UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)

z 23. apríla 2015

Vec F‑54/14

François Vainker

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Obsadenie miesta právneho poradcu Parlamentu – Zamietnutie kandidatúry – Žaloba o neplatnosť – Definitívne skončenie služobného pomeru k dátumu podania žaloby – Nedostatok záujmu na konaní – Žaloba o náhradu škody – Návrh na náhradu škody bez spresnenia – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou F. Vainker navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia predsedníctva Európskeho parlamentu z 9. septembra 2013 o vymenovaní pána X na pracovné miesto právneho poradcu Parlamentu, a jednak stanovenie náhrady škody spôsobenej zisteným nesprávnym služobným postupom

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Pán Vainker znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky parlament.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Posúdenie k okamihu podania žaloby – Rozhodnutie o vymenovaní – Žaloba o neplatnosť podaná úradníkom, ktorý odišiel do dôchodku pred podaním žaloby – Neprípustnosť – Žaloba o náhradu škody – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Jasné a presné uvedenie dôvodov – Žaloba o náhradu škody spôsobenej inštitúciou

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. d) a e)]

1.      Aby úradník alebo bývalý úradník mohol podľa článkov 90 a 91 služobného poriadku podať žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia menovacieho orgánu o vymenovaní, treba, aby mal osobný záujem na zrušení napadnutého aktu, pričom takýto záujem predpokladá, že rozhodnutie o návrhu mu môže byť na prospech. Záujem žalobcu na konaní ako podmienka prípustnosti sa musí posudzovať v čase podania žaloby.

Bývalý úradník, ktorý je v čase podania svojej žaloby na dôchodku a ktorý tak už nepatrí do verejnej služby Európskej únie, sa totiž už nemôže v prípade zrušenia rozhodnutia o vymenovaní Súdom pre verejnú službu uchádzať o sporné pracovné miesto, keďže už viac nespĺňa jednu z podmienok spôsobilosti upravených v oznámení o voľnom pracovnom mieste, konkrétne podmienku, aby bol úradníkom. V dôsledku toho, keďže bývalý úradník v čase podania svojej žaloby už nemôže požadovať sporné pracovné miesto, nemá žiadny osobný záujem na tom, aby bolo zrušené rozhodnutie o vymenovaní, pretože takéto zrušenie mu nemôže byť na prospech.

Okolnosť, že bývalý úradník odišiel do dôchodku na svoju žiadosť pred dosiahnutím veku automatického odchodu do dôchodku, nespochybňuje tento záver. Zo znenia článku 47 písm. f) v spojení s článkom 52 písm. b) služobného poriadku totiž vyplýva, že odchod do predčasného dôchodku na žiadosť podanú v tomto zmysle dotknutou osobou, má za následok definitívne skončenie služobného pomeru. Dôsledky takéhoto odchodu do dôchodku sú teda rovnaké ako dôsledky odstúpenia z funkcie.

Hoci bývalý úradník už nemá žiadny oprávnený záujem na zrušení rozhodnutia o vymenovaní, stále si zachováva záujem žiadať, aby sa o tomto vymenovaní rozhodlo v rámci návrhu na náhradu ujmy, tak majetkovej, ako aj nemajetkovej, ktorú podľa svojho názoru utrpel v dôsledku rôznych pochybení, ktorých sa dopustila jeho administratíva.

(pozri body 17 – 19, 22 a 25)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Del Plato/Komisia, 126/87, EU:C:1989:115, body 18 až 20

Súd prvého stupňa: rozsudky Marcato/Komisia, T‑82/89, EU:T:1990:77, bod 54; Moritz/Komisia, T‑20/89, EU:T:1990:80, bod 15; Latham/Komisia, T‑82/91, EU:T:1994:14, body 24 až 26; Moat/Komisia, T‑41/95, EU:T:1996:87, bod 26; Contargyris/Rada, T‑6/96, EU:T:1997:76, bod 32, a Combescot/Komisia, T‑250/04, EU:T:2007:262, bod 28

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Komisia/Q, T‑80/09 P, EU:T:2011:347, bod 156, a tam citovaná judikatúra, a uznesenie Attey a i./Rada, T‑118/11, T‑123/11 a T‑124/11, EU:T:2012:270, bod 28

2.      Podľa článku 35 ods. 1 písm. d) a e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu musí žaloba okrem iného obsahovať predmet konania a uvedenie dôvodov. Na splnenie týchto požiadaviek musí žaloba o náhradu škody, ktorú spôsobila inštitúcia Únie, obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca inštitúcii vytýka, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a ujmou, ktorú, ako tvrdí, utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto ujmy. Naopak návrhu smerujúcemu k získaniu akejkoľvek náhrady škody chýba potrebná presnosť a musí byť preto považovaný za neprípustný.

Požiadavky článku 35 ods. 1 písm. d) a e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu nespĺňa žaloba, v ktorej žalobca netvrdí, že utrpel škodu alebo ujmu, ako je napríklad nemajetková ujma alebo ušlý zisk, nespresňuje, či má požadované odškodnenie nahradiť nemajetkovú ujmu alebo majetkovú škodu alebo dokonca obe zároveň, nevyčísľuje výšku ujmy, ktorú mal utrpieť a ani s dostatočnou presnosťou neuvádza skutkové okolnosti umožňujúce posúdiť jej povahu a rozsah.

(pozri body 26 a 27)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada, 5/71, EU:C:1971:116, bod 9

Súd prvého stupňa: uznesenia Osorio/Komisia, T‑505/93, EU:T:1994:76, bod 33, a Moat/Komisia, T‑112/94, EU:T:1995:31, bod 32

Súd pre verejnú službu: rozsudok N/Komisia, F‑95/05, EU:F:2007:226, bod 86