Language of document : ECLI:EU:C:2016:110

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

NILS WAHL

prednesené 23. februára 2016 (1)

Vec C‑461/14

Európska komisia

proti

Španielskemu kráľovstvu

„Nesplnenie povinností členským štátom – Úroveň dokazovania požadovaná na preukázanie porušenia – Smernica 85/337/EHS – Posúdenie vplyvov na životné prostredie – Vysokorýchlostná železnica – Dostatočnosť posúdenia – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Osobitne chránené územia – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov“





1.        Čo predstavuje dostatočné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ak sa vezme do úvahy, že posudzovaný projekt (v tejto veci výstavba vysokorýchlostnej železničnej trate) má vplyv na územie, ktoré má pre životné prostredie mimoriadny význam? Za akých okolností porušuje výstavba infraštruktúry súvisiacej s takýmto projektom ciele ochrany životného prostredia, ktoré vyplývajú z práva Únie o životnom prostredí?

2.        Spočiatku by sa zdalo, že podstatu prejednávanej žaloby podanej Európskou komisiou proti Španielskemu kráľovstvu podľa článku 258 ods. 2 ZFEÚ tvoria tieto základné otázky. Pri bližšom pohľade však ide v tejto veci v podstate o to, či Komisia preukázala porušenie príslušných ustanovení týkajúcich sa životného prostredia. Ako to vysvetlím ďalej, Komisii sa podarilo splniť túto úlohu iba čiastočne.

I –    Právny rámec

A –    Smernica o PVŽP

3.        Článok 2 ods. 1 smernice 85/337/EHS(2) o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica o PVŽP“) stanovuje:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie z dôvodu, okrem iného, ich charakteru, veľkosti, alebo umiestnenia, budú podliehať postupu povolenia a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku 4.“

4.        Článok 3 smernice znie:

„Posudzovanie dopadu na životné prostredie identifikuje, popíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 11, priame a nepriame vplyvy projektu na nasledujúce faktory:

–        ľudské bytosti, živočíšstvo a rastlinstvo;

–        pôdu, vodu, vzduch, podnebie a krajinu;

…“

5.        Článok 4 smernice o PVŽP stanovuje:

„1.      … projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdenie v súlade s článkami 5 až 10.

2.      … členské štáty určia pre projekty uvedené v prílohe II na základe:

a)      skúmania každého jednotlivého prípadu,

alebo

b)      prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi

či budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písm. a) a b).

3.      Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá pre potreby článku 2, vezmú sa do úvahy príslušné výberové kritéria uvedené v prílohe III.

…“

6.        Príloha I smernice o PVŽP obsahuje zoznam projektov, ktoré sú predmetom jej článku 4 ods. 1 Spomína okrem iného stavbu diaľnic, ciest prvej kategórie a rozsiahlych železničných tratí.

7.        V bode 2 prílohy III smernice o PVŽP sa ako výberové kritériá uvedené v článku 4 ods. 3 uvádzajú okrem iného močariská a oblasti vyčlenené alebo chránené právnymi predpismi členských štátov alebo osobitne chránené územia určené členskými štátmi.

B –    Smernica o ochrane vtáctva

8.        Článok 1 smernice 2009/147/ES(3) o ochrane voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“) znie:

„1.      Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.

…“

9.        Článok 4 smernice o ochrane vtáctva stanovuje:

„1.      Druhy uvedené v prílohe I sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli [oblasti – neoficiálny preklad] ich rozšírenia.

Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ochranu týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica.

4.      Čo sa týka ochrany oblastí [chránených území – neoficiálny preklad] uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku. Členské štáty sa takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov mimo týchto chránených území.“

10.      Popri viacerých iných druhoch sa v prílohe I smernice spomína aj Otis tarda (drop veľký).

C –    Smernica o biotopoch

11.      Článok 6 smernice 92/43/EHS(4) o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) stanovuje:

„1.      Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia…

2.      Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

…“

12.      Článok 7 smernice o biotopoch stanovuje, že záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 tejto smernice nahradia záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva, pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1 alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 uvedenej smernice. Tieto záväzky sa nahrádzajú odo dňa vykonania smernice o biotopoch alebo klasifikácie alebo uznania členským štátom podľa smernice o ochrane vtáctva, ak je tento druhý dátum neskorší.

II – Skutkový stav veci a konanie pred podaním žaloby

13.      Skutkový stav tejto veci možno zhrnúť takto. Vec sa týka projektu výstavby vysokorýchlostnej železničnej trate medzi Sevillou a Almeriou v Španielsku. Doposiaľ bolo vykonané posúdenie vplyvov na životné prostredie, pokiaľ ide o niektoré z prác na infraštruktúre potrebnej na prevádzku vysokorýchlostnej trate. Posúdenie vplyvov na životné prostredie bolo predložené na verejné prerokovanie 4. júla 2006 a 24. novembra 2006 bolo schválené prostredníctvom rozhodnutia o stanovisku k posúdeniu vplyvov na životné prostredie.(5) Práce súvisiace s vysokorýchlostnou železničnou infraštruktúrou sa začali 4. decembra 2007. Tieto práce boli prerušené v roku 2009.

14.      Železnica prechádza prirodzenou lokalitou, ktorú španielske orgány 29. júla 2008 klasifikovali ako osobitne chránené územie (OCHÚ) pre vtáctvo. Inými slovami, klasifikácia bola vykonaná po schválení projektu a posúdení vplyvov na životné prostredie zo strany španielskych orgánov. Táto lokalita bola pred klasifikáciou ako OCHÚ klasifikovaná v zozname území dôležitých pre ochranu vtáctva (ÚDOV) v Európskom spoločenstve od roku 1998 ako lokalita č. 238 (obilné pláne Ecija‑Osuna). Daná lokalita je domovom viacerých druhov živočíchov uvedených v prílohe I smernice o ochrane vtáctva vrátane Otis tarda.

15.      Za tohto skutkového stavu bola vo februári 2010 Komisii podaná sťažnosť týkajúca sa úsekov „Marchena‑Osuna I“, „Marchena‑Osuna II“ a „Variante de Osuna“ železničnej trate. V nadväznosti na túto sťažnosť zaslala Komisia 17. júna 2011 španielskej vláde výzvu. Vo výzve sa tvrdilo, že Španielske kráľovstvo nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 3 smernice o PVŽP, článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva a článku 6 smernice o biotopoch.

16.      Španielska vláda odpovedala na výzvu 20. septembra 2011. Bez ohľadu na túto odpoveď Komisia zaslala 20. júna 2013 Španielskemu kráľovstvu odôvodnené stanovisko, v ktorom tvrdila, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti podľa článku 3 smernice o PVŽP, článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva a článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

17.      Dňa 21. augusta 2013 španielska vláda odpovedala na odôvodnené stanovisko.

18.      Keďže Komisia usúdila, že opatrenia prijaté španielskou vládou boli stále nedostatočné, zotrvala na svojom posúdení a podala túto žalobu na Súdny dvor.

III – Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

19.      Svojou žalobou Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        vyhlásil, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 3 smernice o PVŽP, článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva do 29. júla 2008 a od klasifikácie spornej lokality ako OCHÚ podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch,

–        zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

20.      Španielska vláda navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol žalobu podanú Komisiou,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

21.      Písomné pripomienky predložila Komisia a španielska vláda. Podľa článku 76 ods. 2 rokovacieho poriadku sa pojednávanie nekonalo.

IV – Posúdenie

A –    Prípustnosť

22.      Španielska vláda spochybňuje prípustnosť žaloby Komisie v rozsahu, v akom sa týka úseku „Variante de Osuna“ železnice. Španielska vláda tvrdí, že podľa ustálenej judikatúry vymedzuje predmet sporu výzva adresovaná členskému štátu a následne odôvodnené stanovisko vydané Komisiou. Predmet sporu sa nemôže ďalej rozširovať.

23.      Podľa ustálenej judikatúry sa musí odôvodnené stanovisko a žaloba Komisie zakladať na rovnakých výhradách, aké sú uvedené vo výzve, ktorou sa začalo konanie pred podaním žaloby.(6)

24.      Výzva v tejto veci spomína úseky „Marchena‑Osuna I“, „Marchena‑Osuna II“ a „Variante de Osuna“. Skutočnosti, o ktoré sa opiera Komisia na účely preukázania údajného porušenia, sa však týkajú prvých dvoch spomínaných úsekov železničnej trate.

25.      Nezdá sa, že by Komisia nesúhlasila. Komisia totiž vo svojej duplike vysvetlila, že skutočnosti, na základe ktorých sa domnieva, že niektoré povinnosti boli porušené, sa vyslovene týkajú úsekov „Marchena‑Osuna I“ a „Marchena‑Osuna II“ železnice. Naproti tomu úsek „Variente de Osuna“ bolo nutné spomenúť v priebehu konania s cieľom opísať širší kontext projektu.

26.      Za týchto podmienok sa musí prejednávaná žaloba vyhlásiť za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka úseku „Variante de Osuna“.

B –    O prvom žalobnom dôvode: článok 3 smernice o PVŽP

1.      Tvrdenia účastníkov konania

27.      Komisia tvrdí, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 3 smernice o PVŽP.

28.      V tejto súvislosti Komisia najprv vysvetľuje, čo netvrdí. Netvrdí, že sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie nepokrýva celý projekt. Ani netvrdí, že projekt bol rozdelený na úseky, aby sa zabránilo posúdeniu možných kumulatívnych vplyvov na životné prostredie.

29.      Komisia potom vysvetľuje, čo tvrdí. V podstate tvrdí, že Španielske kráľovstvo dostatočne neidentifikovalo, neopísalo a neposúdilo priame a nepriame vplyvy projektu na životné prostredie a zvlášť na lietajúce živočíchy. Stručne povedané, sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie nestačí na splnenie požiadaviek článku 3 smernice o PVŽP. Dôvodom je, že sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa názoru Komisie nedostatočne zohľadňovalo skutočnosť, že projekt presahoval územie klasifikované ako ÚDOV. Toto územie bolo následne v roku 2008 klasifikované ako OCHÚ ES6180017, „Campiñas de Sevilla“.

30.      Ako logický dôsledok porušenia článku 3 smernice o PVŽP Komisia tvrdí, že Španielske kráľovstvo ani neinformovalo verejnosť o možných vplyvoch projektu pred tým, než sa rozhodlo pokračovať v projekte.

31.      Španielska vláda za seba tvrdí, že žaloba Komisie by sa mala zamietnuť.

32.      Po prvé španielska vláda tvrdí, že splnila požiadavky článku 3 smernice o PVŽP identifikáciou dotknutých živočíchov a prijatím dostatočných opatrení na obmedzenie prípadných škodlivých účinkov na životné prostredie.

33.      Po druhé španielska vláda poznamenáva, že klasifikácia ÚDOV nemá žiadny záväzný účinok. Podľa názoru tejto vlády môže posúdenie vplyvov na životné prostredie spĺňať požiadavky stanovené v článku 3 smernice o PVŽP aj v prípade, že nespomína klasifikáciu ÚDOV.

34.      Po tretie sa španielska vláda domnieva, že Komisia nielenže nevysvetlila, prečo je sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie nedostatočné, ale ani nepreukázala, že došlo k nesplneniu povinností.

2.      Posúdenie

35.      Ako som už spomenul na začiatku, v tejto veci ide o to, či Komisia úspešne preukázala existenciu porušenia. Ďalej vysvetlím, prečo si nemyslím, že to tak je, pokiaľ ide o článok 3 smernice o PVŽP.

36.      V prvom rade treba jasne definovať projekt, na ktorý sa vzťahuje sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie.

37.      Posúdenie vplyvu na životné prostredie, ktoré Komisia považuje za odporujúce článku 3 smernice o PVŽP, sa týka jednej konkrétnej etapy výstavby vysokorýchlostnej železničnej trate. Projekt, a teda aj sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie, sa týka prác na infraštruktúre nevyhnutnej na prevádzku vysokorýchlostnej železnice. Projekt zahŕňa stavebné práce na koľajniciach a železničnej trati vrátane výstavby vyvýšenej a rozšírenej plošiny. Ďalšie práce nevyhnutné na prevádzku železnice (okrem iného elektrické práce týkajúce sa montáže vonkajšieho vedenia) boli nad rámec tohto projektu. Ako vyplýva z odôvodneného stanoviska a písomných vyjadrení Komisie pred Súdnym dvorom, Komisia nespochybňuje rozhodnutie španielskych orgánov vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie len vo vzťahu k zlepšeniu infraštruktúry (ďalej len „sporný projekt“).

38.      Komisia však tvrdí, že posúdenie vplyvov na životné prostredie bolo nedostatočné. Ako to chápem ja, je to tak preto, lebo posúdenie podľa jej názoru náležite nezohľadnilo územie, ktoré má pre životné prostredie mimoriadny význam (ako bolo uznané v zozname ÚDOV a neskôr v konaní, ktoré viedlo ku klasifikácii tejto oblasti ako OCHÚ) a ktorého sa sporný projekt dotýka.

39.      Na tomto mieste je vhodné spomenúť účel posúdenia vplyvov na životné prostredie. Jeho cieľom je identifikovať, opísať a vhodným spôsobom posúdiť priame a nepriame vplyvy projektu s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. Vplyv sa má vyhodnotiť okrem iného vo vzťahu k živočíšstvu a rastlinstvu.(7) V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že pôsobnosť smernice o PVŽP je rozsiahla a jej cieľ široký.(8) Súdny dvor preto zaujal teleologický prístup k výkladu smernice o PVŽP. Cieľom tejto smernice je celkové posúdenie vplyvov projektov alebo ich zmien na životné prostredie.(9)

40.      Táto skutočnosť však sama osebe nemôže zbaviť Komisiu jej povinnosti preukázať, že došlo k porušeniu povinností. V konaní o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ je na Komisii, aby preukázala svoje tvrdenia. Tejto inštitúcii prináleží poskytnúť Súdnemu dvoru informácie potrebné na preukázanie, že členský štát si nesplnil svoje povinnosti. Komisia sa v tomto ohľade nemôže opierať len o domnienky.(10)

41.      Okrem všeobecných vyhlásení týkajúcich sa údajnej nedostatočnosti posúdenia vplyvov na životné prostredie je žaloba Komisie nepodložená. Pozrime sa napríklad na počiatočné tvrdenia Komisie.

42.      Po prvé Komisia vysvetľuje, že na účely náležitého zohľadnenia územia, ktoré je pre životné prostredie dôležité a ktoré malo byť klasifikované ako OCHÚ, hoci v danom čase takto klasifikované nebolo, nestačí len vymenovať druhy žijúce na tomto území. V tomto ohľade sa tiež domnieva, že opatrenia určené na zmiernenie nepriaznivých vplyvov projektu (najmä pokiaľ ide o lietajúce živočíchy, zákaz odstraňovať vegetáciu od marca do júla s cieľom zabrániť nepriaznivému vplyvu na rozmnožovanie) v posúdení vplyvov na životné prostredie boli nedostatočné. Napriek tomu jednoducho nevysvetľuje, prečo to tak je.

43.      Po druhé tiež Komisia vytýka, že stanovisko k posúdeniu vplyvov na životné prostredie nespomína lagúnu Ojuelos, ktorá tvorí časť územia neskôr klasifikovaného ako OCHÚ. Z dokumentov predložených Súdnemu dvoru však vyplýva, že lagúna Ojuelos bola v skutočnosti spomenutá v posúdení vplyvov na životné prostredie (hoci to nebolo uvedené v stanovisku(11) k posúdeniu vplyvov na životné prostredie). Ide o bod, ktorý Komisia nespochybňuje. V rámci tohto posúdenia boli opísané aj charakteristiky lagúny. Boli spomenuté aj mnohé druhy lietajúcich živočíchov žijúcich na tomto území. Aj v tomto prípade Komisia tvrdí, že posúdenie bolo nedostatočné, ale nevysvetľuje, prečo sa domnieva, že to tak je.

44.      Po tretie, je iste pravda, že vplyvy projektu, ktorý má vplyv na územie uvedené v zozname ÚDOV, ktoré bolo neskôr klasifikované ako OCHÚ, by sa mali posudzovať obzvlášť obozretne. Ako Komisia upozorňuje, dokladá to príloha III smernice o PVŽP. Táto príloha spomína močariská a ÚDOV ako výberové kritériá pre posudzovanie projektov, pri ktorých sama osebe neexistuje povinnosť vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie. V tomto zmysle je zrejmé, že normotvorca Únie považuje tieto územia za územia, ktoré majú pre životné prostredie mimoriadny význam.

45.      Skutočnosť, že sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie neberie do úvahy dôležité územie životného prostredia, uznané ako také na základe zoznamu ÚDOV (alebo OCHÚ), však nemôže sama osebe znamenať, že vplyvy projektov neboli v súlade s článkom 3 smernice o PVŽP dostatočne identifikované, opísané a posúdené.

46.      Je to tak najmenej z dvoch dôvodov.

47.      Na jednej strane nespomenúť zoznam ÚDOV (alebo OCHÚ) automaticky neznamená, že tento zoznam, alebo presnejšie územia a druhy, ktoré sa v ňom uvádzajú, nebol zohľadnený. Na druhej strane, ako španielska vláda správne pripomína, zoznam ÚDOV nemá vo vzťahu k členským štátom záväzné účinky.(12)

48.      Čo sa týka významu územia, ktoré bolo následne klasifikované ako OCHÚ, z dokumentov predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že aj napriek chýbajúcemu výslovnému odkazu na zoznam ÚDOV bolo toto územie opísané v posúdení vplyvov na životné prostredie ako územie s konkrétnymi lietajúcimi živočíchmi, menovite stepnými vtákmi. V tomto ohľade bol Otis tarda vyslovene identifikovaný v rámci posúdenia. Napriek tomu Komisia nevysvetlila, prečo je tento opis nedostatočný. Jednoducho sa len obmedzila na tvrdenie, že to tak bolo. Na účely stanovenia porušenia povinnosti podľa článku 3 smernice o PVŽP nemôžu stačiť iba tvrdenia v tomto zmysle.

49.      Po štvrté ako to chápem ja, Komisiu znepokojujú najmä vplyvy skutočnej prevádzky železnice: opakovane tvrdila, že prevádzka železnice môže potenciálne mať značný vplyv na lietajúce živočíchy, najmä na stepné a vodné vtáctvo žijúce v tejto lokalite. Z tohto dôvodu považuje sporné posúdenie za nedostatočné vo vzťahu k označeným opatreniam, ktoré majú zabrániť predovšetkým zrážkam vtákov (s infraštruktúrou a vlakmi) a ich úrazom elektrickým prúdom. V tejto súvislosti je nesporné, že v spornom posúdení vplyvov na životné prostredie neboli výslovne označené konkrétne opatrenia s cieľom zabrániť týmto rizikám.

50.      Tieto tvrdenia mi v žiadnom prípade nie sú ľahostajné. Je logické, že prevádzka vysokorýchlostnej železnice bude mať značný vplyv na OCHÚ, aké je predmetom prejednávanej veci.

51.      Nemožno však príliš zdôrazňovať, že Komisia v odôvodnenom stanovisku a v priebehu tohto konania výslovne poukázala na to, že netvrdí, že sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie je v rozpore s článkom 3 smernice o PVŽP, pretože nepokrýva celý projekt. Táto inštitúcia výslovne tvrdila – na rozdiel od oneskorených poznámok v tomto zmysle v duplike – že porušenie smernice by vyplývalo zo skutočnosti, že posúdenie bolo obmedzené na zlepšenie infraštruktúry, namiesto pokrytia celého projektu vrátane skutočnej prevádzky železnice.(13)

52.      Ako je vymedzené v stanovisku k posúdeniu vplyvov na životné prostredie, sporný projekt sa zaoberá len zlepšením železničnej infraštruktúry. Ďalšie montážne práce nevyhnutné pre následnú prevádzku železnice budú predmetom ďalšieho posúdenia vplyvov na životné prostredie. V tomto ohľade treba tvrdenie týkajúce sa prác alebo prevádzky železnice, ktoré budú predmetom ďalšieho posudzovania vplyvov na životné prostredie, považovať za neprípustné. Akýkoľvek iný záver by vážne ohrozil zásadu právnej istoty.

53.      Po piate a nakoniec účastníci konania si vymenili názory na význam skutočnosti, že vysokorýchlostná železničná trať bola postavená rovnobežne s existujúcou železnicou pochádzajúcou z 19. storočia. Komisia argumentuje, zdanlivo bez odporu, že požiadavky týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie sú rovnaké bez ohľadu na to, či je vysokorýchlostná železničná trať rovnobežná s inou, bežnou železničnej traťou. Komisia poukazuje na to, že súčasná existencia týchto dvoch železníc môže mať kumulatívne účinky v niekoľkých ohľadoch. Podľa môjho názoru sú však tieto tvrdenia opäť len domnienkami, ktoré nemôžu postačovať na preukázanie, že došlo k porušeniu povinností. V každom prípade sa zdá, že tieto domnienky sú v rozpore so skutočnosťou, že Komisia netvrdila, že posúdenie vplyvov na životné prostredie bolo nedostatočné z dôvodu chýbajúceho zohľadnenia kumulatívnych účinkov.

54.      Vzhľadom na vyššie uvedené som dospel k záveru, že prvý žalobný dôvod predložený Komisiou, týkajúci sa porušenia článku 3 smernice o PVŽP, nemôže obstáť. Nemôže preto obstáť ani súvisiaci žalobný dôvod týkajúci sa nedostatočného informovania verejnosti o vplyvoch projektu.

55.      V skutočnosti bez ohľadu na osud prvého žalobného dôvodu nevidím žiadny dobrý dôvod, prečo by mal Súdny dvor konať o dodatočnom žalobnom dôvode predostretom Komisiou podľa smernice o PVŽP. Komisia neuviedla žiadny právny základ pre tento žalobný dôvod. Svoje tvrdenie týkajúce sa tohto bodu okrem okrajovej poznámky v tomto zmysle nijako nerozvinula.

C –    O druhom žalobnom dôvode: článok 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva

1.      Tvrdenia účastníkov konania

56.      Komisia tvrdí, že Španielske kráľovstvo si tým, že povolilo výstavbu vysokorýchlostnej železničnej trate na území uvedenom v zozname ÚDOV pred jeho klasifikáciou ako OCHÚ, nesplnilo ani svoje povinnosti podľa článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva.

57.      V tejto súvislosti Komisia poukazuje na to, že stavebné práce vyžadovali podstatné zmeny environmentálnych charakteristík daného územia, akými sú presun veľkého množstva zeminy, výstavba dvojitého bezpečnostného oplotenia a vyvýšenej plošiny pozdĺž 16 kilometrov.(14) Tieto zmeny by mohli spôsobiť významné obmedzenie prístupu vtáctva k miestam, kde sa vyvíja, odpočíva a kŕmi. Okrem toho Komisia uvádza, že nesplnenie povinností Španielskym kráľovstvom podľa článku 3 smernice o PVŽP viedlo k nedostatočnej identifikácii potenciálnych rizík, ktoré projekt predstavuje.

58.      Španielska vláda za seba tvrdí, že aby sa dosiahol súlad s článkom 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva, nie je nevyhnutné dodržať postupy týkajúce sa chránených oblastí uvedené v tejto smernici. Podľa názoru tejto vlády postačí, aby sa pred klasifikáciou daného územia prijali opatrenia zamerané na jeho zachovanie a ochranu. Španielska vláda v tomto bode tvrdí, že prijala dostatočné opatrenia tým, že obmedzila stavebné práce v priebehu obdobia rozmnožovania vtáctva a namontovala zariadenia na zabránenie zrážkam a chodníky pozdĺž železnice.

2.      Posúdenie

59.      Tvrdenia Komisie týkajúce sa nedostatočnosti posúdenia vplyvov na životné prostredie sa vyskytujú v celej argumentácii tejto inštitúcie. Je to tak aj vo vzťahu k tomuto žalobnému dôvodu. Vzhľadom na osobitosti tohto prípadu by bolo možné sa mylne domnievať, že medzi konštatovaním existencie (alebo absencie) porušenia smernice o PVŽP a podobným konštatovaním na základe smernice o ochrane vtáctva (alebo o biotopoch) existuje nevyhnutná súvzťažnosť. Podľa môjho názoru to tak nie je. Tieto otázky sa musia zreteľne rozlišovať. Samotná skutočnosť, že sa nepreukázalo porušenie povinností vyplývajúcich z článku 3 smernice o PVŽP, automaticky neznamená, že nedošlo k porušeniu článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva (a článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch), alebo naopak. Dôvodom je, že povinnosti vyplývajúce z článku 3 smernice o PVŽP sú v podstate procesnej povahy. Povinnosti, ktoré vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva (a článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch) sú naopak hmotnoprávne.

60.      Z tohto dôvodu a bez ohľadu na záver, pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, druhý (a tretí) žalobný dôvod treba skúmať na základe jeho vlastnej podstaty.

61.      Ďalej pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa porušenia článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva, určité prvky judikatúry majú osobitný význam.

62.      Čo je najdôležitejšie na účely tejto veci, povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 4 platia aj pre územia (akým je „Campiñas de Sevilla“), ktoré sa mali klasifikovať ako OCHÚ, ale ktoré takto klasifikované neboli. Tieto povinnosti totiž zostávajú v platnosti, až kým územie nie je klasifikované ako OCHÚ.(15)

63.      V žalobách podaných Komisiou, v ktorých sa zistilo porušenie povinností, boli Súdnemu dvoru poskytnuté dôkazy o skutočnom poškodení biotopov vtáctva,(16) vážnom poškodení vtáčej populácie a skutočnom zničení území, ktoré mali pre životné prostredie mimoriadny význam.(17)

64.      Osobitný význam na účely tejto veci má tiež to, že judikatúra naznačuje, že členské štáty nemôžu meniť alebo zmenšovať geografický dosah OCHÚ. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že výstavba novej cesty zahŕňala zmenšenie OCHÚ v rozpore s článkom 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva. Zmenšenie územia zhoršovala výstavba nových budov a rušenie spôsobené prácou na cestách.(18)

65.      V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že k vážnemu poškodeniu a rušeniu nevyhnutne dochádza v dôsledku významných zmien environmentálnych charakteristík daného územia. Vyjadruje tiež znepokojenie vo vzťahu k nebezpečenstvu úrazu elektrickým prúdom a zrážok v neskorších fázach výstavby a prevádzky železnice.

66.      Nemám pochybnosti o tom, že výstavba vysokorýchlostnej železnice cez územie, ktoré je domovom niekoľkých druhov uvedených v prílohe I smernice o ochrane vtáctva, predstavuje poškodenie environmentálnych charakteristík danej oblasti a rušenie druhov, ktoré vyžadujú osobitnú ochranu. Stavebné práce (ktoré boli doposiaľ povolené) totiž vyžadujú, rovnako ako akýkoľvek významný železničný stavebný projekt, presun zeminy, výstavbu koľají a vyvýšenej plošiny, ako aj celý rad ďalších typov zásahov do morfológie tohto územia. O tom svedčí sporné posúdenie vplyvov na životné prostredie.

67.      Naproti tomu by sa za neprípustné mali považovať tvrdenia Komisie týkajúce sa úrazu elektrickým prúdom a zrážok.

68.      Táto neprípustnosť vyplýva z osobitosti prejednávanej veci. Na rozdiel od toho, čo by sa dalo inak zvyčajne predpokladať, nič nenaznačuje, že projekt bude dokončený. Podľa účastníkov konania bol od roku 2009 pozastavený pre nedostatok finančných prostriedkov. Navyše prípadné ďalšie práce na dokončenie infraštruktúry budú vyžadovať ďalšie posúdenie vplyvov na životné prostredie (a teda aj povolenie).

69.      Je pravda, že účinnosť článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva by bola vážne ohrozená, ak by bolo možné určiť porušenie až pri skutočných škodách a nie pri štátnych postupoch, ktoré umožňujú vznik škody v budúcnosti.(19) V tejto veci sa projekt povolený španielskymi orgánmi týka, ako už bolo uvedené, zlepšenia infraštruktúry vrátane výstavby a predĺženia vyvýšenej plošiny. Netýka sa ďalších montážnych prác potrebných na prevádzku železnice. Majúc toto na pamäti, riziko úrazu elektrickým prúdom a zrážok sa vzťahuje len na hypotetické vplyvy, ktoré sa prejavia až v prípade, že sa udelí povolenie pre ďalšiu fázu projektu v nadväznosti na dodatočné posúdenie vplyvov na životné prostredie.

70.      Otázkou však zostáva, či možno preukázať, že Španielske kráľovstvo neprijalo dostatočné opatrenia na zabránenie poškodzovaniu biotopov alebo rušeniu, ktoré sú vážne vzhľadom na ciele článku 4 smernice o ochrane vtáctva.

71.      Španielska vláda tvrdí, že vtáčia populácia sa v priebehu výstavby a po nej v skutočnosti zväčšila.

72.      Súdny dvor už skôr rozhodol, že povinnosti týkajúce sa ochrany životného prostredia vyplývajúce z článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva sa uplatnia už pred prípadným zmenšením príslušnej vtáčej populácie.(20) Rovnako platí, že dôkaz o zväčšení dotknutej vtáčej populácie nemusí nevyhnutne znamenať, že príslušný členský štát splnil svoje povinnosti. Článok 4 smernice o ochrane vtáctva totiž vyžaduje, aby členský štát chránil, zachovával a obnovoval biotopy ako také z dôvodu ich ekologickej hodnoty.

73.      Sťahovavé vtáky sú toho dôkazom. Tvoria totiž väčšinu voľne žijúceho vtáctva na území Únie.(21) V prípade takýchto druhov vrátane čiastočne sťahovavého Otis tarda (hlavný predmet diskusie medzi účastníkmi konania) nemôže byť vtáčia populácia rozhodujúcou pre posúdenie. Dôvodom je, že ochrana biotopov, v ktorých sa vyskytujú vtáky uvedené v prílohe I tejto smernice, zabezpečuje, aby mohla vtáčia populácia, ktorá zostáva na určitom území alebo sa na neho presúva, nájsť útočisko v rámci Únie.

74.      Z tohto uhla pohľadu je prípadné zväčšenie vtáčej populácie na dotknutom území irelevantné na účely preukázania, či si členský štát splnil svoje povinnosti podľa článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva.

75.      Bez ohľadu na to, či bude výstavba vysokorýchlostnej železnice pokračovať v budúcnosti, faktom zostáva, že okrem rušenia spôsobeného samotnými prácami, cez sporné OCHÚ dnes prechádza vyvýšená plošina. Možno s istotou predpokladať, že táto skutočnosť vážne mení charakteristiky sporného biotopu, a vedie k tomu, že sa stáva menej vhodným pre druhy prispôsobené stepnej krajine.(22)

76.      Španielska vláda vo svojej odpovedi odkazuje na niekoľko opatrení, ktoré prijala s cieľom vyvážiť stavebné práce. Medzi ne patrí obmedzenie stavebných prác v priebehu obdobia rozmnožovania vtáctva a montáž zariadení na zabránenie zrážkam a chodníkov pozdĺž železnice.

77.      Aby bolo jasné, členské štáty musia prijať opatrenia na zníženie škôd, ktoré môžu poškodenie za určitých okolností obmedziť (alebo dokonca vylúčiť). V tomto konkrétnom prípade však podľa môjho názoru opatrenia, na ktoré španielska vláda odkazuje, nijakým spôsobom nemenia základný problém: že vyvýšená plošina dnes prechádza dôležitým biotopom druhov, ktoré sú prispôsobené stepnej krajine. Je pravda, že tieto opatrenia by mohli pomôcť zabezpečiť, že dotknuté vtáčie druhy nevymiznú. Napriek tomu tieto opatrenia nijako nezmierňujú zmenšenie a drobenie predmetného územia.

78.      Z týchto dôvodov som dospel k záveru, že druhému žalobnému dôvodu predloženému Komisiou, týkajúcemu sa porušenia článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva, treba vyhovieť.

D –    O treťom žalobnom dôvode: článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch

1.      Tvrdenia účastníkov konania

79.      Komisia tvrdí, že keďže lokalita „Campiñas de Sevilla“ bola klasifikovaná ako OCHÚ, Španielske kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. V podstate možno povedať, že tvrdenia sú totožné s tvrdeniami prednesenými v rámci druhého žalobného dôvodu.

80.      Španielska vláda tvrdí, že od júla 2008 konala v súlade s požiadavkami článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Podľa jej názoru Komisia nepreukázala, že by od júla 2008 došlo k skutočnému rušeniu vtáctva alebo akémukoľvek zhoršeniu jeho ochrany. Španielska vláda sa domnieva, že riziká, ktoré spomína Komisia, sa týkajú len „druhého projektu“ (teda ďalších prác a sprevádzkovania vysokorýchlostnej železnice). V každom prípade boli tieto riziká dostatočne zohľadnené pri posúdení vplyvov sporného projektu na životné prostredie.

2.      Posúdenie

81.      „Campiñas de Sevilla“, lokalita, o ktorú ide v prejednávanej veci, bola klasifikovaná ako OCHÚ 29. júla 2008. článok 7 smernice o biotopoch stanovuje, že záväzky vyplývajúce z článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva sa nahrádzajú záväzkami vyplývajúcimi okrem iného z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, a to odo dňa klasifikácie OCHÚ zo strany členského štátu podľa smernice o vtákoch.(23)

82.      Hoci sa znenie článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva zdá prísnejšie ako zodpovedajúce ustanovenie smernice o biotopoch, mohlo by sa zdať ťažké udržať názor, podľa ktorého je voľnosť členských štátov pri zasahovaní do OCHÚ širšia po tom, ako sa tak dané územie klasifikuje.(24) Alebo presnejšie povedané, bolo by v rozpore so základnými cieľmi ochrany smernice o biotopoch – podobnými cieľom smernice o ochrane vtáctva – dovoliť, aby po vykonaní klasifikácie dochádzalo k ďalekosiahlejšiemu rušeniu.

83.      Z tohto dôvodu sa musí moja vyššie uvedená analýza, týkajúca sa porušenia článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtákov, uplatniť rovnako aj v tejto súvislosti. Postačí teda jednoducho dodať nasledujúce.

84.      Judikatúra Súdneho dvora naznačuje, že činnosť sa považuje za zlučiteľnú s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch za predpokladu, že táto činnosť pravdepodobne významne nenaruší ciele uvedenej smernice, najmä ciele ochrany uvedené v smernici.(25) V tejto súvislosti Súdny dvor uznal pomerne nízku úroveň dokazovania, pokiaľ ide o poškodzovanie a rušenie. Konkrétne postačuje, ak Komisia preukáže existenciu pravdepodobnosti alebo rizika významného rušenia.(26)

85.      Ako som vysvetlil vyššie, významný vplyv na životné prostredie – najmä na biotop vtáčej populácie žijúcej na príslušnom území – je, zdá sa, pravdepodobný, ak nie istý, jednoducho preto, lebo plošina mení a drobí určité územie klasifikované ako OCHÚ. Na účely preukázania porušenia podľa smernice o biotopoch, statická existencia plošiny v rámci OCHÚ v rozhodnom čase, a to k 29. júlu 2008, však nestačí na preukázanie porušenia článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Toto ustanovenie totiž na svoje uplatnenie vyžaduje určitú formu aktívneho a/alebo pasívneho poškodenia alebo rušenia. V opačnom prípade by mohla existencia akejkoľvek predchádzajúcej konštrukcie na území, ktoré sa neskôr klasifikuje ako OCHÚ, viesť k porušeniu povinností vyplývajúcich z tohto ustanovenia.

86.      V tejto veci je však z podaní účastníkov konania jasné, že stavebné práce týkajúce sa predmetného projektu v relevantnom čase neprestali (a boli v plnom prúde). Stavebné práce boli pozastavené až v roku 2009. Ak sa neuplatní tvrdenie v tom zmysle, že práce, ktoré boli vykonané po 29. júli 2008, boli len drobné vylepšenia zhotovenej infraštruktúry alebo sa týkali len malej časti železničnej trate v rámci OCHÚ, musím súhlasiť s Komisiou.

87.      Pokiaľ ide o riziká spojené s budúcimi prácami a prevádzkou železnice, španielska vláda tvrdí, že článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch nevyžaduje okamžité prijatie nápravných alebo preventívnych opatrení, čo sa týka rizík, ktoré môžu (ale nemusia) nastať v budúcnosti. Súhlasím. Vo vzťahu k tejto otázke odkazujem na svoje úvahy v bode 69 týchto návrhov.

88.      Súhlasím preto s Komisiou, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch odo dňa, keď bolo dané územie klasifikované ako OCHÚ.

V –    O trovách

89.      Podľa článku 138 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Keďže Komisia mala so svojou žalobou len čiastočný úspech, mala by sa účastníkom konania uložiť povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

VI – Návrh

90.      Vzhľadom na predchádzajúce navrhujem, aby Súdny dvor:

–        vyhlásil, že pokiaľ ide o úseky „Marchena‑Osuna I“ a „Marchena‑Osuna II“ sporného železničného projektu, Španielske kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 4 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva do dňa, keď bola prirodzená lokalita dotknutá projektom klasifikovaná ako osobitne chránené územie a podľa článku 6 ods. 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín odo dňa, keď bola prirodzená lokalita dotknutá projektom klasifikovaná ako osobitne chránené územie,

–        žalobu v zostávajúcej časti zamietol a

–        zaviazal každého z účastníkov konania, aby znášal svoje vlastné trovy konania.


1 –      Jazyk prednesu: angličtina.


2 – Smernica Rady z 27. júna 1985 (Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenená a doplnená smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, 1997, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151) a smernicou 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003 (Ú. v. EÚ L 156, 2003, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466).


3 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 30. novembra 2009 (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7). Táto smernica kodifikuje smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98), v znení zmien a doplnení. Ustanovenia, ktoré sú relevantné v tomto prípade neboli podstate zmenené od prijatia smernice 79/409.


4 – Smernica Rady z 21. mája 1992 (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102).


5 – Resolución de 24 de noviembre de 2006 de la Delegación Provincial de la Consejería de Medio Ambiente en Sevilla, por la que se hace pública la Declaración de Impacto Ambiental relativa al Proyecto de renovación de vía, mejora del trazado y duplicación de plataforma del eje ferroviario transversal de Andalucía. Tramo Marchena‑Osuna (tramos I y II), en los términos municipales de Marchena y Osuna (Sevilla), promovido por la Consejería de Obras Públicas y Transportes. Toto stanovisko zasa odkazuje na predmetné posúdenie vplyvov na životné prostredie v kontexte daného projektu.


6 – Pozri okrem iného rozsudok Komisia/Španielsko (C‑127/12, EU:C:2014:2130, bod 23 a citovanú judikatúru).


7 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑404/09, EU:C:2011:768, bod 78).


8 – Rozsudok Abraham a i. (C‑2/07, EU:C:2008:133, bod 42).


9 – Rozsudok Abraham a i. (C‑2/07, EU:C:2008:133, bod 42).


10 – Rozsudok Komisia/Holandsko (96/81, EU:C:1982:192, bod 6). Pozri tiež rozsudky Komisia/Portugalsko (C‑117/02, EU:C:2004:266, bod 80), Komisia/Taliansko (C‑135/05, EU:C:2007:250, bod 26) a Komisia/Španielsko (C‑308/08, EU:C:2010:281, bod 23 a citovanú judikatúru).


11 – Pozri poznámku pod čiarou 5 vyššie.


12 – Pozri v kontexte smernice o ochrane vtáctva rozsudky Komisia/Španielsko (C‑235/04, EU:C:2007:386, bod 26) a Komisia/Holandsko (C‑3/96, EU:C:1998:238, bod 70).


13 – Porovnaj rozsudok Abraham a i. (C‑2/07, EU:C:2008:133, bod 43). V danej veci Súdny dvor poznamenal, že s cieľom zabezpečiť dostatočné celkové posúdenie sa posúdenie nemôže obmedzovať na len na priame účinky zamýšľaných prác. Posúdenie musí zohľadniť aj vplyvy na životné prostredie, ktoré môžu byť vyvolané používaním alebo prevádzkou stavebných diel, ktoré sú výsledkom týchto prác.


14 – Z toho 13 km sa nachádza na úsekoch „Marchena‑Osuna I“ a „Marchena‑Osuna II“.


15 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑186/06, EU:C:2007:813, bod 27 a citovaná judikatúra).


16 – Rozsudok Komisia/Írsko (C‑117/00, EU:C:2002:366, body 27 až 30).


17 – Rozsudok Komisia/Francúzsko (C‑96/98, EU:C:1999:580, body 45 a 46).


18 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑355/90, EU:C:1993:331, body 35 až 37). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Komisia/Nemecko (C‑57/89, EU:C:1991:89, body 20 a 21).


19 – Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Španielsko (C‑186/06, EU:C:2007:254, bod 29).


20 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑355/90, EU:C:1993:331, bod 15).


21 – Pozri odôvodnenie 4 smernice o ochrane vtáctva.


22 – Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že podľa posúdenia vplyvov na životné prostredie sa vplyvy projektu na Otistarda považujú za závažné.


23 – Pozri tiež rozsudok Komisia/Francúzsko (C‑374/98, EU:C:2000:670, body 44 a 46).


24 – Článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch umožňuje členským štátom, aby na OCHÚ za určitých prísnych podmienok realizovali projekty napriek potenciálnym negatívnym dosahom na lokalitu. Takéto výnimky sú povolené, len ak neexistuje alternatívne riešenie. Projekt sa musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy. V takom prípade treba prijať kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená, a treba informovať Komisiu. Toto ustanovenie však nebolo v prejednávanej veci uplatnené.


25 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑404/09, EU:C:2011:768, bod 126).


26 – Rozsudok Komisia/Španielsko (C‑404/09, EU:C:2011:768, bod 142 a citovaná judikatúra).