Žaloba podaná 14. augusta 2008 - BNP Paribas a BNL/Komisia
(vec T-335/08)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobcovia: BNP Paribas a Banca Nazionale del Lavoro SpA (BNL) (v zastúpení: R. Silvestri, G. Escalar, M. Todino, advokáti)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcov
- zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev K(2008) 869 v konečnom znení z 11. marca 2008 o štátnej pomoci C-15/07 (ex NN 20/07) uplatňovanej Talianskom, týkajúcej sa "daňových stimulov v prospech niektorých úverových inštitúcií v reorganizácii", z uvedených dôvodov.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobcovia v tejto veci napádajú opatrenie, ktorým bol taliansky zákon č. 350/2003 v rozsahu, v akom sa stanovuje osobitná schéma na vyrovnanie dane ("osobitná schéma") v prípade majetku niektorých úverových inštitúcií v súvislosti s uskutočnenou reorganizáciou v zmysle zákona č. 218 z 30. júla 1990 (ďalej len "zákon Amato") vyhlásený za nezlučiteľný s článkom 87 Zmluvy ES v oblasti štátnej pomoci. Komisia tvrdí, že nezákonnosť osobitnej schémy podľa článku 87 Zmluvy sa zakladá na predpoklade, že taliansky zákonodarca umožnil prostredníctvom tejto schémy poskytnúť "selektívnu" daňovú výhodu len bankovým inštitúciám dotknutým reorganizáciou podľa zákona Amato bez toho, aby stanovil podobné výhody v prospech iných inštitúcií a iných podnikov vo všeobecnosti.
Na podporu svojho návrhu žalobcovia uvádzajú, že Komisia sa nesprávne domnievala, že osobitná schéma na vyrovnanie dane predstavuje priznanie hospodárskej výhody pre spoločnosti, ktorých sa týka a teda že ide o protiprávnu formu štátnej pomoci. Táto schéma v skutočnosti nepriznáva daňovú výhodu, pretože ide jednoducho o fakultatívnu schému, ku ktorej sa pristúpi po zaplatení dane na základe náhradnej sadzby.
Ale aj za predpokladu, že by predmetná schéma priznávala akúkoľvek formu výhody podnikom, ktoré ju využívajú, aj tak nepredstavuje štátnu pomoc, pretože nemá selektívnu povahu. Predmetná daňová schéma predstavuje riešenie, ktoré je v súlade so všeobecným systémom zdanenia a je založená na objektívnych kritériách, teda potrebe umožniť týmto úverovým inštitúciám dotknutým privatizáciou vyrovnať prevody podľa zákona Amato zdaneným sadzbou, ktorá zohľadňuje jednak existujúce čiastočné zdanenie už priznaných kapitálových ziskov a jednak ďalšie ťažkosti spojené s týmito prevodmi; nevýhody, ktoré nepostihovali všetky ostatné podniky - ktoré nie sú bankami dotknutými prevodmi podľa zákona č. 350/2003 -, ktoré realizovali prevody inak ako podľa tohto zákona a pre ktoré bola iným spôsobom fungujúca schéma vyrovnania dane plne odôvodnená.
Po druhé rozhodnutie Komisie sa výrazne vyznačuje nedostatočným odôvodnením, ktoré vyplýva z nesprávneho presvedčenia, že zákon č. 350/2003 nestanovuje všeobecnú schému vyrovnania dane. Keďže sa Komisia nesprávne domnievala o neexistencii všeobecnej schémy vyrovnania dane, ktorú by bolo možné porovnať s dotknutou osobitnou schémou, vôbec neuskutočnila porovnanie dvoch systémov na účely posúdenia všetkých prvkov, ktoré by mohli ovplyvniť celkové daňové zaťaženie, ktoré je pre každú z nich charakteristické.
Žalobcovia uvádzajú, že aj keby sa pristúpilo k porovnaniu dvoch schém na základe týchto prvkov, je zrejmé, že osobitná schéma by v porovnaní so všeobecnou schémou nepriznávala prakticky žiadnu daňovú výhodu týkajúcu sa sadzby, ktorú možno uplatniť.
____________