Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, zittingsplaats ’s-Hertogenbosch (Holandsko) 26. januára 2021 – X/Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

(vec C-39/21)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Den Haag, zittingsplaats ’s-Hertogenbosch

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: X

Odporca v odvolacom konaní: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Prejudiciálne otázky

Môžu členské štáty s ohľadom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s jej článkami 6 a 53 a s ohľadom na článok 15 ods. 2 písm. b) smernice o návrate1 , článok 9 ods. 3 smernice o prijímaní2 , ako aj článok 28 ods. 4 Dublinského nariadenia3 , upraviť súdne konanie, v rámci ktorého možno napadnúť zaistenie na účely odsunu, o ktorom rozhodli správne orgány, takým spôsobom, že súdu bude zakázané, aby z úradnej povinnosti skúmal a posúdil všetky hľadiská zákonnosti zaistenia a v prípade, ak z úradnej povinnosti zistí, že toto zaistenie je nezákonné, aby ho okamžite zrušil a nariadil okamžité prepustenie cudzinca? Ak podľa Súdneho dvora Európskej únie takáto vnútroštátna právna úprava odporuje právu Únie, znamená to tiež, že v prípade, ak cudzinec požiada o prepustenie, je tento súd vždy povinný aktívne a podrobne z úradnej povinnosti skúmať a posúdiť všetky relevantné skutočnosti a hľadiská zaistenia?

Má sa na otázku I s ohľadom na článok 24 ods. 2 Charty v spojení s článkom 3 bodom 9 smernice o návrate, článok 21 smernice o prijímaní a článok 6 Dublinského nariadenia odpovedať iným spôsobom, ak je úradmi zaistený cudzinec maloletý?

Vyplýva z práva na účinný prostriedok nápravy, zakotveného v článku 47 Charty, v spojení s jej článkami 6 a 53 a s ohľadom na článok 15 ods. 2 písm. b) smernice o návrate, článok 9 ods. 3 smernice o prijímaní a článok 28 ods. 4 Dublinského nariadenia, že súd rozhodujúci v každom stupni je v prípade, ak cudzinec tento súd požiada o zrušenie zaistenia na účely odsunu a o prepustenie, vždy povinný odôvodniť rozhodnutie o takejto žiadosti relevantným a vecným spôsobom, ak bol inak opravný prostriedok podaný v súlade právnou úpravou tohto členského štátu? Ak Súdny dvor bude považovať vnútroštátnu právnu prax, v zmysle ktorej sa súd rozhodujúci v druhom, a teda v poslednom stupni, môže obmedziť len na vyhlásenie rozhodnutia bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia, s ohľadom na spôsob a podobu úpravy dotknutého opravného prostriedku v tomto členskom štáte, za nezlučiteľnú s právom Únie, znamená to, že s ohľadom na zraniteľnú situáciu cudzinca, na význam konania v oblasti cudzineckého práva a na zistenie, že takéto konania – s ohľadom na právnu ochranu líšiacu sa od všetkých ostatných správnych konaní – predpokladajú rovnako nedostatočné procesné záruky pre cudzinca ako postup zaistenia, sa takáto právomoc súdu rozhodujúceho v druhom, a teda poslednom stupni, v azylových konaniach a riadnych konaniach týkajúcich sa cudzincov musí považovať za odporujúce právu Únie? Má sa na tieto otázky s ohľadom na článok 24 ods. 2 Charty odpovedať inak, ak je cudzinec ktorý sa odvolá proti rozhodnutiu v cudzineckej veci, maloletý?

____________

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98).

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96).

3 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 64/2013 z 24. januára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2535/2001, pokiaľ ide o spravovanie colných kvót WTO pre syr a maslo z Nového Zélandu (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31).