ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)
z 24. januára 2024 (*)
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 – Povinnosť odôvodnenia – Rovnosť zaobchádzania – Zásada proporcionality – Miera voľnej úvahy SRB – Námietka nezákonnosti – Právny základ nariadenia (EÚ) č. 806/2014 – Miera voľnej úvahy Komisie“
Vo veci T‑405/21,
Dexia Crédit Local, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: H. Gilliams a J.‑M. Gollier, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: J. Kerlin a C. De Falco, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.‑G. Kamann, F. Louis, P. Gey a V. Del Pozo Espinosa de los Monteros, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európsky parlament, v zastúpení: J. Etienne a O. Denkov, splnomocnení zástupcovia,
Rada Európskej únie, v zastúpení: E. d’Ursel a A. Westerhof Löfflerová, splnomocnené zástupkyne,
a
Európska komisia, v zastúpení: D. Triantafyllou a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia G. De Baere, D. Petrlík (spravodajca), K. Kecsmár a S. Kingston,
tajomník: L. Ramette, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 1. marca 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
1 Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, úverová inštitúcia Dexia Crédit Local, navrhuje zrušenie rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa jej týka.
[omissis]
III. Návrhy účastníkov konania
22 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
23 SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania,
– subsidiárne, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, zachoval účinky uvedeného rozhodnutia až do jeho nahradenia alebo aspoň počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
24 Európsky parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu v rozsahu, v akom je založená na námietke nezákonnosti nariadenia č. 806/2014 vznesenej v piatom a šiestom žalobnom dôvode,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
25 Rada Európskej únie navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
26 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
IV. Právny stav
[omissis]
A. O námietkach nezákonnosti nariadenia č. 806/2014 a delegovaného nariadenia 2015/63
1. O piatom a šiestom žalobnom dôvode založených na námietkach nezákonnosti ustanovení nariadenia č. 806/2014 s ohľadom na Zmluvy
29 V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že články 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, na základe ktorých SRB určila ročnú cieľovú úroveň a jej príspevok ex ante, sú nezákonné. Tieto ustanovenia boli prijaté na základe článku 114 ZFEÚ, hoci nahradili NRO príslušné na určenie ročnej cieľovej úrovne a príspevkov ex ante nezávislou európskou agentúrou, SRB, zriadenou týmto nariadením.
30 V druhom rade podľa žalobkyne ustanovenia, ktorých zákonnosť je spochybňovaná v rámci šiesteho žalobného dôvodu, konkrétne články 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, ako žalobkyňa spresnila vo svojej odpovedi na písomné otázky, ktoré jej položil Všeobecný súd, predstavujú „fiškálne ustanovenia“ v zmysle článku 114 ods. 2 ZFEÚ, takže nemohli byť prijaté na základe odseku 1 tohto článku. Keďže totiž stanovujú uloženie povinnosti platiť príspevky ex ante, majú daňovú povahu, pretože nepredstavujú skutočnú a pomernú odmenu za určitú službu. Žalobkyňa totiž nemôže za ich zaplatenie očakávať žiadnu protihodnotu vzhľadom na skutočnosť potvrdenú Komisiou a SRB, že jej situácia sa riadi ustanoveniami účinnými v čase začatia riešenia jej krízovej situácie, pred nadobudnutím účinnosti smernice 2014/59, a že v prípade zlyhania nemôže využiť žiadny nástroj na riešenie krízovej situácie.
31 Rovnako príspevky ex ante sledujú len ciele verejného záujmu, ako rozhodol Všeobecný súd v rozsudku z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB (T‑758/18, EU:T:2021:28, body 70 a 71). Z cieľa verejného záujmu spočívajúceho v zabezpečení finančnej stability bankového systému však nemajú prospech len inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platiť príspevky ex ante, ale všetky hospodárske subjekty Únie.
32 Z toho vyplýva, že právnym základom na prijatie článkov 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 mohol byť len článok 352 ZFEÚ.
33 SRB, Parlament, Rada a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.
34 Na úvod treba pripomenúť, že voľba právneho základu aktu Únie musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah aktu [pozri stanovisko 1/15 (Dohoda PNR medzi Kanadou a EÚ) z 26. júla 2017, EU:C:2017:592, bod 76 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 4. septembra 2018, Komisia/Rada (Dohoda s Kazachstanom), C‑244/17, EU:C:2018:662, bod 36].
35 Legislatívne akty prijaté na základe článku 114 ods. 1 ZFEÚ musia na jednej strane obsahovať opatrenia týkajúce sa aproximácie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov a na druhej strane mať za cieľ vytváranie a fungovanie vnútorného trhu (rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12, EU:C:2014:18, bod 100).
36 V prvom rade na účely preskúmania, či články 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 mohli byť prijaté na základe článku 114 ods. 1 ZFEÚ, treba preskúmať, či tieto ustanovenia spĺňajú dve podmienky uvedené v bode 35 vyššie.
37 V prvom rade je potrebné pripomenúť, že článok 114 ZFEÚ sa ako právny základ použije iba vtedy, ak z právneho aktu objektívne a skutočne vyplýva, že jeho cieľom je zlepšiť podmienky na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu (pozri rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12, EU:C:2014:18, bod 113 a citovanú judikatúru).
38 V prejednávanej veci najmä z odôvodnení 1 a 3 nariadenia č. 806/2014, ako aj z odôvodnenia 1 smernice 2014/59 vyplýva, že toto nariadenie bolo prijaté v kontexte hospodárskej a finančnej krízy, ktorá v prípade Únie odhalila nedostatok nástrojov umožňujúcich účinne čeliť riziku, ktoré predstavujú inštitúcie s finančnými ťažkosťami, čo nútilo členské štáty využívať na podporu takýchto inštitúcií verejné finančné prostriedky.
39 Z odôvodnenia 1 nariadenia č. 806/2014 tiež vyplýva, že táto kríza ukázala, že fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti je ohrozené a že existuje čoraz väčšie riziko finančnej fragmentácie. To bolo skutočným zdrojom znepokojenia v rámci vnútorného trhu, na ktorom by banky mali mať možnosť vykonávať významné cezhraničné činnosti, pričom bol zaznamenaný pokles týchto aktivít spojený s obavami z „nákazy“.
40 Okrem toho normotvorca Únie v odôvodneniach 2 až 4 a 12 nariadenia č. 806/2014 zdôraznil, že nedostatočnú dôveru vnútroštátnych bankových systémov vo vnútroštátne bankové systémy z iných členských štátov, vrátane členských štátov nezúčastnených na SRM, a nestabilitu na trhu prehlbujú rozdiely medzi vnútroštátnymi pravidlami riešenia krízových situácií v jednotlivých členských štátoch a v príslušných administratívnych postupoch, ako aj absencia jednotného rozhodovacieho procesu na riešenie krízových situácií v bankovej únii, keďže nezabezpečovali predvídateľnosť v súvislosti s možným výsledkom zlyhania banky. Tieto rozdiely mohli viesť aj k vyšším nákladom niektorých bánk a ich zákazníkov na prijaté úvery a pôžičky len z dôvodu ich miesta usadenia a bez ohľadu na ich skutočnú úverovú bonitu.
41 Napokon normotvorca Únie v odôvodneniach 9 a 19 nariadenia č. 806/2014 zdôraznil skutočnosť, že pokiaľ pravidlá a postupy riešenia krízových situácií a prístupy k rozdeleniu bremena zostanú vnútroštátne a finančné zdroje potrebné na financovanie riešenia krízových situácií budú získavané a vynakladané na vnútroštátnej úrovni, prepojenie medzi členskými štátmi a bankovým sektorom by sa úplne nenarušilo a vnútorný trh by bol aj naďalej roztrieštený. Obmedzili by sa tak cezhraničné činnosti bánk, čím by vznikali prekážky pri uplatňovaní základných slobôd a narúšala by sa hospodárska súťaž na vnútornom trhu.
42 Práve vzhľadom na tieto úvahy je cieľom nariadenia č. 806/2014 obmedziť väzbu medzi vnímanou fiškálnou pozíciou jednotlivých členských štátov a nákladmi na financovanie bánk a spoločností vykonávajúcich svoju činnosť v týchto členských štátoch, ako aj preniesť zodpovednosť za financovanie stabilizácie finančného systému na finančný sektor ako celok.
43 Ako uvádza jeho článok 1, nariadenie č. 806/2014 tak stanovuje najmä jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií inštitúcií, ktoré by mala SRB uplatňovať s cieľom zmierniť hrozby uvedené v bodoch 38 až 41 vyššie.
44 Základným prvkom týchto pravidiel a tohto postupu je SRF, ktorý umožňuje, ako vyplýva z článkov 67 a 76 nariadenia č. 806/2014 a odôvodnenia 107 tohto nariadenia, zabezpečiť efektívne uplatňovanie právomocí na riešenie krízových situácií a prispievať k financovaniu nástrojov riešenia krízových situácií zabezpečením ich efektívneho uplatňovania.
45 S cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky v SRF je tento vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 38 až 41 vyššie financovaný najmä príspevkami ex ante platenými inštitúciami, ktorých výška závisí od konečnej cieľovej úrovne a hlavných spôsobov výpočtu stanovených článkami 69 a 70 nariadenia č. 806/2014.
46 V dôsledku toho zaplatenie týchto príspevkov, ako je určené v súlade s článkami 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, zabezpečuje účinné uplatňovanie jednotných pravidiel a jednotného postupu riešenia krízových situácií inštitúcií. Pravidlá stanovujúce uvedené príspevky zasa umožňujú, ako to vyplýva z odôvodnení 12 a 19 toho istého nariadenia, zabrániť vytváraniu prekážok pri uplatňovaní základných slobôd alebo narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu z dôvodu rozdielnych vnútroštátnych postupov.
47 Okrem toho normotvorca Únie v odôvodneniach 11, 31 a 39 nariadenia č. 806/2014 zdôraznil, že jednotné uplatňovanie režimu riešenia krízových situácií v zúčastnených členských štátoch je posilnené úlohami zverenými SRB, ktorá bola osobitne navrhnutá s cieľom zabezpečiť rýchly a účinný rozhodovací proces pri riešení krízových situácií a mala by zabezpečiť, aby sa náležite zohľadňovala vnútroštátna finančná stabilita, finančná stabilita Únie a vnútorného trhu. V tomto kontexte článok 5 tohto nariadenia stanovuje, že SRB sa má v zmysle smernice 2014/59 považovať za NRO, ak vykonáva úlohy a právomoci zverené takémuto NRO. Toto ustanovenie tak umožňuje SRB konať v plnom rozsahu ako rozhodovací orgán v oblasti riešenia krízových situácií v bankovej únii, a teda aj vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 38 až 41 vyššie má za cieľ zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.
48 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že cieľom nariadenia č. 806/2014, najmä jeho článkov 5, 69 a 70, je zlepšiť podmienky na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.
49 V druhom rade treba pripomenúť, že výrazom „opatrenia na aproximáciu“ uvedeným v článku 114 ZFEÚ totiž autori Zmluvy o FEÚ chceli normotvorcovi Únie v závislosti od všeobecného kontextu a osobitných okolností harmonizovanej oblasti zveriť určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o najvhodnejšiu techniku aproximácie na dosiahnutie požadovaného výsledku, najmä v oblastiach, pre ktoré sú charakteristické zložité technické podrobnosti (pozri rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12, EU:C:2014:18, bod 102 a citovanú judikatúru).
50 Preto normotvorca Únie v rámci svojho výberu techniky aproximácie a vzhľadom na právomoc posúdenia, ktorou disponuje, pokiaľ ide o opatrenia uvádzané článkom 114 ZFEÚ, môže delegovať právomoci zamerané na vykonanie sledovanej harmonizácie na orgán, úrad alebo agentúru Únie. Takým je najmä prípad, keď sa opatrenia, ktoré sa majú prijať, musia opierať o osobitnú odbornú a technickú expertízu, ako aj o reakčnú schopnosť tohto subjektu (rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12, EU:C:2014:18, bod 105).
51 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že ako vyplýva z bodov 38 až 42 vyššie, opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti riešenia krízových situácií, sa musia opierať o osobitnú odbornú a technickú expertízu. Na druhej strane, ako vyplýva z úvah uvedených v bode 47 vyššie, SRB bola zriadená s cieľom zabezpečiť a posilniť uplatňovanie jednotných pravidiel a jednotného postupu riešenia krízových situácií inštitúcií. Za týchto podmienok normotvorca Únie mohol v článku 5 nariadenia č. 806/2014 stanoviť, že SRB sa má považovať za NRO v zmysle smernice 2014/59, keď vykonáva úlohy a právomoci zverené takémuto NRO, a mohol jej zveriť právomoc stanoviť výšku príspevkov ex ante na základe článkov 69 a 70 tohto nariadenia, ako aj spravovať finančné prostriedky SRF v súlade s článkom 67 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia.
52 Okrem toho, ako vyplýva z bodov 45 a 46 vyššie, články 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 predstavujú základný prvok pravidiel a postupu riešenia krízových situácií inštitúcií, ktorý prispieva k tomu, aby sa zabránilo vytváraniu prekážok pri uplatňovaní základných slobôd alebo narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.
53 Rovnako, ako vyplýva z bodu 47 vyššie, článok 5 nariadenia č. 806/2014 obsahuje opatrenie týkajúce sa aproximácie právnych predpisov v oblasti riešenia krízových situácií, ktoré posilňuje jednotné uplatňovanie pravidiel a postup riešenia krízových situácií inštitúcií.
54 Za týchto podmienok články 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 možno považovať za ustanovenia týkajúce sa aproximácie ustanovení členských štátov v oblasti riešenia krízových situácií inštitúcií v bankovej únii.
55 Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne, podľa ktorého vytvorenie SRB nariadením č. 806/2014 nezodpovedá požiadavkám stanoveným v rozsudku z 2. mája 2006, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada (C‑217/04, EU:C:2006:279, body 44 a 45).
56 V rozsudku z 2. mája 2006, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada (C‑217/04, EU:C:2006:279), Súdny dvor uviedol, že úlohy zverené orgánu, ktorého úlohou je prispievať k uskutočňovaniu procesu aproximácie, musia byť úzko späté s oblasťami upravenými opatreniami na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, o čo ide „najmä“ vtedy, keď takto založený orgán poskytuje služby vnútroštátnym orgánom alebo hospodárskym subjektom, ktoré majú vplyv na jednotné vykonávanie harmonizačných opatrení a ktoré môžu ich uplatňovanie uľahčiť (rozsudok z 2. mája 2006, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑217/04, EU:C:2006:279, bod 45).
57 Poskytnutím týchto spresnení Súdny dvor poukázal na špecifické črty veci, ktorá mu bola predložená, na základe ktorých bolo možné sa za okolností tejto veci domnievať, že úlohy dotknutého subjektu úzko súviseli s oblasťami, ktoré boli predmetom aktu o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, o ktorý ide v tejto veci.
58 Takáto úzka väzba medzi úlohami zverenými SRB a oblasťou, ktorá je predmetom nariadenia č. 806/2014, existuje aj v prejednávanej veci. Úlohy zverené SRB týmto nariadením, ako sú opísané v bode 51 vyššie, totiž patria do kontextu vytvorenia bankovej únie, ktorá vyžadovala úplný a podrobný jednotný súbor pravidiel pre finančné služby týkajúci sa finančných služieb, ako to uviedol normotvorca Únie v odôvodnení 5 tohto nariadenia. V tomto kontexte, ako vyplýva z odôvodnenia 35 uvedeného nariadenia, SRB zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní súladu medzi postupmi dohľadu a riešenia krízových situácií v celej Únii. Navyše v súlade s článkom 31 ods. 1 a článkom 70 ods. 2 toho istého nariadenia SRB v rámci výkonu svojich úloh úzko spolupracuje s NRO, a to aj na účely výpočtu príspevkov ex ante. Úlohy, ktoré sú SRB zverené nariadením č. 806/2014, majú teda vplyv na jednotné uplatňovanie harmonizačných opatrení a môžu uľahčiť ich uplatňovanie.
59 Za týchto okolností žalobkyňa nemôže tvrdiť, že úlohy zverené SRB úzko nesúvisia s oblasťami, ktoré sú predmetom aktov o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov v predmetnej oblasti.
60 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že články 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 spĺňajú podmienky uvedené v článku 114 ods. 1 ZFEÚ.
61 V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že články 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 v rozsahu, v akom stanovujú povinnosť platiť príspevky ex ante, majú daňovú povahu v zmysle článku 114 ods. 2 ZFEÚ, a preto ich nemožno prijať na základe článku 114 ods. 1 ZFEÚ.
62 Článok 114 ods. 2 ZFEÚ stanovuje, že odsek 1 tohto ustanovenia sa nevzťahuje najmä na „fiškálne ustanovenia“.
63 Pokiaľ ide o výklad výrazu „fiškálne ustanovenia“, treba konštatovať, že Zmluva o FEÚ neobsahuje jeho definíciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/Rada, C‑338/01, EU:C:2004:253, bod 63).
64 Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že poplatok platený hospodárskymi subjektmi v určitom odvetví nemá daňovú povahu v prípade, keď je priamo určený výlučne na financovanie výdavkov v tomto odvetví a keď sú tieto výdavky potrebné na fungovanie tohto odvetvia, najmä na jeho stabilizáciu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. júla 1989, Schräder HS Kraftfutter, 265/87, EU:C:1989:303, body 9 a 10).
65 Táto úvaha sa však uplatňuje aj v prípade príspevkov ex ante, ktoré sa riadia logikou poistenia a ktoré sú platené hospodárskymi subjektmi určitého odvetvia s cieľom financovať výlučne výdavky tohto odvetvia.
66 Pokiaľ ide o povahu príspevkov ex ante, v bode 38 vyššie už bolo uvedené, že nariadenie č. 806/2014 bolo prijaté v kontexte hospodárskej a finančnej krízy, ktorá v prípade Únie odhalila nedostatok nástrojov umožňujúcich účinne čeliť riziku, ktoré predstavujú inštitúcie s finančnými ťažkosťami, čo nútilo členské štáty využívať na podporu takýchto inštitúcií verejné finančné prostriedky. Cieľom SRM je zabrániť škodám, ktoré vznikli počas takýchto kríz v dôsledku zlyhania inštitúcií, keďže zlyhanie inštitúcií v jednom členskom štáte môže ohroziť stabilitu finančných trhov ako celku, ako to vyplýva z odôvodnení 8 a 12 tohto nariadenia.
67 V tomto kontexte sa normotvorca Únie domnieval, že finančný sektor ako celok by mal financovať stabilizáciu finančného systému, ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 100 nariadenia č. 806/2014.
68 Z tohto hľadiska osobitná povaha príspevkov ex ante spočíva, ako to potvrdzujú odôvodnenia 105 až 107 smernice 2014/59 a odôvodnenie 41 nariadenia č. 806/2014, v zabezpečení toho, aby v logike poistenia finančný sektor poskytol SRM dostatočné finančné zdroje na to, aby mohol plniť svoje úlohy (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 113).
69 V dôsledku toho v súlade s článkom 67 ods. 2 a 4 a odôvodnením 61 nariadenia č. 806/2014 sa príspevky ex ante vyberajú od hospodárskych subjektov finančného sektora na účely naplnenia SRF, ktorý sa môže použiť len na účely efektívneho uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií a efektívneho vykonávania právomoci riešiť krízové situácie, ak sú takéto opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľa finančnej stability tohto sektora.
70 V tejto súvislosti treba uviesť, že ako vyplýva z článku 1 nariadenia č. 806/2014, opatrenia uvedené v bode 69 vyššie sa uplatňujú len v prospech inštitúcií, ktoré sú povinné platiť príspevky ex ante.
71 Je pravda, že nariadenie č. 806/2014 nevytvára žiadnu automatickú súvislosť medzi zaplatením príspevku ex ante a riešením krízovej situácie dotknutej inštitúcie. To je dôvod, pre ktorý príspevky ex ante nemožno považovať za poistné, ktorého mesačné platby a vrátenie by boli možné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18, EU:T:2021:28, body 70 a 73).
72 Nič to však nemení na tom, že inštitúcie majú zo SRF, ktorý je financovaný práve z ich príspevkov ex ante, prospech z dvoch dôvodov.
73 Na jednej strane ak inštitúcie zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, ich finančnú situáciu možno napraviť v rámci postupu riešenia krízových situácií, ktorý možno začať v ich prospech, ak sú splnené aj ostatné podmienky stanovené v článku 18 nariadenia č. 806/2014. Takýto postup tak umožňuje použiť finančné prostriedky SRF v prospech takýchto inštitúcií, pričom tieto prostriedky boli vytvorené z príspevkov týchto inštitúcií.
74 Na druhej strane všetky inštitúcie využívajú svoje príspevky ex ante prostredníctvom stability finančného systému, ktorú SRF zabezpečuje.
75 Riziko, ktoré SRF pokrýva, je totiž rizikom, ktoré celé finančné odvetvie predstavuje pre stabilitu finančného systému (rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18, EU:T:2021:28, bod 72).
76 Z toho vyplýva, že SRF zabezpečuje, nie na základe daňovej logiky, ale na základe logiky poistenia, stabilitu finančného sektora ako celku, tým, že jeho cieľom je zabezpečiť ochranu pred jeho vlastnou krízou v prospech všetkých inštitúcií.
77 Tento poistný účel sa navyše odráža aj vo výpočte príspevkov ex ante, keďže tieto príspevky nevyplývajú z uplatnenia sadzby na základ dane, ale s uplatnením článkov 102 a 103 smernice 2014/59, ako aj článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 z definície cieľovej úrovne a potom ročnej cieľovej úrovne, ktorú treba rozdeliť medzi inštitúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 113). Toto rozdelenie ročnej cieľovej úrovne je založené najmä, ako vyplýva aj z odôvodnenia 109 nariadenia č. 806/2014, na riziku, ktoré každá inštitúcia predstavuje pre stabilitu finančného systému, čo motivuje inštitúcie na fungovanie na základe menej rizikového modelu.
78 Z vyššie uvedeného vyplýva, že inštitúcie platia príspevky ex ante v súlade s logikou poistenia, pričom tieto príspevky sú priamo určené len na financovanie výdavkov finančného sektora, do ktorého tieto inštitúcie patria, a že tieto výdavky sú nevyhnutné na fungovanie tohto sektora, najmä na jeho stabilizáciu v prípade zlyhania niektorých inštitúcií a na obmedzenie účinkov „nákazy“.
79 Ustanovenia nariadenia č. 806/2014, ktoré ukladajú inštitúciám povinnosť platiť príspevky ex ante a spresňujú spôsoby ich výpočtu, najmä jeho články 69 a 70, v dôsledku toho nepredstavujú „fiškálne ustanovenia“ v zmysle článku 114 ods. 2 ZFEÚ.
80 Argumentácia žalobkyne tento záver nevyvracia.
81 Na jednej strane z dôvodov uvedených v bodoch 72 až 74 vyššie treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého po zaplatení príspevkov ex ante nedostala žiadnu protihodnotu.
82 Na druhej strane nemôže uspieť ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je finančná stabilita cieľom verejného záujmu, z ktorého nemajú prospech len osoby podliehajúce povinnosti platiť príspevky ex ante. Takáto okolnosť totiž nemá vplyv na poistnú logiku príspevkov ex ante, keďže tieto príspevky zaplatené inštitúciami sú priamo určené len na financovanie výdavkov finančného sektora, do ktorého tieto inštitúcie patria, a tieto výdavky sa ukazujú ako nevyhnutné na fungovanie tohto sektora.
83 Po tretie žalobkyňa tvrdí, že nariadenie č. 806/2014 malo byť prijaté na základe článku 352 ZFEÚ, ktorý je ustanovením rovnocenným článku 127 ods. 6 ZFEÚ, ktorý predstavoval právny základ nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).
84 Cieľom článku 352 ZFEÚ je nahradiť absenciu právomocí konať, ktoré boli osobitnými ustanoveniami Zmlúv výslovne alebo implicitne udelené inštitúciám Únie, a to v rozsahu, v akom sa tieto právomoci napriek tomu zdajú byť nevyhnutné na to, aby Únia mohla vykonávať svoje funkcie na účely dosiahnutia jedného z cieľov stanovených v týchto Zmluvách [stanovisko 2/94 (Pristúpenie Spoločenstva k EDĽP) z 28. marca 1996, EU:C:1996:140, bod 29; pozri tiež rozsudok z 3. septembra 2009, Parlament/Rada, C‑166/07, EU:C:2009:499, bod 41 a citovanú judikatúru].
85 Z toho vyplýva, že ak existuje osobitný právny základ na prijatie aktu Únie, použitie článku 352 ZFEÚ je vylúčené.
86 Na jednej strane z bodov 38 až 54 vyššie vyplýva, že ustanovenia, ktorých zákonnosť sa spochybňuje, konkrétne články 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, spĺňajú podmienky stanovené v článku 114 ods. 1 ZFEÚ, keďže každý z nich obsahuje opatrenie týkajúce sa aproximácie zákonov a iných právnych predpisov v oblasti riešenia krízových situácií a ich cieľom je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu. Na druhej strane z bodov 62 až 79 vyššie vyplýva, že články 69 a 70 tohto nariadenia, ktorých zákonnosť je spochybnená, nepredstavujú „fiškálne ustanovenia“ v zmysle článku 114 ods. 2 ZFEÚ.
87 Takéto opatrenia preto môžu súvisieť s právomocami inštitúcií Únie prijímať právne predpisy na základe článku 114 ZFEÚ s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.
88 Za týchto okolností nepredstavuje článok 352 ZFEÚ vhodný právny základ na prijatie článkov 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014.
89 Vzhľadom na vyššie uvedené treba piaty a šiesty žalobný dôvod zamietnuť.
[omissis]
B. O žalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia
[omissis]
3. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 napadnutým rozhodnutím
[omissis]
207 Na účely posúdenia, či SRB porušila článok 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, keď v napadnutom rozhodnutí určila ročnú cieľovú úroveň, musí Všeobecný súd najprv ex offo preskúmať, či je toto rozhodnutie dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o určenie uvedenej úrovne.
208 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí, zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 34 a citovanú judikatúru). Všeobecný súd teda môže, či dokonca musí zohľadniť aj iné vady odôvodnenia, ako sú tie, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, najmä ak tieto vady vyjdú najavo v priebehu konania.
209 Na tento účel boli účastníci konania opatreniami na zabezpečenie priebehu konania na pojednávaní vypočutí v súvislosti so všetkými prípadnými nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne.
210 Vzhľadom na tieto spresnenia je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 musia na konci úvodného obdobia finančné prostriedky dostupné v SRF dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň, ktorá predstavuje minimálne 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.
211 Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 sa počas úvodného obdobia príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň uvedená v bode 210 vyššie, ale s náležitým ohľadom na fázu hospodárskeho cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií.
212 Článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 spresňuje, že každoročne príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahnu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne.
213 Pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante sa v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 stanovuje, že SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku vypočítavanej každý štvrťrok všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.
214 Podobne podľa článku 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81 SRB vypočíta príspevok ex ante pre každú inštitúciu na základe ročnej cieľovej úrovne, ktorá sa stanoví podľa konečnej cieľovej úrovne a v súlade s metodikou stanovenou v delegovanom nariadení 2015/63.
215 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, SRB určila ročnú cieľovú úroveň príspevku na obdobie 2021 na 11 287 677 212,56 eura.
216 V bodoch 36 a 37 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB v podstate vysvetlila, že ročná cieľová úroveň musí byť stanovená na základe analýzy vývoja krytých vkladov v predchádzajúcich rokoch, akéhokoľvek relevantného vývoja ekonomickej situácie a na základe analýzy ukazovateľov týkajúcich sa fázy hospodárskeho cyklu a vplyvov procyklických príspevkov na finančnú situáciu inštitúcií. SRB preto považovala za vhodné stanoviť koeficient na základe tejto analýzy a finančných prostriedkov dostupných v SRF (ďalej len „koeficient“). SRB tento koeficient uplatnila na jednu osminu priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, aby sa dosiahla ročná cieľová úroveň.
217 SRB opísala postup pri určení koeficientu v bodoch 38 až 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
218 V bode 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB konštatovala nepretržitý rastúci trend krytých vkladov pri všetkých inštitúciách v zúčastnených členských štátoch. Konkrétne priemer týchto vkladov na rok 2020 vypočítavaný každý štvrťrok predstavoval 6,689 bilióna eur.
219 V bodoch 40 a 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB prezentovala predpokladaný vývoj krytých vkladov na zostávajúce tri roky úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Odhadovala, že ročná miera rastu krytých vkladov bude na konci úvodného obdobia 4 % až 7 %.
220 V odôvodneniach 42 až 45 napadnutého rozhodnutia SRB predložila posúdenie fázy hospodárskeho cyklu a možného procyklického vplyvu príspevkov ex ante na finančnú situáciu inštitúcií. Na tento účel uviedla, že zohľadnila viaceré ukazovatele, ako napríklad prognózu Komisie týkajúcu sa rastu hrubého domáceho produktu a prognózy Európskej centrálnej banky (ECB) v tejto súvislosti alebo tok úverov do súkromného sektora vyjadrený ako percento hrubého domáceho produktu.
221 V bode 46 odôvodnenia tohto rozhodnutia SRB dospela k záveru, že hoci možno odôvodnene očakávať ďalší rast krytých vkladov v bankovej únii, tempo rastu bude nižšie ako v roku 2020. V tejto súvislosti SRB v bode 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že zaujala „konzervatívny prístup“, pokiaľ ide o mieru rastu krytých vkladov v nasledujúcich rokoch až do roku 2023.
222 Vzhľadom na tieto úvahy SRB v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia stanovila hodnotu koeficientu na 1,35 %. Následne vypočítala ročnú cieľovú úroveň vynásobením priemernej sumy krytých vkladov v roku 2020 týmto koeficientom a výsledok tohto výpočtu vydelila ôsmimi podľa nasledujúceho matematického vzorca uvedeného v bode 48 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia:
„Úroveň0 [výška ročnej cieľovej úrovne] = Celková výška krytých vkladov2020 * 0,0135 * ⅛ = 11 287 677 212,56 eura“.
223 Z vysvetlení SRB na pojednávaní v zásade vyplýva, že ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2021 stanovila takto.
224 Po prvé na základe analýzy budúceho vývoja SRB stanovila predpokladanú výšku krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov na konci úvodného obdobia približne na 7,5 bilióna eur. K tejto sume dospela na základe zohľadnenia priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, konkrétne 6,689 bilióna eur, ročnej miery rastu krytých vkladov vo výške 4 % a počtu príspevkových období zostávajúcich do konca úvodného obdobia, teda troch príspevkových období.
225 Po druhé v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 SRB vypočítala 1 % z týchto 7,5 bilióna eur, aby dospela k odhadovanej výške konečnej cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2023, t. j. približne 75 miliárd eur.
226 Po tretie SRB od tejto sumy odpočítala finančné zdroje, ktoré už boli dostupné v SRF v roku 2021, t. j. približne 42 miliárd eur, aby dospela k sume, ktorá zostala na výber počas zostávajúcich príspevkových období do konca úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Táto suma bola vo výške približne 33 miliárd eur.
227 Po štvrté túto sumu vydelila tromi a následne ju rovnomerne rozdelila medzi tri zostávajúce príspevkové obdobia. Ročná cieľová úroveň pre príspevkové obdobie 2021 bola teda stanovená vo výške uvedenej v bode 215 vyššie, t. j. približne na 11,287 miliardy eur.
228 Na pojednávaní SRB tiež uviedla, že zverejnila informácie, na ktorých bola založená metodika opísaná v bodoch 224 až 227 vyššie, a ktoré umožnili žalobkyni pochopiť metodiku, na základe ktorej bola stanovená ročná cieľová úroveň. Najmä spresnila, že v máji 2021, t. j. po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale pred podaním tejto žaloby, zverejnila na svojich internetových stránkach informačný list s názvom „Fact Sheet 2021“ (ďalej len „informačný list“), ktorý uvádzal odhadovanú výšku konečnej cieľovej úrovne. SRB tiež uviedla, že výška finančných prostriedkov dostupných v SRF bola dostupná aj na jej internetovej stránke, ako aj v rámci iných verejných zdrojov, a to dávno pred prijatím napadnutého rozhodnutia.
229 Na účely preskúmania, či SRB dodržala svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, treba pripomenúť, že pokiaľ ide o obsah povinnosti odôvodnenia, z judikatúry vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia prijatého inštitúciou alebo orgánom Únie musí byť najmä bez vnútorných rozporov, aby dotknuté osoby mohli byť informované o skutočných dôvodoch tohto rozhodnutia s cieľom brániť svoje práva pred príslušným súdom a aby tento súd mohol uskutočniť preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 169 a citovanú judikatúru; z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 20 a 45 až 47 a zo 16. decembra 2015, Grécko/Komisia, T‑241/13, EU:T:2015:982, bod 56).
230 Podobne ak autor napadnutého rozhodnutia poskytne v priebehu konania pred súdom Únie určité vysvetlenia týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s odôvodnením tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 45 až 47 a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15, EU:T:2016:722, body 54 a 55).
231 Ak nie sú úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí v súlade s vysvetleniami poskytnutými v priebehu súdneho konania, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa funkcie uvedené v bodoch 181 až 182 vyššie. Takýto nesúlad predovšetkým bráni jednak dotknutým osobám, aby sa pred podaním žaloby oboznámili so skutočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pripravili si k nemu svoju obhajobu, a jednak súdu Únie, aby identifikoval dôvody, ktoré boli skutočným právnym základom tohto rozhodnutia, a preskúmal ich súlad s uplatniteľnými pravidlami.
232 Napokon treba pripomenúť, že keď SRB prijme rozhodnutie, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, musí dotknutým inštitúciám oznámiť metodiku výpočtu týchto príspevkov (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122).
233 To isté musí platiť aj pre metodiku určenia ročnej cieľovej úrovne, pretože táto suma má v štruktúre takéhoto rozhodnutia zásadný význam. Ako totiž vyplýva z článku 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81, spôsob výpočtu príspevkov ex ante spočíva v rozdelení uvedenej sumy medzi všetky dotknuté inštitúcie, takže zvýšenie alebo zníženie tejto sumy vedie k zodpovedajúcemu zvýšeniu alebo zníženiu príspevku ex ante každej z týchto inštitúcií.
234 Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci je SRB povinná poskytnúť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia vysvetlenia týkajúce sa metodiky určenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu konania, a musia sa týkať skutočne použitej metodiky.
235 V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.
236 V prvom rade treba totiž uviesť, že v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia sa uvádza matematický vzorec, ktorý údajne pre SRB slúžil ako základ na určenie ročnej cieľovej úrovne. Ako bolo vysvetlené na pojednávaní, ukázalo sa však, že tento vzorec neobsahuje prvky metodiky, ktorú SRB skutočne použila. Ako totiž vyplýva z bodov 224 až 227 vyššie, SRB podľa tejto metodiky určila výšku ročnej cieľovej úrovne tak, že od konečnej cieľovej úrovne odpočítala finančné prostriedky dostupné v SRF, aby vypočítala sumu, ktorú mala dostať až do konca úvodného obdobia, a túto sumu vydelila tromi. Tieto dve fázy výpočtu však nie sú zohľadnené v uvedenom matematickom vzorci.
237 Okrem toho toto konštatovanie nemožno spochybniť tvrdením SRB, podľa ktorého v máji 2021 uverejnila informačný list, ktorý obsahoval rozpätie uvádzajúce prípadné sumy konečnej cieľovej úrovne a na jej internetovej stránke výšku finančných prostriedkov dostupných v SRF. Bez ohľadu na otázku, či žalobkyňa skutočne tieto sumy poznala, totiž tieto sumy samy osebe neumožňovali pochopiť, že SRB skutočne uplatnila obe operácie uvedené v bode 236 vyššie, pričom navyše treba uviesť, že matematický vzorec stanovený v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia ich dokonca ani nespomína.
238 Podobné nezrovnalosti sa týkajú aj spôsobu určenia koeficientu vo výške 1,35 %, napriek tomu, že v matematickom vzorci uvedenom v bode 237 vyššie zohráva zásadnú úlohu. Tento koeficient možno totiž chápať tak, že je okrem iných parametrov založený na predpokladanom raste krytých vkladov počas zostávajúcich rokov úvodného obdobia. Nie je to však v súlade s vysvetleniami, ktoré poskytla SRB na pojednávaní, z ktorých vyplýva, že tento koeficient bol stanovený tak, aby mohol odôvodniť výsledok výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne, t. j. po tom, čo SRB vypočítala túto sumu na základe štyroch krokov uvedených v bodoch 224 až 227 vyššie, najmä vydelením sumy vyplývajúcej z odpočítania finančných prostriedkov dostupných v SRF od konečnej cieľovej úrovne tromi. Tento postup však z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva.
239 Okrem toho treba pripomenúť, že podľa informačného listu sa odhadovaná konečná cieľová úroveň pohybovala v rozmedzí 70 až 75 miliárd eur. Toto rozpätie pritom zjavne nie je v súlade s rozpätím miery rastu krytých vkladov od 4 % do 7 % uvedeným v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. SRB totiž na pojednávaní uviedla, že na účely stanovenia ročnej cieľovej úrovne zohľadnila mieru rastu krytých vkladov vo výške 4 %, čo je najnižšia miera z tohto druhého rozpätia, a že tak dospela k odhadovanej konečnej cieľovej úrovni vo výške 75 miliárd eur, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu prvého rozpätia. Zdá sa teda, že medzi týmito dvoma rozpätiami existuje nesúlad. Po prvé rozpätie týkajúce sa miery vývoja krytých vkladov zahŕňa aj hodnoty vyššie ako 4 %, ktorých použitie by však viedlo k vyššej odhadovanej konečnej cieľovej úrovni, ako sú hodnoty zahrnuté v rozpätí týkajúcom sa tejto cieľovej úrovne. Po druhé žalobkyňa nemôže pochopiť, prečo SRB zahrnula do rozpätia týkajúceho sa uvedenej cieľovej úrovne sumy nižšie ako 75 miliárd eur. Na dosiahnutie tejto cieľovej úrovne by bolo totiž potrebné uplatniť mieru nižšiu ako 4 %, ktorá však nie je zahrnutá v rozpätí týkajúcom sa miery rastu krytých vkladov. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná určiť spôsob, akým SRB použila rozpätie týkajúce sa miery rastu týchto vkladov na výpočet odhadovanej konečnej cieľovej úrovne.
240 Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, metodika skutočne použitá SRB, ako bola vysvetlená na pojednávaní, nie je v súlade s metodikou opísanou v napadnutom rozhodnutí, takže ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli na základe napadnutého rozhodnutia zistiť skutočné dôvody stanovenia tejto cieľovej úrovne.
241 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje vady odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne.
242 Preto je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu, keďže takýto nedostatok odôvodnenia bráni Všeobecnému súdu preskúmať dôvodnosť prvého žalobného dôvodu.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Dexia Crédit Local.
2. Účinky rozhodnutia SRB/ES/2021/22 zostávajú zachované v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Dexia Crédit Local, až do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia SRB, ktorým sa stanoví príspevok ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií tejto inštitúcie na príspevkové obdobie 2021, a to počas primeranej lehoty, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.
3. SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úverovej inštitúcii Dexia Crédit Local.
4. Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. januára 2024.
Podpisy