické kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých bola zákazka zadaná, nemohli preukázať, že by mohli zákazku skutočne získať. Žalobkyne preto v prvom rade navrhujú, aby sa Komisii uložila povinnosť oznámiť špecifikácie ponuky, na základe ktorých boli sporné rámcové zmluvy uzavreté, a aby sa predbežne rozhodlo o zodpovednosti Komisie v rozsahu, v akom protiprávne použila rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, aby sa mohla neskôr určiť výška náhrady škody. Subsidiárne navrhujú náhradu škody vo výške 3 000 000 eur.
87 Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.
88 Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ v prípade nezmluvnej zodpovednosti Únia v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií.
89 Podľa ustálenej judikatúry je vznik nezmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ z dôvodu protiprávneho konania jej inštitúcií podmienený súčasným splnením podmienok, ktorými sú protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou škodou. Pokiaľ nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok, musí byť žaloba ako celok zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné podmienky (pozri rozsudok z 15. októbra 2013, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑474/10, neuverejnený, EU:T:2013:528, bod 215 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, body 106 a 164 až 166 a citovanú judikatúru).
90 V prejednávanej veci je vhodné najprv preskúmať druhú podmienku uplatnenia nezmluvnej zodpovednosti Únie uvedenú v bode 89 vyššie, a to určiť, či žalobkyne preukázali existenciu škody, ktorú uvádzajú.
91 Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie škody, zodpovednosť Únie môže vzniknúť len vtedy, ak žalobca naozaj utrpel „skutočnú a určitú škodu“. Prináleží žalobkyniam, aby predložili súdu Únie dôkazy na preukázanie existencie a rozsahu takejto škody (pozri rozsudok z 8. novembra 2011, Idromacchine a i./Komisia, T‑88/09, EU:T:2011:641, bod 25 a citovanú judikatúru).
92 V tejto súvislosti treba uviesť, že škoda, ktorú uvádzajú žalobkyne, spočíva v strate príležitosti zúčastniť sa na verejnom obstarávaní. Ako však Komisia pripomína, skutočnosť predloženia ponuky neposkytuje uchádzačovi výhodu, keďže nezaručuje, že mu bude zákazka zadaná. V dôsledku toho strata príležitosti zúčastniť sa na verejnom obstarávaní nepredstavuje skutočnú a určitú škodu, ktorá môže byť predmetom náhrady škody, ale hypotetickú škodu.
93 Pokiaľ žalobkyne v podstate tvrdia, že im vznikla škoda v dôsledku straty príležitosti získať zákazku, treba pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že takáto strata príležitosti získať zákazku predstavuje skutočnú a určitú škodu len vtedy, ak by v prípade neexistencie protiprávneho konania inštitúcie nebolo pochýb o tom, že žalobkyniam by bola uvedená zákazka zadaná (pozri v tomto zmysle uznesenie z 22. júna 2011, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑409/09, EU:T:2011:299, bod 85 a citovanú judikatúru).
94 Samotné žalobkyne uznávajú, že pri výpočte ich škody treba zohľadniť pravdepodobnosť, že by zákazku získali. V tomto ohľade výška náhrady škody, ktorú žalobkyne požadujú subsidiárne, zodpovedá čistému zisku, ktorý by dosiahli, ak by im bola zákazka zadaná.
95 Treba preskúmať, či žalobkyne predložili dôkazy na preukázanie toho, že by zákazku získali, ak by boli vyzvané na rokovacie konanie bez predmetného predchádzajúceho zverejnenia.
96 V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že nemali k dispozícii technické kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých bola zákazka zadaná, a okrem toho vo svojom piatom žalobnom dôvode žiadajú, aby Všeobecný súd nariadil Komisii oznámiť špecifikácie ponuky, na základe ktorých boli sporné rámcové zmluvy zadané. Treba však konštatovať, že žalobkyne mali k dispozícii kritériá na zadanie zákazky použité v súvislosti so zadaním predmetnej zákazky a zverejnené v oznámení o zadaní zákazky z 24. decembra 2020.
97 V prejednávanej veci sa v oznámení o zadaní zákazky z 24. decembra 2020 v položke II.1.4 s názvom „Stručný opis“ uvádza, že zákazka sa týka nákupu až 200 autonómnych a ľahko ovládateľných dezinfekčných robotov s UV žiarením Komisiou. V položke II.2.5 s názvom „Kritériá na zadanie zákazky“ toto oznámenie o zadaní zákazky obsahovalo stručný opis kritérií na zadanie predmetnej zákazky. Konkrétne išlo o tri kvalitatívne kritériá, a to po prvé technickú dokonalosť a vyspelosť dezinfekčného robota (týkajúcu sa najmä kvality dezinfekčného procesu, účinnosti a rýchlosti dezinfekčného procesu, autonómie robota, dosahu a jednoduchosti použitia), po druhé kvalitu prijatého prístupu s cieľom zabezpečiť dodávku do vybranej nemocnice do štyroch týždňov od zadania objednávky a poskytnúť následné školenie personálu nemocnice, podporu a údržbu a po tretie reakčný čas pri poskytovaní technickej a údržbárskej pomoci.
98 Žalobkyne tvrdia, že sú medzinárodnou spoločnosťou v oblasti zdravotníckej techniky, prevencie a kontroly infekcií a že vyrábajú prenosný dezinfekčný robot s názvom Ultra V, ktorý využíva technológiu UVC žiarenia. Okrem toho tvrdia, že mohli poskytnúť primeranú odpoveď na každé kritérium na zadanie zákazky opísané v bode 97 vyššie.
99 Pokiaľ však ide o kritériá na zadanie zákazky týkajúce sa na jednej strane kvality a rýchlosti dodávok do vybranej nemocnice a následného školenia nemocničného personálu a na druhej strane reakčného času pri poskytovaní technickej pomoci a údržby, žalobkyne v bode 20 svojej žaloby nepredložili žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že boli schopné tieto kritériá splniť.
100 Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že by bolo nepochybné, že by im bola táto zákazka zadaná, ak by boli vyzvané na predloženie ponuky v rámci rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
101 V dôsledku toho nie je potrebné nariadiť Komisii, aby oznámila špecifikácie ponuky, na základe ktorých boli sporné rámcové zmluvy uzavreté.
102 Z toho vyplýva, že na účely vzniku nezmluvnej zodpovednosti Únie podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ nie je splnená podmienka týkajúca sa existencie škody.
103 Vzhľadom na kumulatívnu povahu podmienok, ktorým podlieha nezmluvná zodpovednosť Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ, nie je potrebné skúmať ďalšie podmienky, ktoré v tejto súvislosti požaduje judikatúru.
104 Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť druhý žalobný dôvod, a tým aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
105 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Inivos Ltd a Inivos BV sú povinné nahradiť trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. februára 2021.
Podpisy