Spojené veci T‑426/10 až T‑429/10 a T‑438/12 až T‑441/12

(uverejnenie výňatkov)

Moreda‑Riviere Trefilerías, SA, a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Hospodárska jednotka – Priama účasť na porušení – Odvodená zodpovednosť materských spoločností – Nástupníctvo podnikov – Komplexné porušenie – Jediné a pokračujúce porušenie – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Zásady zákazu retroaktivity a zákonnosti trestov – Poľahčujúce okolnosti – Platobná schopnosť – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia – Návrh na opätovné posúdenie – Absencia meniacich sa skutkových okolností – List o zamietnutí – Neprípustnosť“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 2. júna 2016

Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Rozhodnutie generálneho riaditeľa riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž o návrhu na opätovné preskúmanie platobnej schopnosti podnikov, ktorým bola uložená pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže – Podanie tohto návrhu po prijatí rozhodnutia Komisie – Neexistencia nových a podstatných skutočností – Neprípustnosť

(Článok 263 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)

Pokiaľ ide o návrh podnikov, ktorým bola uložená pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, smerujúci k tomu, aby im bolo priznané zníženie pokuty z dôvodu zohľadnenia ich platobnej schopnosti v zmysle bodu 35 usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, hoci Komisia nemôže tvrdiť, že jedine zhoršenie finančnej situácie podniku by mohlo odôvodniť, že tento podnik predloží nový návrh na posúdenie svojej platobnej schopnosti, napriek tomu tento podnik nemôže žiadať Komisiu o preskúmanie stanoviska, ktoré predtým prijala, pokiaľ jediná zmena oproti skutkovej situácii, ktorú skúmala Komisia v čase, keď posudzovala platobnú schopnosť podniku, spočíva v zlepšení jeho finančnej situácie. V takej situácii preto rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta tento návrh na opätovné posúdenie, nepredstavuje akt, ktorý možno napadnúť žalobou.

V prípade, že správny orgán rozhoduje o návrhu na opätovné preskúmanie predtým prijatého rozhodnutia, je preto potrebné rozlišovať medzi otázkou preskúmania skutkovej a právnej situácie, v ktorej sa nachádza dotknutá osoba, a otázkou opätovného preskúmania skoršieho rozhodnutia. Správny orgán má teda povinnosť vykonať opätovné preskúmanie svojho rozhodnutia iba v prípade, že po preskúmaní situácie dotknutej osoby skonštatuje podstatnú skutkovú alebo právnu zmenu situácie dotknutej osoby. Naproti tomu v prípade neexistencie podstatnej zmeny skutkových alebo právnych okolností správny orgán nemôže mať povinnosť vykonať opätovné preskúmanie svojich rozhodnutí, pričom stanovisko, ktorým zamieta návrh na opätovné preskúmanie, ktorý bol za týchto podmienok predložený, nemá povahu rozhodnutia, takže žaloba podaná proti takémuto stanovisku musí byť zamietnutá ako neprípustná, pretože smeruje proti aktu, ktorý nemožno napadnúť žalobou. Posúdenie správnym orgánom, podľa ktorého dotknutá osoba neuviedla nijakú novú skutočnosť a nepreukázala podstatnú zmenu svojej skutkovej a právnej situácie, však možno podrobiť preskúmaniu súdom Únie.

(pozri body 556, 557)