Language of document :

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 12. decembra 2012

Vec F‑90/11

BS

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Bývalý úradník – Sociálne zabezpečenie – Článok 73 služobného poriadku – Pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania – Mierka v prílohe k pravidlám poistenia – Miera TDP – Výklad mierky – Lekárska komisia – Mandát – Zásada kolegiality“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou BS, bývalý úradník Európskej komisie, v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie z 20. decembra 2010, ktorým menovací orgán ukončil konanie začaté podľa článku 73 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a vyvodil záver o neexistencii telesného a duševného postihnutia (ďalej len „TDP“)

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Komisia.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Odmietnutie jedného z členov lekárskej komisie podpísať správu – Formálna vada – Neexistencia – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22 ods. 3)

2.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Právomoc lekárskej komisie – Posúdenia právnej povahy – Vylúčenie – Výklad hodnotiacej mierky telesného a duševného postihnutia – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22 ods. 3, a príloha C)

3.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekárske stanovisko – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22 ods. 3)

4.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Povinnosť odôvodnenia prislúchajúca lekárskej komisii – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22 ods. 3)

5.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Povinnosť lekárskej komisie odpovedať na otázky položené v mandáte vystavenom menovacím orgánom – Rozsah – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22 ods. 2)

6.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Neplatnosť – Pojem – Poškodenia, ktoré majú dostatočnú závažnosť – Začlenenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, príloha A, článok 73)

1.      Správa lekárskej komisie nie je postihnutá formálnou vadou už z dôvodu, že jeden z jej členov ju odmietol podpísať. Na účely dodržania zásady kolegiality prác lekárskej komisie sa však musí preukázať, že člen, ktorý nepodpísal správu, mal pred ostatnými dvomi členmi príležitosť účinne predniesť svoj názor.

(pozri bod 38)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 14. septembra 2010, AE/Komisia, F‑79/09, bod 56 a tam citovaná judikatúra

2.      Článok 22 ods. 3 pravidiel poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania stanovených v článku 73 služobného poriadku obmedzuje právomoc lekárskej komisie na výlučne medicínsky aspekt spisu a ukladá jej povinnosť vyhlásiť sa za nepríslušnú v prípade sporu právnej povahy.

S týmto cieľom lekárska komisia na účely posúdenia miery telesného a duševného postihnutia (TDP) poistencov uplatňuje európsku hodnotiacu mierku TDP na lekárske účely uvedenú v prílohe A týchto pravidiel, ako aj prílohu C. Pri tomto uplatnení však lekárska komisia nevyhnutne dáva do súvislosti lekárske zistenia, ktoré vykonala, s právnymi kategóriami definovanými v mierke a v prílohe C, čo predpokladá tieto kategórie vopred identifikovať a vymedziť. Činnosť lekárskej komisie tak zahŕňa vykonanie kvalifikácie lekárskych zistení, ku ktorým dospela, z hľadiska ustanovení mierky a prílohy C, ktoré uplatňuje. Jej právomoc teda nie je vylúčená, pretože tieto úkony bezpochyby patria do rámca lekárskeho aspektu spisu.

Navyše je to práve menovací orgán, ktorý s konečnou platnosťou potvrdí alebo nepotvrdí výklad mierky a prílohy C uplatnený lekárskou komisiou na účely kvalifikácie lekárskych zistení vykonaných lekárskou komisiou, a teda ktorý vylúči akékoľvek riziko právnej neistoty spojené s prípadnou variáciou pri výklade vzhľadom na obmenu vlastnú zloženiu lekárskych komisií.

(pozri body 62, 64, 65 a 69)

3.      Súdne preskúmanie lekárskych stanovísk sa nemôže vzťahovať na lekárske posúdenia vo vlastnom zmysle slova, ktoré musia byť považované za konečné, pokiaľ boli uskutočnené za riadnych podmienok. Naproti tomu súd Únie má právomoc preskúmať, či lekárske stanovisko obsahuje odôvodnenie umožňujúce posúdiť dôvody, na základe ktorých sú závery, ktoré obsahuje, dôvodné, a či toto stanovisko preukázalo pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým dospelo.

(pozri bod 72)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑47/97, bod 117

4.      Úlohou lekárskej komisie je vydať stanovisko k otázkam lekárskej povahy, ktoré sú jej predložené. Vzhľadom na túto úlohu povinnosť odôvodnenia, ktorá sa na ňu vzťahuje, iba implikuje, aby vysvetlila postup, ktorý ju na základe údajov, ktorými disponovala, viedol k lekárskym záverom, ktoré nakoniec prijala. Táto povinnosť odôvodnenia nestanovuje, aby vysvetlila, z akých dôvodov sa považovala za príslušnú.

(pozri bod 77)

5.      Lekárskej komisii nemožno vytýkať, že detailne neodpovedala na každý z bodov uvedených v mandáte, ktorý jej bol udelený, ak z dokumentov v spise vyplýva, že menovaciemu orgánu poskytla prostredníctvom svojho lekárskeho posúdenia všetky údaje potrebné na prijatie rozhodnutia. Hoci totiž ustanovenia článku 22 ods. 2 pravidiel poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania stanovujú, že inštitúcia vystaví mandát, ktorý udelí lekárskej komisii, tieto ustanovenia výslovne nestanovujú, že lekárska komisia je povinná odpovedať na každú z otázok, ktoré tento mandát obsahuje.

Z tohto hľadiska má lekárska komisia na základe poistných pravidiel rozsiahlu úlohu, ktorá spočíva v poskytovaní všetkých lekárskych posúdení menovaciemu orgánu potrebných na prijatie jeho rozhodnutia týkajúceho sa stanovenia miery telesného a duševného postihnutia. Navyše lekárskej komisii v rámci úlohy, ktorá jej je zverená poistnými pravidlami, prináleží pri všetkej objektívnosti a nezávislosti vykonávať posúdenie lekárskych otázok, čo znamená, že jej miera voľnej úvahy musí byť úplná. Iste, keď menovací orgán získa správu lekárskej komisie, ktorej udelil mandát, na základe dodatočného mandátu môže spresniť svoje otázky alebo jej položiť nové otázky s cieľom získať všetky požadované posúdenia a v takom prípade je lekárska komisia povinná odpovedať jasným a presným spôsobom na otázky položené menovacím orgánom. Aj v prípade absencie otázky týkajúcej sa konkrétneho bodu v mandáte je však lekárska komisia oprávnená oznámiť menovaciemu orgánu dodatočné lekárske zistenia, ktoré môžu objasniť jej rozhodnutie.

(pozri body 80 – 85)

Odkaz:

Súdny dvor: 19. januára 1988, Biedermann/Dvor audítorov, 2/87, bod 19

Súd prvého stupňa: 9. júla 1997, S/Súdny dvor, T‑4/96, body 41, 42 a 44

6.      V zmysle článku 73 služobného poriadku treba za invalida považovať osobu, ktorá v nadväznosti na úraz alebo chorobu z povolania nie je schopná úplne alebo čiastočne viesť bežný aktívny život. Bolo by teda v rozpore s účelom článku 73 služobného poriadku, ktoré cieľom je práve pokryť riziko takejto invalidity, vykladať článok 73 európskej hodnotiacej mierky telesného a duševného postihnutia na lekárske účely, uvedenej v prílohe A pravidiel poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, v tom zmysle, že každé kožné poškodenie, bez ohľadu na jeho závažnosť, by mohlo viesť k miere telesného a duševného postihnutia najmenej vo výške 5 %. V dôsledku toho môžu byť zohľadnené iba poškodenia, ktoré majú dostatočnú závažnosť.

(pozri bod 91)

Odkaz:

Súdny dvor: 2. októbra 1979, B./Komisia, 152/77, bod 10