Vec T‑249/06

Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT) a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT)

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine – Výpočet normálnej hodnoty – Spolupráca výrobného odvetvia Spoločenstva – Úprava – Funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu – Jeden hospodársky subjekt – Zjavne nesprávne posúdenie – Ponuka záväzku – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Použitie vytvorenej hodnoty

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 6 ods. 8 a článok 18)

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 2, 3, 5, 6 a 7, článok 6 ods. 2 a článok 18 ods. 3)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Prístup k spisu – Oznámenie nedôverných zhrnutí

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 19 ods. 3)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Vyšetrovanie – Voľná úvaha Komisie

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 5 ods. 4)

6.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obhajobu – Dodržiavanie v rámci správnych konaní – Antidumping

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10 a článok 20 ods. 2)

7.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Výpočet vývoznej ceny

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10 písm. i)]

8.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny – Úpravy

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10)

9.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Návrhy záväzkov v oblasti cien – Prijatie – Voľná úvaha inštitúcií

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 8 ods. 1)

1.      V oblasti opatrení na ochranu obchodu majú inštitúcie Spoločenstva širokú mieru voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať.

Z toho vyplýva, že preskúmanie posúdení uskutočnených inštitúciami súdmi Spoločenstva sa musí obmedziť na určenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené, a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci.

(pozri body 38, 39)

2.      Keďže majú inštitúcie Spoločenstva širokú mieru voľnej úvahy, má dodržiavanie záruk vyplývajúcich z právneho poriadku Spoločenstva v správnych konaniach o to podstatnejší význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu.

V tomto kontexte, aj keď v oblasti opatrení na ochranu obchodu a predovšetkým antidumpingových opatrení nemôže súd Spoločenstva zasiahnuť do posúdenia vyhradeného pre orgány Spoločenstva, prináleží mu uistiť sa, že inštitúcie vzali do úvahy všetky relevantné skutočnosti a vyhodnotili spisové dokumenty so všetkou potrebnou dôslednosťou tak, aby bolo možné sa domnievať, že vytvorená normálna hodnota bola stanovená primeraným spôsobom.

Ak Komisia disponuje protichodnými informáciami, alebo prinajmenšom informáciami, ktorých platnosť je spochybniteľná, v tejto súvislosti prináleží žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia a čo chce uplatniť. V prípade, že takýto dôkaz chýba, si Komisia plní povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu, ak vyhlási, že nemôže zohľadniť nové neoverené informácie.

(pozri body 40, 41, 50, 51, 53)

3.      Ak aj v rámci základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 prináleží Komisii ako prešetrovaciemu orgánu, aby určila, či výrobok, ktorého sa týka antidumpingové konanie, je predmetom dumpingu a spôsobuje ujmu, keď sa prepustí do voľného obehu v Spoločenstve, a teda že tejto inštitúcii neprináleží, aby sa zbavila časti dôkazného bremena, ktoré v tejto súvislosti nesie, faktom zostáva, že toto nariadenie nedáva Komisii právomoc prešetrovania, ktorá by jej umožnila donútiť spoločnosti, aby sa zúčastnili na prešetrovaní alebo predložili informácie. Za týchto podmienok sú Rada i Komisia odkázané pri získavaní potrebných informácií v stanovených lehotách na dobrovoľnú spoluprácu strán. V tomto kontexte sú teda odpovede týchto strán na dotazník uvedený v článku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia pre priebeh antidumpingového konania nevyhnutné.

Hoci sú účastníci antidumpingového konania v zásade podľa článku 6 ods. 2 nariadenia č. 384/96 povinní predložiť odpoveď na dotazník Komisie, zo znenia článku 18 ods. 3 tohto nariadenia tiež vyplýva, že informácie poskytnuté v inej forme alebo v rámci iného dokumentu nemožno ignorovať, pokiaľ akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, a zároveň, že sú informácie včas predložené a je možné ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

Ak teda účastník konania nepredložil odpoveď na uvedený dotazník, ale poskytol informácie v rámci iného dokumentu, nemožno mu vytýkať žiaden nedostatok spolupráce, ak tieto štyri podmienky boli splnené. Táto strana sa preto nebude považovať za nespolupracujúcu, ak nedostatky v predkladaní údajov nebudú mať významný dosah na priebeh prešetrovania. Za tejto situácie sa Rade nemôže vytýkať, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia ak sa domnieva, že nepredloženie odpovede na dotazník neskreslilo ani určenie ujmy, ani výpočet rozpätia ujmy.

(pozri body 87, 88, 90 – 92, 98)

4.      Nezrovnalosti oznamovania nedôverných zhrnutí zo strany Komisie v zmysle článku 19 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 v rámci antidumpingového konania môžu byť porušením procesných práv odôvodňujúcim zrušenie nariadenia stanovujúceho antidumpingové clá len vtedy, ak dotknutá osoba nebola dostatočne oboznámená s obsahom dotknutého dokumentu alebo dokumentov, a preto nemohla platne vyjadriť svoje stanovisko k ich vecnosti alebo relevantnosti. Preto účastníci antidumpingového konania môžu ako dôvod zrušenia antidumpingového opatrenia uvádzať, že Komisia použila informácie, ktorých nedôverné zhrnutie sa neposkytlo, len vtedy, ak môžu preukázať, že použitie týchto informácií je porušením ich práva na obhajobu.

Čo sa týka práva na prístup k spisu týkajúcemu sa prešetrovania, právo na obhajobu je porušené, iba ak by sprístupnenie dotknutých dokumentov malo šancu, hoci aj obmedzenú, doviesť správne konanie k inému výsledku za predpokladu, že by sa ich dotknutý podnik mohol v priebehu uvedeného konania dovolávať.

(pozri body 131, 134)

5.      V rámci antidumpingového konania článok 5 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 neobsahuje žiadnu povinnosť Komisie skončiť prebiehajúce antidumpingové konanie, ak sa úroveň podpory sťažnosti znížila pod minimálny prah 25 % výroby v rámci Spoločenstva. Tento článok sa totiž týka len úrovne podpory sťažnosti nevyhnutnej na to, aby Komisia mohla začať konanie. Tento výklad potvrdzuje aj znenie článku 9 ods. 1 tohto nariadenia. Preto aj v prípade, že by výrobné odvetvie Spoločenstva vzalo sťažnosť späť, Komisia nie je povinná skončiť konanie, ale len má možnosť toto konanie skončiť.

(pozri bod 139)

6.      Podľa zásady rešpektovania práva na obhajobu musí byť dotknutým podnikom v prešetrovaní, ktoré predchádza prijatiu antidumpingového nariadenia, v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva.

Hoci aj zákonodarca zamýšľa priznať dotknutým osobám, najmä vývozcom, na základe článku 20 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 právo byť informovaný o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľa odporučiť zavedenie konečných antidumpingových ciel, Komisia nie je povinná v tomto ohľade informovať dotknuté osoby o všetkých relevantných skutkových alebo právnych okolnostiach, akými sú podrobnosti určenia ujmy.

Okrem iného pri porovnaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny dotknutí účastníci antidumpingového konania majú právo byť informovaní nielen o tom, že došlo k úprave na základe článku 2 ods. 10 základného nariadenia, ale tiež o dôvodoch, pre ktoré došlo k takejto úprave. Preto samotné oznámenie Komisie dotknutým účastníkom konania, že sa uskutočnila úprava, bez vysvetlenia dôvodov, nemožno považovať za dostačujúce vzhľadom na rešpektovanie práva na obhajobu.

Takéto porušenie povinnosti zo strany Komisie je však porušením práva na obhajobu odôvodňujúcim zrušenie nariadenia, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo, len vtedy, ak žalobca preukáže nie to, že uvedené nariadenie by mohlo mať iný obsah, ale to, že mohol lepšie zabezpečiť svoju obhajobu, ak by k tomuto porušeniu povinnosti nedošlo.

(pozri body 64, 146, 148, 200, 201, 208)

7.      V rámci antidumpingového konania a osobitne na výpočet vývoznej ceny rozdelenie výrobných a predajných činností v rámci skupiny zloženej z právne samostatných spoločností nič nemení na skutočnosti, že ide o jeden hospodársky subjekt, ktorý týmto spôsobom organizuje svoje činnosti, ktoré sú v iných prípadoch vykonávané jediným subjektom aj z právneho hľadiska.

Ak sa zistí, že výrobca poverí úlohami bežne pripadajúcimi vnútornému predajnému oddeleniu spoločnosť distribuujúcu jeho výrobky, ktorú hospodársky ovláda a s ktorou tvorí jeden hospodársky subjekt, odôvodňuje to skutočnosť, že inštitúcie vychádzajú z cien platených prvým nezávislým kupujúcim pridruženému distribútorovi. Zohľadnenie cien pridruženého distribútora umožňuje zabrániť tomu, aby náklady, ktoré sú zjavne zahrnuté v predajnej cene určitého výrobku, keď sa tento predaj uskutočňuje cez predajné oddelenie integrované do organizačnej štruktúry výrobcu, neboli takto zohľadnené v prípade, keď tú istú predajnú činnosť vykonáva právne samostatná spoločnosť, hoci je z hospodárskeho hľadiska kontrolovaná uvedeným výrobcom.

O jeden hospodársky subjekt ide vtedy, keď výrobca poverí úlohami prináležiacimi bežne vnútornému predajnému oddeleniu spoločnosť distribuujúcu jeho výrobky, ktorú z hospodárskeho hľadiska kontroluje. Okrem toho štruktúra základného imania je relevantnou indíciou existencie jedného hospodárskeho subjektu. Navyše o jeden hospodársky subjekt ide vtedy, keď výrobca zabezpečuje doplňujúce predajné úlohy vo vzťahu k úlohám spoločnosti distribuujúcej jeho výrobky.

(pozri body 177 – 179)

8.      Tak zo znenia, ako aj zo štruktúry článku 2 ods. 10 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 vyplýva, že úprava vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty sa môže uskutočniť výlučne na účely zohľadnenia rozdielov vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny, a teda ich porovnateľnosť. Dôvodom existencie úpravy je opätovné zavedenie symetrie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Preto ak platne došlo k úprave, znamená to, že sa opätovne zaviedla táto symetria. Ak však nedošlo platne k úprave, znamená to, že sa zachovala či dokonca vytvorila asymetria medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou.

Okrem toho rovnako ako účastník konania, ktorý podľa článku 2 ods. 10 nariadenia č. 384/96 žiada o úpravy určené na to, aby sa mohla porovnať normálna hodnota s vývoznými cenami s cieľom určiť dumpingové rozpätie, musí preukázať, že jeho žiadosť je odôvodnená, prislúcha aj inštitúciám, aby v prípade, že považujú za nevyhnutné uskutočniť úpravu tohto typu, vychádzali z dôkazov alebo aspoň z indícií umožňujúcich preukázať existenciu faktora, na základe ktorého sa úprava uskutočňuje, a určiť dosah tejto úpravy na porovnateľnosť cien.

(pozri body 180, 184, 194, 195)

9.      Žiadne ustanovenie základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 neukladá inštitúciám Spoločenstva povinnosť prijať návrhy záväzkov v oblasti cien ponúknuté hospodárskymi subjektmi, ktoré sú predmetom predbežného prešetrovania na účely stanovenia antidumpingových ciel. Z uvedeného nariadenia naopak vyplýva, že prijateľnosť takýchto záväzkov vymedzujú inštitúcie v rámci svojej voľnej úvahy.

Podľa článku 8 ods. 1 uvedeného základného nariadenia je základnou podmienkou na prijatie ponuky záväzku Komisiou to, že „vývozcovia sa zaviažu, že upravia svoje ceny alebo zastavia vývoz v dumpingových cenách“. Zamietnutie ponuky záväzku môže teda platne vyplývať z konštatovania, že minimálne dovozné ceny nestačia na odstránenie škodlivého účinku dumpingu.

(pozri body 225, 230)