Žaloba podaná 4. júna 2012 - Eni/Komisia
(vec T-240/12)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Eni SpA (Rím, Taliansko) (v zastúpení: G. Roberti a I. Perego, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
vyhlásil žalobu za prípustnú,
zrušil napadnutý akt,
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba smeruje proti listu (č. *D/2012/042026) z 23. apríla 2012 týkajúcemu sa veci COMP/F/38.638 - Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou - opätovné prijatie, ktorým Európska komisia oznámila ENI svoje rozhodnutie o opätovnom začatí konania BR-ESBR v nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2011 (vec T-39/07, Eni/Komisia), ktorým bolo čiastočne zrušené rozhodnutie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 prijaté vo veci COMP/F/38.638 - Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, a znížená uložená pokuta.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci, keďže Komisia nemôže opätovne začať vyšetrovanie vo veci BR-ESBR s cieľom prijatia nového rozhodnutia o uložení sankcií.
ENI tvrdí, že v rozsudku z 13. júla 2011 Všeobecný súd nielen rozhodol o čiastočnom zrušení rozhodnutia BR-ESBR z roku 2006, keď poukázal na nesprávne posúdenie Komisie týkajúce sa priťažujúcej okolnosti opakovaného porušenia, ale navyše uplatnil svoju vlastnú právomoc vecne rozhodnúť vo veci v súlade s článkom 261 ZFEÚ a nariadením č. 1/2003 tým, že stanovil novú výšku pokuty a svojím vlastným posúdením nahradil posúdenie Komisie. V tomto kontexte rozhodnutie o opätovnom začatí konania BR-ESBR nielen porušuje zásadu zverených právomocí a inštitucionálnu rovnováhu v zmysle článku 13 ZFEÚ, ale je tiež v rozpore so základnými zásadami spravodlivého konania zakotvenými v článku 6 EDĽP a článku 47 Charty základných práv, ako aj s pravidlom non bis in idem zakotveným v článku 7 EDĽP.
Navyše ENI tvrdí, že v rozpore s tým, čo sa uvádza v napadnutom akte, Všeobecný súd nedospel k záveru o existencii jednoduchej formálnej vady v súvislosti s uplatnením okolnosti opakovaného porušenia Komisiou v rozhodnutí BR-ESBR z roku 2006; Komisia sa preto nemôže odvolávať na judikatúru PVC II s cieľom odôvodniť svoj postup, ktorý je z tohto hľadiska v rozpore s článkom 7 EDĽP.
Nakoniec ENI uvádza, že s prihliadnutím na judikatúru, akákoľvek možnosť prijatia nového rozhodnutia o uložení sankcií, ktoré by opätovne uplatnilo okolnosť opakovaného porušenia, je úplne vylúčená.
____________1 - Rozsudok z 15. októbra 2002, spojené veci C-238/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, Limburgse Vinyl Maatschappij NV (LVM) a i./Komisia (PVC II), Zb. s. I-8375.