ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 17. marca 2016

vec F‑2/15

Gergő Pasqualetti

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec, ktorého vybrala ESVČ – Príspevok na usídlenie – Diéty – Miesto pôvodu – Miesto prijatia do zamestnania – Zmena bydliska – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody – Neobmedzená právomoc“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Pasqualetti navrhuje zrušiť rozhodnutie Európskej komisie zo 4. marca 2014, ktorým sa mu odmietol priznať príspevok na usídlenie a diéty pri jeho nástupe do funkcie v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť k 16. februáru 2014

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej komisie zo 4. marca 2014, ktorým sa pánovi Pasqualettimu odmietol priznať príspevok na usídlenie a diéty stanovené v článku 5 ods. 1 a článku 10 ods. 1 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, sa zrušuje. Európska komisia je podľa platných pravidiel služobného poriadku povinná zaplatiť pánovi Pasqualettimu sumu príspevkov uvedenú v prvom bode výroku zvýšenú o úroky z omeškania odo dňa ich splatnosti do ich úplného zaplatenia, vypočítané na základe úrokovej miery stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie a uplatniteľné počas predmetného obdobia, zvýšené o dva body. Európska komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Pasqualettimu.

Abstrakt

1.      Úradníci – Náhrada výdavkov – Príspevok na usídlenie – Diéty – Pojem bydlisko – Centrum záujmov úradníka

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, články 5 a 10; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 22)

2.      Žaloby úradníkov – Predmet – Príkaz administratíve – Neobmedzená právomoc – Žiadosť o vyplatenie – Splatné sumy na základe príspevku na usídlenie a diét – Nevypočítanie žalobcom – Priamo a objektívne určiteľné sumy – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1 a príloha VII, články 5 a 10)

1.      Podľa článkov 5 a 10 prílohy VII služobného poriadku sa príspevok na usídlenie a diéty vyplatia úradníkovi, ktorý preukáže, že bol nútený zmeniť bydlisko, aby splnil požiadavky článku 20 služobného poriadku.

V tomto prípade je zvyčajné bydlisko miesto, ktoré dotknutá osoba určila, s vôľou dať mu stálu povahu, ako trvalé alebo zvyčajné centrum svojich záujmov. Pojem bydliska, ktorý sa nezakladá na čisto kvantitatívnom údaji o čase strávenom osobou na území, však zahŕňa okrem fyzickej prítomnosti na určitom mieste aj úmysel dať tejto skutočnosti kontinuitu vyúsťujúcu do životného zvyku a vytvorenie normálnych sociálnych vzťahov.

V dôsledku toho, ak úradník preukáže, že bol nútený zmeniť bydlisko, aby splnil požiadavky článku 20 služobného poriadku, skutočnosť, že sa v čase svojho prijatia do zamestnania nachádzal v mieste svojho budúceho pridelenia, neovplyvňuje priznanie príspevku na usídlenie a diét.

(pozri body 31, 32 a 58)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 5. februára 1987, Mouzourakis/Parlament, 280/85, EU:C:1987:66

Súd prvého stupňa: rozsudok z 10. júla 1992, Benzler/Komisia, T‑63/91, EU:T:1992:88

Súd pre verejnú službu: rozsudky zo 16. januára 2007, Borbély/Komisia, F‑126/05, EU:F:2007:12, body 33 a 49, a z 19. marca 2013, Infante Garcia‑Consuegra/Komisia, F‑10/12, EU:F:2013:38, bod 29

2.      Súdu Únie neprislúcha bez toho, aby sa zasiahlo do výsad administratívneho orgánu, udeľovať príkazy inštitúcii Únie a nariaďovať jej prijať opatrenia na výkon rozsudku zrušujúceho rozhodnutie. V sporoch finančného charakteru má však súd Únie neobmedzenú právomoc v súlade s článkom 91 ods. 1 druhou vetou služobného poriadku, ktorá mu umožňuje uložiť žalovanej inštitúcii zaplatenie určených súm prípadne aj zvýšených o úroky z omeškania.

V rámci žaloby na neplatnosť proti zamietnutiu poskytnúť žalobkyni príspevok na usídlenie a diéty je návrh žalobkyne na zaviazanie administratívy vyplatiť sumy týchto dvoch príspevkov zvýšených o úroky z omeškania dostatočne presný a musí byť vyhlásený za prípustný, aj keď žalobkyňa nepredložila výpočet požadovaných súm, keďže tieto je možné priamo a objektívne určiť na základe dvoch jasných a nesporných parametrov, a to základného platu žalobkyne a priznaní alebo nepriznaní jej nároku na príspevok na domácnosť v okamihu a v priebehu relevantného obdobia pre každé ustanovenie upravujúce tieto príspevky.

(pozri body 66 – 68)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok zo 16. januára 2007, Borbély/Komisia, F‑126/05, EU:F:2007:12, body 71 až 73