ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
zo 4. apríla 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Uzavretie zmlúv o pristúpení k podnikovému fondu starostlivosti o zamestnancov zodpovedného za spravovanie príspevkov na starostlivosť o zamestnancov – Uzavretie zmluvy, ktoré vyžaduje súhlas zamestnancov alebo ich zástupcov – Smernica 2014/24/EÚ – Články 49 a 56 ZFEÚ – Zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie – Povinnosť transparentnosti“
Vo veci C‑699/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko) z 29. novembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 14. decembra 2017, ktorý súvisí s konaním:
Allianz Vorsorgekasse AG,
za účasti:
Bundestheater‑Holding GmbH,
Burgtheater GmbH,
Wiener Staatsoper GmbH,
Volksoper Wien GmbH,
ART for ART Theaterservice GmbH,
fair‑finance Vorsorgekasse AG,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predsedníčka deviatej komory K. Jürimäe, sudcovia D. Šváby (spravodajca) a N. Piçarra,
generálny advokát: G. Pitruzzella,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Allianz Vorsorgekasse AG, v zastúpení: P. Pallitsch, Rechtsanwalt,
– Bundestheater‑Holding GmbH, Burgtheater GmbH, Wiener Staatsoper GmbH, Volksoper Wien GmbH, ART for ART Theaterservice GmbH, v zastúpení: M. Oder, Rechtsanwalt,
– fair‑finance Vorsorgekasse AG, v zastúpení: S. Heid, Rechtsanwalt,
– rakúska vláda, v zastúpení: G. Hesse, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), zmenenej delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/2170 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 2015, s. 5) (ďalej len „smernica 2014/24“), článkov 49 a 56 ZFEÚ, zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj povinnosti transparentnosti.
2 Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktoré začala Allianz Vorsorgekasse AG (ďalej len „Allianz“), a ktorého predmetom je uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania Európskej únie na uzatváranie zmlúv medzi Bundestheater‑Holding GmbH, Burgtheater GmbH, Wiener Staatsoper GmbH, Volksoper Wien GmbH, ART for ART Theaterservice GmbH (spolu ďalej len „dotknuté spoločnosti“) na jednej strane a fair‑finance Vorsorgekasse AG (ďalej len „fair‑finance“) na druhej strane, týkajúcich sa spravovania a investovania príspevkov určených na financovanie odstupného, ktoré sa vypláca zamestnancom dotknutých spoločností.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenie 1 smernice 2014/24 uvádza:
„Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Pre verejné zákazky, ktorých výška presahuje určitú hodnotu, by sa však mali vypracovať ustanovenia na koordináciu vnútroštátnych postupov obstarávania, aby sa zabezpečilo, že tieto zásady budú mať praktický účinok a že verejné obstarávanie bude otvorené pre hospodársku súťaž.“
4 Článok 2 ods. 1 bod 5 tejto smernice stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
5. ‚verejné zákazky‘ sú odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb“.
5 Článok 4 uvedenej smernice, nazvaný „Výšky finančného limitu“, stanovuje:
„Táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako tieto finančné limity:
…
c) 209 000 [eur] pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané orgánmi štátnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi; uvedený finančný limit platí aj pre verejné zákazky na dodanie tovaru zadané ústrednými orgánmi štátnej správy pôsobiacimi v oblasti obrany, ak sa tieto zákazky vzťahujú na výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe III;
…“
6 Článok 5 smernice 2014/24, nazvaný „Metódy výpočtu predpokladanej hodnoty obstarávania“, stanovuje:
„1. Výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa zakladá na celkovej splatnej sume bez DPH podľa predpokladov verejného obstarávateľa vrátane akýchkoľvek opcií a všetkých obnovení zákaziek, ako sa výslovne uvádza v súťažných podkladoch.
Ak verejný obstarávateľ udeľuje záujemcom alebo uchádzačom ceny alebo poskytuje platby, zohľadní ich pri výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania.
…
13. Pokiaľ ide o verejné zákazky na poskytnutie služieb, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky, keď to prichádza do úvahy, z tejto hodnoty:
a) poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné formy odmien;
b) bankové a ostatné finančné služby: poplatky, splatné provízie, úroky a ostatné formy odmien;
…
14. Pokiaľ ide o verejné zákazky na poskytnutie služieb, v ktorých celková cena nie je určená, základom pre výpočet predpokladanej hodnoty zákazky je:
a) v prípade zmlúv na dobu určitú, ak sa doba trvania rovná alebo je kratšia ako 48 mesiacov: celková hodnota počas celého obdobia platnosti zmlúv;
b) v prípade zmlúv uzavretých na dobu neurčitú alebo s platnosťou dlhšou ako 48 mesiacov: 48‑násobok mesačného plnenia.“
7 Článok 10 tejto smernice, nazvaný „Osobitné vylúčenia zákaziek v oblasti poskytovania služieb“, stanovuje:
„Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je/sú:
…
g) pracovné zmluvy;
…“
Rakúske právo
8 Ustanovenie § 1 Bundesvergabegesetz 2006 (spolkový zákon o verejnom obstarávaní z roku 2006) (BGBl. I, 17/2006), v znení uverejnenom v BGBl. I, 7/2016 (ďalej len „BVergG 2006“), stanovuje:
„1. Tento spolkový zákon upravuje najmä
postupy verejného obstarávania na služby vo verejnom sektore (verejné obstarávanie), a to zadávanie verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ako aj postupy udeľovania koncesie na stavebné práce a služby verejnými obstarávateľmi, súťaže návrhov organizované verejnými obstarávateľmi, zadávanie verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác na tretiu stranu koncesionármi prác, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi, a zadávanie verejných zákaziek na stavebné práce a služby, ktoré nie sú zadávané verejnými obstarávateľmi, ale ktorí ich dotujú (2. časť),
…“
9 Ustanovenie § 10 BVergG 2006 týkajúce sa postupov verejného obstarávania, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti tohto zákona, stanovuje:
„Tento spolkový zákon sa neuplatňuje na
…
(12) pracovné zmluvy.
…“
10 Ustanovenie § 12 uvedeného zákona týkajúce sa prahových hodnôt stanovuje:
„(1) Postupy verejných obstarávateľov sa pri verejnom obstarávaní uskutočňujú nad prahovou hodnotou, ak predpokladaná hodnota zákazky
…
(2) predstavuje najmenej 209 000 eur v rámci všetkých ostatných zákaziek na dodanie tovaru a služby;
…“
11 Výpočet predpokladanej hodnoty zákazky na služby sa uskutočňuje podľa § 16 tohto istého zákona takto:
„1. Pokiaľ ide o zákazky na poskytnutie nasledujúcich služieb, je predpokladaná hodnota:
(1) za poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné odmeny;
(2) za bankové a ostatné finančné služby: poplatky, splatné provízie, úroky a ostatné porovnateľné odmeny;
…
2. Pokiaľ ide o zákazky na poskytnutie služieb, v ktorých celková cena nie je určená, je predpokladanou hodnotou:
…
(2) v prípade zákaziek uzavretých na dobu neurčitú alebo s platnosťou dlhšou ako 48 mesiacov: 48‑násobok mesačnej odmeny.
…“
12 Ustanovenie § 3 Betriebliches Mitarbeiter und Selbständigenvorsorgegesetz (zákon o podnikovom fonde starostlivosti o zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby) (BGBl. I, 100/2002), v znení uverejnenom v BGBl. I, 34/2005 (ďalej len „BMSVG“), stanovuje:
„V zmysle tohto spolkového zákona platí nasledujúce vymedzenie pojmov:
…
3. Nárok na odstupné: nároky oprávnenej osoby spravované podnikovým fondom starostlivosti, ktoré sa skladajú
– z príspevkov na odstupné platených do tohto fondu po odpočítaní nákladov na spravovanie a/alebo minimálne z nároku na odstupné v prípade staroby preneseného na tento fond po odpočítaní nákladov na spravovanie, a
– z úrokov z omeškania, ktoré boli prípadne vyplatené do fondu za príspevky na odstupné alebo za nároky na odstupné v prípade staroby, a
– z prípadného nároku na odstupné z iného fondu preneseného do tohto fondu, a
– zo získaných výnosov z investovania.
…“
13 Ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 BMSVG:
„1. Výber fondu sa uskutoční bezodkladne prostredníctvom podnikovej zmluvy na základe § 97 ods. 1 bodu 1b) Arbeitsverfassungsgesetz (zákon o pracovnoprávnych vzťahoch)…
2. Pre zamestnancov, ktorí nie sú zastúpení zamestnaneckou radou, musí zamestnávateľ včas vybrať podnikový fond starostlivosti s výnimkou, že zamestnávateľ už bol povinný vybrať podnikový fond starostlivosti v súlade s článkom 53 ods. 1 alebo podnikový fond starostlivosti už vybral v súlade s článkom 65 ods. 1 a uzavrel zmluvu o pristúpení. Všetci zamestnanci musia byť v lehote jedného týždňa písomne informovaní o plánovanom výbere podnikového fondu starostlivosti. V prípade, že aspoň tretina zamestnancov v lehote dvoch týždňov písomne namieta proti plánovanému výberu, musí zamestnávateľ navrhnúť iný podnikový fond starostlivosti. …“
14 Ustanovenie § 11 BMSVG stanovuje, že zmluva o pristúpení sa uzatvára medzi podnikovým fondom starostlivosti a zamestnávateľom, ktorý pristupuje.
15 Ustanovenie § 18 BMSVG definuje podnikový fond starostlivosti ako fond, ktorý je oprávnený vyberať príspevky na odstupné a príspevky stanovené pre samostatne zárobkovo činné osoby. Toto ustanovenie tiež upravuje, že príspevky na odstupné prevedené na fond sú majetkom toho, kto ich má v držbe a ich spravuje pre oprávnené osoby na základe fiduciárneho vzťahu.
16 Ustanovenie § 26 BMSVG, nazvané „Náklady na spravovanie“, stanovuje:
„1. Fondy sú oprávnené odpočítať náklady na spravovanie z prijatých príspevkov na odstupné. Tieto náklady na spravovanie sa stanovia pre všetkých prispievateľov fondu rovnako na úrovni medzi 1 a 3,5 % príspevkov na odstupné.
…
3. Na účely investovania aktív z príspevku na odstupné sú fondy oprávnené
…
(2) ponechať si z výnosov z investovania odmenu za spravovanie aktív, ktorá nesmie prekročiť 1 % aktív z príspevku na odstupné za hospodársky rok a od 1. januára 2005 0,8 % za hospodársky rok…“
17 Ustanovenie § 27a BMSVG upravuje postup pridelenia fondu v prípade, že zamestnávateľ najneskôr do šiestich mesiacov od začiatku pracovného pomeru zamestnanca, za ktorého má zamestnávateľ po prvýkrát odviesť príspevky, neuzavrel s podnikovým fondom starostlivosti zmluvu o pristúpení. Príslušnému orgánu zdravotného poistenia prináleží v lehote troch mesiacov vyzvať zamestnávateľa, aby vybral podnikový fond starostlivosti, pričom v prípade, že tak neurobí, bude zamestnávateľovi podnikový fond starostlivosti pridelený.
18 Ustanovenie § 29 Arbeitsverfassungsgesetz (zákon o pracovnoprávnych vzťahoch) (BGBl. 22/1974), v jeho znení uverejnenom v BGBl. I, 71/2013, definuje podnikovú dohodu takto:
„Podnikové dohody sú písomnými zmluvami uzavretými majiteľom podniku na jednej strane a zamestnaneckou radou... na druhej strane v oblastiach, ktorých úpravu zákon alebo kolektívna zmluva vyhradzujú podnikovej dohode.“
19 Ustanovenie § 97 zákona o pracovnoprávnych vzťahoch, v jeho znení uverejnenom v BGBl. I, 71/2013, stanovuje, že podnikové dohody upravené v § 29 tohto zákona môžu byť uzavreté na účely výberu podnikového fondu starostlivosti o zamestnancov.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
20 Dotknuté spoločnosti, v postavení zamestnávateľov, sú povinné podľa BMSVG odvádzať za svojich zamestnancov príspevok vo výške 1,53 % mesačnej mzdy podnikovému fondu starostlivosti o zamestnancov (ďalej len „fond starostlivosti“), ktorý takto poukázané príspevky spravuje a investuje. Ustanovenie § 11 BMSVG na tieto účely vyžaduje, aby fond starostlivosti a zamestnávateľ, ktorý k nemu pristúpi, podpísali zmluvu o pristúpení. Zamestnancovi sa tak pri skončení pracovného pomeru prizná voči tomuto fondu nárok na odstupné, ktorý v podstate po pripočítaní výnosov z investovania a po odčítaní nákladov na spravovanie, ktoré si ponechal tento fond, predstavuje zaplatené príspevky.
21 Ako protihodnotu za svoju činnosť správy a investovania prijatých príspevkov je fond starostlivosti na základe § 26 BMSVG totiž oprávnený jednak z uvedených príspevkov odpočítať náklady na spravovanie a jednak si z výnosov z investovania ponechať odmenu za spravovanie.
22 Do roku 2016 spájala zmluva o pristúpení každú z dotknutých spoločností so spoločnosťou Allianz. Vo februári 2016 tieto spoločnosti vyhlásili na vnútroštátnej úrovni výberové konanie na účely možnej zmeny fondu starostlivosti. Zákazka, ktorá sa vzťahovala na dotknuté spoločnosti, sa týkala uzavretia zmluvy o pristúpení, ako aj prevodu nadobudnutých práv na odstupné na nový fond.
23 Ponuku predložili Allianz a fair‑finance.
24 Dotknuté spoločnosti 17. júna 2016 oznámili svoj zámer udeliť zákazku spoločnosti fair‑finance.
25 V nadväznosti na návrh, ktorý podala Allianz 24. júna 2016, na zrušenie rozhodnutia udeliť uvedenú zákazku, vzali dotknuté spoločnosti 29. júna 2016 toto rozhodnutie späť a 8. júla 2016 zrušili verejné obstarávanie, ktoré sa začalo vo februári 2016.
26 Zároveň každá z dotknutých spoločností uzavrela 29. júna 2016 zmluvu o pristúpení s fair‑finance predtým, ako 30. júna 2016 vypovedali zmluvy o pristúpení so spoločnosťou Allianz s účinnosťou k 31. decembru 2016.
27 Allianz podala 29. júla 2016 na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) návrh na určenie, že uzavretie zmluvy o pristúpení s fair‑finance dotknutými spoločnosťami bez predchádzajúceho uverejnenia a bez zverejnenia rozhodnutia o udelení zákazky bolo protiprávne. Allianz na podporu tohto návrhu tvrdila, že na uzavretie predmetných zmlúv sa vzťahuje BVergG 2006.
28 Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) 14. septembra 2016 uvedený návrh odmietol.
29 Allianz podala proti rozhodnutiu, ktorým bol tento návrh zamietnutý, opravný prostriedok „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko).
30 Tento súd si z viacerých dôvodov kladie otázku o uplatniteľnosti pravidiel Únie týkajúcich sa verejného obstarávania, a to smernice 2014/24 a základných pravidiel vyplývajúcich zo Zmluvy o FEÚ, na uzatváranie zmlúv, o aké ide vo veci samej.
31 V prvom rade má uvedený súd pochybnosti o tom, či taká zmluva o pristúpení, akými sú zmluvy dotknuté v konaní vo veci samej, môže spadať pod výnimku týkajúcu sa ‚pracovnej zmluvy‘ upravenú v článku 10 písm. g) smernice 2014/24, keďže fond starostlivosti pri poskytovaní svojich služieb spravovania príspevkov a investovania nie je v postavení podriadeného voči zamestnávateľovi dotknutých zamestnancov. Tento výklad podporuje aj rozsudok z 15. júla 2010, Komisia/Nemecko (C‑271/08, EU:C:2010:426), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že na zmluvu uzavretú medzi zamestnávateľom a poisťovňou, ktorá poskytuje starobné dôchodkové poistenie, sa táto výnimka nemôže vzťahovať.
32 V druhom rade sa vnútroštátny súd domnieva, že prijímanie a investovanie príspevkov, ktoré sa vzťahujú na odstupné, by sa z týchto troch dôvodov mali považovať za bankové operácie, a nie za poisťovacie činnosti. Po prvé vnútroštátna právna úprava vyžaduje bankové povolenie na výkon činnosti v oblasti fondov starostlivosti. Po druhé fond starostlivosti v rámci týchto činností, na rozdiel od poisťovní, nepreberá žiadne riziko. Po tretie jedinou protihodnotou zamestnávateľa je to, že tento fond si ponechá náklady na spravovanie, keďže príspevky, ktoré mu mesačne odvádza zamestnávateľ, nie sú protihodnotou, ale kapitálom, ktorý má spravovať. Z toho dôvodu vnútroštátny súd, berúc ako základ pre výpočet náklady na spravovanie, ktoré si ponechal fond starostlivosti ako odmenu, dospel k záveru, že hodnota zákazky predstavuje 174 000 eur, a preto nedosahuje prahovú hodnotu stanovenú vo vzťahu k verejným zákazkám na poskytnutie služieb v článku 4 písm. c) smernice 2014/24.
33 V treťom rade sa vnútroštátny súd pýta, či v prejednávanom prípade treba vyložiť smernicu 2014/24 alebo základné pravidlá vyplývajúce zo Zmluvy. V tejto súvislosti sa s odkazom na rozsudok z 5. apríla 2017, Borta (C‑298/15, EU:C:2017:266) domnieva, že existuje určitý záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predísť budúcim rozdielom vo výklade vykladala táto smernica jednotným spôsobom. Vnútroštátny súd totiž poukazuje na to, že opis ekonomických činností uvedených v BVergG 2006 je jednotný pre všetky zákazky bez ohľadu na to, či dosiahnu alebo nedosiahnu stanovenú prahovú hodnotu, a že vychádza z ustanovení smernice 2014/24, ako to vyplýva z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý bol predložený na účely prijatia BVergG 2006.
34 V každom prípade, hoci prahové hodnoty stanovené smernicou 2014/24 nie sú dosiahnuté, vnútroštátny súd sa domnieva, že treba vychádzať z článkov 49 a 56 ZFEÚ, zo zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj povinnosti transparentnosti. V tejto súvislosti vnútroštátny súd s odkazom na judikatúru dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje určitý cezhraničný záujem, pokiaľ ide o výšku zákazky, jej povahu a povahu činnosti spravovania a investovania príspevkov dotknutých vo veci samej, ktorá nevyžaduje fyzickú prítomnosť zamestnancov.
35 V štvrtom rade má vnútroštátny súd pochybnosti, či uzavretie zmluvy o pristúpení s fondom starostlivosti možno kvalifikovať ako ‚obstarávanie‘ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2014/24. V rozsahu, v akom k výberu takého fondu musí dôjsť prostredníctvom podnikovej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancami zastúpenými zamestnaneckou radou, môže zamestnanecká rada odmietnuť uzavretie zmluvy navrhnutej zamestnávateľom v jeho postavení verejného obstarávateľa. V prípade neuzavretia dohody medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou uskutoční výber fondu starostlivosti nakoniec zmierovací orgán ad hoc v súlade s § 27a BMSVG.
36 S odkazom na rozsudok z 15. júla 2010, Komisia/Nemecko (C‑271/08, EU:C:2010:426) má tak vnútroštátny súd pochybnosti o tom, či za takých okolností, o aké ide vo veci samej, je právo verejného obstarávania uplatniteľné.
37 Za týchto okolností treba zamestnaneckej rade buď priznať postavenie verejného obstarávateľa, čo nie je upravené ani vo vnútroštátnom práve, ani v práve Únie, alebo pripustiť, že zamestnávateľ je po skončení verejného obstarávania viazaný výberom fondu starostlivosti, čo by malo za následok zmarenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou.
38 V tomto kontexte Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je možné ustanovenia smernice 2014/24…, resp. články 49 a 56 ZFEÚ a zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti, vyplývajúce z týchto článkov v oblasti verejného obstarávania, uplatniť na uzatváranie zmlúv verejných obstarávateľov s podnikovými fondmi starostlivosti na spravovanie a investovanie príspevkov zo mzdy, ak uzavretie zmluvy, a tým aj výber podnikového fondu starostlivosti vyžaduje súhlas zamestnancov, resp. ich zástupcov a verejný obstarávateľ teda nemôže túto zmluvu uzavrieť sám?“
O prejudiciálnej otázke
39 Vzhľadom na to, že prejudiciálna otázka sa týka smernice 2014/24, ako aj základných pravidiel vyplývajúcich zo Zmluvy, a s cieľom poskytnúť užitočnú odpoveď na vyriešenie sporu vo veci samej, treba najskôr určiť, ktoré pravidlá sa uplatnia na zmluvu o pristúpení, o akú ide vo veci samej.
40 V tejto súvislosti z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že predpokladaná hodnota zákazky vo veci samej je 174 000 eur, takže je nižšia než prahová hodnota 209 000 eur stanovená v článku 4 písm. c) smernice 2014/24. Táto smernica sa preto na ňu neuplatní (rozsudok z 5. apríla 2017, Borta, C‑298/15, EU:C:2017:266, bod 30 a citovaná judikatúra).
41 Vnútroštátny súd sa však domnieva, že Súdny dvor je naďalej oprávnený rozhodnúť o položenej otázke a že výklad ustanovení uvedenej smernice je odôvodnený z toho dôvodu, že ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý bol predložený na prijatie BVergG 2006, tento zákon opisuje jednotným spôsobom všetky zákazky bez ohľadu na to, či je ich hodnota vyššia alebo nižšia než prahové hodnoty, a vychádza z ustanovení smernice 2014/24.
42 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že pokiaľ vnútroštátna právna úprava prispôsobuje riešenia situácií, ktoré nepatria do pôsobnosti dotknutého aktu Únie, riešeniam upraveným uvedeným aktom, existuje určitý záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predísť budúcim rozdielom vo výklade vykladali ustanovenia prebraté z tohto aktu jednotným spôsobom (rozsudok z 5. apríla 2017, Borta, C‑298/15, EU:C:2017:266, bod 33 a citovaná judikatúra).
43 Výklad ustanovení aktu Únie v situáciách, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti, je tak odôvodnený, ak sú tieto ustanovenia na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné na takéto situácie priamo a bezpodmienečne, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s takýmito situáciami a so situáciami, ktoré patria do tejto pôsobnosti (rozsudok z 5. apríla 2017, Borta, C‑298/15, EU:C:2017:266, bod 34 a citovaná judikatúra).
44 Podľa informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, sa však nezdá, že je to tak v prípade vo veci samej.
45 Ani z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ani zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, totiž nevyplýva, že by ustanovenie BVergG 2006 vyjadrovalo priame a bezpodmienečné uplatnenie smernice 2014/24 na verejné zákazky, ktorých hodnota nedosahuje relevantnú prahovú hodnotu stanovenú v článku 4 písm. c) tejto smernice.
46 Hoci dôvodová správa k návrhu zákona, ktorý bol predložený na prijatie BVergG 2006, odkazuje na uvedenú smernicu, nemôže tento samotný odkaz postačovať na preukázanie požadovanej priamej a nepodmienenej súvislosti.
47 Z toho dôvodu treba usudzovať, že vnútroštátny súd neposkytol Súdnemu dvoru informácie umožňujúce domnievať sa, že vnútroštátny zákonodarca vykonal priamy a bezpodmienečný odkaz na smernicu 2014/24.
48 Z toho vyplýva, že s prihliadnutím na hodnotu zákazky dotknutej vo veci samej nie je potrebné odpovedať na položenú otázku, pokiaľ sa týka smernice 2014/24.
49 Pokiaľ však ide o zadávanie zákaziek, ktoré vzhľadom na ich hodnotu nepatria do pôsobnosti smernice 2014/24, treba zohľadniť základné pravidlá a všeobecné zásady vyplývajúce zo Zmluvy, najmä články 49 a 56 ZFEÚ, a zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj povinnosť transparentnosti, ktoré z nich vyplývajú, pokiaľ predmetné zákazky predstavujú určitý cezhraničný záujem (rozsudok z 5. apríla 2017, Borta, C‑298/15, EU:C:2017:266, bod 36).
50 V tejto súvislosti môže zákazka predstavovať takýto záujem najmä vzhľadom na svoju pomerne vysokú hodnotu v spojení s miestom poskytovania služieb alebo dokonca s jej špecifickými vlastnosťami (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. apríla 2015, Enterprise Focused Solutions, C‑278/14, EU:C:2015:228, bod 20, a z 19. apríla 2018, Oftalma Hospital, C‑65/17, EU:C:2018:263, bod 40). Existenciu takého záujmu prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Consorzio Stabile Libor Lavori Pubblici, C‑358/12, EU:C:2014:2063, bod 25).
51 V tomto prípade vnútroštátny súd vychádza z existencie určitého cezhraničného záujmu, pričom sa odvoláva na jednej strane na významnú hodnotu zákazky, ktorá sa blíži prahovej hodnote stanovenej v článku 4 písm. c) smernice 2014/24, a na druhej strane na povahu príspevkov na spravovanie a investovanie vo veci samej, ktoré si nevyžadujú fyzickú prítomnosť zamestnancov alebo nástrojov v Rakúsku, keďže tieto služby možno vykonávať na diaľku.
52 Z toho vyplýva, že na položenú otázku treba odpovedať s prihliadnutím na základné pravidlá a všeobecné zásady vyplývajúce zo Zmluvy, najmä z článkov 49 a 56 ZFEÚ.
53 Položenú otázku treba preto chápať tak, že sa v podstate týka toho, či sa články 49 a 56 ZFEÚ, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie, ako aj povinnosti transparentnosti majú vykladať v tom zmysle, že sú uplatniteľné na uzavretie zmluvy o pristúpení medzi zamestnávateľom, ako verejnoprávnym subjektom, a fondom starostlivosti na účely spravovania a investovania príspevkov určených na financovanie odstupného vyplácaného zamestnancom tohto zamestnávateľa, napriek tomu, že uzavretie takej zmluvy nezávisí len od vôle zamestnávateľa, ale vyžaduje súhlas zamestnancov, resp. zamestnaneckej rady.
54 Konkrétnejšie sa vnútroštátny súd pýta, či v prejednávanom prípade môže výkon práva na spolurozhodovanie zamestnaneckou radou podľa § 9 ods. 1 BMSVG alebo práva na vznesenie námietky jednou tretinou zamestnancov v prípade neexistencie zamestnaneckej rady podľa § 9 ods. 2 tohto zákona vyňať uzavretie zmluvy o pristúpení, o akú ide vo veci samej, zo základných pravidiel vyplývajúcich zo Zmluvy a uplatniteľných na verejné obstarávanie.
55 Treba uviesť, že právo na spolurozhodovanie, ktoré má zamestnanecká rada pri výbere fondu starostlivosti v súlade s § 9 ods. 1 BMSVG, ako aj právo vzniesť námietku tretinou zamestnancov pri tomto výbere v súlade s § 9 ods. 2 tohto zákona, predstavujú dve formy základného práva na kolektívne vyjednávanie.
56 Súdny dvor však rozhodol, že základný charakter práva na kolektívne vyjednávanie, ako je uvedené v článku 28 Charty základných práv Európskej únie, nemôže samo osobe znamenať automatické oslobodenie zamestnávateľa od dodržiavania pravidiel verejného obstarávania vyplývajúcich zo Zmluvy. Nemožno sa totiž domnievať, že by z práva na kolektívne vyjednávanie priamo vyplývalo ohrozenie základných pravidiel vyplývajúcich zo Zmluvy a týkajúcich sa verejného obstarávania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2010, Komisia/Nemecko, C‑271/08, EU:C:2010:426, body 41 a 47).
57 Z toho vyplýva, že okolnosť, že zadávanie zákazky sa uskutočňuje uplatnením kolektívnej dohody, nemôže sama osebe viesť k tomu, že by sa na ňu nemali vzťahovať pravidlá uplatniteľné na verejné obstarávanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2010, Komisia/Nemecko, C‑271/08, EU:C:2010:426, bod 50).
58 Vo veci samej treba uplatniť tieto zásady. Tvrdenie, podľa ktorého dotknuté spoločnosti nemohli prijať svoje rozhodnutie autonómne, pretože zamestnanecké rady majú právo na spolurozhodovanie podľa § 9 ods. 1 BMSVG, a keďže zamestnanci majú právo vzniesť námietku v súlade s § 9 ods. 2 tohto zákona, totiž nemôže odlíšiť spor vo veci samej od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. júla 2010, Komisia/Nemecko (C‑271/08, EU:C:2010:426), v ktorej išlo o systém dôchodkového poistenia. V tejto veci uvedenej ako poslednej bola autonómnosť rozhodovania verejných obstarávateľov spochybnená, pretože podľa uplatniteľnej kolektívnej zmluvy nemohli verejní obstarávatelia na základe svojej vlastnej vôle uprednostniť konkrétneho uchádzača. V odpovedi na toto tvrdenie Súdny dvor rozhodol, že predsa bolo postačujúce, že dotknutí zamestnávatelia mohli mať vplyv na výber svojich zmluvných partnerov, aspoň nepriamo, prostredníctvom kolektívnej zmluvy.
59 V prejednávanej veci však z § 9 a § 11 BMSVG vyplýva, že zmluva o pristúpení sa uzatvára medzi zamestnávateľom a fondom starostlivosti, čo znamená, že zamestnávateľ takto ovplyvňuje výber fondu starostlivosti.
60 Treba preto dospieť k záveru, že výkon niektorého z práv na kolektívne vyjednávanie stanovených v § 9 BMSVG nemôže oslobodiť verejného obstarávateľa, o akého ide vo veci samej, od jeho povinnosti dodržiavať základné pravidlá vyplývajúce zo Zmluvy, medzi ktoré patrí najmä povinnosť transparentnosti vyplývajúca z článkov 49 a 56 ZFEÚ.
61 Povinnosť transparentnosti však od verejného obstarávateľa na jednej strane vyžaduje primeraný stupeň zverejnenia umožňujúci sprístupnenie konkurencii a na druhej strane kontrolu nestrannosti zadávacieho konania (rozsudok zo 17. decembra 2015, UNIS a Beaudout Père et Fils, C‑25/14 a C‑26/14, EU:C:2015:821, bod 39).
62 Je preto dôležité, aby sa pravidlá verejného obstarávania uplatňovali transparentným spôsobom na všetkých uchádzačov. Cieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je logickým dôsledkom zásady rovnosti, je totiž hlavne zabezpečiť, aby sa všetky hospodárske subjekty ako záujemcovia mohli rozhodnúť predložiť svoje ponuky na základe všetkých relevantných informácií a vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvôle zo strany verejného obstarávateľa. Táto zásada vyžaduje, aby všetky podmienky a spôsoby verejného obstarávania boli jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby jednak všetci riadne informovaní a primerane pozorní uchádzači mohli pochopiť ich presný rozsah a rovnako ich vykladať a jednak, aby voľná úvaha verejného obstarávateľa bola presne vymedzená, čo mu umožní účinne overiť, či ponuky uchádzačov zodpovedajú kritériám, ktoré upravujú dotknuté konanie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. februára 2016, Ince, C‑336/14, EU:C:2016:72, bod 87, a z 22. júna 2017, Unibet International, C‑49/16, EU:C:2017:491, bod 46).
63 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že články 49 a 56 ZFEÚ, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie, ako aj povinnosti transparentnosti sa majú vykladať v tom zmysle, že sú uplatniteľné na uzavretie zmluvy o pristúpení medzi zamestnávateľom, ako verejnoprávnym subjektom, a podnikovým fondom starostlivosti o zamestnancov na účely spravovania a investovania príspevkov určených na financovanie odstupného vyplácaného zamestnancom tohto zamestnávateľa, napriek tomu, že uzavretie takej zmluvy nezávisí len od vôle zamestnávateľa, ale vyžaduje súhlas zamestnancov, resp. zamestnaneckej rady.
O trovách
64 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Články 49 a 56 ZFEÚ, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie, ako aj povinnosti transparentnosti sa majú vykladať v tom zmysle, že sú uplatniteľné na uzavretie zmluvy o pristúpení medzi zamestnávateľom, ako verejnoprávnym subjektom, a podnikovým fondom starostlivosti o zamestnancov na účely spravovania a investovania príspevkov určených na financovanie odstupného vyplácaného zamestnancom tohto zamestnávateľa, napriek tomu, že uzavretie takej zmluvy nezávisí len od vôle zamestnávateľa, ale vyžaduje súhlas zamestnancov, resp. zamestnaneckej rady.
Podpisy