ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

10. júla 2014

Vec F‑103/11

CG

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Verejná služba – Zamestnanci EIB – Psychické obťažovanie – Vyšetrovacie konanie – Rozhodnutie prezidenta nepokračovať v riešení sťažnosti – Stanovisko vyšetrovacieho výboru – Nesprávna definícia psychického obťažovania – Úmyselný charakter konania – Zistenie existencie konania a prejavov psychického obťažovania – Hľadanie príčinnej súvislosti – Neexistencia – Nezrovnalosti v stanovisku vyšetrovacieho výboru – Zjavne nesprávne posúdenie – Nesprávny služobný postup – Povinnosť dôverného zaobchádzania – Ochrana osobných údajov – Žaloba o náhradu škody“

Premet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou CG navrhuje, aby Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie prezidenta Európskej investičnej banky (EIB alebo ďalej len „Banka“) z 27. júla 2011 nepokračovať v riešení jej sťažnosti týkajúcej sa psychického obťažovania a zaviazal Banku na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpela z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia z 27. júla 2011, údajného psychického obťažovania a nesprávneho služobného postupu pripísateľného Banke

Rozhodnutie:      Rozhodnutie prezidenta Európskej investičnej banky z 27. júla 2011 sa zrušuje. Európska investičná banka je povinná zaplatiť CG sumu 35 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska investičná banka znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené CG. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Interné vyšetrovanie údajného psychického obťažovania – Stanovisko vyšetrovacieho výboru obsahujúce nezrovnalosti – Nedodržanie definície psychického obťažovania stanovenej v interných predpisoch Banky – Neoverenie vzťahu medzi vytýkaným správaním a prejavmi uvádzanými údajnou obeťou – Rozhodnutie prezidenta prijaté na základe stanoviska odložiť sťažnosť – Zjavne nesprávne posúdenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a; Etický kódex pre zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 3.6.1; Politika v oblasti dôstojnosti v zamestnaní Európskej investičnej banky, článok 2.1)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Psychické obťažovanie – Pojem – Ohrozenie sebaúcty a sebadôvery – Neexistencia požiadavky zlého úmyslu obťažovateľa

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a; Etický kódex pre zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 3.6.1; Politika v oblasti dôstojnosti v zamestnaní Európskej investičnej banky, článok 2.1)

3.      Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsudok, ktorým sa zrušuje rozhodnutie nepokračovať v riešení sťažnosti týkajúcej sa psychického obťažovania – Návrh na náhradu škody týkajúci sa vzniknutej majetkovej ujmy – Predčasná povaha návrhu

(Článok 266 ZFEÚ)

4.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúce primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu – Ujma spôsobená stavom neistoty a obáv žalobkyne z dôvodu odloženia jej sťažnosti týkajúcej sa psychického obťažovania

(Článok 340 ods. 2 ZFEÚ)

5.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy – Pojem – Výdavky advokáta vynaložené počas vyšetrovacieho konania pred podaním žaloby z dôvodu psychického obťažovania – Vylúčenie

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 86 a 91)

6.      Súdne konanie – Vedľajšie účastníctvo – Dôvod, ktorý nebol uplatnený žalobcom – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 40 štvrtý odsek, a príloha I, článok 7 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 110 ods. 3)

7.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Interné vyšetrovanie údajného psychického obťažovania – Poskytnutie celej sťažnosti údajnému obťažovateľovi administratívou v rozpore s internou politikou Banky – Nesprávny služobný postup, ktorý zakladá zodpovednosť Banky

(Článok 340 ZFEÚ)

1.      Posúdenie je zjavne nesprávne, ak je ľahko spozorovateľné a môže byť so samozrejmosťou odhalené z hľadiska kritérií, ktorým podliehajú rozhodnutia rozhodovacieho orgánu.

Rozhodnutie prezidenta Európskej investičnej banky nepokračovať v riešení sťažnosti prijaté na základe stanoviska vyšetrovacieho výboru je poznačené zjavne nesprávnym posúdením, lebo z uvedeného stanoviska na jednej strane vyplýva, že správanie údajných obťažovateľov nebolo preskúmané podľa definície psychického obťažovania stanovenej v interných usmerneniach Európskej investičnej banky, a na druhej strane je nekoherentné v tom, že konštatovalo existenciu určitých konaní opísaných žalobkyňou zo strany údajných obťažovateľov a existenciu prejavov psychického obťažovania v prípade žalobkyne, pričom sa nezaoberalo tým, či boli spôsobené uvedenými obťažovateľmi.

(pozri body 66 a 87)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Canga Fano/Rada, T‑281/11 P, EU:T:2013:252, bod 127

Súd pre verejnú službu: rozsudok Canga Fano/Rada, F‑104/09, EU:F:2011:29, bod 35

2.      K psychickému obťažovaniu v zmysle článku 2.1 politiky v oblasti dôstojnosti v zamestnaní Európskej investičnej banky vykladaného v spojení s článkom 3.6.1 etického kódexu Banky dochádza, ak ústne prejavy, postoje alebo konania v momente, keď k nim dôjde, objektívne spôsobia ohrozenie sebaúcty a sebadôvery osoby.

Na jednej strane musia ústne prejavy, postoje alebo konania uvedené v článku 3.6.1 etického kódexu ohrozovať sebaúctu a sebadôveru obete. Na druhej strane, keďže sa nevyžaduje, aby takéto správanie bolo úmyselné, netreba zisťovať, že tieto ústne prejavy, postoje alebo konania boli uskutočnené s úmyslom ohroziť dôstojnosť osoby. Inak povedané, môže dôjsť k psychickému obťažovaniu bez toho, aby bolo potrebné dokázať, že obťažovateľ mal v úmysle svojimi ústnymi prejavmi, postojmi alebo konaniami úmyselne obeť poškodiť.

(pozri bod 69)

3.      Zrušenie aktu súdom má za následok jeho odstránenie z právneho poriadku so spätnou účinnosťou a v prípade, ak bol zrušený akt už vykonaný, je na odstránenie jeho účinkov potrebné obnoviť právny stav, v akom sa žalobkyňa nachádzala pred prijatím tohto aktu. V súlade s článkom 266 ZFEÚ je navyše inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora.

Keďže v rámci opatrení, ktoré sa majú prijať na vykonanie rozsudku, ktorým sa zrušuje rozhodnutie inštitúcie nepokračovať v riešení sťažnosti týkajúcej sa psychického obťažovania súd Únie nemôže predvídať závery prípadného nového vyšetrovacieho konania týkajúceho sa sťažnosti, nemôže v tomto štádiu uvedenej inštitúcii uložiť povinnosť nahradiť žalobkyni majetkovú ujmu, ktorú utrpela. Z toho vyplýva, že nemožno vyhovieť návrhom žalobkyne v tomto zmysle, lebo tieto návrhy sú v každom prípade predčasné.

(pozri body 97, 98 a 115)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Kalmár/Europol, F‑83/09, EU:F:2011:66, bod 88

4.      Samotné zrušenie protiprávneho aktu môže predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobkyňa nepreukáže, že jej vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením. Pocit nespravodlivosti a trápenia, ktoré vyvolala nutnosť viesť spor, aby boli uznané práva dotknutej osoby, môže spôsobiť ujmu, ktorá môže byť odvodená len z toho, že administratíva sa dopustila protiprávnosti. Tieto ujmy možno odškodniť, ak nie sú kompenzované uspokojením vyplývajúcim zo zrušenia predmetného aktu.

Pokiaľ ide o zrušenie rozhodnutia nepokračovať v riešení sťažnosti týkajúcej sa psychického obťažovania správnou cestou, uvedené rozhodnutie uviedlo žalobkyňu do stavu neistoty a obáv, čo predstavuje nemajetkovú ujmu oddeliteľnú od protiprávnosti, ktorá je základom pre zrušenie tohto rozhodnutia a ktorú nie je možné v celom rozsahu nahradiť len jeho zrušením.

(pozri body 99 a 100)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudky CC/Parlament, F‑9/12, EU:F:2013:116, bod 128, proti rozsudku bolo podané odvolanie na Všeobecný súd Európskej únie, vec T‑457/13 P, a CH/Parlament, F‑129/12, EU:F:2013:203, bod 64

5.      Výdavky advokáta vynaložené počas sporového konania tvoria výdavky, ktoré sa nahrádzajú za podmienok stanovených v článku 86 a nasledujúcich Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, a musia byť preskúmané v tomto rámci. Pokiaľ ide o výdavky advokáta vynaložené počas vyšetrovacieho konania pre obťažovanie, článok 91 toho istého rokovacieho poriadku uvádza medzi trovami, ktoré sa nahrádzajú, nutné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred súdom, s výnimkou výdavkov, ktoré súvisia so štádiom predchádzajúcim súdnemu konaniu. Preto by uznanie nákladov vynaložených počas štádia predchádzajúceho súdnemu konaniu ako ujmy, ktorá je nahraditeľná v rámci žaloby o náhradu škody, bolo v rozpore s nenahraditeľnou povahou trov vynaložených počas tohto štádia. V dôsledku toho nemožno žalobkyni priznať v rámci jej žaloby o náhradu škody náhradu výdavkov a odmien právneho zástupcu, ktoré vynaložila počas vyšetrovacieho konania.

(pozri bod 117)

6.      Hoci článok 40 štvrtý odsek Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa uplatňuje v konaní na Súde pre verejnú službu na základe článku 7 ods. 1 prílohy I uvedeného štatútu, a článok 110 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu síce neodporujú tomu, aby vedľajší účastník konania predložil nové alebo odlišné tvrdenia od tvrdení účastníka konania, ktorého podporuje, pretože inak by sa jeho vedľajšie účastníctvo obmedzovalo len na opakovanie tvrdení uvedených v žalobe, nemožno pripustiť, aby mu tieto ustanovenia umožňovali vznesením nových dôvodov upraviť alebo meniť rámec sporu vymedzený žalobou.

Keďže vedľajší účastník nemôže vzniesť námietku, ktorá nie je uvedená v žalobe, tento žalobný dôvod treba zamietnuť ako neprípustný.

(pozri body 144 a 145)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky BaByliss/Komisia, T‑114/02, EU:T:2003:100, bod 417, a SELEX Sistemi Integrati/Komisia, T‑155/04, EU:T:2006:387, bod 42

7.      V rámci vyšetrovacieho konania pre psychické obťažovanie zo znenia politiky v oblasti dôstojnosti v zamestnaní Európskej investičnej banky vyplýva, že Banka túto politiku porušila, keď poskytla celé memorandum žalobkyne údajnému obťažovateľovi. Dopustila sa tak nesprávneho služobného postupu, ktorý môže zakladať jej mimozmluvnú zodpovednosť.

Vyšetrovacie konanie nemôže viesť priamo k uloženiu sankcie údajnému obťažovateľovi, lebo takáto sankcia môže byť uložená až po disciplinárnom konaní. Teda keďže vyšetrovacie konanie nemohlo viesť k aktu spôsobujúcemu ujmu údajnému obťažovateľovi, Banka nemala právo poskytnúť mu všetky osobné údaje sťažovateľky z dôvodu rešpektovania jeho práva na obhajobu.

V tejto súvislosti skutočnosť, že sťažovateľka sa výslovne neohradila proti poskytnutiu jej memoranda, nedávala Banke právo porušiť svoje vlastné interné pravidlá.

Okrem toho ak memorandum obsahuje niekoľko osobných údajov sťažovateľky, najmä údaje týkajúce sa jej zdravotného stavu, poskytnutie týchto osobných údajov údajným obťažovateľom spôsobuje uvedenej sťažovateľke nemajetkovú ujmu.

(pozri body 146 – 149 a 151)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok X/EIB, T‑333/99, EU:T:2001:251