ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)

z 22. mája 2008

Vec T‑250/06 P

Martial Ott a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Odvolanie – Vzájomné odvolanie – Prípustnosť – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie za rok 2004 – Pridelenie prednostných bodov – Všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 45 služobného poriadku – Námietka nezákonnosti – Nahradenie odôvodnenia – Odvolanie, ktoré je čiastočne nedôvodné a čiastočne dôvodné – Stav konania dovoľujúci rozhodnúť o veci samej – Zamietnutie žaloby“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 30. júna 2006, Ott a i./Komisia (F‑87/05, zatiaľ neuverejnené v Zbierke) a domáhajúce sa zrušenia tohto uznesenia. Vzájomné odvolanie podané Komisiou proti napadnutému uzneseniu

Rozhodnutie: Uznesenie Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 30. júna 2006, Ott a i./Komisia (F‑87/05) sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta žalobu, ktorú podal F. Weiler. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Vzájomné odvolanie sa zamieta. Žaloba podaná na Súd pre verejnú službu pod spisovou značkou F‑87/05 sa zamieta v rozsahu, v akom bola podaná F. Weilerom. M. Ott, F. Lopez Tola a F. Weiler znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmto konaním, ako aj štyri pätiny trov konania, ktoré vznikli Komisii. Komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov konania súvisiacich s týmto konaním. F. Weiler a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s konaním na Súde pre verejnú službu.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Predmet – Návrh na zrušenie rozsudku Súdu pre verejnú službu v časti, v ktorej sa určilo, že nie je potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej voči žalobe zamietnutej ako nedôvodnej – Zamietnutie

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 9)

2.      Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Súdu pre verejnú službu – Neprípustnosť – Spochybnenie výkladu alebo uplatnenia práva Spoločenstva Súdom pre verejnú službu – Prípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 138 ods. 1)

3.      Odvolanie – Dôvody – Nové podanie argumentácie – Prípustnosť – Hranice

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 138 ods. 1)

4.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

5.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

1.      Súdu pre verejnú službu prináleží posúdiť, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnuť žalobu vo veci samej bez toho, aby sa rozhodlo o námietke neprípustnosti podanej žalovanou, čo sa nemôže považovať za akt spôsobujúci ujmu poslednej uvedenej. Preto sa musí odvolanie podané proti tomuto rozhodnutiu zamietnuť.

(pozri body 75 a 76)

Odkaz: Súdny dvor, 22. novembra 2007, Cofradía de pescadores „San Pedro“ de Bermeo a i./Rada, C‑6/06 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 21

2.      Odvolanie musí presne označovať napádané prvky rozsudku, ktorého zrušenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa osobitne opiera tento návrh. Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby vôbec obsahovalo argumentáciu osobitne vymedzujúcu nesprávne právne posúdenie, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, sa obmedzuje na zopakovanie alebo reprodukovanie žalobných dôvodov a tvrdení, ktoré už boli predložené na prvom stupni.

Naopak, pokiaľ odvolateľ napáda výklad alebo uplatnenie práva Spoločenstva Súdom pre verejnú službu, možno opätovne v priebehu odvolacieho konania prerokovať právne otázky preskúmavané v konaní na prvom stupni. Pokiaľ by odvolateľ nemohol svoje odvolanie založiť na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Súdom pre verejnú službu, uvedené konanie by bolo zbavené časti svojho významu.

(pozri body 81 a 82)

Odkaz: Súdny dvor, 6. marca 2003, Interporc/Komisia, C‑41/00 P, Zb. s. I‑2125, bod 17; Súdny dvor, 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia, C‑68/05 P, Zb. s. I‑10367, bod 54, a citovaná judikatúra, a bod 55

3.      V rámci odvolania pred Súdom prvého stupňa, môže odvolateľ po prvý krát uviesť tvrdenie, aj keď predtým nebolo prejednané v prvostupňovom konaní, pokiaľ nezmení predmet sporu pred Súdom pre verejnú službu.

(pozri bod 88)

Odkaz: Súdny dvor, 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, Zb. s. I‑439, body 66 a 67

4.      V rámci povyšovacieho systému zriadeného vnútornými predpismi Komisie, ktorý je založený na kvantitatívnom vyjadrení zásluh a pre ktorý je charakteristické každoročné udeľovanie rôznych druhov bodov úradníkom, prináleží menovaciemu orgánu prechodne upraviť zmenu pravidiel týkajúcich sa povyšovania úradníkov s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré sú príznačné pre prechod z jedného spôsobu riadenia na druhý, ktoré ho môžu prinútiť k tomu, aby sa dočasne a v určitých medziach odchýlil od striktného uplatňovania stálych pravidiel a zásad, ktoré sa v predmetných situáciách bežne uplatňujú. V každom prípade musia byť takéto odchýlky odôvodnené imperatívnou potrebou spojenou s prechodom a z hľadiska svojho trvania a rozsahu nemôžu presahovať mieru toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho prechodu z jedného režimu do druhého. V tejto súvislosti na účely zohľadnenia zásluh, ktoré získali vo svojej platovej triede úradníci zamestnaní v okamihu nadobudnutia účinnosti uvedeného systému, sa prechodné opatrenia vzťahujú na udeľovanie rozličných prechodných bodov týmto úradníkom.

Čo sa týka prechodných prednostných bodov udelených úradníkom z úradnej moci, a to za každý rok odpracovaný v platovej triede a do určitej hranice, ich udelenie ukazuje zohľadňovanie odpracovaných rokov v platovej triede, ktoré je v rozpore s pravidlami bežne upravujúcimi povyšovacie konania. Prijatie systému, pre ktorý sú charakteristické kvantitatívne vyjadrenie zásluh a nevyhnutnosť dosiahnuť na účely svojho povýšenia určitý limit zodpovedajúci celkovému počtu zásluhových a prednostných bodov, však znamená zohľadnenie zásluh, ktoré získali úradníci od svojho posledného povýšenia, a to vo forme udelenia určitého počtu bodov a s využitím metódy, ktorá je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Opatrenie spočívajúce v automatickom udelení prednostných bodov v závislosti od počtu odpracovaných rokov v platovej triede spĺňa túto požiadavku imperatívnej potreby spojenú s prechodom a ustanovenia obmedzujúce jeho rozsah, akými je jeho obmedzenie na prvé povyšovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti nového systému, obmedzená váha týchto bodov vo vzťahu k celkovému počtu bodov, ktoré možno udeliť, ako aj podriadenie povýšenia úradníka podmienke, že úradník vo svojom poslednom hodnotení služobného postupu získal určitý počet iných bodov, umožňujú záver, že menovací orgán nepresiahol mieru toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho prechodu z jedného režimu do druhého.

Tak je to v prípade, a fortiori, prechodných prioritných bodov, ktoré sa neudeľujú automaticky na základe odpracovaných rokov, ale po zohľadnení aj zásluh dotknutých úradníkov, pretože ich počet sa môže meniť podľa ich hodnotenia a neudeľujú sa, ak je toto hodnotenie veľmi nízke.

Čo sa týka prechodných prednostných bodov, ktoré môže maximálne udeliť úradníkovi menovací orgán na návrh povyšovacieho výboru, zaviedli sa na účely spravodlivého vyriešenia osobitných problémov spojených s prechodom zo starého systému na nový. Tento osobitný cieľ je nevyhnutne súčasťou rámca cieľov všetkých prechodných bodov, medzi ktoré patria tieto body, t. j. zohľadnenie zásluh, ktoré získal úradník od svojho posledného povýšenia, takže ustanovenie upravujúce ich udelenie ako také neporušuje článok 45 služobného poriadku. Ak by toto udeľovanie viedlo k svojvoľným povýšeniam, vyplývalo by to z konkrétneho uplatnenia tohto ustanovenia, a nie z toho, že je toto ustanovenie vo svojej podstate nezákonné.

Čo sa týka prechodných prednostných bodov, ktoré sa môžu udeliť úradníkovi navrhnutému na povýšenie v rámci predchádzajúceho obdobia, ktorý však nebol povýšený, rovnako nie sú v rozpore s článkom 45 služobného poriadku. Totiž, menovací orgán je v zásade oprávnený zohľadniť v rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh tú skutočnosť, že úradník už bol navrhnutý na povýšenie v rámci predchádzajúceho obdobia, a to za predpokladu, že sa jeho zásluhy nezmenšili a že sa jeho zásluhy budú posudzovať vo vzťahu k zásluhám ostatných uchádzačov o povýšenie, čo platí v prípade prechodných opatrení zavedených Komisiou.

(pozri body 109 – 117)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, body 207, 210, 211, 212, 213, a citovaná judikatúra, a body 214 až 219 a 222

5.      Povyšovací systém zriadený vnútornými predpismi Komisie, ktorý je založený na kvantitatívnom vyjadrení zásluh a pre ktorý je charakteristické každoročné udeľovanie rôznych druhov bodov úradníkom, niektoré z týchto bodov – „zásluhové body“ – vyplývajúce z prevedenia známky, ktorú dostal úradník pri pravidelnom hodnotení podľa článku 43 služobného poriadku, ďalšie – „prednostné body“ – udeľované ako doplňujúce, pričom samy osebe nie sú určujúce pre povýšenie a udeľujú sa ako odmena úradníkom, ktorí presiahli rámec svojich osobných cieľov alebo úspešne splnili dodatočné úlohy v záujme inštitúcie, neporušuje článok 45 služobného poriadku, keďže oba druhy týchto bodov sa udeľujú ako odmena za zásluhy a ich udeľovanie musí byť vždy odôvodnené skutočnosťami založenými na zásluhách.

Rovnako to platí, pokiaľ ide o dodatočné prednostné body, ktorých udelenie neovplyvňuje objem prednostných bodov stanovených generálnym riaditeľstvom, ktoré sa môžu udeliť na návrh povyšovacieho výboru v dôsledku opravného prostriedku v správnom konaní podaného úradníkom, ktorý tvrdí, že mu mal byť udelený vyšší počet prednostných bodov, pokiaľ sa odvolanie považuje za dôvodné, keďže sa udeľujú podľa rovnakých kritérií ako prednostné body udelené na každom generálnom riaditeľstve, teda na základe zásluh dotknutých úradníkov.

(pozri body 119 – 124)

Odkaz: Buendía Sierra/Komisia, už citovaný, body 136 až 138, 305 a 306