Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 7. novembra 2023 – IP/Quirin Privatbank AG

(vec C-655/23, Quirin Privatbank)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: IP

Žalovaná: Quirin Privatbank AG

Prejudiciálne otázky

1.    a)    Má sa článok 17 nariadenia (EÚ) 2016/679 (GDPR)1 vykladať v tom zmysle, že dotknutá osoba, ktorej osobné údaje prevádzkovateľ nezákonne zverejnil prostredníctvom preposlania, má voči prevádzkovateľovi právo na zdržanie sa opätovného nezákonného preposielania týchto údajov, ak prevádzkovateľa nepožiada o vymazanie údajov?

b)    Môže taký nárok na zdržanie sa konania vyplývať (aj) z článku 18 GDPR alebo z iného ustanovenia tohto nariadenia?

2.    V prípade kladnej odpovede na otázku 1 písm. a) a/alebo otázku 1 písm. b):

a)    Existuje právo na zdržanie sa konania podľa práva Únie iba vtedy, ak existujú obavy, že práva dotknutej osoby, ktoré vyplývajú z GDPR, budú v budúcnosti ďalej narušované (riziko opakovania)?

b)    Existuje domnienka rizika opakovania z dôvodu už existujúceho porušenia GDPR?

3.    V prípade zápornej odpovede na otázku 1 písm. a) a otázku 1 písm. b):

Majú sa článok 84 v spojení s článkom 79 GDPR vykladať tak, že umožňujú vnútroštátnemu sudcovi, aby dotknutej osobe, ktorej osobné údaje prevádzkovateľ preposlaním nezákonne zverejnil, priznal okrem náhrady majetkovej alebo nemajetkovej ujmy podľa článku 82 GDPR a práv, ktoré vyplývajú z článkov 17 a 18 GDPR, voči prevádzkovateľovi aj nárok na zdržanie sa opätovného nezákonného preposielania týchto údajov podľa ustanovení vnútroštátneho práva?

4.    Má sa článok 82 ods. 1 GDPR vykladať tak, že v prospech domnienky nemajetkovej ujmy v zmysle tohto ustanovenia postačujú iba negatívne pocity, napríklad: hnev, odpor, nespokojnosť, obavy a strach, ktoré sú samy osebe súčasťou všeobecného životného rizika a často každodennej skúsenosti? Alebo je na domnienku ujmy potrebné znevýhodnenie pre dotknutú fyzickú osobu, ktoré presahuje tieto pocity?

5.    Má sa článok 82 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že miera zavinenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, resp. jeho zamestnancov predstavuje relevantné kritérium pri výpočte výšky nemajetkovej ujmy, ktorá sa má nahradiť?

6.    V prípade kladnej odpovede na otázku 1 písm. a), otázku 1 písm. b) alebo otázku 3:

Má sa článok 82 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že pri výpočte výšky nemajetkovej ujmy, ktorá sa má nahradiť, vziať ako zníženie nároku do úvahy, že dotknutá osoba má okrem práva na náhradu škody aj nárok na zdržanie sa konania?

____________

1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).