Language of document : ECLI:EU:C:2017:929

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

NILS WAHL

prednesené 30. novembra 2017 (1)

Vec C510/16

Carrefour Hypermarchés SAS,

Fnac Paris,

Fnac Direct,

Relais Fnac,

Codirep,

Fnac Périphérie

proti

Ministre des finances et des comptes publics

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]

„Štátna pomoc – Článok 108 ods. 3 ZFEÚ – Nariadenie (ES) č. 659/1999 – Článok 1 písm. c) – Pojem ‚nová pomoc‘ – Nariadenie (ES) č. 794/2004 – Článok 4 – Oznámené schémy pomoci vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom – Schéma pomoci pre kinematografiu a audiovíziu – Podstatný nárast výnosu z parafiškálnej dane použitej na financovanie schémy pomoci v porovnaní s odhadmi oznámenými Komisii – Pojem ‚zvýšenie rozpočtu schválenej schémy pomoci presahujúce 20 %‘ – Vzťah k povinnosti predchádzajúceho oznámenia“






1.        Znamená podstatné zvýšenie výnosu z dane, ktorou sa financuje schválená schéma pomoci, v porovnaní s odhadmi pôvodne oznámenými Európskej komisii v súlade s pravidlami v oblasti štátnej pomoci, „novú pomoc“ v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ? To je podstata otázok položených Súdnemu dvoru v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

2.        V skratke ide o správny výklad pojmu „zmeny existujúcej pomoci“. Pri posudzovaní tohto pojmu môže Súdny dvor všeobecnejšie zvážiť vzťah medzi článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a článkom 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999(2) na jednej strane a článkom 4 nariadenia č. 794/2004(3) na druhej strane.

3.        Ešte predtým však Súdny dvor bude musieť zopakovať podmienky, za akých dane patria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci. Následne bude na vnútroštátnom súde, aby určil, či sú tieto podmienky splnené.

I.      Právny rámec

A.      Nariadenie č. 659/1999

4.        Článok 1 nariadenia č. 659/1999 s názvom „Definície“ stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

a)      ‚pomoc‘ bude znamenať akékoľvek opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritéria stanovené v článku [107 ods. 1 ZFEÚ];

b)      ‚existujúca pomoc‘ bude znamenať:

ii)      autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou;

c)      ‚nová pomoc‘ bude znamenať všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; …“

B.      Nariadenie č. 794/2004

5.        Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 794/2004 s názvom „Predmet a rozsah“ stanovuje: „Toto nariadenie upravuje podrobné ustanovenia, týkajúce sa formy, obsahu a ostatných náležitostí oznamovania (predkladanie žiadostí o schválenie poskytnutia štátnej pomoci) a ročných správ, uvedených v [nariadení č. 659/1999]. Súčasne upravuje ustanovenia pre výpočet lehôt pre všetky postupy, týkajúce sa štátnej pomoci, a pre výpočet úrokovej sadzby na vymáhanie neoprávnenej pomoci“.

6.        Článok 4 nariadenia č. 794/2004 s názvom „Zjednodušený postup pre niektoré zmeny existujúcej pomoci“ stanovuje:

„1.      Na účely článku 1 písm. c) [nariadenia č. 659/1999] zmena existujúcej pomoci bude znamenať každú zmenu, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom. Zvýšenie pôvodného rozpočtu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude považované za zmenu existujúcej pomoci.

2.      Nasledujúce zmeny existujúcej pomoci budú oznámené (predložené žiadosťou o schválenie poskytnutia štátnej pomoci) na zjednodušenom oznamovacom formulári, upravenom v prílohe II:

a)      zvýšenia rozpočtu schválenej schémy pomoci, presahujúce 20 %;

…“

II.    Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky

7.        Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania má pôvod v žalobe podanej spoločnosťami Carrefour Hypermarchés SAS (ďalej len „Carrefour“), Fnac Direct, Relais Fnac, Codirep, Fnac Paris a Fnac Périphérie (spolu len „navrhovateľky“), ktorou sa domáhali vrátenia dane z predaja alebo prenájmu videozáznamov určených na súkromné použitie verejnosťou (ďalej len „predmetná daň“), ktorú odviedla Carrefour v rokoch 2008 a 2009, a zostávajúce navrhovateľky v rokoch 2009, 2010 a 2011.

8.        Predmetná daň spolu s daňou za lístky do kina a daňou z televíznych služieb (spolu len „tri dane“) sa používa na financovanie schémy štátnej pomoci pre kinematografiu a audiovíziu (ďalej len „dotknutá schéma pomoci“). Uvedenú schému spravuje nezávislý správny orgán Centre national de la cinématographie et de l’image animée (Národné centrum kinematografie a animovaného filmu, ďalej len „CNC“).

9.        Rozhodnutím z 22. marca 2006 Komisia vyhlásila dotknutú schému pomoci za zlučiteľnú s vnútorným trhom.(4) Následne Komisia rozhodnutím z 10. júla 2007 schválila zmenu spôsobu financovania dotknutej schémy pomoci, ktorá okrem iného spočívala v zmene pravidiel zdaňovania televíznych služieb.(5) Rozhodnutím z 20. decembra 2011 Komisia schválila predĺženie dotknutej schémy pomoci do 31. decembra 2017.(6)

10.      V auguste 2012 Cour des comptes (Dvor audítorov, Francúzsko) vydal správu o riadení a financovaní CNC.(7) Podľa uvedenej správy výnos z troch daní vzrástol v rokoch 2007 až 2011 takmer o 60 %, pričom po úpravách súvisiacich so zmenami účtovných postupov dosiahol nárast 46,3 %. Podľa tejto správy bolo hlavným dôvodom výrazné zvýšenie výnosu z dane z televíznych služieb, konkrétne z 362 miliónov eur v roku 2007 na 631 miliónov eur v roku 2011, najmä v dôsledku reformy základu dane v marci 2007, ktorú Komisia vo svojom rozhodnutí z 10. júla 2007 zohľadnila.

11.      Navrhovateľky najprv podali žaloby na Tribunal administratif de Montreuil (Prvostupňový správny súd Montreuil, Francúzsko), ktoré boli zamietnuté rozsudkami z 19. júla 2012, z 20. júna 2013 a z 18. júla 2013. Odvolania podané voči týmto rozsudkom zas zamietol Cour administrative d’appel de Versailles (Odvolací správny súd Versailles, Francúzsko) rozsudkami z 20. decembra 2013 a zo 4. marca 2014. Konanie vo veci samej sa týka kasačného opravného prostriedku, ktorý bol voči posledným uvedeným rozsudkom podaný na Conseil d’État (Štátna rada).

12.      Navrhovateľky okrem iného tvrdia, že Cour administrative d’appel de Versailles (Odvolací správny súd Versailles) pochybil, keď nerozhodol, že nárast výnosu predstavuje zvýšenie rozpočtu schémy pomoci presahujúce 20 % v zmysle článku 4 nariadenia č. 794/2004. V dôsledku toho tvrdia, že malo byť zaslané nové oznámenie podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

13.      Ministre des finances et des comptes publics (minister financií a verejného rozpočtu, Francúzsko) zas zastáva názor, že dodatočné oznámenie nebolo potrebné, lebo nedošlo k zmenám, ktoré by sa dotkli skutočnej podstaty pôvodnej schémy. Okrem toho tvrdí, že prípadné zmeny je potrebné posudzovať so zreteľom na pomoc, ktorá bola skutočne poskytnutá príjemcom, a nie na nárast účelovo viazaných zdrojov, ktoré môžu byť ponechané v rezerve CNC alebo odvedené do štátneho rozpočtu.

14.      Vzhľadom na pochybnosti o správnom výklade článku 108 ods. 3 ZFEÚ a článku 4 nariadenia č. 794/2004 sa vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Predstavuje podstatné zvýšenie výnosu z daňových zdrojov vyčlenených na schému pomoci v porovnaní s odhadmi poskytnutými [Komisii] podstatnú zmenu v zmysle [článku 108 ZFEÚ], ktorá môže odôvodniť nové oznámenie, v prípade schémy pomoci financovanej z účelovo viazaných zdrojov, ak členský štát pred jej poskytnutím vopred riadne oznámil Komisii zmeny v právnej úprave, ktoré majú podstatný vplyv na túto schému, a najmä zmeny týkajúce sa spôsobu jej financovania?

2.      Ako sa v uvedenom prípade uplatní vyššie uvedený článok 4 [nariadenia č. 794/2004], v zmysle ktorého zvýšenie pôvodného rozpočtu existujúcej schémy pomoci presahujúce 20 % predstavuje zmenu tejto schémy pomoci, a osobitne:

a)      ako sa zosúladí s povinnosťou predchádzajúceho oznámenia schémy pomoci Komisii stanovenou v [článku 108 ods. 3 ZFEÚ];

b)      ak prekročenie prahovej hodnoty 20 % pôvodného rozpočtu existujúcej schémy pomoci stanovené v článku 4 [nariadenia č. 794/2004] odôvodňuje nové oznámenie, má sa táto prahová hodnota posúdiť so zreteľom na sumu výdavkov účelovo viazaných na schému pomoci alebo so zreteľom na skutočne vynaložené výdavky na príjemcov pomoci s výnimkou súm ponechaných v rezerve alebo súm, ktoré sa odviedli do štátneho rozpočtu;

c)      ak by sa dodržanie prahovej hodnoty 20 % malo posúdiť so zreteľom na výdavky na schému pomoci, musí sa takéto posúdenie uskutočniť na základe porovnania celkového stropu výdavkov uvedeného v rozhodnutí o schválení s celkovým rozpočtom, ktorý neskôr vyčlenil na všetku pomoc orgán, ktorý je poskytovateľom pomoci, alebo na základe porovnania hraničných hodnôt oznámených pre jednotlivé kategórie pomoci určené v tomto rozhodnutí s príslušnou rozpočtovou položkou tohto orgánu?“

15.      Písomné pripomienky predložili navrhovateľky, francúzska, grécka a talianska vláda, ako aj Komisia. Na pojednávaní 21. septembra 2017 boli vypočuté navrhovateľky, francúzska vláda a Komisia.

III. Analýza

A.      Prípustnosť

16.      Talianska vláda sa domnieva, že prejudiciálne otázky by mohli byť hypotetické, a teda neprípustné po prvé z toho dôvodu, že platnosť rozhodnutí Komisie z 22. marca 2006, z 10. júla 2007 a z 20. decembra 2011 (ďalej len „rozhodnutia Komisie“) nie je spochybňovaná, a po druhé vzhľadom na neexistenciu prepojenia medzi vyčlenením predmetnej dane a sumami vyplatenými v rámci dotknutej schémy pomoci.

17.      S týmito obavami vyjadrenými talianskou vládou nesúhlasím.

18.      Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva EÚ platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva EÚ nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené.(8)

19.      Pokiaľ ide o prvú obavu, ktorú uvádza talianska vláda, to, že proti rozhodnutiam Komisie týkajúcim sa dotknutej schémy pomoci nebola podaná žaloba pre neplatnosť, neznamená, že táto vec je hypotetická. Ani za predpokladu, že navrhovateľky sa svojím návrhom usilujú obísť tieto rozhodnutia, vnútroštátny súd nespochybňuje ich platnosť. Uvedené rozhodnutia sú preto naďalej záväzné.(9)

20.      Pokiaľ ide o druhú obavu, je síce pravda, že vnútroštátny súd podľa všetkého nezaujal stanovisko k otázke, či je výnos z predmetnej dane automaticky vyčlenený na financovanie predmetnej schémy pomoci, nemožno to však vylúčiť. Nepovažujem teda za zjavné, že prejudiciálne otázky sú hypotetické.(10)

21.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný.

B.      Otázka 1

1.      Predbežné pripomienky

22.      Bez ohľadu na moje pripomienky týkajúce sa prípustnosti tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania faktom zostáva, že otázky, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada), možno chápať viacerými spôsobmi.

23.      Podľa prvého výkladu prvej prejudiciálnej otázky sa táto otázka prinajmenšom implicitne týka predbežnej otázky, či tri dane patria do pôsobnosti pravidiel v oblasti štátnej pomoci (ďalej len „prvý výklad“). Na jednej strane sa totiž môže zdať, že znenie prvej prejudiciálnej otázky potvrdzuje názor, že podľa vnútroštátneho súdu to tak je, otázka 2 písm. b) však na druhej strane tento predpoklad spochybňuje tým, že rozlišuje medzi účelovo viazanými výdavkami (alebo, inak povedané, výnosom z dane) a vynaloženými výdavkami (vyplatenou pomocou). Prvý výklad sa v každom prípade dostáva do popredia vzhľadom na povahu sporu prejednávaného vnútroštátnym súdom. Francúzska a talianska vláda sa v tomto smere domnievajú, že tieto tri dane nepatria do pôsobnosti týchto pravidiel.

24.      Podľa druhého možného výkladuprvej prejudiciálnej otázky vnútroštátny súd v skutočnosti zastáva názor, že tri dane nepatria do pôsobnosti pravidiel v oblasti štátnej pomoci, napriek tomu sa však pýta, či podstatné zvýšenie výnosu z dane určenej na financovanie schválenej schémy pomoci v porovnaní s odhadmi uvedenými v oznámení znamená zmenu tejto schémy, z ktorej zas vyplýva oznamovacia povinnosť podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, napriek tomu, že podmienky, ktorými sa riadi uvedená schéma pomoci, sa nezmenili (ďalej len „druhý výklad“).

25.      Nakoniec je možný aj tretí výkladprvej prejudiciálnej otázky. Podľa tohto výkladu sa vnútroštátny súd domnieva, že tri dane patria do pôsobnosti pravidiel v oblasti štátnej pomoci. Na základe toho sa pýta, či podstatné zvýšenie výnosu z dane určenej na financovanie schválenej schémy pomoci v porovnaní s odhadmi uvedenými v oznámení znamená zmenu tejto schémy, z ktorej zas vyplýva oznamovacia povinnosť podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, napriek tomu, že podmienky, ktorými sa riadi uvedená schéma pomoci, sa nezmenili (ďalej len „tretí výklad“).

26.      V nasledujúcich častiach sa budem zaoberať každým z troch výkladov prvej prejudiciálnej otázky v tomto poradí. Ako Komisia v tomto smere uznala na pojednávaní, stanovisko, ktoré bude prijaté k tretiemu výkladu prvej prejudiciálnej otázky, predpokladá, že tri dane skutočne patria do pôsobnosti pravidiel v oblasti štátnej pomoci.

2.      Prvý výklad: kedy dane patria do pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci v Zmluve o FEÚ?

27.      Dane nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci okrem prípadu, keď sú takým spôsobom financovania opatrenia pomoci, že tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto opatrenia. Na to, aby bolo možné daň považovať za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, musí medzi daňou a pomocou podľa príslušnej vnútroštátnej úpravy nevyhnutne existovať záväzný vzťah určenia v tom zmysle, že výnos z dane je povinne určený na financovanie pomoci a priamo ovplyvňuje výšku pomoci, v dôsledku čoho ovplyvňuje posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom.(11)

28.      Napríklad zvýšenie dane, od ktorej sú určité podniky oslobodené, nemožno podľa pravidiel v oblasti štátnej pomoci napadnúť, pokiaľ toto zvýšenie dane nemá priamy vplyv na vyplácané sumy.(12) Navyše, ak príslušné orgány majú podľa platnej právnej úpravy právomoc voľnej úvahy pri rozdeľovaní výnosu z dane na rôzne účely, tento výnos priamo neovplyvňuje výšku pomoci, keďže môže byť použitý na financovanie iných opatrení stanovených touto právnou úpravou, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc.(13) Podobne, ak vnútroštátne právne predpisy stanovujú iba sumu v rámci určitého intervalu, ktorá má byť vyplatená príjemcom, bez ohľadu na výnos z dane, ktorou je financovaná, a túto sumu potom určujú príslušné orgány individuálne na základe voľnej úvahy, neexistuje súvislosť medzi výnosom z dane a vyplatenou sumou.(14) Naopak, priamy vplyv dane na výšku pomoci nemožno vylúčiť, ak orgán poverený jej vyplácaním nemá právomoc záväzne vyčleniť dostupné finančné prostriedky na iné účely, ako je táto pomoc.(15)

29.      Za týchto okolností, ak tri dane nie sú neoddeliteľnou súčasťou dotknutej schémy pomoci, otázka, či nárast výnosu predstavuje zmenu existujúcej pomoci, sa stáva teoretickou.

30.      Francúzska vláda uznáva, že existuje záväzné ustanovenie francúzskeho práva, podľa ktorého výnos z troch daní musí byť vyčlenený na dotknutú schému pomoci.(16) Uvedená vláda si však nemyslí, že výnos z týchto daní má priamy a automatický vplyv na výšku pomoci vyplácanej v rámci tejto schémy.

31.      Po prvé sa francúzska vláda domnieva, že rozhodnutie Komisie z 22. marca 2006 naznačuje, že Komisia zastávala ten istý názor, okrem iného vzhľadom na to, že predložené čísla boli odhady a že Komisia nesleduje vývoj tohto výnosu napriek tomu, že požadovala, aby francúzske orgány predkladali ročné správy o sumách vyplatených v rámci dotknutej schémy pomoci.

32.      Po druhé táto vláda tvrdí, že čistý výnos z troch daní nie je v plnom rozsahu viazaný na financovanie dotknutej schémy pomoci. Podľa platnej francúzskej právnej úpravy(17) Parlement (Parlament, Francúzsko) môže pozmeniť alebo zrušiť vyčlenenie výnosu z týchto daní pre CNC a poukázať ich naspäť do všeobecného rozpočtu francúzskeho štátu, napríklad prostredníctvom obmedzenia krytia, tzv. „écrêtement“. Okrem toho, ak rozpočet CNC vykazuje po zúčtovaní prebytok, tento prebytok je ponechaný v rezerve. Naopak, ak je rozpočet za daný rok negatívny, CNC môže použiť prostriedky z rezervy.

33.      Po tretie výnos z troch daní nie je viazaný výlučne na dotknutú schému pomoci, keďže CNC má právomoc vyčleniť ho na iné účely vrátane prevádzkových nákladov.

34.      Po štvrtémaximálna ročná suma pomoci, ktorá môže byť vyplatená v rámci dotknutej schémy pomoci, nezávisí od výšky výnosu z troch daní, ako ukazujú ročné správy, ktoré francúzske orgány predložili Komisii. V tomto smere slúžia na financovanie dotknutej schémy pomoci aj iné príjmy, akými sú licenčné poplatky, ktoré CNC získava za vedenie registrov filmov a audiovízie a za udelenie kinematografickej licencie, prevádzkové úspory a štátne dotácie.

35.      Po piate pomoc sa vypláca na základe objektívnych kritérií, ktoré nezávisia od výnosu z troch daní a sú opísané v rozhodnutí z 22. marca 2006.

36.      Pokiaľ ide o prvé tvrdenie francúzskej vlády, ak považuje určitú daň za neoddeliteľnú súčasť plánovanej schémy pomoci, Komisia musí túto daň zohľadniť pri posudzovaní zlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom. V rozhodnutiach z 22. marca 2006 a z 10. júla 2007 Komisia explicitne nepreskúmala túto otázku, t. j. či sú tri dane neoddeliteľnou súčasťou dotknutej schémy pomoci (pokiaľ ide problematiku zlučiteľnosti, pozri body 61 až 65 nižšie). Na pojednávaní tvrdila, že to bolo implicitné. Či je to však pravda (alebo primerané), je v každom prípade nepodstatné, keďže otázka, či je určitá daň neoddeliteľnou súčasťou opatrenia pomoci, súvisí s pojmom „pomoc“, a teda sama osebe nezávisí od názoru Komisie vzhľadom na to, že nie je pre Súdny dvor záväzný.

37.      Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie, skutočnosť, že dotknutá schéma pomoci môže byť spolufinancovaná aj príjmami z iných zdrojov, nebráni tomu, aby boli tri dane neoddeliteľnou súčasťou dotknutej schémy pomoci.

38.      Zvyšné tvrdenia francúzskej vlády si však zasluhujú seriózne preskúmanie. Pojem „daň tvoriaca neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci“ je síce autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý nezávisí od situácie vo vnútroštátnom práve,(18) a Súdny dvor preto môže sám posúdiť a uplatniť tento pojem na okolnosti sporu vo veci samej,(19) zdá sa mi však, že ako podľa všetkého potvrdilo pojednávanie, tieto tvrdenia nemožno potvrdiť, ani vyvrátiť bez ďalšej analýzy a preskúmania právneho a skutkového stavu, ktorý prevláda vo Francúzsku. V rámci tohto konania si to vyžaduje zapojenie vnútroštátneho súdu. Ak uvedený súd súhlasí s opisom troch daní poskytnutým francúzskou vládou, nepovažoval by som ich za neoddeliteľnú súčasť dotknutej schémy pomoci.(20)

39.      V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní uviedla, že na rozdiel od situácie prevládajúcej v čase skutkových okolností bolo napojenie troch daní na dotknutú schému pomoci v bližšie neurčenom čase prerušené v dôsledku toho, že príslušné francúzske rozpočtové orgány opakovane pristúpili k odňatiu nahromadeného výnosu z dane. Komisia navyše odmietla, že by bolo relevantné, že CNC si môže výnos z dane ponechať v rezerve, keďže ponechanie takých finančných prostriedkov v rezerve považuje za odložené vyplatenie pomoci, ktoré nemá vplyv na súvislosť medzi troma daňami a schémou pomoci.

40.      Tieto tvrdenia ma však nepresvedčili o tom, že tri dane tvoria neoddeliteľnú súčasť dotknutej schémy pomoci. Naopak.

41.      Po prvé z časového hľadiska nie je konzistentné považovať ponechanie výnosu z dane v rezerve len za odložené vyplatenie pomoci, ako to v podstate robí Komisia – čím sa čas skutkových okolností de facto potenciálne rozširuje nad rámec roku 2011 –, a zároveň klásť rozhodujúci dôkaz na moment po čase skutkových okolností, keď príslušný francúzsky rozpočtový orgán začal na náležitom základe požadovať tento výnos v prospech všeobecného rozpočtu. Rozlišovanie medzi ponechaním výnosu z dane v rezerve CNC a jeho vrátením do štátneho rozpočtu sa tiež javí ako umelé. Nie je nemožné, že ponechanie výnosu z dane v rezerve len sekvenčne predchádzalo jeho vráteniu do štátneho rozpočtu, v dôsledku čoho obe tieto operácie nie sú až natoľko odlišné, ako tvrdí Komisia. Komisia okrem toho nevysvetlila, prečo je dôležité rozlišovať medzi výkonom právomoci vrátiť výnos z dane do štátneho rozpočtu a existenciou samotnej právomoci.

42.      Po druhé skutočnosť, že Komisia na pojednávaní poukázala na následné zrušenie väzby medzi výnosom z troch daní a sumami vyplatenými v rámci dotknutej schémy pomoci, potvrdzuje falošnú súvzťažnosť. Ak je daň skutočne neoddeliteľnou súčasťou danej schémy pomoci, túto väzbu možno prerušiť, len ak sa zmení režim, ktorým sa schéma riadi.(21) To sa v prejednávanej veci nestalo.

43.      Napokon návrh uvedený Komisiou na pojednávaní, podľa ktorého sa z judikatúry vyplývajúca požiadavka, že skúmaná daň musí mať priamy vplyv na výšku pomoci, nemá vykladať reštriktívne, ale skôr spôsobom zaručujúcim jej účinnosť, je neudržateľný. Ako som totiž uviedol v bode 27 vyššie, podľa všeobecného pravidla sa ustanovenia z oblasti štátnej pomoci nevzťahujú na dane. Výnimka však platí vo vzťahu k daniam, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť schémy pomoci. Výklad presadzovaný Komisiou teda znamená, že výnimka sa vykladá široko a všeobecné pravidlo reštriktívne.

44.      Moje stanovisko k prvému výkladu prvej prejudiciálnej otázky je teda také, že nárast výnosu z dane určenej na financovanie schémy pomoci nepatrí do pôsobnosti pravidiel v oblasti štátnej pomoci stanovených v Zmluve o FEÚ, pokiaľ táto daň síce môže byť účelovo viazaná na financovanie schémy pomoci, nemá však priamy vplyv na sumu vyplatenej pomoci. Je na vnútroštátnom súde, aby to overil v konaní vo veci samej.

3.      Druhý výklad: má sa podstatný nárast výnosu z dane, ktorá nie je neoddeliteľnou súčasťou schémy pomoci, v porovnaní s odhadmi uvedenými v oznámení o schéme pomoci, považovať za zmenu existujúcej pomoci, pri ktorej je potrebné predchádzajúce oznámenie podľa pravidiel v oblasti štátnej pomoci?

45.      Druhý výklad prvej prejudiciálnej otázky vychádza z predpokladu, že tri dane nie sú neoddeliteľnou súčasťou dotknutej schémy pomoci.

46.      V takom prípade by odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku v zmysle druhého výkladu priamo vyplývala zo stanoviska k prvému výkladu.

47.      Ak sa totiž pravidlá v oblasti štátnej pomoci nevzťahujú na samotnú daň, nemôžu sa vzťahovať ani na podstatný nárast výnosu z tejto dane bez ohľadu na predložené odhady.

4.      Tretí výklad: má sa podstatný nárast výnosu z dane, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou schémy pomoci, v porovnaní s odhadmi uvedenými v oznámení o schéme pomoci, považovať za zmenu existujúcej pomoci, pri ktorej je potrebné predchádzajúce oznámenie podľa pravidiel v oblasti štátnej pomoci?

48.      Tretí výklad prvej prejudiciálnej otázky si vyžaduje ďalšie úvahy. Týka sa v podstate povinnosti členských štátov oznámiť opatrenia znamenajúce zmeny existujúcej pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorú preskúmam nižšie.

a)      Povinnosť členských štátov oznámiť zmeny existujúcej pomoci a nevykonať ich, skôr než nebudú schválené

49.      Povinnosť členských štátov oznámiť opatrenia a zdržať sa ich vykonania sa podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ týka „zámer[ov] v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci“. Zmluva o FEÚ upravuje viacero postupov v závislosti od toho, či ide o existujúcu alebo novú pomoc. Zatiaľ čo podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ „zámer[y] v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci“, alebo nová pomoc musia byť oznámené Komisii a nesmú byť vykonané, pokiaľ sa vo veci nerozhodne s konečnou platnosťou, podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ sa existujúca pomoc môže v súlade so zákonom naďalej poskytovať dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlučiteľnosti.(22)

50.      Keďže len v prípade novej pomoci vzniká povinnosť oznámiť opatrenie a nevykonať ho, je kľúčové určiť, či dané opatrenie predstavuje existujúcu pomoc alebo novú pomoc.(23) V článku 1 nariadenia č. 659/1999 Rada vymedzila „novú pomoc“ negatívne ako pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou, vrátane „úprav existujúcej pomoci“. Nie je vysvetlené, o aké úpravy ide.

b)      Čo sú „zmeny existujúcej pomoci“?

51.      V článku 4 ods. 1 nariadenia č. 794/2004 Komisia uviedla, že zmena existujúcej pomoci bude znamenať „každú zmenu, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom“. Táto definícia podľa všetkého vychádza zo skoršej judikatúry.(24) Súdny dvor ju cituje aj vo svojej novšej judikatúre.(25)

52.      Skôr než Komisia prijala toto ustanovenie, samotný Súdny dvor uviedol, z čoho také zmeny pozostávajú. V rozsudku Namur‑Les assurances du crédit,(26) vedúcom rozsudku týkajúcom sa tejto problematiky, Súdny dvor konštatoval, že „existenciu novej pomoci alebo zmenu existujúcej pomoci nemožno posudzovať na základe rozsahu pomoci alebo konkrétne jej výšky vo finančnom vyjadrení v akomkoľvek okamihu existencie podniku, ak je pomoc poskytnutá podľa skorších právnych predpisov, ktoré zostávajú nezmenené“. Súdny dvor ďalej uviedol, že „či sa má pomoc považovať za novú pomoc alebo za zmenu existujúcej pomoci, je potrebné určiť vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré ju upravujú“(27).

53.      To, či dané opatrenie predstavuje „zmenu existujúcej pomoci“, vzhľadom na to závisí od odpovede na tri otázky. Po prvé, aké vnútroštátne opatrenie upravuje existujúcu pomoc? Môže to byť zákon ako vo veci Namur‑Les assurances du crédit, verejná zákazka(28) alebo niečo iné. Po druhé bolo vnútroštátne opatrenie zmenené? Po tretie, ak bolo zmenené, je táto zmena čisto formálna alebo administratívna?

54.      Práve posledná otázka sa zvyčajne ukáže ako najkontroverznejšia. Judikatúra však poskytuje usmernenie: na jednej strane sa zdá, že rozšírenie schválenej schémy pomoci, či už časové(29) alebo vo vzťahu k príjemcom pomoci,(30) sa vždy dotkne podstaty existujúcej pomoci a predstavuje jej zmenu. Na druhej strane, ak je údajná zmena komplexná, je potrebná hĺbkovejšia analýza.(31)

55.      Zdá sa však, že vo všetkých prípadoch je na zmenu existujúceho opatrenia pomoci nevyhnutná určitá forma zásahu štátu.(32)

56.      To, či určité opatrenie znamená „zmenu existujúcej pomoci“, však zjavne nie je možné určiť bez preskúmania právneho nástroja schvaľujúceho existujúce opatrenie pomoci. S výnimkou prípadov, keď dotknuté opatrenie pomoci predchádza vstupu Zmlúv do platnosti alebo pristúpeniu dotknutého členského štátu, je východiskom pri určovaní, či daná okolnosť predstavuje „zmenu existujúcej pomoci“ (a teda udalosť, ktorú je potrebné oznámiť), obvykle rozhodnutie Komisie povoľujúce toto opatrenie pomoci.(33) Komisia totiž ako strážca štátnej pomoci môže podľa článku 7 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 jej schválenie podriadiť istým podmienkam. Ak pomoc vyplatená v rámci schválenej schémy pomoci nespĺňa podmienky stanovené v rozhodnutí, ktorým Komisia schválila uvedenú schému, poskytnutú pomoc je potrebné považovať za novú pomoc.(34)

c)      Moje stanovisko

57.      Podľa tretieho výkladu prvej prejudiciálnej otázky má Súdny dvor odpovedať na otázku, či podstatný nárast výnosu z dane určenej na financovanie schválenej schémy pomoci znamená zmenu tejto schémy v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ napriek tomu, že legislatívny a regulačný rámec tejto schémy pomoci sa nezmenil.

58.      Navrhovateľky a Komisia zastávajú názor, že v prejednávanej veci to tak je. Tento ich názor sa zakladá najmä na článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 794/2004.

59.      Naopak, tri vlády, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, majú opačný názor. Grécka a talianska vláda sa odvolávajú najmä na rozsudok Namur‑Les assurances.

60.      Súhlasím s týmito vládami.

61.      Ako som už uviedol, Súdny dvor musí pri odpovedi na prvú otázku v zmysle tretieho výkladu vychádzať z predpokladu, že výnos z predmetnej dane vrátane jeho nárastu tvorí neoddeliteľnú súčasť dotknutej schémy pomoci. Za týchto okolností je Komisia povinná vziať tieto dane do úvahy pri posudzovaní dotknutej schémy pomoci po oznámení tejto schémy s cieľom zaujať stanovisko k jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom.(35)

62.      Zdá sa, že to Komisia v tomto prípade urobila.

63.      Rozhodnutie Komisie z 22. marca 2006, ktorým bola pôvodne schválená dotknutá schéma pomoci, v podstate poukázalo na to, že predmetná daň a daň z televíznych služieb bude založená na obrate, zatiaľ čo daň z lístkov do kina bude založená na návštevnosti kín a na počte zaevidovaných vstupeniek.(36) Komisia schému schválila s prihliadnutím na záväzok francúzskych orgánov „vykonať úpravy, ktoré môžu byť nevyhnutné na zosúladenie s vývojom pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci pre kinematografiu a audiovíziu po 30. júni 2007“. Schválenie bolo podmienené predložením ročnej správy o spôsobe vykonania oznámených opatrení.(37)

64.      Francúzske orgány po prijatí tohto rozhodnutia oznámili Komisii zmenu dane z televíznych služieb, ktorá znamenala zvýšenie počtu zdaniteľných subjektov i rozšírenie základu dane. Komisia v súlade s pravidlami v oblasti štátnej pomoci schválila túto zmenu rozhodnutím z 10. júla 2007 (pozri bod 9 vyššie). V uvedenom rozhodnutí bol najvyšší ročný nárast výnosu určeného pre dotknutú schému pomoci v rokoch 2009 až 2011 vďaka tejto zmene dane odhadovaný na 16,5 milióna eur.(38) Komisia dospela k záveru, že „zmena existujúceho mechanizmu s následným zvýšením rozpočtu by nemala zmeniť uvažovanie Komisie v súvislosti so zlučiteľnosťou pomoci so spoločným trhom, ktoré je uvedené v rozhodnutí z 22. marca 2006“.(39)

65.      Je preto jasné, že Komisia zohľadnila možný budúci výnos z troch daní pri posudzovaní zlučiteľnosti dotknutej schémy pomoci so spoločným trhom.

66.      Tento výnos následne v rokoch 2007 až 2011 vzrástol o 46,3 % vďaka výraznému zvýšeniu výnosu z dane z televíznych služieb. Vzrástol z 362 miliónov eur v roku 2007 na 631 miliónov eur v roku 2011, t. j. približne o 67,2 milióna eur ročne alebo o viac než 300 % ročne v porovnaní s najvyšším odhadom. Predstavuje následné zvýšenie výnosu zmenu dotknutej schémy pomoci, ktorú Komisia schválila rozhodnutím z 10. júla 2007?

67.      Nemyslím si to.

68.      Tento nárast zjavne predstavuje zmenu skutkových okolností, ale nie štrukturálnu zmenu dotknutej schémy pomoci, keďže dane, ktoré ju financujú, neboli následne zmenené. Aj po tomto náraste je dotknutá schéma pomoci pravdepodobne v súlade s podmienkami stanovenými Komisiou vo výroku rozhodnutia z 10. júla 2007. V každom prípade zmeny existujúcej pomoci nemožno posudzovať na základe rozsahu pomoci alebo konkrétne jej výšky vo finančnom vyjadrení, ak je pomoc poskytnutá podľa skorších právnych predpisov, ktoré zostávajú nezmenené.(40) Samotné toto zvýšenie, nech je akokoľvek výrazné, teda ako také nemôže znamenať zmenu existujúcej pomoci.

69.      Komisia namieta, že členské štáty nesmú brať na ľahkú váhu odhady, ktoré jej poskytujú, ani tieto údaje nesmú byť zbavené akýchkoľvek právnych účinkov len z toho dôvodu, že ide o odhady.

70.      Súhlasím s názorom Komisie, že orgány členských štátov musia v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce zakotvenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ dbať na to, aby odhady, ktoré predkladajú Komisii, boli čo najsprávnejšie. Porušenie tejto povinnosti je dôvodom na podanie žaloby podľa článku 258 ZFEÚ. Komisia však svoje stanovisko nemôže zakladať na údajnom záväznom účinku odhadov: Súdny dvor konštatoval, že odhady zo svojej podstaty vykazujú prvky neistoty. Nesprávne odhady predložené členským štátom totiž nemôžu ovplyvniť ani platnosť rozhodnutia Komisie o schválení štátnej pomoci.(41)

71.      Ako som už uviedol, je skôr povinnosťou Komisie, aby pri posudzovaní schémy pomoci financovanej daňami alebo poplatkami, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, zobrala do úvahy tento spôsob financovania. Komisia potom môže vo výroku samotného svojho rozhodnutia alebo v jeho prílohe stanoviť podmienku v zmysle článku 7 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 v podobe stropu financovania dotknutej schémy pomoci, najmä ak má pochybnosti v súvislosti s tým, že množstvo vyplácanej pomoci by sa mohlo vymknúť z rúk. Porušenie takej podmienky by pravdepodobne znamenalo novú pomoc.

72.      Komisia to však v tomto prípade neurobila. Ako v podstate tvrdí francúzska vláda, a ani jeden z ďalších účastníkov to nepopiera, Komisia v nijakom zo svojich rozhodnutí povoľujúcich štátnu pomoc ani len nestanovila, že vývoj výnosu z troch daní má byť monitorovaný.

73.      Ak Komisia založí svoje rozhodnutie na údajoch poskytnutých členským štátom, ktoré sa ukážu byť nesprávne, ako to zjavne urobila v prejednávanej veci, má k dispozícii určité nástroje na nápravu tejto situácie, akým je začatie konania o zrušení rozhodnutia podľa článku 9 nariadenia č. 659/1999. Subsidiárne, ak sa domnieva, že dotknutá schéma pomoci už nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, môže francúzskym orgánom navrhnúť primerané opatrenia v rámci postupu trvalého posudzovania schválených schém pomoci stanoveného v článku 108 ods. 1 a 2 ZFEÚ a v kapitole V nariadenia č. 659/1999. Nedá sa však vychádzať z toho, že nárast výnosu sa má sám osebe považovať za zmenu existujúcej pomoci.

74.      Nakoniec si na rozdiel od navrhovateliek a Komisie nemyslím, že na určenie, či opatrenie predstavuje zmenu existujúcej pomoci na účely článku 108 ods. 3 ZFEÚ a článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999, sa jednoducho stačí opýtať, či došlo k zvýšeniu rozpočtu schválenej schémy pomoci o viac ako 20 % (ďalej len „pravidlo 20 %“) v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 794/2004. Aby sa také „zvýšenie rozpočtu“ dalo pokladať za zmenu existujúcej pomoci, musí byť nevyhnutne dôsledkom zásahu štátu, ktorý Komisia nepovolila. V prejednávanej veci Komisia schválila financovanie dotknutej schémy pomoci a odvtedy nedošlo k jej štrukturálnym zmenám. Prístup presadzovaný navrhovateľkami a Komisiou by zbavil pojem „štátna pomoc“ významu, ak je to tak, že pomoc môže jednoducho vzniknúť bez akéhokoľvek zásahu štátu, ako keby išlo o partenogenézu. Keby som to doviedol do krajnosti, znamenalo by to, že ak sa nominálna hodnota pomoci nezmení, hoci jej skutočná hodnota následne vzrastie – ako keď je pomoc vyplácaná v zahraničnej mene, ktorá je potom revalvovaná –, mohlo by dôjsť k „zmene existujúcej pomoci“. Existencia takej zmeny, a teda pomoci, však nezávisí len od aktuálneho ekonomického kontextu. V každom prípade predmetom tohto nariadenia je stanoviť formálne praktické požiadavky spojené s oznámeniami o štátnej pomoci a nie zmeniť materiálne pravidlá týkajúce sa pojmu „štátna pomoc“.

75.      Rozhodnutia, na ktoré sa Komisia odvoláva, aby odôvodnila svoj uhol pohľadu, ma nevedú k zmene stanoviska. Komisia totiž tieto rozhodnutia vykladá nesprávne.

76.      V rozsudku Todaro Nunziatina & C.(42) Súdny dvor vychádzal pri konštatovaní novej pomoci jednak zo zvýšenia rozpočtu vyčleneného na dotknutú schému pomoci o sumu presahujúcu 50 % v rozpore s podmienkou stanovenou v rozhodnutí o schválení pomoci a jednak z dvojročného predĺženia obdobia, počas ktorého platili podmienky na udelenie tejto pomoci. Vo veci Taliansko/Komisia(43) talianska vláda oznámila Komisii svoj zámer vyčleniť ďalších 10 miliónov eur pre rozpočet schémy pomoci, ktorú predtým táto inštitúcia schválila (čo zodpovedalo 100 % schémy pomoci). Uvedená vláda preto chcela skutočne zasiahnuť a poskytnúť niečo viac, než bolo pôvodne povolené: zjavne išlo o novú pomoc. V každom prípade ani jedno z týchto rozhodnutí sa netýkalo otázok, ktoré Súdny dvor rieši teraz, t. j. či dotknutá daň tvorí neoddeliteľnú súčasť schémy pomoci alebo či podstatné zvýšenie výnosu z dane, ktorou je existujúca schéma pomoci financovaná, vedie k zmene tejto schémy, pokiaľ sa samotná schéma nezmení.

77.      Bez ohľadu na to, že v tejto situácii mám problém postrehnúť spojenie medzi troma daňami a dotknutou schémou pomoci, teda navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku v tomto zmysle:

–        Nárast výnosu z dane určenej na financovanie schémy pomoci nepatrí do pôsobnosti pravidiel v oblasti štátnej pomoci stanovených v Zmluve o FEÚ, pokiaľ táto daň síce môže byť účelovo viazaná na financovanie schémy pomoci, nemá však priamy vplyv na sumu vyplatenej pomoci. Je na vnútroštátnom súde, aby to overil v konaní vo veci samej.

–        Článok 108 ods. 3 ZFEÚ a článok 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa podmienky, ktorými sa riadi schéma pomoci, nezmenia, podstatný nárast výnosu z dane, ktorá slúži na financovanie tejto schémy, ktorej je neoddeliteľnou súčasťou a bola schválená Komisiou, v porovnaní s odhadmi poskytnutými v oznámení o tejto schéme, nepredstavuje zmenu uvedenej schémy, pri ktorej vzniká oznamovacia povinnosť a povinnosť zdržať sa vykonania pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ Komisia pri schvaľovaní tejto schémy nestanovila podmienku obmedzujúcu výšku budúceho výnosu z tejto dane alebo v každom prípade pokiaľ tento výnos neprekročí takú hranicu.

C.      Otázka 2 písm. a)

78.      Otázkou 2 písm. a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa za okolností opísaných v prvej otázke uplatní článok 4 nariadenia č. 794/2004 najmä z hľadiska povinnosti oznámiť schémy pomoci pred ich vykonaním, ktorá členským štátom vyplýva z článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

79.      Táto otázka, ktorá vyplýva z prvej otázky, by bola bezpredmetná, ak by Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, ako navrhujem. Ak by však Súdny dvor nesúhlasil s mojou odpoveďou na prvú otázku, môj názor by bol takýto.

80.      Ak dôjde k zmene schválenej schémy pomoci v podobe podstatného nárastu príjmov v porovnaní s pôvodne oznámenými odhadmi, jediný možný scenár, ako v podstate tvrdí Komisia, spočíva v tom, že oznamovacia povinnosť v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ by vznikla najneskôr vtedy, keď si dotknutý členský štát uvedomí alebo by si mal uvedomiť, že výnos z predmetnej dane je zjavne neporovnateľný s odhadmi oznámenými Komisii.

81.      Pravda však je, že ak dotknutý členský štát môže zaslať oznámenie až v okamihu, keď si uvedomí alebo by si mal uvedomiť podstatný nárast výnosu v porovnaní s odhadmi oznámenými Komisii, ťažko to môže byť v súlade so samotným konceptom predchádzajúceho oznámenia. Ďalej by som chcel uviesť, že výklad článku 108 ods. 3 ZFEÚ navrhovaný navrhovateľkami, podľa ktorého musí byť Komisia jednoducho upovedomená „v primeranom čase“, je nesprávny: článok 108 ods. 3 ZFEÚ jasne stanovuje, že „členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou“. Znamená to, že novú pomoc, ktorá má podobu pôvodného opatrenia alebo zmeny existujúcej pomoci, nemožno vykonať, kým ju Komisia neschváli. Rozlišovanie medzi tým, či je „navrhované opatrenie“ pôvodným opatrením alebo predstavuje jeho zmenu, nie je v článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 stanovené, a preto je umelé.(44)

82.      Navyše podmienenie času oznámenia vedomosťou dotknutého členského štátu znamená ďalší subjektívny prvok v rovnici bez ohľadu na to, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ vymedzuje pojem „štátna pomoc“ objektívne vo vzťahu k účinkom dotknutého zásahu štátu.(45) Jednoznačne to platí pre otázku okamihu, v ktorom sa nárast výnosu z dane stane „podstatným“.

83.      Analýza uvedená v predchádzajúcich bodoch totiž len potvrdzuje myšlienku, že ak dôjde k podstatnému nárastu výnosu z dane, ktorým sa financuje povolená schéma pomoci, v porovnaní s oznámenými odhadmi, povinnosť predchádzajúceho oznámenia nemá zmysel. Hoci sa možno budem opakovať, preto tvrdím, že povinnosť predchádzajúceho oznámenia podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ skôr podporuje myšlienku, že taký nárast nepredstavuje udalosť, ktorú je potrebné oznámiť.

D.      Otázka 2 písm. b) a c)

84.      Otázkou 2 písm. b) a c) sa vnútroštátny súd pýta, či sa v súvislosti s pravidlom 20 % podľa článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 794/2004 majú robiť výpočty na základe prostriedkov vo všeobecnosti vyčlenených na schému pomoci alebo skôr na základe pomoci skutočne poskytnutej príjemcom s výnimkou súm ponechaných v rezerve alebo súm, ktoré štát vráti do svojho rozpočtu [otázka 2 písm. b)]. Ak sa má táto prahová hodnota vypočítať na základe výdavkov vyčlenených na schému pomoci, vnútroštátny súd sa pýta [otázka 2 písm. c)], či má byť posúdenie vykonané porovnaním maximálnej sumy pomoci, ktorú Komisia schválila vo svojom rozhodnutí, s celkovým rozpočtom následne vyčleneným na jednotlivé schválené opatrenia pomoci alebo skôr porovnaním stropu oznámeného pre jednotlivé druhy pomoci uvedené v rozhodnutí Komisie s rozpočtovou položkou orgánu, ktorý je poskytovateľom pomoci.

85.      Tieto otázky majú skôr technickú povahu. Rovnako ako pri otázke 2 písm. a), odpoveď na otázku 2 písm. b) a c) sa tiež javí byť nevyhnutná, iba pokiaľ sú tri dane skutočne neoddeliteľnou súčasťou dotknutej schémy pomoci a podstatný nárast výnosu z dane naozaj predstavuje zmenu schválenej schémy pomoci, z ktorej členskému štátu vyplýva povinnosť oznámiť túto zmenu Komisii. Pre prípad, že by sa Súdny dvor domnieval, že to tak je, v krátkosti ponúkam tieto názory.

86.      Pokiaľ ide o problematiku otázky 2 písm. b), týka sa síce, menovite vyjadrené, výkladu pravidla 20 % podľa článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 794/2004, opäť je však raz vhodnejšie preskúmať článok 108 ods. 3 tretiu vetu ZFEÚ. Podľa tohto ustanovenia dotknutý členský štát nesmie vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa v konaní vo veci formálneho zisťovania nerozhodlo s konečnou platnosťou. Vzhľadom na predpoklad, z ktorého musí Súdny dvor pri svojej odpovedi vychádzať, konkrétne že tri dane tvoria neoddeliteľnú súčasť dotknutej schémy pomoci, sa zákaz vykonať opatrenie pomoci musí vzťahovať nielen na platby skutočne poskytnuté príjemcom v rámci schémy, ale aj na udalosť, ktorá im predchádza, a to zhromaždenie príjmov, ktorými je schéma financovaná. Pokiaľ je teda schválená schéma pomoci financovaná daňou tvoriacou neoddeliteľnú súčasť danej schémy, udalosť, ktorú treba oznámiť, nie je obmedzená na skutočné výdavky v rámci schémy, ale vzťahuje sa aj na získavanie prostriedkov na jej financovanie.

87.      Ak sa totiž za normálnych okolností podniky nesmú odvolávať na pravidlá v oblasti štátnej pomoci, aby sa vyhli plateniu daní, v prejednávanej veci je podstatné nastavenie, v ktorom sú tri dane ako neoddeliteľná súčasť dotknutej schémy pomoci priamym základom financovania tejto schémy. Z tohto hľadiska k narušeniu hospodárskej súťaže, ktorému majú pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci predchádzať, dochádza nielen v čase poskytnutia pomoci príjemcom v rámci dotknutej schémy pomoci, ale už v čase výberu týchto daní od podnikov, ktoré ich musia platiť, ak tieto dane nezostávajú v rukách ministerstva financií.(46) Skutočnosť, že príjemcovia nemusia byť konkurentmi navrhovateliek, v tomto smere nič nemení.(47) Do úvahy treba brať len to, že daňovník musí platiť daň, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou opatrenia vykonávaného v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.(48)

88.      Sumy, ktoré si CNC ponechalo v rezerve alebo ktoré si privlastnil francúzsky štát, preto musia byť zahrnuté do výpočtu, ktorým sa zistí, či je dosiahnutá prahová hodnota podľa článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 794/2004.

89.      Nakoniec, pokiaľ ide o problematiku otázky 2 písm. c), táto otázka vychádza z predpokladu, že pojem „rozpočet“ v článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 794/2004 odkazuje na skutočné výdavky, a nie na získané príjmy. Ak Súdny dvor konštatuje, že je to tak, vnútroštátny súd sa pýta, či pri posudzovaní dosiahnutia prahovej hodnoty 20 % treba celkový strop pomoci schválený Komisiou porovnať s celkovým rozpočtom, ktorý na pomoc ako celok vyčlenil orgán, ktorý je jej poskytovateľom, alebo či sa skôr stropné hodnoty pre jednotlivé podkategórie pomoci uvedené v rozhodnutí Komisie majú porovnať s rozpočtovou položkou tohto orgánu.

90.      Moja odpoveď je „aj jedno, aj druhé“.

91.      Ak Komisia schváli schému pomoci na základe stropných hodnôt pomoci navrhnutých členským štátom, tieto navrhnuté stropné hodnoty pomoci sú uvedené v oznámení, vzhľadom na ktoré je potrebné povolenie chápať.(49) Ak oznámené stropy schválené Komisiou zahŕňajú (vyšší) horizontálny strop pomoci i niekoľko (nižších) vertikálnych stropov pomoci, dotknutý členský štát musí za normálnych okolností dodržať hranice vyjadrené v každej z týchto stropných hodnôt. Komisia môže ako podmienku schválenia samozrejme požadovať, aby jej dotknutý členský štát znova oznámil prípadné prekročenie stropnej hodnoty.

92.      To isté podľa môjho názoru platí vo vzťahu k pravidlu 20 %.

93.      Ak sú v rozhodnutí schvaľujúcom schému pomoci stanovené konkrétne stropné hodnoty, otázka, či došlo k zvýšeniu rozpočtu, ktoré je potrebné oznámiť, nemôže závisieť len od celkovej výšky schválenej pomoci v porovnaní s celkovým rozpočtom orgánu, ktorý je poskytovateľom pomoci. V opačnom prípade by členské štáty mohli byť v pokušení vyhnúť sa konkrétnym stropným hodnotám pomoci, ktoré samy oznámili.

94.      Skutočnosť, že prekročenie konkrétnych (vertikálnych) stropných hodnôt by sa za normálnych okolností týkalo nižších súm pomoci, a teda menšej intenzity pomoci než prekročenie celkového (horizontálneho) prahu, súvisí s posúdením zlučiteľnosti zmeny schémy pomoci, a nie s existenciou (zmeny existujúcej) pomoci.

95.      Pokiaľ by sa teda Súdny dvor rozhodol, že na otázku 2 písm. c) odpovie, navrhujem, aby odpovedal v tom zmysle, že článok 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 794/2004 sa má vykladať tak, že pri posudzovaní dosiahnutia prahovej hodnoty 20 % upravenej v uvedenom ustanovení treba celkový strop pomoci stanovený v rozhodnutí, ktorým Komisia schválila schému pomoci, porovnať s celkovým rozpočtom, ktorý na pomoc ako celok vyčlenil orgán, ktorý je jej poskytovateľom, a stropné hodnoty pre jednotlivé podkategórie pomoci uvedené v tomto rozhodnutí sa majú porovnať s rozpočtovou položkou tohto orgánu.

E.      Návrh na obmedzenie časových účinkov rozsudku

96.      Francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor obmedzil časové účinky rozsudku, ak by konštatoval, že zvýšenie výnosu z troch daní vyčleneného na dotknutú schému o 20 % v porovnaní s odhadmi uvedenými v rozhodnutí Komisie z 10. júla 2007 predstavuje podstatnú zmenu tejto schémy, ktorá mala byť oznámená Komisii.

97.      Ak by Súdny dvor súhlasil s mojím názorom, táto otázka by bola bezpredmetná. Stručne však svoje názory vysvetlím.

98.      Súdny dvor obmedzuje časové účinky svojich rozsudkov len celkom výnimočne. Aby sa dalo uvažovať o takom obmedzení, musia byť splnené dve základné kritériá, konkrétne že dotknuté osoby konali v dobrej viere a že existuje riziko vážnych ťažkostí.(50)

99.      Francúzska vláda v tomto smere po prvé tvrdí, že francúzske orgány neoznámili zmenu dotknutej schémy pomoci z dôvodu rozsiahlej objektívnej neistoty v súvislosti s rozsahom ich oznamovacej povinnosti, ku ktorej vo veľkej miere prispela Komisia. Po druhé sa francúzska vláda odvoláva na veľký počet právnych vzťahov uzatvorených v dobrej viere, ktoré v minulosti nastali medzi francúzskymi orgánmi a dotknutými daňovníkmi, ktorí predstavujú veľmi veľký počet obchodníkov rozličnej povahy, na jednej strane, ako aj príjemcami v rámci dotknutej schémy pomoci, v súvislosti s ktorými bola v rokoch 2006 až 2011 vyplatená pomoc vo výške 2 101 267 000 eur, na druhej strane.

100. V rozsudku Régie Networks(51), ktorý sa tiež týkal francúzskej schémy pomoci na podporu miestnych rozhlasových staníc, Súdny dvor obmedzil účinky neplatnosti rozhodnutia Komisie, ktoré bolo predmetom uvedenej veci. Posúdenie vykonané Súdnym dvorom však čiastočne vychádzalo z úvah týkajúcich sa výlučnej právomoci Komisie prijímať rozhodnutia schvaľujúce štátnu pomoc a právomoci Súdneho dvora vyhlásiť také rozhodnutia za neplatné.

101. Súhlasím s francúzskou vládou v tom, že konanie vo veci samej svedčí o významnej právnej neistote, pokiaľ ide o správny výklad pojmu „zmeny existujúcej pomoci“, a že nič nenaznačuje, že by francúzske orgány alebo príjemcovia v rámci schémy pomoci konali v zlej viere, keďže Komisia toto zvýšenie doteraz nespochybnila. Nemyslím si však, že návrh tejto vlády je oprávnený.

102. Pokiaľ totiž ide o riziko vážnych ťažkostí, po prvé z ustálenej judikatúry vyplýva, že finančné následky, ktoré by mohli pre členský štát vyplývať z rozsudku vydaného v prejudiciálnom konaní, neodôvodňujú samy osebe časové obmedzenie účinkov tohto rozsudku.(52) V každom prípade francúzska vláda nevysvetlila, ako by mohlo mať vrátenie predmetnej pomoci ničivé následky.

103. Po druhé v rozsudku Schulz a Egbringhoff(53) sa Súdny dvor nedomnieval, že spochybnenie právnych vzťahov, ktoré v minulosti nastali, by so spätnou účinnosťou rozvrátilo celé odvetvie dodávok elektriny a plynu v Nemecku, a teda že bolo preukázané riziko vážnych ťažkostí. Také riziko preto tým viac nie je zjavné v prejednávanej veci.

104. Za týchto okolností by som odporúčal zamietnuť návrh na obmedzenie časových účinkov rozhodnutia Súdneho dvora.

IV.    Návrh

105. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), takto:

–        Nárast výnosu z dane určenej na financovanie schémy pomoci nepatrí do pôsobnosti pravidiel v oblasti štátnej pomoci stanovených v Zmluve o FEÚ, pokiaľ táto daň síce môže byť účelovo viazaná na financovanie schémy pomoci, nemá však priamy vplyv na sumu vyplatenej pomoci. Je na vnútroštátnom súde, aby to overil v konaní vo veci samej.

–        Článok 108 ods. 3 ZFEÚ a článok 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa podmienky, ktorými sa riadi schéma pomoci, nezmenia, podstatný nárast výnosu z dane, ktorá slúži na financovanie tejto schémy, ktorej je neoddeliteľnou súčasťou a bola schválená Komisiou, v porovnaní s odhadmi poskytnutými v oznámení o tejto schéme, nepredstavuje zmenu uvedenej schémy, pri ktorej vzniká oznamovacia povinnosť a povinnosť zdržať sa vykonania pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ Komisia pri schvaľovaní tejto schémy nestanovila podmienku obmedzujúcu výšku budúceho výnosu z tejto dane alebo v každom prípade pokiaľ tento výnos neprekročí takú hranicu.


1      Jazyk prednesu: angličtina.


2      Nariadenie Rady (ES) z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v znení neskorších predpisov. Nariadenie č. 659/1999 bolo následne zrušené a nahradené nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).


3      Nariadenie Komisie (ES) z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 104, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), v znení neskorších predpisov.


4      Rozhodnutie Komisie K(2006) 832 v konečnom znení z 22. marca 2006, štátna pomoc NN 84/2004 a N 95/2004 – Francúzsko, schémy pomoci pre kinematografiu a audiovíziu, s. 127.


5      Rozhodnutie Komisie K(2007) 3230 v konečnom znení z 10. júla 2007, štátna pomoc N 192/2007 – Francúzsko, zmena schémy pomoci NN 84/2004, bod 20.


6      Rozhodnutie Komisie K(2011) 9430 v konečnom znení z 20. decembra 2011, štátna pomoc SA.33370 (2011/N) – Francúzsko, predĺženie schémy pomoci pre kinematografiu a audiovíziu.


7      Communication à la Commission des finances du Sénat:La gestion et le financement du Centre national du cinéma et de l’image animée (CNC). Exercices 2007 à 2011 (Oznámenie Výboru Senátu pre financie: riadenie a financovanie CNC. Finančné roky 2007 až 2011), august 2012.


8      Rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania (C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 25 a tam citovaná judikatúra).


9      Rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset (C‑69/13, EU:C:2014:71, bod 23 a tam citovaná judikatúra).


10      Porovnaj s rozsudkom veľkej komory z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, body 48 až 50), pokiaľ ide o platnosť rozhodnutia, ktorým Komisia schválila schému pomoci pre francúzske rozhlasové vysielanie.


11      Pozri rozsudok z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia (C‑449/14 P, EU:C:2016:848, body 65 a 68 a tam citovanú judikatúru), a vo všeobecnosti faktory, ktoré uviedol generálny advokát Geelhoed v návrhoch prednesených vo veci Streekgewest (C‑174/02, EU:C:2004:124, bod 35). Napríklad vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. novembra 2003, Enirisorse (C‑34/01 až C‑38/01, EU:C:2003:640, bod 11), mali byť dve tretiny výnosu z dotknutých poplatkov podľa platnej právnej úpravy vyplatené príjemcovi.


12      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest (C‑174/02, EU:C:2005:10, body 27 a 28), a rozsudok z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia (C‑449/14 P, EU:C:2016:848, bod 73).


13      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2005, Pape (C‑175/02, EU:C:2005:11, bod 16).


14      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i. (C‑266/04 až C‑270/04, C‑276/04 a C‑321/04 až C‑325/04, EU:C:2005:657, bod 52).


15      Pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 104).


16      Francúzska vláda sa odvoláva na články L. 115‑1 až L. 116‑5 Code du cinéma et de l’image animée (Zákonník kinematografie a animovaného filmu).


17      Francúzska vláda odkazuje na článok 34 loi organique n° 2010‑1657, du 1er août, relative aux lois de finances (organický zákon č. 2001‑692 z 1. augusta 2001 o rozpočte,JORF č. 177 z 2. augusta 2001, s. 12480, č. 1).


18      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2013, TF1/Komisia (T‑275/11, neuverejnený, EU:T:2013:535, bod 47).


19      Pozri napríklad rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 112).


20      Pozri najmä rozsudok z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia (C‑449/14 P, EU:C:2016:848, body 70 a 71), kde Súdny dvor konštatoval, že ak je prebytok daňových príjmov, ktorými sa financuje schéma pomoci pre prevádzkovateľa verejnoprávneho rozhlasového vysielania, vrátený do všeobecného rozpočtu štátu a, naopak, štát musí pokryť náklady v prípade nedostatočných príjmov, dotknuté daňové opatrenia nie sú súčasťou pomoci.


21      Keď Komisia na pojednávaní poukázala na názov kapitoly II správy Dvora audítorov (pozri bod 10 vyššie), podľa ktorého „le CNC a tiré profit du dynamisme de ses ressources pour étendre ses aides“ (CNC využilo dynamiku svojich zdrojov na rozšírenie svojej pomoci), veta, ktorá nasleduje bezprostredne po tomto názve, znie takto: „L’augmentation des recettes de l’établissement ne s’est pas traduite par une augmentation proportionnelle des aides“ (Nárast príjmov CNC sa neodrazil v zodpovedajúcom primeranom zvýšení pomoci).


22      Pozri rozsudok z 29. novembra 2012, Kremikovtzi (C‑262/11, EU:C:2012:760, bod 49 a tam citovanú judikatúru). Pozri tiež FENGER, N.: The Distinction between New and Existing State Aid. In: European Law Reporter [2012], č. 5, s. 147.


23      Pokiaľ ide o samostatnú otázku vplyvu nového opatrenia pomoci na existujúcu pomoc, pozri okrem iného rozsudok z 25. októbra 2017 Komisia/Taliansko (C‑467/15 P, EU:C:2017:799), ktorá sa týkal schválenej schémy pomoci, v súvislosti s ktorou bolo nesporné, že opatrenie, ktoré je predmetom uvedenej veci, by sa malo považovať za novú pomoc. Pozri tiež rozsudok z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia (T‑195/01 a T‑207/01, EU:T:2002:111, bod 111).


24      Pozri rozsudok z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia (T‑195/01 a T‑207/01, EU:T:2002:111, bod 111). Pozri tiež rozsudok z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen (91/83 a 127/83, EU:C:1984:307, bod 21). Viacerí generálni advokáti vyjadrili svoje názory na to, kedy ide o zmenu existujúcej pomoci: pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Trabucchi vo veci Van der Hulst (51/74, EU:C:1974:134, s. 105), generálny advokát Warner vo veci McCarren (177/78, EU:C:1979:127, s. 2204), generálny advokát Rozès vo veci Apple a Pear Development Council (222/82, EU:C:1983:229, s. 4134), generálny advokát Mancini vo veci Heineken Brouwerijen (91/83 a 127/83, EU:C:1984:235, bod 5), a generálny advokát Fennelly vo veci Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C‑15/98 a C‑105/99, EU:C:2000:203, body 62 to 65). Pozri tiež SINNAEVE, A., In: HEIDENHAIM, M. (ed.): European State Aid Law. Munich: Beck, 2010, s. 586, bod 29.


25      Pozri rozsudky z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia (C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 90); z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia (C‑271/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:175, body 31 až 38), a z 26. októbra 2016, DEI/Komisia (C‑590/14 P, EU:C:2016:797, body 46 a 47). Pozri tiež uznesenie z 22. marca 2012, Taliansko/Komisia (C‑200/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:165, body 30 a 31), kde Súdny dvor odkázal len na článok 4 ods. 1 druhú vetu nariadenia č. 794/2004.


26      Rozsudok veľkej komory z 9. augusta 1994, Namur‑Les assurances du crédit (C‑44/93, EU:C:1994:311).


27      Rozsudok veľkej komory z 9. augusta 1994, Namur‑Les assurances du crédit (C‑44/93, EU:C:1994:311, body 28 až 31) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).


28      Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora EZVO z 22. augusta 2011, Konkurrenten.no v. Dozorný orgán EZVO (E‑14/10, EFTA Ct. Rep. [2011], s. 268).


29      Pozri najmä rozsudky z 9. júna 2011, Comitato „Venezia vuole vivere“ a i./Komisia (C‑71/09 P, C‑73/09 P a C‑76/09 P, EU:C:2011:368, bod 82); z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia (C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, body 93 a 94); zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada (C‑111/10, EU:C:2013:785, bod 58); zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada (C‑121/10, EU:C:2013:784, bod 59), a z 26. októbra 2016, DEI/Komisia (C‑590/14 P, EU:C:2016:797, body 58 a 59). Pozri tiež rozsudok z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia (T‑227/01 až T‑229/01, T‑265/01, T‑266/01 a T‑270/01, EU:T:2009:315, body 232 a 233) [v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya/Komisia (C‑471/09 P až C‑473/09 P, neuverejnený, EU:C:2011:521)].


30      Pozri okrem iného rozsudky z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia (T‑318/00, EU:T:2005:363, body 195, 232, 247 a 281), a z 11. júla 2014, Telefónica de España a Telefónica Móviles España/Komisia (T‑151/11, EU:T:2014:631, bod 64).


31      Pozri napríklad rozsudok z 20. marca 2014, Rousse Industry /Komisia (C‑271/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:175, body 36 a 37), kde bol postoj bulharských orgánov pri vymáhaní dlhu považovaný za nedostatočný, a teda znamenal zmenu existujúcej pomoci. Pozri tiež rozsudok z 26. novembra 2015, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi/Komisia (T‑462/13, EU:T:2015:902, body 149 a 150) (vec v konaní na Súdnom dvore; pozri spojené veci C‑66/16 P až C‑69/16 P, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi a i./Komisia), ktorý sa týka prechodu z analógového na digitálne vysielanie na väčšine územia Španielskeho kráľovstva.


32      Pozri napríklad rozsudky z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia (T‑35/99, EU:T:2002:19, body 61 a 62); zo 4. marca 2009, Tirrenia di Navigazione a i./Komisia (T‑265/04, T‑292/04 a T‑504/04, neuverejnený, EU:T:2009:48, bod 124), a zo 16. decembra 2010, Holandsko/Komisia (T‑231/06 a T‑237/06, EU:T:2010:525, bod 187).


33      Pozri napríklad rozsudky z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia (C‑400/99, EU:C:2005:275, body 65 a 66) (pokiaľ ide o nariadenie Rady), a z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. (C‑138/09, EU:C:2010:291, body 28 až 41 a 47). Pozri tiež rozsudok z 25. októbra 2017, Komisia/Taliansko, C-467/15 P, EU:C:2017:799, body 37 až 44.


34      Pozri rozsudok z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia (C‑47/91, EU:C:1994:358, bod 26). To, či opatrenie predstavuje „zmenu existujúcej pomoci“, však nevyhnutne nesúvisí s tým, či je dané opatrenie v súlade s podmienkami stanovenými Komisiou pre schválenú schému pomoci. Opatrenie, ktoré nepatrí do existujúcej schémy pomoci, i zmena existujúcej pomoci síce predstavujú „novú pomoc“, je však medzi nimi rozdiel: zmena existujúcej schémy pomoci mení vlastnosti tejto schémy, zatiaľ čo pomoc, na ktorú sa nevzťahuje existujúca schéma pomoci, je od nej jednoducho odlišná. Ich (prípadné) účinky na existujúcu pomoc môžu byť tiež odlišné. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 25. októbra 2017, Komisia/Taliansko, C-467/15 P, EU:C:2017:799, bod 47.


35      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 113), a uznesenie z 22. marca 2012, Taliansko/Komisia (C‑200/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:165, bod 27 a tam citovaná judikatúra).


36      Pozri rozhodnutie Komisie z 22. marca 2006, body 24, 26 a 28.


37      Tamže, výrok. V tomto konaní ani jeden z účastníkov netvrdí, že francúzske orgány nepredložili Komisii uspokojivú ročnú správu.


38      Bod 9 rozhodnutia z 10. júla 2007. Pokiaľ ide o obsah zmeny, pozri body 5 až 8.


39      Bod 20 rozhodnutia z 10. júla 2007.


40      Rozsudok veľkej komory z 9. augusta 1994, Namur‑Les assurances du crédit (C‑44/93, EU:C:1994:311, bod 28). Okrem zmeny týchto ustanovení prostredníctvom článku 55 loi des finances (zákon o štátnom rozpočte) z roku 2009, ktorá, súhlasím s vnútroštátnym súdom, má čisto formálnu a administratívnu povahu, nie je namietaný nijaký iný zásah štátu od rozhodnutia Komisie z 10. júla 2007, ktorý by mal význam pre toto konanie.


41      Pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, body 79 až 86), pokiaľ ide o následný nárast prostriedkov vyčlenených na financovanie schémy pomoci.


42      Rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. (C‑138/09, EU:C:2010:291, bod 47). Pozri tiež rozsudok z 25. októbra 2017, Komisia/Taliansko (C-467/15 P, EU:C:2017:799, bod 48), podľa ktorého odklad platby nemožno klasifikovať ako zvýšenie pôvodného rozpočtu schémy pomoci v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 794/2004.


43      Uznesenie z 22. marca 2012, Taliansko/Komisia (C‑200/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:165, body 28 až 31).


44      V tomto smere Súdny dvor dbá na to, aby nezbavil článok 108 ods. 3 ZFEÚ jeho účinku; pozri napríklad rozsudok z 21. októbra 2003, van Calster a i. (C‑261/01 a C‑262/01, EU:C:2003:571, body 60 a 63).


45      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia (C‑487/06 P, EU:C:2008:757, bod 85 a tam citovanú judikatúru).


46      Pokiaľ ide o odlišný názor, pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Stix‑Hackl vo veci Enirisorse (C‑34/01 až C‑38/01, EU:C:2002:643, bod 172).


47      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, body 91 až 93), a z 28. júla 2011, Mediaset/Komisia (C‑403/10 P, neuverejnený, EU:C:2011:533, bod 81).


48      Pozri rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest (C‑174/02, EU:C:2005:10, bod 19).


49      Pozri v tomto zmysle uznesenie z 22. marca 2012, Taliansko/Komisia (C‑200/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:165, bod 27 a tam citovanú judikatúru).


50      Rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i. (C‑262/12, EU:C:2013:851, body 39 a 40 a tam citovaná judikatúra).


51      Rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, body 118 až 127).


52      Rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i. (C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 42 a tam citovaná judikatúra).


53      Rozsudok z 23. októbra 2014 (C‑359/11 a C‑400/11, EU:C:2014:2317, body 60 až 62).