Language of document : ECLI:EU:T:2021:631

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 29. septembra 2021 (*)

„Mimozmluvná zodpovednosť – Znalecké posudky vypracované Europolom na účely vnútroštátneho trestného konania – Údajné neoprávnené zverejnenie údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/794 – Článok 50 ods. 1 – Nemajetková ujma – Príčinná súvislosť“

Vo veci T‑528/20,

Marián Kočner, bydliskom v Bratislave (Slovensko), v zastúpení: M. Mandzák a M. Para, advokáti,

žalobca,

proti

Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), v zastúpení: A. Nunzi, B. De Buck, T. Zwingler a A. van Oostenbrugge, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Ziegenhorn, M. Kottmann a S. Schulz‑Große, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnený zástupca,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 268 ZFEÚ na náhradu škody, ktorá žalobcovi údajne vznikla tým, že Europol zverejnil osobné údaje a zapísal jeho meno do „mafiánskych zoznamov“,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory J. Svenningsen (spravodajca), sudcovia R. Barents a C. Mac Eochaidh,

tajomník: R. Ūkelytė, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. júna 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Po tom, čo boli na Slovensku 21. februára 2018 zavraždení slovenský novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová, vykonali slovenské orgány činné v trestnom konaní rozsiahle vyšetrovanie.

2        V rámci tohto vyšetrovania Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) poskytla slovenským orgánom pomoc podľa článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 2016, s. 53).

3        V súvislosti s prejednávanou žalobou sa pomoc, ktorú Europol poskytol slovenským orgánom, týkala jednak dvoch mobilných telefónov identifikovaných pod číslami 1K a 2K, ktoré mali patriť žalobcovi, pánovi Mariánovi Kočnerovi (ďalej len „predmetné mobilné telefóny“), a jednak úložného zariadenia USB.

4        Pokiaľ ide o predmetné mobilné telefóny, Národná kriminálna agentúra (Slovensko) (ďalej len „NAKA“) ich odovzdala Europolu 10. októbra 2018 a v ten istý deň požiadala Europol o získanie a extrahovanie údajov uložených na týchto telefónoch.

5        Dňa 21. júna 2019 Europol predložil NAKA konečné forenzné správy týkajúce sa úkonov vykonaných na predmetných mobilných telefónoch.

6        Podľa Europolu tomuto predloženiu predchádzalo to, že 23. októbra 2018 odovzdal NAKA pevný disk obsahujúci zašifrované údaje, ktoré boli extrahované najmä z predmetných mobilných telefónov, a 13. februára 2019 odovzdal NAKA uvedené mobilné telefóny.

7        Europol ako dôkaz o tomto odovzdaní predložil jednak kópiu úradného záznamu s oficiálnou hlavičkou NAKA z 23. októbra 2018, na ktorom sú uvedené referenčné číslo PPZ‑203/NKA‑PZ‑ZA‑2018 a podpis vedúceho vyšetrovacieho tímu, A (ďalej len „úradný záznam z 23. októbra 2018“), a jednak formulár o prijatí/odovzdaní dôkazov z 13. februára 2019 obsahujúci to isté referenčné číslo, zoznam, na ktorom sa uvádzajú najmä predmetné mobilné telefóny, a podpis tak doručovateľa, ako aj príjemcu dôkazov (ďalej len „formulár o prijatí/odovzdaní z 13. februára 2019“).

8        Úradný záznam z 23. októbra 2018 znie:

„Dnešného dňa, t. j. [23. októbra 2018] v čase o 01.30 mi bol odovzdaný externý HDD čiernej farby [s] obsahom predbežných výsledkov skúmania Europolu, ktorý bol pribratý uznesen[iami] [z 8. a 10. októbra 2018]. Predmetný externý disk bol osobne prinesený z centrály Europolu v Haagu [Holandsko] pracovníkom Europol[u] B.

Na predmetnom disku boli poskytnuté predbežné výsledky vo forme akvizícií a extrakcií pamätí k stopám označeným ako 1Z (iba SIM), 2Z, 3Z, 4Z (iba SIM), 5Z, 6Z, 7Z, 8Z, 1K, 2K.

Obsah predmetného HDD je chránený heslom, ktoré mi bolo oznámené.“

9        Pokiaľ ide o úložné zariadenie USB, NAKA požiadala 17. októbra 2018 o pomoc Europolu na účely preskúmania údajov nachádzajúcich sa najmä na tomto úložnom zariadení.

10      Europol vo svojej správe s referenčným číslom ITOC2019‑0015 z 13. januára 2019 (ďalej len „správa z 13. januára 2019“), ktorá bola NAKA predložená 14. februára 2019, uviedol v časti, nazvanej „Kontext (pozadie)“, nasledujúce:

„[Žalobca] sa nachádza vo väzbe za údajný finančný zločin od 20. júna 2018. Okrem iného je jeho meno priam[o] prepojené na takzvané Mafiánske zoznamy Panama Papers.“

11      Dňa 1. apríla 2019 slovenské orgány činné v trestnom konaní použili informácie nachádzajúce sa na predmetných mobilných telefónoch v rámci trestného konania proti žalobcovi. Z úradného záznamu slovenského policajného orgánu z 18. júna 2019 tiež vyplýva, že slovenské orgány činné v trestnom konaní vykonali úplnú analýzu údajov nachádzajúcich sa na predmetných mobilných telefónoch.

12      Navyše rôzne novinové články, ako aj internetové stránky vrátane medzinárodnej siete investigatívnych novinárov uviedli veľmi významný objem informácií týkajúcich sa žalobcu, ktoré pochádzali najmä z predmetných mobilných telefónov, pričom tieto informácie sprístupnili verejnosti. Konkrétne v dňoch 20. a 29. mája 2019 sa viaceré novinové články odvolávali na údaje pochádzajúce z týchto telefónov. Rovnako 19. mája 2020 jedna internetová stránka zverejnila výber dokumentov týkajúcich sa žalobcu a najmä prepisy intímnej komunikácie medzi ním a jeho priateľkou, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom šifrovanej komunikačnej služby a ktorá sa nachádzala na týchto telefónoch, pričom výber tejto komunikácie bol následne použitý slovenskými médiami 21. mája 2020.

13      Okrem toho žalobca listom zo 4. mája 2020 požadoval od Europolu na základe článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794 náhradu škody vo výške 100 000 eur.

14      Táto náhrada škody predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca údajne utrpel v dôsledku zásahu do jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to z dvoch dôvodov. Na jednej strane táto ujma údajne vyplynula zo zverejnenia osobných údajov v médiách a na internete, a to najmä zo zverejnenia prepisov jeho komunikácie intímnej a sexuálnej povahy. Na druhej strane uvedená ujma mala vyplynúť zo zaradenia mena žalobcu do „mafiánskych zoznamov“ údajne na základe správy z 13. januára 2019, keďže to rezonovalo v médiách po tom, čo unikli informácie zo spisu týkajúceho sa vnútroštátneho trestného konania vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a obsahujúceho uvedenú správu.

15      V nadväznosti na vyšetrovanie vedené slovenskými orgánmi a uvedené v bode 1 vyššie bol žalobca stíhaný za účastníctvo na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako objednávateľ.

16      Slovenské súdy prvého stupňa oslobodili žalobcu spod obžaloby 3. septembra 2020. Dňa 15. júna 2021 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

17      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. augusta 2020 podal žalobca žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

18      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. septembra 2020 žalobca na základe článku 66 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu navrhol, aby vo vzťahu k verejnosti boli vynechané určité údaje nachádzajúce sa v žalobe a uvádzajúce mená viacerých osôb, ako aj prepis komunikácie intímnej a sexuálnej povahy s priateľkou uvedený v bode 12 vyššie.

19      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. októbra 2020 Španielske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Europolu. Žalobca predložil svoje pripomienky k tomuto návrhu v stanovenej lehote a uviedol, že nemá námietky proti uvedenému návrhu.

20      Europol predložil svoje vyjadrenie k žalobe 12. novembra 2020.

21      V liste doručenom do kancelárie Všeobecného súdu 20. novembra 2020 žalobca označil v súlade s článkom 85 ods. 2 rokovacieho poriadku dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. Europol predložil svoje pripomienky k týmto dôkazom v stanovenej lehote a tvrdil, že sú neprípustné.

22      V tom istom liste predložil žalobca návrh na výsluch A a B ako svedkov, pričom tento návrh vyložil Všeobecný súd ako návrh dôkazných prostriedkov v zmysle článku 91 písm. d) rokovacieho poriadku. Europol predložil svoje pripomienky k uvedenému návrhu v stanovenej lehote, pričom tvrdil, že tento návrh je neprípustný.

23      Rozhodnutím z 25. novembra 2020 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu povolil, aby Španielske kráľovstvo vstúpilo do konania ako vedľajší účastník konania na podporu Europolu.

24      Replika bola predložená 7. januára 2021 a duplika 4. marca 2021.

25      Dňa 14. januára 2021 predložilo Španielske kráľovstvo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania, ku ktorému iba žalobca predložil svoje pripomienky 16. februára 2021.

26      Po skončení písomnej časti konania žalobca podal 21. marca 2021 odôvodnenú žiadosť o nariadenie pojednávania. Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania 6. mája 2021.

27      Listom z 13. mája 2021 sa Španielske kráľovstvo vzdalo účasti na pojednávaní.

28      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 30. júna 2021.

29      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        uložil Europolu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 000 eur,

–        uložil Europolu povinnosť nahradiť trovy konania.

30      Europol navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

31      Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny rámec

32      Touto žalobou žalobca poukazuje na dve samostatné konania spôsobujúce škodu v dôsledku operácií spracúvania údajov, ktoré sú podľa neho nezákonné, pričom sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z týchto konaní, a to na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ, ako aj článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794.

33      Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia každá fyzická osoba, ktorá utrpela škodu v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania, má právo na náhradu spôsobenej škody, a to buď od Europolu v súlade s článkom 340 ZFEÚ, alebo od členského štátu, v ktorom nastala udalosť, ktorá spôsobila škodu, v súlade s jeho vnútroštátnym právom.

34      Keďže žalobca podal na Všeobecný súd žalobu proti Europolu, jeho žalobu treba preskúmať na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ.

 prvomžalobnomnávrhu

35      Žalobca sa domáha náhrady škody vo výške 50 000 eur z dôvodu ujmy, ktorá mu bola údajne spôsobená tým, že Europol zverejnil osobné údaje pochádzajúce z predmetných mobilných telefónov, čo sú údaje, ktoré boli následne sprístupnené verejnosti na internete a prevzaté slovenskými médiami. V dôsledku tohto zverejnenia osobných údajov došlo údajne k zásahu do jeho cti a odbornej povesti, jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako aj jeho práva na rešpektovanie jeho komunikácie, čo sú práva zaručené článkom 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

 O prípustnosti

36      Europol sa domnieva, že prvý žalobný návrh na náhradu škody je neprípustný z troch dôvodov.

37      Po prvé zo žaloby jasne nevyplýva, že by sa údajné protiprávne konanie Europolu skutočne dotklo žalobcu, keďže žalobca neuvádza, či predmetné mobilné telefóny v skutočnosti používal, či údaje skutočne pochádzali z týchto telefónov a či sa ho uverejnené informácie týkali. Po druhé žaloba sa obmedzuje na nepodložené tvrdenia, podľa ktorých Europol porušil svoju povinnosť vykonať primerané technické a organizačné opatrenia, v dôsledku čoho došlo k údajnému úniku osobných údajov žalobcu. Po tretie žalobca nevysvetlil povahu a rozsah ujmy, na ktorú sa odvoláva, a to najmä vzhľadom na všeobecné a nejasné výrazy, ktoré použil.

38      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s jeho článkom 53 prvým odsekom a článkom 76 písm. d) a f) rokovacieho poriadku musí žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Európskej únie obsahovať skutočnosti, dôkazy a označenia dôkazov, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca vytýka inštitúcii, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a škodou, ktorú údajne utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto škody (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. októbra 2015, Accorinti a i./ECB, T‑79/13, EU:T:2015:756, bod 53 a citovanú judikatúru).

39      Na jednej strane, pokiaľ ide o námietky neprípustnosti, ktoré sa v podstate zakladajú na nedostatku dôkazov o tom, že žalobcu sa zverejnenie predmetných osobných údajov dotklo, ako aj na nepodloženej povahe porušenia nariadenia 2016/794 zo strany Europolu, treba v prejednávanej veci konštatovať, že na takéto otázky sa nevzťahuje posúdenie prípustnosti prvého žalobného návrhu na náhradu škody, ale posúdenie jeho dôvodnosti, teda existencie ujmy, na ktorú poukazuje žalobca, a dostatočne závažného porušenia práva Únie, ktoré je pripísateľné Europolu.

40      Prvú a druhú námietku neprípustnosti smerujúcu proti prvému žalobnému návrhu na náhradu škody treba preto zamietnuť.

41      Na druhej strane, pokiaľ ide o tretiu námietku neprípustnosti smerujúcu proti prvému žalobnému návrhu na náhradu škody, táto námietka nastoľuje dve odlišné otázky, a to otázku rozsahu ujmy, na ktorú poukazuje žalobca, a otázku jej povahy.

42      Pokiaľ ide o rozsah údajnej ujmy, treba konštatovať, že žalobca vytýka Europolu, že zverejnil významný objem osobných údajov pochádzajúcich z predmetných mobilných telefónov.

43      Spomedzi zverejnených údajov sa žalobca obmedzuje na to, že uvádza jednak prepisy komunikácie intímnej a sexuálnej povahy medzi ním a jeho priateľkou a jednak fotografie, ktoré majú „výsostne súkromný charakter“, pričom na niektorých z nich je táto priateľka odhalená.

44      Samotné zverejnenie prepisov uvedenej komunikácie je pritom podporené listinnými dôkazmi, v prejednávanej veci kópiou novinových článkov, ako aj potvrdením predloženým advokátskou kanceláriou, ku ktorému je pripojený prepis viacerých rozhovorov intímnej a sexuálnej povahy, ku ktorým došlo v období od 26. septembra 2017 do 15. mája 2018 a ktoré sú prevzaté z internetovej stránky.

45      Naproti tomu, pokiaľ ide o fotografie spomínané v bode 43 vyššie, žalobca nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by mohol priamo alebo nepriamo preukázať, že došlo k ich zverejneniu.

46      V dôsledku toho, hoci prvý žalobný návrh na náhradu škody nemôže byť neprípustný v celom rozsahu, jeho preskúmanie sa musí obmedziť na ujmu, ktorá údajne vyplýva zo samotného zverejnenia prepisov komunikácie intímnej a sexuálnej povahy medzi žalobcom a jeho priateľkou.

47      Pokiaľ ide o povahu údajnej ujmy, žalobca tvrdí, že v dôsledku zverejnenia osobných údajov, ktoré pripisuje Europolu, musel znášať pocity nespravodlivosti a frustrácie, pričom došlo k zásahu do jeho cti a odbornej povesti, jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako aj jeho práva na rešpektovanie jeho komunikácie, čo sú práva zaručené článkom 7 Charty.

48      Takéto vyjadrenie zjavne umožňuje Všeobecnému súdu identifikovať povahu škody, na ktorú sa žalobca odvoláva a ktorú výslovne kvalifikuje ako nemajetkovú ujmu.

49      Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že prvý žalobný návrh je prípustný len v rozsahu, v akom sa žalobca odvoláva na nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z toho, že Europol údajne zverejnil prepisy komunikácie intímnej a sexuálnej povahy medzi žalobcom a jeho priateľkou.

 O veci samej

50      Žalobca tvrdí, že zverejnenie prepisov komunikácie intímnej a sexuálnej povahy medzi ním a jeho priateľkou je nevyhnutne pripísateľné Europolu a predstavuje porušenie článku 32 ods. 1 nariadenia 2016/794, keďže k použitiu týchto prepisov zo strany slovenských orgánov, k ich zverejneniu v slovenských médiách, ako aj k ich sprístupneniu na internete došlo v čase, keď mobilnými telefónmi obsahujúcimi túto komunikáciu disponoval iba Europol.

51      Slovenské orgány totiž tieto mobilné telefóny odovzdali Europolu 10. októbra 2018 a Europol ich týmto orgánom vrátil 21. júna 2019. Slovenské orgány činné v trestnom konaní pritom používali prepisy predmetnej komunikácie od 1. apríla 2019, pričom tieto prepisy boli sprístupnené na internete 19. mája 2019 a zverejnené v slovenských médiách 21. mája 2019.

52      Europol, ktorého podporuje Španielske kráľovstvo, tvrdí, že prvý žalobný návrh na náhradu škody je zjavne nedôvodný, keď vychádza z predpokladu, že údaje získané a extrahované z predmetných mobilných telefónov boli touto agentúrou zverejnené. Táto skutočnosť však nebola preukázaná.

53      Na jednej strane táto agentúra v tejto súvislosti uvádza, že 15. októbra 2018 získala a extrahovala dotknuté údaje z predmetných mobilných telefónov a že tento úkon spočíval len v extrakcii zašifrovaných súborov, ktoré boli slovenskými orgánmi dešifrované až neskôr, čo potvrdzuje aj žalobca v žalobe a z čoho vyplýva, že Europol nikdy nedisponoval dotknutými údajmi v dešifrovanej a zrozumiteľnej podobe. V tomto kontexte spresňuje, pričom odkazuje na úradný záznam z 23. októbra 2018 a formulár o prijatí/odovzdaní z 13. februára 2019, ktoré sú priložené k vyjadreniu k žalobe, že uvedené údaje, ako aj pevný disk, na ktorom boli uložené, boli odoslané NAKA 23. októbra 2018 a že predmetné mobilné telefóny, z ktorých boli extrahované tie isté údaje, boli vrátené NAKA 13. februára 2019. Europol ďalej uvádza, že 21. júna 2019 len predložil slovenským orgánom svoje konečné forenzné správy, ktorými sa ukončila jeho činnosť v tejto veci.

54      Na druhej strane Europol uvádza, že žalobca pripojil k žalobe novinový článok z 29. januára 2019, podľa ktorého boli prepisy intímnej komunikácie žalobcu zverejnené v nadväznosti na únik informácií z vnútroštátneho vyšetrovacieho spisu.

55      Žalobca ďalej spochybňuje vierohodnosť a autenticitu úradného záznamu z 23. októbra 2018, ktorý potvrdzuje, že Europol odovzdal NAKA pevný disk obsahujúci údaje extrahované z predmetných mobilných telefónov a prepisy nachádzajúce sa na týchto telefónoch.

56      V tejto súvislosti tvrdí, že tento úradný záznam sa vo vnútroštátnom vyšetrovacom spise nenachádza, hoci to slovenská právna úprava vyžaduje. Navyše takéto odovzdanie len oproti úradnému záznamu a nie prostredníctvom sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA) by bolo v rozpore s požiadavkou ochrany údajov. Z úradného záznamu tiež nie je zrejmé výrobné číslo pevného disku, ktorý mal byť odovzdaný. V tom istom zmysle žalobca tvrdí, že v skutočnosti do 21. júna 2019 neboli slovenským orgánom odovzdané žiadne čiastkové výstupy. Vyplýva to z prepisu zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo 6. februára 2020 pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku (Slovensko) vo veci zapísanej pod číslom PK‑2T/32/2019 vedenej proti žalobcovi. Napokon žalobca uvádza, že by bolo nelogické a neodôvodniteľné, aby Europol odovzdal výsledky získania a extrakcie údajov až 21. júna 2019, keď tieto úkony v podstate vykonal už 23. októbra 2018.

57      Europol spochybňuje spôsob, akým žalobca vyložil prepis zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo 6. februára 2020. Podľa tejto agentúry z tohto prepisu vyplýva len to, že konečné forenzné správy boli odovzdané 21. júna 2019. Europol navyše uvádza, že samotný žalobca spochybňuje vierohodnosť uvedeného prepisu, ktorý je podľa žalobcu neúplný a odlišuje sa od zvukového záznamu z uvedeného pojednávania, a to bez toho, aby predložil tento záznam Všeobecnému súdu.

58      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ v prípade mimozmluvnej zodpovednosti Únia, v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov, napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií.

59      Na jednej strane z toho vyplýva, že článok 340 druhý odsek ZFEÚ priznáva právomoc súdu Únie len na náhradu škody spôsobenej inštitúciami Únie alebo ich zamestnancami pri výkone ich funkcií, to znamená na náhradu škody, ktorá môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie (pozri uznesenie z 9. júla 2019, Scaloni a Figini/Komisia, T‑158/18, neuverejnené, EU:T:2019:491, bod 19 a citovanú judikatúru).

60      V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem „inštitúcia“ v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ zahŕňa nielen inštitúcie Únie vymenované v článku 13 ods. 1 ZEÚ, ale aj všetky orgány a úrady Únie zriadené Zmluvami alebo na ich základe, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie (pozri rozsudok zo 16. decembra 2020, Rada a i./K. Chrysostomides & Co. a i., C‑597/18 P, C‑598/18 P, C‑603/18 P a C‑604/18 P, EU:C:2020:1028, bod 80 a citovanú judikatúru), vrátane agentúr Únie.

61      Na druhej strane vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ je podmienený splnením troch kumulatívnych podmienok, ktorými sú protiprávnosť konania vytýkaného inštitúcii Únie, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi konaním tejto inštitúcie a uvádzanou škodou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2020, Rada a i./K. Chrysostomides & Co. a i., C‑597/18 P, C‑598/18 P, C‑603/18 P a C‑604/18 P, EU:C:2020:1028, bod 79).

62      V prejednávanej veci je prvý žalobný návrh na náhradu škody založený na predpoklade, že údajná škoda je priamym dôsledkom konania Europolu, agentúry Únie, a preto jej ju možno pripísať.

63      Žalobca sa domnieva, že škodu, ktorá mu údajne vznikla tým, že slovenské orgány činné v trestnom konaní použili od 1. apríla 2019 prepisy komunikácie intímnej a sexuálnej povahy medzi ním a jeho priateľkou a tieto prepisy boli od 20. mája 2019 zverejnené v slovenských médiách, možno priamo pripísať Europolu.

64      Na podporu tohto tvrdenia uvádza, že v uvedených dňoch iba Europol disponoval predmetnými mobilnými telefónmi a prepismi, ktoré obsahovali, pričom tieto telefóny boli slovenským orgánom vrátené až 21. júna 2019, teda až po tom, čo boli použité slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo po tom, čo boli prepisy zverejnené v slovenských médiách.

65      Z dôkazov predložených Europolom však vyplýva, že tento predpoklad je nesprávny.

66      Po prvé z úradného záznamu z 23. októbra 2018 totiž vyplýva, že k tomuto dátumu zamestnanec Europolu skutočne odovzdal NAKA, zastúpenej vedúcim vyšetrovacieho tímu, A, pevný disk obsahujúci predbežné výsledky vo forme akvizícií a extrakcií údajov z predmetných mobilných telefónov.

67      Rovnako z formulára o prijatí/odovzdaní z 13. februára 2019 vyplýva, že v ten istý deň Europol tiež odovzdal NAKA, zastúpenej tým istým vedúcim vyšetrovacieho tímu, A, najmä dva predmetné mobilné telefóny.

68      Z toho vyplýva, že slovenské orgány disponovali údajmi z uvedených mobilných telefónov 23. októbra 2018 a že od toho istého dátumu Europol viac nebol jediným subjektom, ktorý mal tieto údaje k dispozícii. Toto zistenie je navyše podporené pripomenutím skutkového stavu zo strany samotného žalobcu, ktorý v žalobe uvádza, že slovenské orgány činné v trestnom konaní použili uvedené údaje 1. apríla 2019, ako je to pripomenuté v bode 63 vyššie.

69      Žalobca sa teda nemôže odvolávať na to, že Europol predložil 21. júna 2019 svoje konečné forenzné správy, aby z toho vyvodil, že pred týmto dátumom len táto agentúra disponovala komunikáciou, ktorá bola použitá slovenskými orgánmi alebo zverejnená v slovenských médiách v apríli a máji 2019.

70      Tento záver nie je spochybnený ani tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa úradný záznam z 23. októbra 2018 nemá považovať ani za autentický, ani vierohodný.

71      Na jednej strane, pokiaľ ide o autenticitu úradného záznamu z 23. októbra 2018, prípadná absencia zaradenia dokumentu, ktorým orgány členského štátu potvrdzujú prijatie dokumentov, ktoré boli predmetom spracovania Europolom v rámci žiadosti o spoluprácu na základe článkov 3 a 4 nariadenia 2016/794, do spisu týkajúceho sa vnútroštátneho trestného konania nemôže mať ako taká vplyv na autenticitu tohto dokumentu v rámci sporu predloženého súdu Únie.

72      Následné použitie dokumentov vypracovaných v rámci spolupráce medzi príslušnými orgánmi členského štátu a Europolom nemôže mať vplyv na správnosť tejto spolupráce, ktorá je upravená nariadením 2016/794 a z ktorej nevyplýva, že by si odovzdanie výsledkov takých úkonov, aké vykonal Europol v prejednávanej veci, vyžadovalo osobitnú formu, pokiaľ ide o identifikáciu sériových čísel nosičov údajov, alebo taký osobitný postup, akým je využitie aplikácie SIENA.

73      Rovnako tvrdenie žalobcu, že nemohol získať vysvetlenia zo strany slovenských orgánov, pokiaľ ide o absenciu úradného záznamu z 23. októbra 2018 vo vnútroštátnom trestnom spise, ktorý sa ho týka, nemôže vyvolať dostatočné pochybnosti, pokiaľ ide o autenticitu tohto dokumentu.

74      Na pojednávaní žalobca rovnako spochybnil autenticitu úradného záznamu z 23. októbra 2018, ktorý predložila NAKA, a to z dôvodu, že ho Europol údajne antedatoval.

75      V tejto súvislosti treba uviesť, že táto argumentácia nie je podporená žiadnym náznakom dôkazu umožňujúcim domnievať sa, že by Europol zmenil buď tento úradný záznam, ktorý vypracovala NAKA a ktorý preukazuje, že zamestnanec NAKA prijal pevný disk obsahujúci najmä predbežné výsledky vo forme akvizícií a extrakcií z pamäte predmetných mobilných telefónov, alebo jej kópiu, ktorú vložil do spisu.

76      Všeobecný súd totiž uvádza, že tento dokument sa nachádza na oficiálnom hlavičkovom papieri NAKA a týka sa identifikovaného spisu, pričom obsahuje dátum a podpis zamestnanca NAKA, ktorý je menovite identifikovaný a potvrdzuje prijatie predmetného pevného disku od zamestnanca Europolu, ktorý bol tiež menovite identifikovaný.

77      Všeobecný súd navyše poznamenáva, že žalobca v štádiu repliky vôbec netvrdil, že by došlo k pozmeneniu úradného záznamu z 23. októbra 2018 alebo jeho kópie, a to aj napriek tomu, že tento úradný záznam Europol priložil k vyjadreniu k žalobe a žalobca sa v uvedenej replike obmedzil na spochybnenie jeho autenticity z dôvodu, že v rozpore so slovenskou právnou úpravou nebol vložený do vnútroštátneho trestného spisu, ktorý sa ho týka.

78      Autenticitu úradného záznamu z 23. októbra 2018 alebo jeho kópie, ktorú Europol vložil do spisu, preto nemožno spochybniť.

79      Na druhej strane, pokiaľ ide o vierohodnosť tohto úradného záznamu, treba pripomenúť, že pri absencii právnej úpravy Únie v súvislosti s pojmom dôkaz zakotvil súd Únie zásadu voľného predkladania alebo slobodu dôkazných prostriedkov, ktorú treba chápať ako možnosť predkladať na preukázanie určitej skutočnosti dôkazy akejkoľvek povahy, ako sú výpovede, listinné dôkazy, priznania atď. V súlade s tým súd Únie zakotvil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej určenie dôveryhodnosti, alebo inými slovami, dôkaznej hodnoty dôkazného prostriedku je ponechané na vnútorné presvedčenie súdu (pozri rozsudok z 13. decembra 2018, Iran Insurance/Rada, T‑558/15, EU:T:2018:945, bod 153 a citovanú judikatúru).

80      Na určenie dôkaznej hodnoty dokumentu je potrebné zohľadniť viacero skutočností, ako je pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, subjekt, ktorému je určený, jeho obsah, a položiť si otázku, či sa podľa týchto skutočností informácia, ktorú obsahuje, zdá byť rozumná a vierohodná (pozri rozsudok z 13. decembra 2018, Iran Insurance/Rada, T‑558/15, EU:T:2018:945, bod 154 a citovanú judikatúru).

81      Treba konštatovať, že úradný záznam z 23. októbra 2018 presne uvádza dokumenty a údaje, ktoré zamestnanec Europolu predložil zamestnancovi NAKA, spis, ktorého sa dokumenty a údaje týkajú, spôsob ich odovzdania, postavenie dotknutých zamestnancov, ako aj dátum a čas odovzdania.

82      Navyše na dôkaznú silu úradného záznamu z 23. októbra 2018 nemá vplyv tvrdenie žalobcu, že prepis zvukového záznamu z pojednávania, ktoré sa konalo 6. februára 2020 pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku vo veci s označením PK‑2T/32/2019, a konkrétnejšie svedecká výpoveď zamestnanca Europolu, C, ktorý bol vypočutý na tomto pojednávaní, preukazuje, že pred 21. júnom 2019 nedošlo k žiadnemu odovzdaniu informácií slovenským policajným orgánom.

83      Ako uvádza Europol, na jednej strane z prepisu týkajúceho sa uvedeného pojednávania totiž vyplýva len to, že zamestnanec Europolu dosvedčil, že dokumenty, ktoré navyše neboli jasne identifikované, táto agentúra predložila 21. júna 2019, a to bez toho, aby z toho bolo možné vyvodiť, či išlo len o dokumenty, ktoré Europol zatiaľ nepredložil slovenským orgánom, alebo či išlo o iné dokumenty, než sú forenzné správy vypracované uvedenou agentúrou. Na druhej strane samotný žalobca spochybňuje vierohodnosť tohto prepisu tým, že uvádza, že tento prepis nepredstavuje doslovne vykonaný prepis pojednávania.

84      Úradný záznam z 23. októbra 2018 sa preto musí považovať za vierohodný na účely preukázania, že Europol nebol od tohto dátumu jediným subjektom, ktorý mal k dispozícii údaje obsiahnuté v predmetných mobilných telefónoch, a že naopak, slovenské orgány disponovali týmito údajmi.

85      V tejto súvislosti treba dodať, že na pojednávaní žalobca v odpovedi na otázku Všeobecného súdu tiež pripustil, že ak by tento súd uznal autenticitu a dôkaznú silu úradného záznamu z 23. októbra 2018, bolo by preukázané, že v deň prvého zverejnenia spornej komunikácie v slovenských médiách, t. j. 20. mája 2019, nielen Europol, ale aj slovenské orgány mali k dispozícii údaje obsiahnuté v predmetných mobilných telefónoch.

86      Po druhé je preukázané, že Europol nikdy nedisponoval spornou komunikáciou v dešifrovanej a zrozumiteľnej forme. NAKA totiž až po tom, čo jej boli odovzdané údaje nachádzajúce sa na predmetných mobilných telefónoch, tieto údaje dešifrovala a poskytla uvedenej komunikácii zrozumiteľnú podobu.

87      V tejto súvislosti z vyhlásenia svedka, ktoré obsahuje prepis pojednávania uvedený v bode 82 vyššie a na ktoré odkazuje Europol na účely potvrdenia svojich tvrdení, vyplýva, že táto agentúra obmedzila svoje úkony na získanie a extrahovanie zašifrovaných údajov nachádzajúcich sa na predmetných mobilných telefónoch, ako to navyše potvrdzuje úradný záznam z 23. októbra 2018, a že údaje, ktoré boli odovzdané slovenským orgánom, boli zašifrované. Takéto konštatovanie je navyše potvrdené samotným žalobcom, ktorý v žalobe uviedol, že Europol len „vykonal akvizíciu a extrakciu [predmetných] dát [predtým, než] boli odovzdané slovenským policajným orgánom“.

88      Navyše tvrdeniu Europolu, podľa ktorého táto agentúra nikdy nespracovala sporné údaje v dešifrovanej a zrozumiteľnej forme, sa musí priznať domnienka pravdivosti (pozri analogicky rozsudky z 30. januára 2008, Terezakis/Komisia, T‑380/04, neuverejnený, EU:T:2008:19, bod 155, a z 19. januára 2010, Co‑Frutta/Komisia, T‑355/04 a T‑446/04, EU:T:2010:15, bod 155, a uznesenie z 25. novembra 2010, K/Eurojust College, T‑277/10 AJ, neuverejnené, EU:T:2010:485, bod 7 a citovanú judikatúru), s výnimkou toho, že by bola uvedenej agentúre uložená povinnosť preukázať, že uvedené údaje skutočne nespracovala, v dôsledku čoho by musela predložiť negatívny, a teda nemožný dôkaz (probatio diabolica) (pozri analogicky rozsudok z 11. apríla 2013, Mindo/Komisia, C‑652/11 P, EU:C:2013:229, bod 50, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Greenpeace France a i., C‑6/99, EU:C:1999:587, bod 72).

89      Je pravda, že takúto domnienku možno vyvrátiť všetkými prostriedkami na základe relevantných a súhlasných indícií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 2010, Co‑Frutta/Komisia, T‑355/04 a T‑446/04, EU:T:2010:15, bod 155 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad. Žiadny z dôkazov, ktoré predložil žalobca, nevyvracia podložené tvrdenie Europolu. Rovnako nič nepotvrdzuje tézu, podľa ktorej táto agentúra pristúpila k dešifrovaniu údajov nachádzajúcich sa na predmetných mobilných telefónoch po tom, čo vykonala úkony spočívajúce v ich získaní a extrakcii, alebo po tom, čo odovzdala tieto údaje alebo vrátila predmetné mobilné telefóny slovenským orgánom.

90      Po tretie Europol odkazuje na novinový článok z 29. januára 2019, ktorý priložil žalobca k žalobe a podľa ktorého v prípade informácií pochádzajúcich z vnútroštátneho vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej došlo k úniku, potvrdzujúc tak, že zverejnenie prepisu komunikácie intímnej a sexuálnej povahy medzi žalobcom a jeho priateľkou nemožno pripísať tejto agentúre.

91      Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorým by dostatočne preukázal príčinnú súvislosť medzi škodou uvádzanou v rámci jeho prvého žalobného návrhu na náhradu škody a prípadným konaním Europolu.

92      Tento záver založený na tom, že Europolu nemožno pripísať zverejnenie údajov, nie je spochybnený ani odôvodnením 57 nariadenia 2016/794, ani článkom 49 ods. 3 tohto nariadenia a ani článkom 50 uvedeného nariadenia, na ktoré sa odvoláva žalobca.

93      Na jednej strane sa článok 49 ods. 3 a článok 50 ods. 1 nariadenia 2016/794 totiž obmedzujú na spresnenie, že v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti a osobitne zodpovednosti vyplývajúcej z protiprávneho spracovania údajov musí Europol nahradiť všetky škody spôsobené jeho útvarmi alebo jeho zamestnancami pri vykonávaní ich povinností v súlade s podmienkami stanovenými v článku 340 ZFEÚ. V bode 91 vyššie sa však konštatovalo, že tieto podmienky neboli v prejednávanej veci splnené.

94      Na druhej strane, hoci je pravda, že odôvodnenie 57 nariadenia 2016/794 v podstate uvádza, že Europol a členský štát, v ktorom vznikla škoda v dôsledku protiprávneho spracovania údajov touto agentúrou alebo týmto členským štátom, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za túto škodu, treba konštatovať, že tento mechanizmus solidarity nemá v ustanoveniach tohto nariadenia ani svoje vyjadrenie, ani svoj základ.

95      Preambula aktu Únie však nemá záväznú právnu silu a nemožno sa jej dovolávať s cieľom uplatňovania výnimky zo samotných ustanovení dotknutého aktu (rozsudok z 19. novembra 1998, Nilsson a i., C‑162/97, EU:C:1998:554, bod 54), keďže funkcia preambuly všeobecne záväzného aktu spočíva výlučne v jeho odôvodnení tým, že vo všeobecnosti uvádza na jednej strane celkovú situáciu, ktorá viedla k jeho prijatiu, a na druhej strane všeobecné ciele, ktoré sa usiluje dosiahnuť. Odôvodnenie 57 nariadenia 2016/794 tak nemôže v prejednávanej veci zakladať solidárnu zodpovednosť Europolu.

96      Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný návrh na náhradu škody treba zamietnuť ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú splnené ďalšie dve podmienky vzniku zodpovednosti Únie.

 druhomžalobnomnávrhu

97      Žalobca sa domáha náhrady škody vo výške 50 000 eur, ktorá mu bola údajne spôsobená tým, že Europol zaradil jeho meno do „mafiánskych zoznamov“.

98      Žalobca konkrétne vytýka Europolu formuláciu obsiahnutú v správe z 13. januára 2019, v ktorej sa uvádza, že „[žalobca] sa nachádza vo väzbe za údajný finančný zločin od 20. júna 2018“ a „okrem iného, jeho meno je priam[o] prepojené na takzvané Mafiánske zoznamyPanama Papers“. V dôsledku tejto formulácie slovenské médiá, ktoré mali údajne prístup k vyšetrovaciemu spisu týkajúcemu sa žalobcu a obsahujúcemu túto správu, prestali po úniku informácií z tohto vyšetrovacieho spisu označovať žalobcu ako „kontroverzného podnikateľa“ a začali ho označovať ako „mafiána“ alebo ako „podnikateľa z mafiánskych zoznamov“. Uvádzaná zhoda medzi dátumom tejto správy a okamihom, keď slovenské médiá začali používať tieto označenia, preukazuje priamu príčinnú súvislosť medzi zaradením mena žalobcu do „mafiánskych zoznamov“, ktoré vykonal Europol, a škodou, ktorá z toho údajne pre žalobcu vyplynula.

99      Žalobca tvrdí, že skutočnosť, že Europol zaradil jeho meno do „mafiánskych zoznamov“, a to v dôsledku protiprávneho spracovania jeho osobných údajov, u neho vyvolala pocit nespravodlivosti a frustrácie, pričom poškodila jeho dobrú povesť, jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, jeho právo na ochranu osobných údajov a jeho právo na prezumpciu neviny, čo sú práva zaručené článkami 7 a 8, ako aj článkom 48 ods. 1 Charty. Okrem toho bolo toto spracovanie vykonané v rozpore s právom žalobcu byť vypočutý, a teda v rozpore s článkom 41 ods. 2 Charty, ako aj v rozpore so zásadou proporcionality, keďže Europol išiel nad rámec zadania slovenských orgánov, ktoré bolo obmedzené na skúmanie technických dát a nie na analýzu osoby žalobcu, a teda nie na určenie, či sa meno žalobcu nachádza na „mafiánskych zoznamoch“. Napokon v rozsahu, v akom sa Europol odvoláva na to, že vychádzal z verejne dostupných údajov, žalobca uvádza, že táto agentúra absolútne rezignovala na svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 29 nariadenia 2016/794, ktorého odsek 6 vyžaduje, aby sa na takéto údaje použili kódy hodnotenia stanovené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

100    Okrem toho sa žalobca domnieva, že aj keby Europol nebol pôvodcom zaradenia mena žalobcu do „mafiánskych zoznamov“, táto agentúra v každom prípade mohla byť považovaná za zodpovednú vzhľadom na odôvodnenie 57, článok 49 ods. 3, ako aj článok 50 nariadenia 2016/794.

101    Europol, ktorého podporuje Španielske kráľovstvo, spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobcu.

102    V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci je nesporné, že žalobca podal túto žalobu proti Europolu, nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že „mafiánske zoznamy“, do ktorých bolo jeho meno zaradené, vyhotovila a viedla inštitúcia Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ a konkrétne Europol.

103    Naproti tomu sám žalobca v žalobe uvádza, že „‚Mafiánske zoznamy‘ nie sú upravené žiadnym právnym predpisom či na úrovni práva Únie[,] alebo vnútroštátneho práva [a že] nie je zrejmé, kto tieto zoznamy vedie, kto rozhoduje o zaradení do týchto zoznamov, resp. [o] vyradení [z] týchto zoznamov a pod.“.

104    Navyše skutočnosť, že Europol sa nepodieľal na vyhotovení a vedení „mafiánskych zoznamov“, je potvrdená viacerými slovenskými novinovými článkami, ktoré predložil tak žalobca, ako aj Europol, a podľa ktorých tieto zoznamy mohli byť vyhotovené slovenskými policajnými orgánmi.

105    Tento záver nemožno spochybniť ani odôvodnením 57 nariadenia 2016/794, ani článkom 49 ods. 3 tohto nariadenia a ani článkom 50 uvedeného nariadenia z dôvodov uvedených v bodoch 92 až 95 vyššie.

106    Okrem toho aj v prípade, že by sa druhý žalobný návrh žalobcu na náhradu škody mal chápať tak, že sa ním Europolu vytýka, že zapríčinil posun v označeniach, ktoré používajú slovenské médiá vo vzťahu k žalobcovi, keďže žalobca už nie je prezentovaný ako „kontroverzný podnikateľ“, ale v súčasnosti ako „mafián“ alebo „podnikateľ z mafiánskych zoznamov“, sa tento žalobný návrh ukazuje ako nedôvodný.

107    Okrem toho, že správa z 13. januára 2019 len uvádza, že „okrem iného,… meno [žalobcu] je priam[o] prepojené na takzvané Mafiánske zoznamyPanama Papers“, a to bez toho, aby bolo jeho meno formálne zaradené do akéhokoľvek zoznamu, totiž žalobca nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že informácie uverejnené v slovenských médiách pochádzajú z tejto správy. Žalobca totiž neuvádza žiadny novinový článok, ktorý by výslovne odkazoval na uvedenú správu, ktorá bola Europolom navyše klasifikovaná ako „Restreint UE“. Neuvádza ani skutočnosti, ktoré by z právneho hľadiska dostatočne preukazovali príčinnú súvislosť medzi únikom uvedenej správy a skutočnosťou, že slovenské médiá zmenili začiatkom roka 2019 spôsob, akým označovali žalobcu.

108    Navyše časová zhoda, na ktorú poukazuje žalobca, je v rozpore s dôkazmi predloženými tak samotným žalobcom, ako aj Europolom. Žalobca totiž v žalobe odkazuje na novinový článok uverejnený 28. februára 2012, ktorý je nazvaný „Marián Kočner. Mafián, ktorý neexistuje“ a podľa ktorého „na takzvaných ‚mafiánskych zoznamoch‘, ktoré z polície unikli v roku 2005, nájdete podnikateľa Mariána Kočnera v rubrike ‚záujmové motorové vozidlá‘“. Europol tiež odkazuje na novinové články uverejnené 21. júna 2005 a 9. júla 2017, ktoré tiež odkazujú na prípadné mafiánske praktiky žalobcu.

109    Z toho vyplýva, že pred začiatkom roka 2019 slovenské médiá označovali žalobcu nielen ako „kontroverzného podnikateľa“, ale príležitostne aj ako „mafiána“, čo vylučuje, aby toto označovanie mohlo mať pôvod v úniku zo slovenského trestného spisu, ktorý je vedený vo veci žalobcu a obsahuje správu z 13. januára 2019.

110    Škodu, ktorá údajne vyplýva z posunu v označovaní, ktoré používajú slovenské médiá, keď uvádzajú žalobcu, preto nemožno pripísať Europolu. V dôsledku toho vzhľadom na kumulatívnu povahu podmienok vzniku zodpovednosti Únie, ktorá je pripomenutá v bode 61 vyššie, nie je potrebné najmä posúdiť, či Europol dostatočne závažným spôsobom porušil jednu alebo viacero právnych noriem, ktorých cieľom je priznať práva jednotlivcom.

111    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhý žalobný návrh na náhradu škody musí byť zamietnutý ako nedôvodný, pričom treba zamietnuť žalobu v celom rozsahu, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o návrhoch dôkazov žalobcu, ako aj o jeho návrhoch na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania, a najmä o prípustnosti týchto návrhov.

 O trovách

112    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené, aby znášal svoje vlastné trovy konania a aby mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania Europolu v súlade s jeho návrhmi.

113    Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Marián Kočner znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).

3.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Svenningsen

Barents

Mac Eochaidh

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. septembra 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: slovenčina.