Language of document : ECLI:EU:T:2022:404

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta rozšírená komora)

z 29. júna 2022 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Obrazová ochranná známka Európskej únie La Irlandesa 1943 – Absolútne dôvody neplatnosti – Vyhlásenie neplatnosti veľkým odvolacím senátom EUIPO – Dôkazy predložené po prvýkrát Všeobecnému súdu – Relevantný dátum na preskúmanie absolútneho dôvodu neplatnosti – Ochranná známka, ktorá môže klamať verejnosť – Článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Nekonanie v dobrej viere – Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001]“

Vo veci T‑306/20,

Hijos de Moisés Rodríguez González, SA, so sídlom v Las Palmas de Gran Canarias (Španielsko), v zastúpení: J. García Domínguez, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, D. Hanf a E. Markakis, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred veľkým odvolacím senátom EUIPO:

Írsko,

a

ďalší účastník konania pred veľkým odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

Ornua Cooperative Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: E. Armijo Chávarri a A. Sanz Cerralbo, advokáti,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory A. Marcoulli, sudcovia S. Frimodt Nielsen, J. Schwarcz (spravodajca), C. Iliopoulos a R. Norkus,

tajomník: A. Juhász‑Tóth, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 3. februára 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Hijos de Moisés Rodríguez González, SA, domáha zrušenia rozhodnutia veľkého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 2. marca 2020 (vec R 1499/2016‑G) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobkyňa podala 6. augusta 2013 na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), v znení zmien [nahradeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

3        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:

Image not found

4        Dňa 3. januára 2014 bola prihlasovaná ochranná známka zapísaná pre výrobky patriace do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957, v revidovanom a doplnenom znení, a to: „Mäso, ryba, hydina a divina; mäsové výťažky; konzervované, mrazené, sušené a varené ovocie a zelenina; Rôsoly, džemy, marmelády, ovocné zaváraniny, kompóty; vajcia, mlieko a mliečne výrobky; jedlé oleje a tuky“.

5        Dňa 7. januára 2015 Írsko a vedľajší účastník konania, spoločnosť Ornua Co‑operative (ktorej názov bol pôvodne Irish Dairy Board Co‑operative Ltd), podali návrh na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky pre všetky výrobky uvedené v bode 4 vyššie.

6        Návrh na vyhlásenie neplatnosti uvádzal, že ochranná známka má klamlivú povahu na základe ustanovení článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia 2017/1001] a že jej prihláška nebola podaná v dobrej viere v zmysle článku 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia [teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001].

7        Zrušovacie oddelenie rozhodnutím z 15. júna 2016 zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti v celom rozsahu. Konštatovalo, že článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 nemožno uplatniť, keďže klamlivá povaha napadnutej ochrannej známky musí byť preukázaná ku dňu podania jej prihlášky. V prejednávanej veci akékoľvek prípadné klamlivé konanie vyplýva z používania tejto ochrannej známky po ukončení obchodnej dohody uzavretej medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania, ktorá platila od roku 1967 do roku 2011. Na takúto situáciu sa pritom osobitne vzťahuje dôvod na zrušenie stanovený v článku 51 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 58 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001]. Zrušovacie oddelenie tiež odmietlo tvrdenie uvedené na základe článku 52 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, pričom konštatovalo, že zo skutočnosti, že prihláška napadnutej ochrannej známky bola podaná po ukončení obchodného vzťahu s vedľajším účastníkom konania, nemožno vyvodiť nijaký záver týkajúci sa nekonania v dobrej viere.

8        Dňa 12. augusta 2016 Írsko a vedľajší účastník konania podali odvolanie na EUIPO proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia.

9        Predsedníctvo odvolacích senátov rozhodnutím zo 6. decembra 2017 postúpil vec veľkému odvolaciemu senátu.

10      V napadnutom rozhodnutí veľký odvolací senát EUIPO konštatoval, že ku dňu podania prihlášky bola napadnutá ochranná známka používaná klamlivo. Tiež konštatoval, že jej prihláška nebola podaná v dobrej viere. V dôsledku toho zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a vyhlásil napadnutú ochrannú známku za neplatnú.

 Návrhy účastníkov konania

11      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.

12      EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

13      Írsko nepredložilo vyjadrenie k žalobe, a teda v tejto veci nepodalo nijaký návrh.

 Právny stav

14      Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, a to 6. augusta 2013, ktorý je rozhodujúci na účely určenia uplatniteľného hmotného práva, sa na skutkový stav prejednávanej veci vzťahujú hmotnoprávne ustanovenia nariadenia č. 207/2009 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2021, Univers Agro/EUIPO – Shandong Hengfeng Rubber & Plastic (AGATE), T‑592/20, neuverejnený, EU:T:2021:633, bod 19 a citovanú judikatúru]. Okrem toho, keďže podľa ustálenej judikatúry sa procesné pravidlá spravidla považujú za uplatniteľné odo dňa nadobudnutia ich účinnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2021, Qx World/EUIPO – Mandelay (EDUCTOR), T‑84/20, neuverejnený, EU:T:2021:555, bod 17 a citovanú judikatúru], na tento spor sa vzťahujú procesné ustanovenia nariadenia 2017/1001.

15      Pokiaľ ide o hmotnoprávne normy v prejednávanej vec, treba odkazy veľkého odvolacieho senátu v napadnutom rozhodnutí a účastníkov tohto konania na článok 59 ods. 1 písm. a) a b) a článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia 2017/1001 chápať ako odkazy na článok 52 ods. 1 písm. a) a b) a článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009, ktoré majú rovnaký obsah.

 O písomnostiach, ktoré boli po prvýkrát predložené Všeobecnému súdu

16      EUIPO a vedľajší účastník konania namietajú proti prípustnosti príloh A.6 až A.8 žaloby. Tvrdia, že tieto prílohy obsahujú dokumenty, ktoré nikdy neboli predložené v rámci správneho konania na EUIPO, a ktoré teda musia byť podľa ustálenej judikatúry vyhlásené za neprípustné.

17      Treba konštatovať, ako tvrdia EUIPO a vedľajší účastník konania, že prílohy A.6 až A.8 žaloby boli po prvýkrát predložené Všeobecnému súdu. Prílohy A.6 a A.7 obsahujú dokumenty týkajúce sa výdavkov na reklamu, ako aj niektoré faktúry a údaje o ročných predajoch pod napadnutou ochrannou známkou. Majú preukázať rozsah podielu tejto ochrannej známky na trhu a jej všeobecnú známosť na Kanárskych ostrovoch (Španielsko), ako aj rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú táto ochranná známka nadobudla. Príloha A.8 obsahuje čestné vyhlásenie jedného zo zástupcov žalobkyne datované 15. mája 2020, t. j. po napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo vydané 2. marca 2020.

18      Tieto dokumenty, ktoré boli po prvýkrát predložené až Všeobecnému súdu, nemožno zohľadniť. Cieľom podania žaloby na Všeobecný súd je totiž preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO podľa článku 72 nariadenia 2017/1001, takže úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dokumenty, ktoré boli prvýkrát predložené až v konaní pred ním. Je teda potrebné odmietnuť vyššie uvedené dokumenty bez toho, aby sa musela skúmať ich dôkazná sila [pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, EU:T:2005:420, bod 19 a citovanú judikatúru, a z 18. marca 2016, Karl‑May‑Verlag/ÚHVT – Constantin Film Produktion (WINNETOU), T‑501/13, EU:T:2016:161, bod 17].

 O veci samej

 Úvodné pripomienky k žalobným dôvodom predloženým žalobkyňou a k štruktúre napadnutého rozhodnutia

19      Žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý sa zakladá na porušení ustanovení článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009, týkajúcich sa ochranných známok, ktoré môžu klamať verejnosť, a druhý na porušení článku 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia, ktorý sa týka prihlášok ochranných známok, ktoré neboli podané v dobrej viere.

20      Napadnuté rozhodnutie zakladá svoje odôvodnenie na dvoch pilieroch, ktoré zodpovedajú prvému a druhému žalobnému dôvodu.

21      Keďže výrok rozhodnutia spočíva na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých by každý sám osebe postačoval na odôvodnenie tohto výroku, tento akt sa v zásade zruší len vtedy, ak je každý z týchto pilierov nezákonný. Za tohto predpokladu nemôže omyl alebo iná nezákonnosť, ktorá by sa dotýkala len jedného z pilierov odôvodnenia, postačovať na odôvodnenie zrušenia sporného rozhodnutia, keďže tento omyl nemohol mať rozhodujúci vplyv na výrok inštitúcie, ktorá toto rozhodnutie vydala [rozsudok z 20. januára 2021, Jareš Procházková a Jareš/EUIPO – Elton Hodinářská (MANUFACTURE PRIM 1949), T‑656/18, neuverejnený, EU:T:2021:17, bod 19 a citovaná judikatúra; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2020, Vinos de Arganza/EUIPO – Nordbrand Nordhausen (ENCANTO), T‑239/19, neuverejnený, EU:T:2020:12, bod 49 a citovanú judikatúru].

22      V dôsledku toho možno napadnuté rozhodnutie zrušiť len vtedy, ak sú dva piliere odôvodnenia veľkého odvolacieho senátu nezákonné.

23      Okrem toho treba konštatovať, že pred určením, či je napadnutá ochranná známka klamlivá a či jej prihláška nebola podaná v dobrej viere, veľký odvolací senát preskúmal jej vnútorné vlastnosti, keďže slúžili ako základ odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Skôr ako sa rozhodne o dvoch žalobných dôvodoch predložených žalobkyňou, je teda potrebné najprv overiť, či toto preskúmanie bolo správne vykonané.

 O vnútorných vlastnostiach napadnutej ochrannej známky a o výrobkoch, na ktoré sa táto ochranná známka vzťahuje

24      Veľký odvolací senát konštatoval, že napadnutá ochranná známka je obrazovým označením pozostávajúcim zo slov „la“ a „irlandesa“ z bielych písmen na zelenej etikete obtiahnutej žltou farbou, ktorá pod týmito slovami obsahuje aj žltú kresbu a údaj „1943“ uvedený malým písmom.

25      Veľký odvolací senát ďalej zo skutočnosti, že slová obsiahnuté v ochrannej známke sú španielske, vyvodil, že príslušnou skupinou verejnosti je priemerný španielsky hovoriaci spotrebiteľ, ktorému sú predmetné výrobky, a to potravinárske výrobky patriace do triedy 29, určené. Podľa neho slovný prvok napadnutej ochrannej známky je dominantným prvkom a pre tohto spotrebiteľa jasne znamená, že niekto (žena) alebo niečo má írsky pôvod.

26      Veľký odvolací senát dodal, že je všeobecne známe, že zelená farba sa používa na reprezentáciu Írska, napríklad počas medzinárodných osláv, ako je sviatok Svätého Patrika. Poznamenal, že Írsko bolo známe pod názvom „Smaragdový ostrov“ s poukázaním na zeleň jeho krajiny. Dospel k záveru, že táto farba potvrdzuje vnímanie verejnosti, podľa ktorého výrobky označené napadnutou ochrannou známkou majú írsky pôvod, a to o to viac, že tieto výrobky sú potravinárskymi výrobkami, ktoré mohli byť vyrábané v Írsku a z ktorých niektoré, ako je mäso, ryby a maslo, boli známe svojou kvalitou, ak mali írsky pôvod.

27      Nijaká skutočnosť nevedie k spochybneniu analýzy veľkého odvolacieho senátu, pokiaľ ide o vnútorné vlastnosti napadnutej ochrannej známky a jej význam pre príslušnú skupinu verejnosti.

28      Vzhľadom na svoju relatívnu veľkosť a svoje umiestnenie v strede je slovný prvok v napadnutej ochrannej známke dominantný, najmä vo vzťahu k údaju „1943“, ktorý je napísaný malým písmom. Dominuje tiež vo vzťahu k žltej kresbe, ktorá je hneď pod ním. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak sa ochranná známka skladá zo slovných a obrazových prvkov, ako je to v prejednávanej veci, prvé uvedené prvky majú v zásade väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť než druhé, pretože priemerný spotrebiteľ sa bude ľahšie odvolávať na dotknutý výrobok citovaním názvu než opisom obrazového prvku ochrannej známky [pozri rozsudky zo 7. mája 2015, Cosmowell/ÚHVT – Haw Par (GELENKGOLD), T‑599/13, EU:T:2015:262, bod 48 a citovanú judikatúru, a z 5. mája 2021, Grangé a Van Strydonck/EUIPO – Nema (âme), T‑442/20, neuverejnený, EU:T:2021:237, bod 38].

29      Žalobkyňa vo svojej žalobe podanej na Všeobecnom súde pripustila, že súhlasila s navrhovateľmi vyhlásenia neplatnosti aspoň v otázke týchto významov slovného prvku „la irlandesa“ napadnutej ochrannej známky: „osoba s pôvodom z Írska, írskej krajiny“ alebo „írska žena“, keďže určitý člen ženského rodu „la“ je pripojený k týmto slovám. Poznamenáva, že slovník španielskeho jazyka Kráľovskej autonómnej akadémie a slovník Collins anglického jazyka zahŕňajú oba tieto významy, ktoré sú podľa nej relevantné v tejto veci.

30      Treba teda konštatovať, že dominantný slovný prvok napadnutej ochrannej známky má v španielčine takýto význam, čo podkladá záver veľkého odvolacieho senátu, podľa ktorého tento prvok jasne naznačuje priemernému španielsky hovoriacemu spotrebiteľovi, že ide o írsky pôvod.

31      Pokiaľ ide o zelenú farbu vyobrazenú v napadnutej ochrannej známke, treba pripomenúť, že všeobecne známe skutočnosti sú definované ako skutočnosti, ktoré môže poznať každý alebo ktoré môžu byť známe všeobecne dostupnými zdrojmi [pozri rozsudky z 13. decembra 2018, Monolith Frost/EUIPO – Dovgan (PLOMBIR), T‑830/16, EU:T:2018:941, bod 32 a citovanú judikatúru, a z 10. júna 2020, Louis Vuitton Malletier/EUIPO – Wisniewski (Zobrazenie šachovnicového vzoru), T‑105/19, neuverejnený, EU:T:2020:258, bod 30 a citovanú judikatúru].

32      Veľký odvolací senát z právneho hľadiska správne konštatoval, že je všeobecne známe, že zelená farba sa používa na prezentáciu Írska. Presvedčivým spôsobom vysvetlil, že táto farba hrá túto úlohu pri oslavách írskeho slávneho sviatku Svätého Patrika a že Írsko je známe pod názvom „Smaragdový ostrov“ s poukázaním na zeleň jeho krajiny.

33      Táto úloha prezentácie Írska, ktorú zohráva zelená farba, síce nemusí byť nevyhnutne známa každej osobe, môže byť napriek tomu známa prostredníctvom všeobecne dostupných zdrojov.

34      V tejto súvislosti žalobkyňa v žalobe odkazuje na tvrdenie, ktoré uviedla pred zrušovacím oddelením, podľa ktorého zelená farba bola len prvkom „evokačnej hry [napadnutého] označenia so sviežosťou (zelené lúky) a slnkom (žltá)“. Toto tvrdenie však nemôže uspieť, pretože aj za predpokladu, že zelená farba zohráva takúto úlohu, nevyvráti všeobecne známu skutočnosť, ktorú konštatoval veľký odvolací senát, že táto farba predstavuje Írsko. Okrem toho žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu nijaký dôkaz, ktorým by spochybnila správnosť tejto všeobecne známej skutočnosti.

35      Navyše bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke všeobecnej kvality výrobkov pochádzajúcich z Írska, treba uviesť, že žalobkyňa nespochybnila ani to, že táto krajina vyrába mäso, ryby a mliečne výrobky, pričom na tieto tri druhy výrobkov sa vzťahovala sporná ochranná známka.

36      Vzhľadom na dominantný slovný prvok „la irlandesa“ a jeho význam pre príslušnú skupinu verejnosti, potvrdený zelenou farbou, ktorá ho obklopuje, veľký odvolací senát preto správne dospel k záveru, že pri umiestnení napadnutej ochrannej známky na výrobky, na ktoré sa vzťahuje, bez iného označenia si španielsky hovoriaci spotrebitelia na prvý pohľad a bez ďalšieho premýšľania vytvoria priamu súvislosť medzi významom tohto slovného prvku a kvalitou týchto výrobkov, a to ich zemepisný pôvod, a že keď uvidia ochrannú známku umiestnenú na týchto výrobkoch, budú si teda myslieť, tieto výrobky pochádzajú z Írska.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009

37      Prvý odvolací dôvod sa delí na tri časti. Žalobkyňa v prvom rade v rámci prvej časti vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že na konanie o vyhlásenie neplatnosti uplatnil podmienky uplatniteľné na dôvody na zrušenie. Ďalej v druhej časti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne uplatnilo článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009. Napokon, pokiaľ ide o tretiu časť prvého žalobného dôvodu, žalobkyňa sa domnieva, že veľký odvolací senát mal zohľadniť nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť dotknutej ochrannej známky.

38      Najprv treba preskúmať tretiu časť prvého žalobného dôvodu a potom spoločne posúdiť jeho prvú a druhú časť.

–       O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tvrdení, že veľký odvolací senát mal zohľadniť nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť napadnutej ochrannej známky

39      Žalobkyňa vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že nezohľadnil niektoré skutočnosti, ktoré preukazujú, že napadnutá ochranná známka časom nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť. V tejto súvislosti poukazuje na dĺžku používania ochrannej známky bez prerušenia od roku 1967, na skutočnosť, že ako jediná používala túto ochrannú známku v Španielsku, a na významný podiel na trhu s maslom, ktorý má už dlho na Kanárskych ostrovoch na základe tej istej ochrannej známky.

40      EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

41      Treba konštatovať, ako správne uvádza EUIPO, že ustanovenia nariadenia č. 207/2009, ktoré upravujú rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú ochrannou známkou na základe jej používania ako výnimku z určitých absolútnych dôvodov zamietnutia alebo neplatnosti, sa nevzťahujú na ochranné známky považované za klamlivé. Ani článok 7 ods. 3, ani článok 52 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 7 ods. 3 a článok 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001) neodkazujú na článok 7 ods. 1 písm. g) toho istého nariadenia. Tieto dve ustanovenia odkazujú len na dôvody stanovené v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) tohto nariadenia [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia 2017/1001.

42      Preto treba tretiu časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako neúčinnú.

–       O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tvrdení, že veľký odvolací senát nemal uplatniť na konanie o vyhlásenie neplatnosti podmienky uplatniteľné na dôvody na zrušenie, a o druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nesprávnom uplatnení článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009

43      V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa poznamenáva, že právna úprava Európskej únie v oblasti ochranných známok rozlišuje medzi dôvodmi neplatnosti a dôvodmi na zrušenie. V prejednávanej veci pritom veľký odvolací senát nesprávne uplatnil na konanie o vyhlásenie neplatnosti pravidlá týkajúce sa zrušenia, čo vytvára situáciu právnej neistoty.

44      Žalobkyňa uvádza, že konanie o vyhlásenie neplatnosti vyžaduje analýzu ku dňu podania prihlášky ochrannej známky, ktorá sa týka najmä jej povahy, prvkov, ktoré ju tvoria, a výrobkov, ktoré označuje, zatiaľ čo konanie vo veci zrušenia vyžaduje preskúmanie používania ochrannej známky jej majiteľom po jej zápise. Veľký odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď odôvodnil neplatnosť napadnutej ochrannej známky z hľadiska jej používania po jej zápise namiesto toho, aby vychádzal z dátumu podania prihlášky.

45      Podľa žalobkyne zrušovacie oddelenie správne konštatovalo, že navrhovatelia vyhlásenia neplatnosti sa snažili preukázať klamlivú povahu napadnutej ochrannej známky na základe skutočností, ktoré nastali až po podaní jej prihlášky na EUIPO, že tieto skutočnosti mohli byť relevantné v konaní vo veci zrušenia, ale nie v konaní o vyhlásenie neplatnosti, a že k relevantnému dátumu podania prihlášky ochrannej známky neexistoval zjavný rozpor medzi napadnutou ochrannou známkou a výrobkami, ktoré označuje, čo vylučuje akúkoľvek klamlivú povahu.

46      Žalobkyňa poznamenáva, že čestné používanie napadnutej ochrannej známky by sa malo predpokladať, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom by malo zodpovedať dátumu podania prihlášky ochrannej známky, a nie samotnému používaniu, ktoré sa uskutočnilo neskôr majiteľom.

47      V odpovedi na prvú časť prvého žalobného dôvodu predloženého žalobkyňou EUIPO tvrdí, že v súlade s uplatniteľným právom veľký odvolací senát preskúmal návrh na vyhlásenie neplatnosti podľa dátumu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky. Podľa EUIPO je táto ochranná známka vnútorne klamlivá najmä vzhľadom na jej farby, jej obrazové prvky a dobré meno Írska pre poľnohospodárske výrobky, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka. Pri neexistencii výslovného obmedzenia zoznamu týchto výrobkov na výrobky s írskym pôvodom by napadnutá ochranná známka uvádzala príslušnú skupinu verejnosti do omylu, pokiaľ ide o zemepisný pôvod týchto výrobkov. Dôkazy týkajúce sa obdobia po podaní prihlášky ochrannej známky, ako aj katalóg z roku 2014 len potvrdzujú posúdenie, ktoré veľký odvolací senát vykonal tak, ako to mal urobiť, teda ku dňu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky.

48      Pokiaľ ide o prvú časť prvého žalobného dôvodu, tvrdenia vedľajšieho účastníka konania sa v podstate pripájajú k tvrdeniam EUIPO.

49      Pokiaľ ide o druhú časť prvého žalobného dôvodu, žalobkyňa poznamenáva, že súvislosť medzi napadnutou ochrannou známkou a Írskom sama osebe nestačí na uvedenie spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o povahu výrobkov alebo ich zemepisný pôvod, pretože označenie je vnímané ako evokácia najmä z dôvodu, že obsahuje digitálne a obrazové prvky. Označenie je teda vnímané ako ochranná známka a nie ako označenie zemepisného pôvodu.

50      Okrem toho žalobkyňa spochybňuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa zakladá na skorších rozhodnutiach Oficina Española de Patentes y Marcas (Španielsky úrad pre patenty a ochranné známky), ktorými boli zamietnuté prihlášky podobných ochranných známok obsahujúcich prvok „la irlandesa“, ktoré podala žalobkyňa, ako aj o rozhodnutie zrušovacieho oddelenia EUIPO, ktorým bola takáto ochranná známka vyhlásená za neplatnú. Podľa žalobkyne sa tieto rozhodnutia týkajú ochranných známok, ktoré sú odlišné a ktoré konkrétne označujú maslo, v niektorých prípadoch aj mliečne výrobky, zatiaľ čo napadnutá ochranná známka v prejednávanej veci označuje výrobky patriace do triedy 29 ako celok.

51      EUIPO v odpovedi na druhú časť prvého žalobného dôvodu uvádza, že tvrdenie žalobkyne založené na údajnej evokačnej povahe spornej ochrannej známky nie je presvedčivé. Pokiaľ ide o skoršie rozhodnutia citované v napadnutom rozhodnutí, EUIPO žalobkyni odpovedá, že sú relevantné, pokiaľ ide o vnímanie príslušnou skupinou verejnosti, a že veľký odvolací senát sa na ne mohol legitímne odvolávať, aby potvrdil svoje vlastné závery.

52      Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka konania, v podstate súhlasí s tvrdeniami EUIPO týkajúcimi sa druhej časti prvého žalobného dôvodu.

53      Treba pripomenúť, že podľa ustanovení článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 sa ochranná známka vyhlási za neplatnú, ak bola zapísaná, hoci pritom môže klamať verejnosť, napríklad pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru alebo služby.

54      Podľa ustálenej judikatúry jediným relevantným dátumom na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti je deň podania prihlášky napadnutej ochrannej známky (uznesenia z 24. septembra 2009, Bateaux mouches/ÚHVT, C‑78/09 P, neuverejnené, EU:C:2009:584, bod 18, a z 23. apríla 2010, ÚHVT/Frosch Touristik, C‑332/09 P, neuverejnené, EU:C:2010:225, bod 41). Judikatúra však pripúšťa zohľadnenie skutočností, ktoré nastali po tomto dátume, pod podmienkou, že sa týkajú situácie ku dňu podania prihlášky ochrannej známky [rozsudok z 3. júna 2009, Frosch Touristik/ÚHVT – DSR touristik (FLUGBÖRSE), T‑189/07, EU:T:2009:172, body 19 a 28].

55      Prípady uvedené v článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 predpokladajú existenciu skutočného klamania alebo dostatočne závažného nebezpečenstva klamania spotrebiteľa [pozri rozsudok z 26. októbra 2017, Alpirsbacher Klosterbräu Glauner/EUIPO (Klosterstoff), T‑844/16, EU:T:2017:759, bod 42 a citovanú judikatúru].

56      Posúdenie dôvodu uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 možno vykonať len jednak vo vzťahu k predmetným výrobkom alebo službám a jednak vo vzťahu k vnímaniu ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti [pozri rozsudok z 22. marca 2018, Safe Skies/EUIPO – Travel Sentry (TSA LOCK), T‑60/17, neuverejnený, EU:T:2018:164, bod 63 a citovanú judikatúru].

57      Okrem toho článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 zahŕňa dostatočne špecifické označenie prípadných vlastností výrobkov a služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje. Dotknutý spotrebiteľ je oklamaný ochrannou známkou len v prípade, ak by bol vedený k tomu, aby veril, že výrobky a služby majú určité vlastnosti, ktoré v skutočnosti nemajú [pozri rozsudok z 29. novembra 2018, Khadi and Village Industries Commission/EUIPO – BNP Best Natural Products (Khadi Ayurveda), T‑683/17, neuverejnený, EU:T:2018:860, bod 53 a citovanú judikatúru].

58      Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001) sa článok 7 ods. 1 toho istého nariadenia uplatní napriek skutočnosti, že dôvody zamietnutia existujú iba v časti Únie.

59      V prejednávanej veci veľký odvolací senát najprv preskúmal vnútorné vlastnosti napadnutej ochrannej známky, aby preukázal jej význam pre príslušnú skupinu verejnosti vzhľadom na výrobky uvedené v prihláške ochrannej známky. Usúdil, že španielski hovoriaci spotrebitelia, keď by videli napadnutú ochrannú známku umiestnenú na predmetných výrobkoch, domnievali by sa, že pochádzajú z Írska.

60      Veľký odvolací senát z tejto analýzy napadnutej ochrannej známky vyvodil, že „už v čase podania jej prihlášky“ bola táto ochranná známka pre príslušnú skupinu verejnosti klamlivá. Aby „potvrdil“ tento záver, zohľadnil dôkazy predložené navrhovateľmi vyhlásenia neplatnosti, najmä rozhodnutie zrušovacieho oddelenia EUIPO z 25. septembra 2002, ktorým bola ochranná známka obsahujúca prvok „la irlandesa“, podobná dotknutej ochrannej známke, vyhlásená za neplatnú. Dôkazy tiež pozostávali z nasledujúcich skutočností, ktoré nastali po dátume podania prihlášky ochrannej známky:

–        on‑line katalógu žalobkyne z roku 2014,

–        fotografií potravinárskych výrobkov označených napadnutou ochrannou známkou, ktoré boli vyrobené v roku 2016 a kúpené v Španielsku v tom istom roku.

61      Podľa veľkého odvolacieho senátu z týchto dôkazov, najmä z informácií na obaloch výrobkov a ich etiketách veľmi malým písmom alebo vo forme kódov krajín alebo čísel súvisiacich s ich bezpečnosťou pre zdravie, vyplýva, že tieto výrobky boli vyrobené v iných krajinách ako v Írsku. Žalobkyňa okrem toho vo svojich pripomienkach pred veľkým odvolacím senátom pripustila, že napadnutá ochranná známka „[nebola] obmedzená len na výrobky pochádzajúce z Írska“.

62      Veľký odvolací senát tiež poukázal na španielske súdne rozhodnutia a rozhodnutie španielskeho úradu pre patenty a ochranné známky, ktoré všetky predchádzali dátumu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, aby „potvrdil“ jej klamlivú povahu.

63      Treba poznamenať, že články 52 až 54 nariadenia č. 207/2009 (články 53 a 54 sú teraz článkami 60 a 61 nariadenia 2017/1001) upravujú dôvody neplatnosti ochrannej známky Európskej únie, zatiaľ čo odlišné ustanovenie, článok 51 uvedeného nariadenia, sa týka dôvodov na zrušenie.

64      Navyše treba uviesť, že klamlivá povaha ochrannej známky predstavuje dôvod jej absolútnej neplatnosti na základe ustanovení článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 a okrem toho aj dôvod na zrušenie podľa článku 51 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

65      Článok 51 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 pritom výslovne stanovuje, že klamlivá povaha zapísanej ochrannej známky, ktorá odôvodňuje zrušenie práv jej majiteľa, vyplýva z jej používania, zatiaľ čo ustanovenia článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú neplatnosti zapísanej ochrannej známky napriek jej klamlivej povahe, neobsahujú odkaz na takéto používanie.

66      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že preskúmanie návrhu na zrušenie v zmysle článku 51 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 si v zásade vyžaduje zohľadnenie skutočného používania ochrannej známky, teda skutočností, ktoré nastali po podaní jej prihlášky, zatiaľ čo to tak nie je na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti podaného na základe ustanovení článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009. Preskúmanie takéhoto návrhu na vyhlásenie neplatnosti totiž vyžaduje preukázanie, že označenie podané na účely jeho zápisu ako ochrannej známky je samo osebe spôsobilé klamať spotrebiteľa v čase podania prihlášky, pričom neskoršie používanie uvedeného označenia nie je relevantné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2017, W. F. Gözze Frottierweberei a Gözze, C‑689/15, EU:C:2017:434, body 55 a 56).

67      Táto zásada je potvrdená judikatúrou, podľa ktorej jediným relevantným dátumom na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti je deň podania prihlášky napadnutej ochrannej známky (uznesenia z 24. septembra 2009, Bateaux mouches/ÚHVT, C‑78/09 P, neuverejnené, EU:C:2009:584, bod 18, a z 23. apríla 2010, ÚHVT/Frosch Touristik, C‑332/09 P, neuverejnené, EU:C:2010:225, bod 41) a podľa ktorej sa skutočnosti, ktoré nastali po dátume podania prihlášky ochrannej známky, zohľadnia len pod podmienkou, že sa týkajú situácie k tomuto dátumu (rozsudok z 3. júna 2009, FLUGBÖRSE, T‑189/07, EU:T:2009:172, body 19 a 28).

68      Inými slovami, pokiaľ ide o neplatnosť, vzniká otázka, či ochranná známka nemala byť zapísaná ab initio z dôvodov existujúcich už v čase podania prihlášky ochrannej známky, keďže zohľadnenie neskorších skutočností môže slúžiť len na objasnenie okolností existujúcich k tomuto dátumu.

69      S prihliadnutím na tieto úvahy treba určiť, či veľký odvolací senát správne rozhodol o vyhlásení neplatnosti dotknutej ochrannej známky z dôvodu, že táto ochranná známka môže klamať verejnosť o zemepisnom pôvode predmetných výrobkov.

70      Ako bolo konštatované v bode 36 vyššie, veľký odvolací senát správne konštatoval, že príslušná skupina verejnosti vníma napadnutú ochrannú známku ako označujúcu skutočnosť, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje, majú írsky pôvod.

71      Naproti tomu, ako správne poznamenala žalobkyňa, veľký odvolací senát mal na účely uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 overiť, či ku dňu podania prihlášky neexistoval rozpor medzi informáciou, s ktorou sa spája napadnutá ochranná známka, a vlastnosťami výrobkov označených v uvedenej prihláške [pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 2016, Caffè Nero Group/EUIPO (CAFFÈ NERO), T‑29/16, neuverejnený, EU:T:2016:635, body 45 až 50, a z 13. mája 2020, SolNova/EUIPO – Canina Pharma (BIO‑INSECT Shocker), T‑86/19, EU:T:2020:199, body 70 až 87]. Treba však uviesť, že zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, neobsahoval nijaké údaje o ich zemepisnom pôvode, a teda sa mohol vzťahovať na výrobky pochádzajúce z Írska. Preto na rozdiel od okolností, o ktorých Všeobecný súd rozhodol v už citovaných veciach CAFFÈ NERO (T‑29/16, neuverejnený, EU:T:2016:635) a BIO‑INSECT Shocker (T‑86/19, EU:T:2020:199), v prejednávanej veci v deň podania prihlášky napadnutej ochrannej známky neexistoval rozpor medzi touto ochrannou známkou a označenými výrobkami, takže bolo vylúčené, aby mala takáto ochranná známka k tomuto dátumu klamlivú povahu.

72      Vzhľadom na to, že v čase podania prihlášky neexistoval rozpor medzi napadnutou ochrannou známkou a výrobkami, na ktoré sa vzťahuje, veľký odvolací senát žalobkyni nesprávne vytkol, že zoznam týchto výrobkov neobmedzila len na výrobky pochádzajúce z Írska. Vykonať takéto obmedzenie v tomto zozname totiž článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009, ktorého cieľom je zabrániť zápisu ochranných známok spôsobilých klamať verejnosť, nevyžaduje.

73      Okrem toho vzhľadom na to, že napadnutá ochranná známka nemohla byť ku dňu podania prihlášky v roku 2013 považovaná za klamlivú, neskoršie dôkazy z rokov 2014 a 2016, ktoré zohľadnil veľký odvolací senát, nemohli potvrdiť takúto klamlivú povahu. S prihliadnutím na spis vo veci nebolo preukázané, že tieto neskoršie dôkazy sa týkali situácie ku dňu podania prihlášky ochrannej známky, a v dôsledku toho sa judikatúra uvedená v rozsudku z 3. júna 2009, FLUGBÖRSE (T‑189/07, EU:T:2009:172), ktorá by mohla povoliť zohľadnenie takýchto dôkazov, v prejednávanej veci nedá uplatniť.

74      Okrem toho veľký odvolací senát uviedol, že „bolo preukázané – a [žalobkyňa] to nepoprela –, že ochranná známka sa používala už pred dňom podania prihlášky“. Nevysvetľuje však, ako toto používanie napadnutej ochrannej známky pred podaním prihlášky „bolo preukázané“ a ako takéto skoršie používanie preukazuje klamlivú povahu tejto ochrannej známky.

75      Pokiaľ ide o rozhodnutie zrušovacieho oddelenia EUIPO z 25. septembra 2002, ako aj o španielske súdne rozhodnutia a rozhodnutie španielskeho úradu pre patenty a ochranné známky citované v napadnutom rozhodnutí, ktoré predchádzali dňu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, treba pripomenúť, že ani rozhodovacia prax EUIPO, ani rozhodnutia vnútroštátnych orgánov nemôžu zaväzovať Všeobecný súd [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. marca 2012, Ella Valley Vineyards/ÚHVT– HFP (ELLA VALLEY VINEYARDS), T‑32/10, EU:T:2012:118, bod 54 a citovanú judikatúru, a z 28. októbra 2020, Electrolux Home Products/EUIPO – D. Consult (FRIGIDAIRE), T‑583/19, neuverejnený, EU:T:2020:511, bod 31 a citovanú judikatúru]. Tieto rozhodnutia nedovoľujú obísť rámec analýzy stanovený právnou úpravou Únie a vyžadovaný na preskúmanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti, o aký ide v prejednávanej veci, keďže tento rámec nie je rovnaký ako rámec uplatniteľný na preskúmanie návrhu na zrušenie.

76      Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretia časť prvého žalobného dôvodu nie je dôvodná, ale prvá a druhá časť tohto žalobného dôvodu, ktoré boli preskúmané spoločne, sú dôvodné, pretože veľký odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia pri uplatnení ustanovení článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009.

77      Toto nesprávne posúdenie má vplyv na zákonnosť prvého piliera napadnutého rozhodnutia. Môže však viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak je aj druhý pilier tohto rozhodnutia nezákonný.

 O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009

78      Žalobkyňa tvrdí, že veľký odvolací senát nepreukázal, že podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky nekonala v dobrej viere. Poznamenáva, že počas viac ako 40 rokov používala podobné ochranné známky obsahujúce prvok „la irlandesa“, ktoré sú stále platné, a že z ukončenia jej obchodného vzťahu s vedľajším účastníkom konania v roku 2011 nemožno vyvodiť, že nekonala v dobrej viere. Veľký odvolací senát sa neoprávnene zameral na príklady sporov alebo zápisov, pokiaľ ide o podobné ochranné známky obsahujúce prvok „la irlandesa“, a nesprávne považoval za dôkazy toho, že žalobkyňa nekonala v dobrej viere, určité vlastnosti napadnutej ochrannej známky, najmä jej obrazové prvky, jej farbu a skutočnosť, že pripomína zemepisný pôvod.

79      EUIPO a vedľajší účastník konania odmietajú tvrdenia žalobkyne.

80      Treba poznamenať, že podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa ochranná známka vyhlási za neplatnú, ak prihlasovateľ nekonal pri podávaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere.

81      Z tohto istého ustanovenia vyplýva, že relevantným okamihom na účely posúdenia neexistencie dobrej viery prihlasovateľa je okamih podania prihlášky dotknutou osobou (rozsudok z 11. júna 2009, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli, C‑529/07, EU:C:2009:361, bod 35). Používanie napadnutej ochrannej známky však môže predstavovať skutočnosť, ktorú treba zohľadniť na účely charakterizovania úmyslu, ktorý sa skrýva za podaním prihlášky, vrátane používania po dátume podania tejto prihlášky [pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. februára 2012, Carrols/ÚHVT – Gambettola (Pollo Tropical CHICKEN ON THE GRILL), T‑291/09, EU:T:2012:39, bod 76; z 8. mája 2014, Simca Europe/ÚHVT – PSA Peugeot Citroën (Simca), T‑327/12, EU:T:2014:240, bod 48, a z 23. mája 2019, Holzer y Cia/EUIPO – Annco (ANN TAYLOR a AT ANN TAYLOR), T‑3/18 a T‑4/18, EU:T:2019:357, bod 126].

82      Pojem nekonanie v dobrej viere uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nie je v právnej úprave nijakým spôsobom definovaný, vymedzený ani opísaný [pozri rozsudky z 11. júla 2013, SA.PAR./ÚHVT – Salini Costruttori (GRUPPO SALINI), T‑321/10, EU:T:2013:372, bod 19 a citovanú judikatúru, a z 8. marca 2017, Biernacka‑Hoba/EUIPO – Formata Bogusław Hoba (Formata), T‑23/16, neuverejnený, EU:T:2017:149, bod 41 a citovanú judikatúru]. Podľa judikatúry tento pojem nemožno obmedziť na určitú kategóriu konkrétnych skutočností. Cieľ všeobecného záujmu tohto ustanovenia, a to zabrániť zápisom ochrannej známky, ktoré majú zneužívajúcu povahu a sú v rozpore s čestným používaním v priemysle a obchode, by bol ohrozený, ak by bolo možné preukázať nekonanie v dobrej viere len na základe taxatívne vymedzených okolností v obmedzenom rozsahu [pozri rozsudok z 21. apríla 2021, Hasbro/EUIPO – Kreativni Dogadaji (MONOPOLY), T‑663/19, EU:T:2021:211, bod 37 a citovanú judikatúru].

83      Každé tvrdenie o nekonaní v dobrej viere treba posudzovať z celkového hľadiska, a to s prihliadnutím na všetky relevantné skutkové okolnosti prejednávanej veci (rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO, C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 47).

84      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v rámci celkového posúdenia vykonaného na základe článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 možno tiež zohľadniť pôvod napadnutého označenia a jeho používanie od jeho vytvorenia, obchodnú logiku, ktorá viedla k podaniu prihlášky tohto označenia ako ochrannej známky Európskej únie, ako aj chronológiu udalostí, ktoré charakterizujú okolnosti uvedeného podania (pozri rozsudok z 21. apríla 2021, MONOPOLY, T‑663/19, EU:T:2021:211, bod 38 a citovanú judikatúru).

85      Okrem toho treba zohľadniť úmysel prihlasovateľa v okamihu, ktorý je subjektívnou okolnosťou, ktorá sa musí určiť s odkazom na objektívne okolnosti prejednávanej veci (rozsudky z 11. júna 2009, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli, C‑529/07, EU:C:2009:361, body 41 a 42, a z 8.marca 2017, Formata, T‑23/16, neuverejnený, EU:T:2017:149, bod 44). V tejto súvislosti treba preskúmať úmysel prihlasovateľa ochrannej známky tak, ako ho možno vyvodiť z objektívnych okolností a jeho konkrétnych konaní, z jeho úlohy alebo postavenia, z vedomosti, ktorú mal v súvislosti s používaním staršieho označenia, zo zmluvných, predzmluvných alebo pozmluvných väzieb, ktoré udržiaval s navrhovateľom vyhlásenia neplatnosti, z existencie recipročných povinností alebo záväzkov a vo všeobecnejšej rovine zo všetkých objektívnych situácií konfliktu záujmov, v ktorých prihlasovateľ ochrannej známky pôsobil (rozsudok z 11. júla 2013, GRUPPO SALINI, T‑321/10, EU:T:2013:372, bod 28).

86      Navrhovateľovi vyhlásenia neplatnosti, ktorý sa opiera o tento dôvod, prináleží preukázať okolnosti, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie nekonal pri podaní prihlášky tejto ochrannej známky v dobrej viere [pozri rozsudok z 26. februára 2015, Pangyrus/ÚHVT – RSVP Design (COLOURBLIND), T‑257/11, neuverejnený, EU:T:2015:115, bod 63 a citovanú judikatúru].

87      Dobrá viera sa považuje za dobrú vieru, pokiaľ sa nepreukáže opak (pozri rozsudok z 8. marca 2017, Formata, T‑23/16, neuverejnený, EU:T:2017:149, bod 45 a citovanú judikatúru).

88      V prejednávanej veci veľký odvolací senát uvádza viacero skutočností, na základe ktorých možno podľa neho dospieť k záveru, že žalobkyňa podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky nekonala v dobrej viere.

89      Po prvé veľký odvolací senát opakuje svoje konštatovanie, podľa ktorého sporná ochranná známka uvádza španielsky hovoriacich spotrebiteľov do omylu tým, že vytvára jasnú zemepisnú väzbu s Írskom, hoci predmetné výrobky nepochádzajú z tejto krajiny.

90      Po druhé veľký odvolací senát poznamenáva, že z dôvodu tejto klamlivej povahy ochranné známky obsahujúce prvok „la irlandesa“, ktoré sú podobné ochrannej známke v prejednávanej veci a ktoré sa vzťahujú na špecifickejšie zoznamy výrobkov, boli zrušené alebo zamietnuté zo strany EUIPO a španielskych súdnych a správnych orgánov a vzhľadom na to, že tieto rozhodnutia v neprospech žalobkyne boli vydané v rokoch 2000, 2001 a 2002, dávno pred dňom podania prihlášky dotknutej ochrannej známky v roku 2013, žalobkyňa o tom musela mať k tomu dňu vedomosť. Túto vedomosť potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa neskôr získala španielske zápisy podobných ochranných známok, pričom do opisu výrobkov výslovne zahrnula zemepisné obmedzenie týkajúce sa Írska, čo neurobila, pokiaľ ide o napadnutú ochrannú známku.

91      Po tretie veľký odvolací senát konštatuje, že počas dlhého obdobia bola žalobkyňa výhradným zástupcom vedľajšieho účastníka konania a od neho vo veľkom rozsahu nakupovala írske maslo, balila ho a predávala na Kanárskych ostrovoch. Konštatuje, že španielska ochranná známka La Irlandesa, ktorej prihlášku žalobkyňa podala v roku 1967, mala za cieľ v Španielsku propagovať predaj masla írskeho pôvodu, že táto ochranná známka vznikla na základe zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania a že uvedená ochranná známka súvisela s írskym pôvodom výrobkov, ktoré bola žalobkyňa oprávnená predávať v rámci tohto vzťahu. Podľa veľkého odvolacieho senátu po skončení tohto obchodného vzťahu v roku 2011 žalobkyňa pokračovala v predaji výrobkov pod ochrannými známkami obsahujúcimi slová „la“ a „irlandesa“, hoci tieto výrobky už nemali írsky pôvod. Žalobkyňa nepreukázala legitímnu obchodnú logiku vysvetľujúcu podanie napadnutej ochrannej známky ani hospodársku logiku jej používania po skončení obchodného vzťahu s vedľajším účastníkom konania v roku 2011. Žalobkyňa sa teda len snažila získať neoprávnenú výhodu z ukončeného obchodného vzťahu, aby naďalej využívala obraz írskych výrobkov.

92      Po štvrté veľký odvolací senát usúdil, že vzhľadom na klamlivé používanie napadnutej ochrannej známky, skoršie rozhodnutia EUIPO a španielskych orgánov, ako aj na predchádzajúci obchodný vzťah, ktorý už bol s vedľajším účastníkom konania ukončený, žalobkyňa pri podaní prihlášky napadnutej ochrannej známky mala v úmysle pokračovať v zavádzaní verejnosti, pokiaľ ide o zemepisný pôvod dotknutých výrobkov, a získať výhodu z dobrého obrazu írskych výrobkov. Žalobkyňa teda mala nečestný úmysel, keď úmyselne podala napadnutú ochrannú známku s cieľom vytvoriť asociáciu s Írskom.

93      Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti dospel veľký odvolací senát v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky k záveru, že žalobkyňa nekonala v dobrej viere. V dôsledku toho vyhlásil, že táto ochranná známka je aj z tohto dôvodu neplatná.

94      Na úvod treba pripomenúť, že z judikatúry citovanej v bode 81 vyššie vyplýva, že na účely rozhodnutia o otázke, či žalobkyňa nekonala v dobrej viere, keď podala prihlášku napadnutej ochrannej známky, veľký odvolací senát mohol platne vychádzať z dôkazov z obdobia po podaní prihlášky napadnutej ochrannej známky, keďže tieto dôkazy predstavovali skutočnosti týkajúce sa situácie k relevantnému dátumu, a dokonca aj používania napadnutej ochrannej známky po podaní prihlášky.

95      V prejednávanej veci po prvé, pokiaľ ide o klamlivé používanie napadnutej ochrannej známky, účastníci konania súhlasia, že žalobkyňa počas desaťročí predávala írske maslo pod touto ochrannou známkou v rámci zmluvného vzťahu s vedľajším účastníkom konania, že po skončení tohto vzťahu naďalej predávala potravinové výrobky pod uvedenou ochrannou známkou a že ich nezanedbateľná časť vrátane mliečnych výrobkov a údenín nebola írskeho pôvodu. V každom prípade žalobkyňa netvrdila, že všetky výrobky, ktoré predávala pod napadnutou ochrannou známkou, pochádzajú z Írska.

96      Inými slovami, žalobkyňa predávala výrobky pod napadnutou ochrannou známkou, hoci ich nezanedbateľná časť nemala írsky pôvod, a teda nezodpovedala jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti.

97      Hoci táto okolnosť nie je relevantná na účely preskúmania prvého žalobného dôvodu založeného na ustanoveniach článku 52 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009, je relevantná ani na účely preskúmania druhého žalobného dôvodu založeného na tom, že žalobkyňa nekonala v dobrej viere.

98      Po tom, čo žalobkyňa rozšírila používanie napadnutej ochrannej známky na iné výrobky než írske maslo, španielski hovoriaci spotrebitelia, ktorí tvoria príslušnú skupinu verejnosti, mohli totiž byť uvedení do omylu, pokiaľ ide o zemepisný pôvod týchto výrobkov, pretože boli počas desaťročí zvyknutí na umiestnenie spornej ochrannej známky na masle pochádzajúcom z Írska. Takéto konanie je dôkazom nekonania v dobrej viere, keďže preukazuje, že pri podaní prihlášky napadnutej ochrannej známky žalobkyňa neoprávnene chcela previesť výhodu vyplývajúcu z asociácie s Írskom na výrobky, ktoré nemajú tento zemepisný pôvod, najmä po ukončení jej obchodného vzťahu s vedľajším účastníkom konania, ktorý jej dodával írske maslo.

99      V tejto súvislosti informácie nachádzajúce sa prípadne na obaloch a etiketách výrobkov predávaných žalobkyňou nemôžu samy osebe odstrániť riziko uvedenia spotrebiteľa do omylu. Keďže sú totiž uvedené veľmi malým písmom alebo vo forme kódov krajín alebo čísel spojených so zdravotnou bezpečnosťou, nie je isté, či sú tieto informácie systematicky vnímané príslušnou skupinou verejnosti.

100    V druhom rade, pokiaľ ide o veci, v ktorých EUIPO a španielske súdne a správne orgány v rokoch 2000, 2001 a 2002 zrušili alebo zamietli ochranné známky obsahujúce prvok „la irlandesa“, ktoré sú podobné ochrannej známke, o ktorú ide v prejednávanej veci, je pravda, že nemôžu zaväzovať Všeobecný súd a že v každom prípade nedovoľujú určiť, či je dotknutá ochranná známka klamlivá v zmysle článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009, ale potvrdzujú, že napadnutá ochranná známka mohla byť vnímaná príslušnou skupinou verejnosti ako údaj o tom, že výrobky, na ktorých bola umiestnená, mali írsky pôvod. Uvádzajú tiež, že používanie napadnutej ochrannej známky pre výrobky, ktoré nemajú írsky pôvod, bolo predmetom sporov týkajúcich sa jej klamlivej povahy, o čom žalobkyňa nevyhnutne vedela v deň podania prihlášky tejto ochrannej známky, a teda môže potvrdzovať existenciu jej nekonania v dobrej viere k tomuto dátumu.

101    V treťom a poslednom rade veľký odvolací senát mohol oprávnene vychádzať z dôkazov, ktoré mu boli predložené a ktoré umožňujú preukázať chronológiu udalostí, ktorými sa vyznačovalo podanie prihlášky napadnutej ochrannej známky, aby dospel k záveru, že žalobkyňa prijala obchodnú stratégiu spočívajúcu na asociácii s ochrannými známkami obsahujúcimi prvok „la irlandesa“, ktoré súviseli s bývalým obchodným vzťahom žalobkyne s vedľajším účastníkom konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. mája 2014, Simca, T‑327/12, EU:T:2014:240, bod 63, a z 23. mája 2019, ANN TAYLOR a AT ANN TAYLOR, T‑3/18 a T‑4/18, EU:T:2019:357, bod 164), aby naďalej využívala prospech z tohto skončeného vzťahu a ochranných známok, ktoré s ním súviseli [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2019, Moreira/EUIPO – Da Silva Santos Júnior (NEYMAR), T‑795/17, neuverejnený, EU:T:2019:329, body 49 až 51 a 55].

102    Z predchádzajúcich úvah možno vyvodiť, že zápis napadnutej ochrannej známky bol v rozpore s čestným používaním v priemysle a obchode. Veľký odvolací senát teda správne dospel k záveru, že žalobkyňa podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky nekonala v dobrej viere.

103    Ani jedno z tvrdení žalobkyne nemôže spochybniť tento záver.

104    Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých používala počas viac ako 40 rokov podobné ochranné známky zapísané na európskej alebo vnútroštátnej úrovni obsahujúce prvok „la irlandesa“, ktoré sú stále platné a podľa ktorých sa veľký odvolací senát nemal sústrediť výlučne na spory alebo zamietnuté prihlášky, stačí opäť pripomenúť, že Všeobecný súd nie je v rámci svojho preskúmania zákonnosti viazaný ani rozhodovacou praxou EUIPO (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. októbra 2020, FRIGIDAIRE, T‑583/19, neuverejnený, EU:T:2020:511, bod 31 a citovanú judikatúru), ani rozhodnutím prijatým v členskom štáte, ktorým sa uznáva spôsobilosť označenia na zápis ako národnej ochrannej známky [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2021, Jakober/EUIPO (Tvar šálky), T‑658/20, neuverejnený, EU:T:2021:795, bod 41]. Tieto tvrdenia musia byť teda odmietnuté.

105    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že jej nekonanie v dobrej viere nemožno vyvodiť z ukončenia jej obchodného vzťahu s vedľajším účastníkom konania v roku 2011, treba ho odmietnuť z dôvodu, že ochranné známky obsahujúce prvok „la irlandesa“, ako je dotknutá ochranná známka, súviseli s týmto vzťahom a že jeho koniec bol relevantnou okolnosťou na účely posúdenia úmyslu žalobkyne pri podaní prihlášky napadnutej ochrannej známky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, Kuota International/EUIPO – Sintema Sport (K), T‑136/18, neuverejnený, EU:T:2019:265, bod 45]. Žalobkyňa totiž pokračovala v používaní napadnutej ochrannej známky po ukončení tohto vzťahu pri výrobkoch nepochádzajúcich z Írska, zatiaľ čo írsky pôvod výrobkov bol základným aspektom uvedeného vzťahu a pôvodného používania tejto ochrannej známky.

106    Napokon, pokiaľ ide o výhradu voči veľkému odvolaciemu senátu, že za náznaky nekonania v dobrej viere považoval niektoré vlastnosti napadnutej ochrannej známky, najmä jej obrazové prvky, farbu a skutočnosť, že táto ochranná známka vyvolávala zemepisný pôvod, treba na jednej strane pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 24 až 36 vyššie, že veľký odvolací senát správne dospel k záveru, že španielski hovoriaci spotrebitelia, keď videli napadnutú ochrannú známku umiestnenú na predmetných výrobkoch, boli vedení k tomu, aby si mysleli, že tieto výrobky pochádzajú z Írska s prihliadnutím aj na vlastnosti tejto ochrannej známky. Na druhej strane v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 83 vyššie veľký odvolací senát musel zohľadniť všetky skutkové okolnosti relevantné v rámci celkového posúdenia prejednávanej veci, a teda mohol medzi všetkými týmito okolnosťami platne zohľadniť vnímanie napadnutej ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti, pokiaľ ide o dotknuté výrobky.

107    So zreteľom na vyššie uvedené úvahy sa druhý žalobný dôvod musí zamietnuť.

108    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je nutné dospieť k záveru, že skutočnosť, že prvý žalobný dôvod je dôvodný, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože druhý žalobný dôvod spochybňujúci druhý pilier tohto rozhodnutia nie je dôvodný a tento druhý pilier môže sám osebe odôvodňovať výrok tohto rozhodnutia (pozri rozsudky z 29. januára 2020, ENCANTO, T‑239/19, neuverejnený, EU:T:2020:12, bod 49 a citovanú judikatúru, a z 20. januára 2021, MANUFACTURE PRIM 1949, T‑656/18, neuverejnený, EU:T:2021:17, bod 19 a citovanú judikatúru).

109    Žalobu treba teda zamietnuť.

 O trovách

110    Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

111    Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO a vedľajšieho účastníka konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Hijos de Moisés Rodríguez González, SA je povinná nahradiť trovy konania.

Marcoulli

Frimodt Nielsen

Schwarcz

Iliopoulos

 

Norkus

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. júna 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.